Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1023.

Účelom predloženého vládneho návrhu (tisk sen. 1009) je, umožniť, poťažne nariadiť zriaďovanie povinných zemských sväzov živnostenských spoločenství na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

Podľa doterajšieho znenia živnostenského zákona, platného pre tieto zeme, č. 259/1924 Sb. z. a n. §§ 218-225, mohly sa tvoriť teritoriálne sväzy živnostenských spoločenství, ale tieto neboly povinnými, aby živnostenské spoločenstvá musely byť ich členmi. Toto ustanovenie sa minulo cieľa. Utvoril sa jediný zemský sväz živnostenských spoločenství na Slovensku, ktorého sídlo je v Turč. Sv. Martine, v mieste, kde je Štátny ústav pre zveľadovanie živností, a jeho pôsobnosť zasahuje aj na Podkarpatskú Rus.

Avšak tento jediný zemský sväz živnostenských spoločenství nevyvinul sa na takého činiteľa, ako sa očakávalo, a to preto, že neboly živnostenské spoločenstvá povinné byť jeho členmi. Pomíjaly tento sväz najmä väčšie odborné spoločenstvá (grémiá), ktoré sa radšej združovaly v dobrovoľné sväzy podľa spolkového zákona, hľadajúc tak účinnejšieho ochrancu svojích záujmov. Ale ani tu sa dobrovolnosť neosvedčila.

Doba sociálneho pokroku nie je preca ešte taká, že by bolo dostatok povedomia a solidarity pre hájenie istých spoločných záujmov. Sociálne poistenie robotníctva by sa tiež minulo svojho poslania, keby nebolo poistnej povinnosti. Hájenie rovnakých záujmov vyžaduje rovnaké plnenie povinností. Keď chýba na solidarite v plnění povinností, javí sa potreba povinnosti nariadiť.

Vláda vyhovuje početným želaniam prejavovaným z radov živnostenských spoločenství na Slovensku a Podkarpatsku, keď predkladá návrh na zmenu tých paragrafov živnostenského zákona č. 259/1924 Sb. z. a n., ktoré hovoria o sväzoch spoločenstiev, a to na zmenu v tom smysle, aby zemské sväzy tak smiešaných ako odborných živnostenských spoločenství boly povinnými, do ktorých sa musia živnostenské spoločenstvá podľa odbornej svojej príslušnosti pričleniť.

Navrhovaným novým znením § 218 má sa stať doterajší Zemský sväz živnostenských spoločenství a grémií na Slovensku a Podkarpatskej Rusi povinným Zemským sväzom smiešaných živnostenských spoločenství na Slovensku.

Odborné živnostenské spoločenstvá (grémiá) môžu si utvoriť v každej zemi, o ktorej sa v zákone hovorí, pre každý odbor zvlášť zemský odborný sväz, ktorý sa stáva povinným pre príslušný živnostenský odbor. K utvoreniu takého odborného zemského sväzu stačí usnesenie 3 živnostenských spoločenství (grémií) toho istého odboru. Zemskému úradu sa dáva právo nariadiť zriadenie takého sväzu v tom prípade, keby boly 3 také spoločenstvá jednoho odboru a tieto sa samy na zriadení sväzu neusniesly.

Vzhľadom na hospodársku štruktúru zeme Podkarpatoruskej povedie vývoj pravdepodobne tam, že zemské sväzy sa budú zriaďovať len na Slovensku a budú povinné pre živnostenské spoločenstvá aj v Podkarpatskej Rusi. Pomery živnostenské v týchto dvoch zemiach sa natoľko neodlišujú, aby sa maly sväzy rozdvojovať, naopak je žiaducia jednotnosť. Záujem živnostenstva by skôr vyžadoval sdruženie zemských sväzov v sväzy celoštátne, čo bude akiste úkolom kýženého sjednotenia živnostenského zákona.

Predloženou osnovou zákona je však respektované samosprávne postavenie zemí. V obidvoch zemiach majú právo živnostenské spoločenstvá zriadiť si zemský sväz, jestli sú dané podmienky pre jeho existenciu. Až v tom páde, keby tých podmienok nebolo, stáva sa jedon sväz platným a povinným pre živnostenské spoločenstvá v obidvoch zemiach. Zemský úrad slovenský schvaľuje stanovy zemských sväzov na Slovensku a obdobnú právomoc má zemský úrad podkarpatoruský v zemi pod jeho správou stojacej. Stanovy zemských sväzov, ktorých pôsobnosť je v obidvoch zemiach, schvaľuje ministerstvo priemyslu, obchodu a živností. Dozor nad sväzmi poťažne ustanovenie komisara pre sväz prislúcha tomu zemskému úradu, v ktorého zemi má sväz svoje sídlo.

Ministrovi priemyslu, obchodu a živností sa dáva právo, keď to uzná za potrebné alebo účelné, nariadiť, aby zemský sväz či už smiešaných či odborných živnostenských spoločenství (grémií) bol povinný pre príslušné živnostenské spoločenstvá v obidvoch zemiach. Dáva mu tiež právo nariadiť zriadenie takého sväzu. Tieto práva sú však viazané na predchádzajúce vypočutie mienky obchodných a živnostenských komôr.

Zemskému úradu tej zeme, v ktorej má zemský sväz sídlo, sa dáva práva preskúmať a upraviť platové smluvy, ktoré majú alebo chcú uzavrieť sväzy so svojmi zamestnancami, aby tieto boly primerané majetkovému stavu sväzu a prispôsbbené ustanoveniam § 212 odst. 1. zák. č. 103/1926 Sb. z. a n. Toto ustanovenie je odôvodnené tým, že sväzy živnostenských spoločenství majú verejnoprávnu povahu a ako také majú sa riadiť v záležitostiach platových predpisami zákona o štátnezamestnaneckých platoch.

Živnostensko-obchodný výbor pojednal tento vládny návrh v dvoch schôdzach a síce 30. marca a 25. aprila 1933. Na druhej schôdzi preštylizoval čl. I., odst. 1. a 2., ďalej celý čl. III., a to preto, aby nové znenie paragrafov bolo prosté slovných a slohových vád a bez toho, že by bol dotknutý smysel a podstata vládneho návrhu, súladnejšie zapadalo medzi §§ novelizovaného zákona.

V dobrom presvedčení, že záujem o zdokonalenie organizácie živnostenských spoločenství v obidvoch východných zemiach republiky toho vyžaduje, doporúča živnostensko-obchodný výbor slávnemu senátu, aby osnovu zákona schválil v tom znení, ako dolu je otisknuté.

V Prahe, 25. apríla 1933.

J. Pastyřík v. r.,
predseda.

Frant. Zimák v. r.,
zpravodaj.

zo dňa.................................................1933,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Čl. I.

§ 218 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. sa mení a bude znieť takto:

(¹) Smiešané živnostenské spoločenstvá na Slovensku sa sdružia v jedon povinný zemský sväz. Keďže už jestvuje sväz smiešaných živnostenských spoločenství na Slovensku, stáva sa tento tým povinným zemským sväzom. Pre zem Podkarpatoruskú sa taktiež zriadí povinný zemský sväz smiešaných živnostenských spoločenství, pokiaľ minister priemyslu, obchodu a živností po vypočutí obchodných a živnostenských komôr neuzná za účelné nariadiť, aby povinný sväz pre zem slovenskú bol tiež povinným sväzom smiešaných živnostenských spoločenství zo zeme Podkarpatoruskej.

(²) Odborné živnostenské spoločenstvá (grémiá) sa sdružia v povinný zemský sväz príslušného odboru, keď sa na tom usnesú aspoň 3 príslušné odborné spoločenstvá (grémiá). Keby k takému usneseniu nedošlo, avšak zriadenie zemského sväzu javilo sa potrebným alebo účelným, môže jeho zriadenie nariadiť zemský úrad. Minister priemyslu, obchodu a živností môže po vypočutí mienky obchodných a živnostenských komôr nariadiť utvorenie odborného sväzu živnostenských spoločenství (grémií) spoločného pre zem Slovenskú a Podkarpatoruskú.

(³) Členstvo spoločenství (grémií) vo sväzu nastáva schválením spoločenstevných stanov; pri spoločenstvách (grémiách), ktorých stanovy boly už prv schválené, dňom schválenia stanov príslušného sväzu, prípadne dňom schválenia z tohoto zákona vyplývajúcich zmien jeho stanov.

Čl. II.

§ 220, odst. 6, § 221, písm. f) a g), a § 222, odst. 3 a 4 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. sa zrušujú.

Čl. III.

§ 224, odst. 1 až 3 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. sa doplňuje, mení a bude znieť:

(¹) Stanovy sväzov a zriadených snáď ich vedľajších ústavov, sostavené podľa predchádzajúcich zásadných ustanovení, ako aj zmeny stanov, podliehajú schváleniu živnostenského úradu II. stolice. Stanovy sväzov, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na zem Slovenskú i Podkarpatoruskú, schvaľuje ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.

(²) Dozor nad sväzom vykonáva živnostenský úrad II. stolice tej zeme, v ktorej má sväz sídlo. Ten istý úrad môže ustanoviť zvláštneho komisára k dozoru, aby sväz postupoval podľa zákona a vypočujúc obidve strany rozhoduje o sťažnostiach, ktoré boly do 15 dní podané proti usneseniu sväzového shromaždenia alebo výboru.

(³) Živnostenský úrad II. stolice tej zeme, v ktorej má sväz sídlo, preskúma a upraví smluvy uzavreté sväzmi s ich zamestnancami vzhľadom na majetkový stav sväzov a so zreteľom na ustanovenia § 212, odst. 1 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. o úprave platových a niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov.

Čl. IV.

Za § 224 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. vsunuje sa ako nový § 224 a) tohoto znenia:

§ 224 a.

(¹) Živnostenský úrad je tiež oprávnený ukladať poriadkové pokuty až do 100 Kč takým sväzovým starostom alebo ich námestníkom, ktorí opätovne neposluchnú úradných príkazov a nariadení daných im na základe zákona, alebo ktorí sa dopustili hrubého porušenia povinností alebo hrubého neporiadku.

(²) Vyskytnú-li sa dokázané nepravidelnosti vo správe pokladničnej alebo opätovne vytýkané skutky proti stanovám alebo nepravidelnosti v úradnom jednaní, živnostenský úrad môže činnosť výboru spoločenstevného sväzu prezatým zastaviť, učiniť opatrenia čo do prezatýmneho úradovania a po prípade, nariadivši zároveň novú voľbu, zbaviť členov sväzového výboru, starostu sväzu, jeho námestníka ich funkcií.

Čl. V.

§ 225 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. bude znieť:

(¹) Ak živnostenský úrad najde u sväzu nejakú nezákonnosť alebo trvale nedostatočný rozvoj činnosti sväzovej a opätovné napomenutia ukázály sa byť bezúčinnými, môže nariadiť rozpustenie sväzu.

(²) Stanovy sväzu majú určiť pre prípad jeho zrušenia, ako treba naložiť s imaním sväzu, ktoré zostane po splnení všetkých záväzkov; avšak imanie toto musí sa venovať účelu, ktorý slúži prospechu živnostníkov v obvode sväzu alebo ich pomocníkov. Rozdeliť imanie medzi spoločenstvá (grémiá) nie je dovolené.

Čl. VI.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom vyhlásenia; prevede ho minister priemyslu, obchodu a živností.