Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1022.

Nielen súkromoprávne, ale aj vážne národohospodárske záujmy vyžadujú, aby zákon o poistnej smluv bol čím dokonalejšie a podľa moderných zásad položených na najnovšej úrovni, upravený.

Skoro každá spoločenská trieda je dotknutá úpravou poisťovacieho práva a celý náš hospodársky život je pretkaný najnovšími a najrôznejšími vetvami súkromého poistenia. Súkromé poisťovacie ústavy tak v cudzine ako aj u nás vyvinujú aj za dnešných neblahých hospodárskych pomerov vydatnú činnosť a sú v stave nashromaždiť v sebe veľmi značné majetky, umiestnenie a zúžitkovanie, ktorých je tiež veľmi dôležitou verejnohospodárskou otázkou.

Poisťovacie právo má mimo toho i veľmi dôležité medzinárodné vzťahy, čo bolo podkladom tomu, že podobne ako u zmenkového práva prikročilo sa k medzinárodnej úprave podľa jednotných noriem, ktorážto práca sa koná práve za naších dní.

Dľa týchto dôležitých dôvodov je síce oprávnené toto želanie, aby poisťovacie právo bolo aj u nás jednotne a najnovším právnym zásadám zodpovedne upravené, avšak doba tejto reformy ešte nenastala.

Tá reforma totíž mala by sústrediť do jednotnej sústavy celé poisťovacie právo - súkromo ako aj verejnoprávne - a mala by upraviť dôkladnie všetky hlavné vetve poistenia. Tá práca ale vyžiaduje veľmi rozsiahleho a dôkladného štúdia. Vzhľadom ale na to, že napriek pokroku poisťovacieho práva hlavnejšie poisťovacie právne normy ešte vždy nedosiahly stupňa ich dokonalosti a keďže, ako spomenuté bolo, medzinárodná úprava poisťovacieho práva je práve teraz v behu, je pochopiteľné, že ani u nás nie je ešte aktuálným vydanie takéhoto moderného kodexu poisťovacieho práva.

Vzdor tomu všetkému preca vyžiadaly naše zvláštne pomery, aby vláda, bez vyčkania skončenia prípravných prác tejto reformy, predložila Národnému shromaždeniu R. Čs. vládny návrh zákona o poistnej smluve, používajúc pri tom čo základ zákon čís. 501 zo dňa 23. decembra 1917 r. z.

Už sama dôvodová zpráva vládneho návrhu náležite zdôrazňuje potrebnosť bezodkladného vydania tohto zákona a považuje tento za prechodný na tú dobu, kým nenastane vhodný okamžik na vydanie horespomenutej reformy.

Ústavnoprávny výbor bere tieto dôvody za svoje, lebo je tohto názoru, že anarchiu panujúcu na poli poisťovacieho práva máme bezodkladne odstrániť. Táto nesústavnosť bola privodená práve tým, že kým v právnej oblasti historických zemí boly len jednotlivé, bez súvislosti sostavené ustanovenia zákona v platnosť uvedené, v právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi platily ustanovenia zák. čl. XXXVII:1875, teda zákon skoro 60 rokov starý a úplne zastaralý.

Za takýchto okolností bolo nezbytne nútne sjednotiť poisťovacie právo na celom území republiky a pri tom použiť pri ruke sa nachádzajúceho a naším pomerom preca len lepšie zodpovedného, keď aj menej dobrého rakúskeho zákona, lebo je podľa horejších celkom odôvodnené, že za žiadnych okolností nesmeli sme sa predčasne pokusiť zavedením jednej ešte úplne nevyvinutej reformy.

Na tejto okolnosti nemohol zmeniť ani ten skutok, že vo Francúzsku a v škandinávskych štátoch bolo v poslednom čase poisťovacie právo novými zákonmi upravené, keďže ani tieto nové zákony z hľadiska vývinu dnešnej modernej poisťovacej vedy nemôžu byť považované za úplne dokonalé, ačkoľvek sú už bezpochybne dokonalejšie, než naša rakúska sústava vybudovaná na normách švajciarskeho a ríšskonemeckého práva.

Boly činené námietky z odborných kruhov, že prevezmeme zastaralý systém rakúskeho zákona skoro doslovne spolu so svojími nedostatkami. Je síce pravda, že v zákone skutočne sa nachodia vady, ktoré sa dajú síce zmierniť, avšak len zavedením úplne novej poisťovacej reformy dajú sa odstrániť.

Avšak aj tie kruhy, ktoré činia námietky proti prevzatiu starej rakúskej sústavy, musia uznať, že naše zákonodarstvo malo vykonávať už aj doteraz veľké a ťažké práce, lebo sme mali na celej čiare nášho verejného života celý náš starý právnický systém pretvoriť podľa naších zmenených pomerov. Táto práca je aj teraz v plnom prúde a postaví nás pred veľké úlohy. Reformné práce nášho súkromného a obchodného práva sú v behu a už aj preto je žiadúce poisťovaciu reformu previesť v súlade s týmito zákonmi.

Ináč ústavnoprávny výbor snažil sa, kde to bez porušenia systému previesť mohol, zmierniť jednotlivé nedostatky zákona. Dôkladnú reformnú prácu z dôvodov už uvedených vykonávať nemohol, je ale vzdor tomu tohto názoru, že napriek svojím horeoznačeným nedostatkom tento zákon podstatne vyhovuje svojmu účelu aspoň na tú prechodnú dobu, kým sa konečná reforma v platnosť neuvedie.

Reforme boly ponechané zvlášť otázky, týkajúce sa riešenia odstupu poisťovateľa (§§ 3-6 vl. návrhu), otázky zvýšenia nebezpečia (§§ 33-37 vl. návrhu), pomeru poisťovacích jednateľov (§§ 43-47 vl. návrhu), otázky prepoistenia, podpoistenia a dvojného poistenia (§§ 50, 52 a 54 vl. návrhu), otázky výpovedného práva vo vecí poistnej príhody (§ 61 vl. návrhu), prevodu movitých a nemovitých vecí poistných (§§ 64-67 vl. návrhu), právneho postavenia hypotekárnych veriteľov (§§ 79-81 vl. návrhu), otázky odkupu, premeny a prémiovej rezervy (§§ 138-141 vl. návrhu) a celého radu iných otázok.

Pri prejednaní §u 21 vl. návrhu v súvislosti zmenami pri tomto ustanovení prevedenými vyskytla sa nútnosť založenia zvláštneho prémiového rezervného fondu pri životnom poistení, pre uspokojenie zákonných nárokov poistníka v páde uvalenia konkurzu na majetok poisťovateľa. Z tohto dôvodu ústavnoprávny výbor príjal rezolúciu, podľa ktorej vláda sa požaduje, aby v osnove v zákone o poisťovniach bolo pamätované na to, že má sa zriadiť prémiový rezervný fond a aby hodnoty tohoto fondu boly zapísané a vedené v patrnosti vo zvláštnom registri.

V súvislosti s úpravou pomeru poisťovacích jednateľov bola nadhodená otázka, či by nebolo potrebné riešiť v zákone služobný pomer týchto jednateľov. - Ústavnoprávny výbor vzhľadom na to, že riešenie tejto otázky nepatri do rámca tohto zákona, vecne s ňou sa nezaoberal, ale usniesol sa na rezolúcii, v ktorej sa vláda vyzýva, aby vo vhodnej dobe vypracovala a predložila Národnému shromaždeniu R. Čs. návrh zákona, ktorým by bol služobný pomer poisťovacích jednateľov upravený. -

Vecné zmeny na osnove boly prevedené tieto:

K §u 1. Podľa doterajšieho znenia §u 1 z. č. 501/1917 r. z. i podľa všeobecných zásad začína viazanosť na návrh íba jeho dojdením k poisťovateľovi. Odst. 3. §u 1 cit. zákona ustanovil len, ako sa doba, po ktorej je návrhovateľ návrhom viazaný, počíta, nemal ničoho zmeniť na všeobecných zásadách o tom, kedy viazanosť na návrh sama počína. - K úplnej jasnosti bolo usnesené vsunúť preto do druhého odstavca výslovné ustanovenie o tom, kedy viazanosť návrhovateľova počína a do kedy trvá.

K §u 2. Podľa odst. 2. vety §u 2 vl. návrhu bolo uložené poisťovateľovi, aby upozornil navrhovateľa (poistníka) na jednotlivé odchylky poistného návrhu len pri poistení životnom a úrazovom. - Výbor sa však usniesol rozšíriť toto ustanovenie na všetky druhy súkromného poistenia vl. návrhom upraveného. - Tým sa prospieva len pozicií poistníkov, ktorým usnesenou zmenou vl. návrhu sa dostane všasne a odborne informácia o tom, čo z ích návrhu do poistky pojaté nebolo a v čom poistka vôbec sa odchyľuje od návrhu. Poisťovateľom nevzniká naproti tomu žiadne zaťaženie, lebo už pri sdelení poistky musely sa objaviť body, v ktorých sa odchylila od návrhu poistníka, veď oni sú pôvodcami odchyliek poistky od návrhu. Ide len o to, aby títo svoje poznatky, ku ktorým ako riadni obchodníci dospieť museli, sdelilí aj navrhovateľom (poistníkom).

K §u 5. V úvode odst. 1. bolo užité aktívnej väzby ("ujednal-li poistník smluvu zástupcom"), ináč bolo prijaté bez vecnej zmeny znenie vl. návrhu. - V 1. odst. ako zbýtočne sa ukázajúca náležitosť "Vedomosť" bola ponechaná, so zreteľom na 4. odst. §u 7. vl. návrhu, keďže tuná sa poukáže na primerané použitie §u 5.

K §u 6. Zmenou vety 2. odst. 1. vl. návrhu bolo jasne vyjadrené, že platnosť odstupu poisťovateľovho je podmienená písomnou formou, takže odstup neplatí, jestliže nebol prehlásený písomne.

K §u 7. Udalosť, ktorá by bola poistnou príhodou, keby sa stala za trvania poistenia, ktorá však už nastala skoršie pred uzavretím smluvy, nie je pojmove poistnou príhodou. - V tom smysle bolo totíž treba i len formálne pozmeniť znenie odst. 1. a odst. 3., §u 7 vl. návrhu, pri čom znenie odst. 3. bolo štylisticky úpravené tak, že obe podmienečné vety boly v úvode spojené. - Iné značnejšie zmeny ústavnoprávny výbor nepovažoval za dôležité, hlavne v tom vzťahu, aby neplatnosť smluvy závisela od nejestvovania nebezpečia, na ktoré poistenie smeruje v dobe uzavretia smluvy, lebo v texte vl. návrhu táto náležitosť mlčky je obsažená. - Pri tom zákon nemyslí v tomto §e všeobecne na neplatnosť poisťovacej smluvy, ale na neplatnosť tejto danej smluvy, ktorá bola ohľadom vo smluve určeného nebezpečia uzavretá.

K §u 9, odst. 3. Je slušné, aby umorenie poistky bolo poistníkom čo najviac usnadnené. - Krajský súd v sídle poisťovateľa, alebo jeho pobočného závodu je však mnohokrát prilíš vzdialený od bydlišťa poistníkovho a spôsobí jemu tak zbytočné výdaje. -Zvláštneho dôvodu, aby umorovanie poistiek bolo sústredené u sborových súdov, niet. - Bolo preto usnesené, že príslušným k umoreniu poistiek má byť okresný súd, a síce ten okresný súd, ktorý je obecným súdom poistníkovým. - Záujem poistníkov vyžaduje, aby aj ohlašovacia lehota bola primerane skrátená. - Značná obeživosť cenných papierov, znejúcich na doručovateľa a s tým súvisiaci záujem, aby práva tretích osôb boly čo najviac chránené, sú dôvodom toho, že ohlašovacia lehota v umorovacom pokračovaní je pri týchto listinách všeobecne jednoročná. Niet zaiste nijakých pochybností, že obeživosť poistiek, znejúcich na doručovateľa, je nepomerne menšia, a preto úplne postačuje ohlašovacia lehota šesťmesačná.

Referent síce poukázal na to, že umorenie poistky v praxi nemá veľkého významu a že postačilo by púhe prehlásenie poistníka, avšak ústavnoprávny výbor postavil sa na stanovisko, že k vôli istote je umorovanie potrebné.

K §u 10. V odst. 1., vete 2., bol pripojený dodatok: "v poistke", aby už v zákone bola stanovená doba, kedy najskoršie a akým spôsobom musí poisťovateľ upozornenie učiniť. Doplnok tento je celkom účelný a odpovedá i doterajšej praxi.

K § 11. Referent postavil sa na stanovisko, že síce podľa doteraz získaných špatných skúseností je oprávnená snaha, aby sa rozhodčie pokračovanie na poli poistovacom obmedzilo na čím nižšiu mieru tak, ako to má na mysli vl. návrh, avšak preca považoval za potrebné voľne prenechávať stranám použiť s prípadu na prípad v behu poisťovacieho pomeru výhod rozhodčieho pokračovania, nakoľko shľadal toto pokračovanie za rychlejšie a snadnejšie v mnoho prípadoch tiež aj v prospech poistníka, kde ide o riešenie hroziacich, alebo už nastalých jednotlivých sporných otázok vyskytnuvších z poistného pomeru.

Ústavnoprávny výbor však bol toho názoru, že pôvodný text vl. návrhu chráni lepšie záujmy poistníka voči poisťovateľovi a shľadá väčšiu záruku v pokračovaní pred riadnym súdom, zvlášť keď ide o riešenie veľmi složitých právnych otázok. Nasledkom toho prijal text vl. návrhu bezo zmeny.

K § 12. Je v záujme poistníka, aby rozsah ustanovenia odst. 2. bol rozšírený na závody vôbec, v zátvorke sa príkladom uvádza: "živnostenský, alebo zemedelský závod". Užitie výrazu "Zemedelský statok", ako sa stalo v odst. 3. § 12 vl. návrhu, sa nedoporučuje, lebo je príliš úzky. Shodne s odst. 2. bolo i tuná užité všeobecného výrazu "závod". Odst. 5. bol zmenený tak, aby bolo možno žalovať poisťovateľa u ktoréhokoľvek predmetne príslušného súdu, v obvode ktorého má poisťovateľ pobočný závod (filiálku). Keby zostalo pri doterajšom obmedzení na súd závodu, "ktorý smluvu uzavrel", bol by poistník, jestliže medzitým presídlel, nútený podľa okolností žalovať u súdu príliš vzdialeného. Místo toho určenie súdnej príslušnosti záviselo by od voľby poisťovateľovej, ktorý ľubovoľne môže určiť miesto uzavretia smluvy. - Pre poisťovateľa nie je zmena újmou, lebo v praxi preň nebude obťažným si opatriť potrebné doklady od pobočného závodu, ktorý smluvu uzavrel a je-li treba, dať pokyny pobočnému závodu, ktorý je v obvode súdu, u ktorého bola žaloba podaná.

K §u 15. Veta 1. odst. 1. bola doplnená v prospech poistníka, ktorý má byť chránený v prípade obmyselnosti poisťovateľa, ktorému je na príklad zmena bydlišťa poistníka ináč známa a ktorý preca dá dopisovať poistníkovi na jeho starú adresu. Zmena odst. 2. odpovedá zmenám §u 12.

K §u 17. Ustanovenie §u 17 je dispozitivné, nie je v §u 22, ani za relativne donucovacie. Aby však bola aj v jeho texte zdôraznená jeho subsidiárna povaha, bolo v odst. 1. za slovom "zaviazanosť" vsunutý doplnok: "nie je-li nič iné smluvené".

K §u 20, odst. 2. I doteraz mohol byť predpis vzhľadom k §u 13 odst. 2. vykladaný len tak, že je rozhodná doba, kedy prehlásenie dojde poistníkovi. K úplnej jasnosti je však vhodne zariadiť o tom, výslovný predpis. Pamätované bolo ešte zvlášť na prípad, že doprava dopisu poisťovateľa bez jeho viny nad mieru sa pretiahne, alebo dopis vôbec nedojde; rozhodné a je tu pre počiatok prekluzivnej lehoty doba, v ktorej by bol došiel poistníkovi dopis poisťovateľa pri pravidelnej doprave.

K §u 21. Bol doplnený odst. 4., ktorý upravuje prípad prehlásenia konkurzu na majetok poisťovateľa a smeruje k tomu, aby v takom prípade zabezpečil poistníkom pri životnom poistení nároky na hodnoty určené ku krytiu prémiovej rezervy a prenášok poistného. Tým je vyplnená citeľná medzera ustanovenia vládneho návrhu.

K §u 29. Pôvodné ustanovenie vety 2. odst. 2., podľa ktorého už po zákone platí za výpoveď, neuplatni-li sa u súdu nárok na prémie do troch mesiacov po uplynutí dodatočnej lehoty, bolo zmiernené, aby bolo umožnené stranám smluviť zachovanie poistného pomeru aj keď poistník v dodatočnej lehote nezaplatil a poisťovateľ v troch mesiacoch nežaloval.

Odst. 5. §u 29. vl. návrhu bol vypustený. Je treba mať za to, že prípady, ktoré má na mysli dôvodová zpráva k vládnemu návrhu, budú veľmi zriedkavé. Za to by tu bol, pre prípady mlčania oboch strán, zmarený účel ustanovenia odst. 1., ktoré poistníkovi zaisťuje, že bude na prémie upomenutý a že nebude zbavený krytia pre púhe opomenutie platenia. Ustanovenia odst. 5. vl. návrhu snadno by mohlo mať za následok, ktorý si strany ani samé nežiadaly, menovite by mohli byť poistníci prípravení o poistenie, ktoré potrebujú a ktoré nechceli nechať zaniknúť.

K §u 30. Odst. 3. bol vypustený a jeho vecný obsah bol prevzatý do textu jednak odst. 1., jednak odst. 2.

Závažnejšia vecná zmena bola prevedená vo vete 2. odst. 1. Predovšetkým tu nemá byť nabudúce rozhodným skutočné zaplatenie rozdielu na prémii poistníkom v lehote jednomesačnej, ale stačí, že v tejto lehote poistník prejavuje súhlas s vyššou prémiou. Nestane-li sa tak, nemá to mať po zákone za následok, že smluva platí za vypovedanú, ale má byť len umožnené poisťovateľovi zrušiť smluvu. Poisťovateľ je tak v stave sa sprostiť vyššieho rizíka a bez jeho iniciativy poistník nie je zbavený krytia, čo by sa stalo vtedy, keby ako doteraz, už po zákone platila smluva za vypovedanú. Tá zmena je nepochybne v záujme poistníka, neodporuje však ani záujmom poisťovateľa, ktorému veľmi záleži na tom, aby poistenie trvalo.

K §u 45. Toto ustanovenie bolo vynechané vzhľadom k tomu, že je v záujme poistníka, aby domnienka zmocnenia, stanovená v §§och 43 a 44 nebola už zákonom samým bez naliehavej potreby v praxi zužovaná. Je totiž možné, ba pravdepodobné, že poistník, patrične sa ani nedozvedel o tom, že právomoc jednateľova bola obmedzená na určitý obvod.

Dôsledkom vynechania §u 45. vl. návrhu bol jeho § 46 prečíslovaný na § 45 a z jeho § 47 bez akéjkoľvek vecnej zmeny, vytvorené nové dva §§ (§§ 46 a 47).

K §u 53. Ustanovenie odst. 2. bolo vypustené. Keďže pre prípad, keď úhrn všetkých poistných súm nedosiahne poistnej hodnoty, nie je potrebné výslovného ustanovenia, v prípade však, že poistná hodnota je prekročená, už nastáva dvojité poistenie. (§ 54.). Pre prípad, že niektoré z poistení je poistením na prvé riziko, vystačí sa s obecnou zásadou, že pri poistení proti škode nemôže poistník úhrnom obdržať viac, než čo činí škoda.

K §u 54. Referent navrhoval zmenu odst. 6., §u 54 v tom smysle, aby sa dal určitejší výraz tomu, že ide tuná predovšetkým o odstránenie dvojitého poistenia opravou onej poistnej smluvy, ktorou vzniklo dvojité poistenie a pri uzavretí ktorej poistník jednal dobromyseľne, totíž nemal úmysel poškodiť poisľovateľa. Pri tom je úplne ľahostajné, či vedel poistník o ostatných poisteniach a môže byť jedine smerodajné, že nemal v úmysle získať od poisťovateľa majetkovú výhodu (odst. 5.). Poistníkovi by prislúchalo oprávnenie na opravu smluvy i vtedy, keď vedel o ostatných poisteniach, ale protiprávneho získu od poisťovateľa nechcel docieliť.

Referent bol ďalej tohoto názoru, že má byť priznané právo žiadať o opravu smluvy tiež pre poisťovateľa, podobne, ako to sa stalo v odst. 1., §u 50 vl. návrhu, nakoľko to vyžaduje parita smluvcov.

Ústavnoprávny výbor naproti tomu usniesol sa na pôvodnom znení vl. návrhu, lebo bol toho názoru, že je v prospech poistníka, aby zákon zaistil jemu právo na opravu už i v tom páde, keď nevedel o ostatných poisteniach a nie je potrebné toto jeho právo učiniť závislým od dokazovania toho, že nechcel poškodiť poisťovateľa. Dľa názoru ústavnoprávneho výboru postačuje ďalej že zákon poskytuje len poistníkovi právo na opravu smluvy, nakoľko poisťovateľa nestíha žiadna újma, veď na každý pád má hradiť len skutočnú škodu.

K §u 58. Z odst. 3. bol utvorený nový zvláštny paragraľ (§ 59).

K §u 59. Bol prečíslovaný na § 60.

K §u 60. Ustanovenie doterajšieho §u 60. bolo celkom škrtnuté. Nastala-li škoda a došlo-li k výplate náhrady, vznikne pravidelne celkom nová situácia, ktorá primá strany k uzavretiu novej poistnej smluvy. Dokiaľ sa to nestane, nech platí stará poistná smluva, vznikne-li s tým snáď prepoistenie, platí potom všeobecné ustanovenie o prepoistení.

K §u 61. Ústavnoprávny výbor trval na pôvodnom znení odst. 3. tohto paragrafu, lebo neuznal za správne dôvody referenta na tú zmenu, že poisťovateľ nemá zachovať jednomesačnú lehotu na výpoveď voči zlomyseľnému poistníkovi, ale mal byť oprávnený zrušiť voči takému poistníkovi smluvu bez výpovednej lehoty. Ústavnoprávny výbor nechce učiniť závislým od pochybného dokazovania zlomyseľnosti, aby poistník bol zbavený okamžitou platnosťou zaokrytia a ponechal jednomesačnú výpovednú lehotu, aby bol v stave postarať sa o nové poistenie.

K §u 69. Ustanovenie odst. 2. bolo zmenené, aby bolo čiastočne vyhovené III. sjazdu čsl. právníkov v Bratislave v roku 1930 týkajúci sa otázky 3. vedeckého odboru II. bod IV.

V odst. 5. boly vypustené slová "k poisteniu", lebo postačuje preukázať svolenie poistného k splneniu poisťovateľa a nie je treba preukázať toto svolenie k poisteniu samému. Tá zmena odpovedá úplne smyslu rezolúcie III. sjazdu čsl. právníkov v Bratislave v roku 1930.

K §u 70. Boly vynechané v riadku 2. slová "alebo jeho konkurznej podstate" keďže vyplýva to už zo všeobecných ustanovení konkurzného poriadku, že pri prehlásení konkurzu na majetok poisteného nastupuje na jeho miesto konkurzná podstata.

K §u 79. Referent odhliadnuc od jednotlivých štylistických zmien, navrhoval bezo zmeny ponechať ustanovenia §§ov 79-81 vl. návrhu a aj naďalej vynechať zo zákona §§ 82-86 zákona čís. 501/1917 r. z. Naproti tomu bol nadhodený v ústavnoprávnom výbore ten návrh, aby sa zákon, podobne §§om 82-84 a 86 starého rakúskeho zákona, staral o priamú ochranu hypotekárnych veriteľov. Po dlhej debate ústavnoprávny výbor čiastočne si osvojil stanovisko referenta, ktoré vo všetkom súhlasi s rezolúciou III. sjazdu čsl. právníkov v Bratislave v roku 1930, podľa ktorej priama ochrana hypotekárnych veriteľov upravená doteraz v §§och 82-84 a 86 zák. č. 501/1917 nech bude ponechaná smluvnej úprave účastníkov. Dľa toho ústavnoprávny výbor prijal návrh predsedu výboru len v tom ohľade, že doplňujúc § 79 ďaľším odst. 6., uložil poisťovateľovi, aby toho hypotekárneho veriteľa, ktorý jemu svoju hypotéku sdelil, bezodkladne vyrozumel doporučeným dopisom na jeho náklady o tom, že poistník zameškal zaplatiť prémiu. V tom prípade zástavný veriteľ je oprávnený - predpokladajúc, že nenastala poistná príhoda - behom jedného mesiaca zaplatiť dlžnú prémiu.

K §u 109. Ústavnoprávny výbor zmenil ustanovenie bodu 1. tohoto §u a príjal v shode s §om 114 č. 501/1917 r. z. v tomže obsaženú úpravu, keďže sprostenie poisťovateľa povinnosti náhrady škody má byť závislým od jednania úmyselného alebo z hrubej nedbalosti odosielateľa, alebo prijemcu, ktorá zásada ináč zodpovedá aj ustanoveniu, vyslovenému v §e 55 vl. návrhu.

K §u 117 odst. 2. Ustanovenie v tomto odst. obsažené bolo rozšírené aj na peňažité tresty mímo peňažitých pokút, lebo to zodpovedá bežnej terminologii trestneprávnej a je aj vecne celkom opodstatnené.

K §u 118 odst. 1. V treťom riadku bolo vynechané slovo "poistníkom" keďže vzhľadom k povahe veci nemá byť považované za rozhodné, kým bola osoba, poverená vedením lebo dozorom, ustanovená.

K §u 122. Ustanovenie odst. 2. bolo celkom vynechané, lebo tkvie už v povahe zástavného práva, že môže byť uplatnené tak ako ustanovuje odst. 2. §u 122 vl. návrhu.

K §u 127. Ustanovenie odst. 3. vl. návrhu, že prislúcha poistníkovi nárok, jestliže nenadobudne obmyslený, bolo náhradené presnejším a prípadnejším znením, že v takom prípade platí, ako by nebola označená osoba obmysleného.

K § 129 odst. 2. Ústavnoprávny výbor previedol zmenu len na toľko, že zodpovedne intencii tohto ustanovenia poistník čo do budúcnosti sa zaväzuje pomerne vyššie prémie zaplatiť a preto na miesto slova "zaplatiť" použil slov "sa zaväzuje zaplatiť".

K §u 133. Bolo usnesené vrátiť sa čiastočne k zneniu §u 138 z. č. 501/1917 r, z., ktoré síce i vecne celkom sa kryje s obsahom vl. návrhu, preca bolo vystiženejšie a menovite vyjadrovalo lepšie obsah záväzku poisťovateľa tým, že bol vyslovený vo zvláštnom odstavci. (Odst. 2. §u 138 z. č. 501/1917 r. z.). Súčasne bolo vyjadrené, že päťročná doba sa počíta nazpäť odo dňa sebevraždy.

K §u 136, odst. 2. Bolo usnesené zvoliť znenie §u 141, odst. 2., čís. 501/1917 r. z., podľa ktorého bola-li prémia zaplatená aspoň na dobu troch rokov, môže poistník žiadať zrušenie smluvy a výplatu odbytného, bez toho, žeby dal výpoveď. Pričinený bol ešte dodatok, že poistník môže žiadať zrušenie smluvy a výplatu odbytného kedykoľvek, akonáhle už raz sú splnené náležitosti zákona.

K §u 137, odst. 2. Za slovami "za mesiac po výpovedi" bol pričinený dodatok "alebo po uplynutí dodatočnej lehoty", aby bolo bezpochybne a jasnejšie vyjadrené, kedy sa počína jednomesačna lehota pre žiadosť za odstup na miesto premeny, v prípade 2. odst. §u 132, kde sa nedáva výslovne výpoveď.

K §u 138. Pri poistení, ktoré je sjednané len na prípad smrti s poistnou dobou nepresahujúcou 10 rokov, nie je isté, či poistná príhoda nastane za ujednanej doby, je tu teda už povahove so zreteľom na ustanovenie odst. 2. §u 136 vl. návrhu odkup vylúčený a bola preto v 3. riadku §u 138 vl. návrhu vypustená zmienka o výluke odkupu už aj preto, keďže podľa pôvodného znenia tohoto ustanovenia by sa mohlo aj na to usudzovať, že poistníkovi prislúcha prémiová rezerva vo smysle §u 141 vl. návrhu, ačkoľvek v tom prípade ani tento nárok nemôže prísť v úvahu.

K §u 140. V riadke 7. bolo za slovom "doplatí" vsunuté "v tejto lehote", čím ústavnoprávny výbor chcel vyjsť v ústrety záujmom poistníka, ktorému pre ten prípad, že žiada za obnovu pôvodnej smluvy pred uplynutím trojmesačnej lehoty sa dáva možnosť doplatiť prémie pripadajúce na medzidobie i potom, keď za obnovu žiadal, len keď prémiu doplatí behom trojmesačnej lehoty.