Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1024.

Živnostenský zákon pre Slovensko a Podkarpatskú Rus č. 258/1924 Sb. z. a n. postráda ustanovenie, podľa ktorého by sa mohly zriadovať všeobecne odborné živnostenské spoločenstvá tak, ako je to možné v zemi českej a moravskosliezskej. Podľa odst. 3. § 152 citovaného zákona je možné odborné živnostenské spoločenstvá utvoriť len pre obvod miest Bratislavy a Košíc. Či v iných mestách a okresoch sa môžu zriadovať také odborné živnostenské spoločenstvá, ponechalo sa na vládne nariadenie.

Vládnym nariadením č. 81/1930 Sb. z. a n. bolo stanovené zriadiť odborné živnostenské spoločenstvá v okresoch Trnavy, Trenčína, Nitry, Komárna, Žiliny, Banskej Bystrice a Prešova.

Vládnym nariadením sa však nemohlo vyhoveť viacerým živnostiam, ktoré sa vyskytujú len vo väčších mestách (zubní technikovia, stavitelia, elektrotechnikovia a i.), aby sa mohli sdružiť v odborné živnostenské spoločenstvo pre väčší obvod potažne pre celú zem. Vyhoveť takým odôvodneným požiadavkom je možné len novelizáciou citovaného živnostenského zákona.

Viac živnostenských oborov poukazovalo na to, že miešané spoločenstvo nemôže dobre a žiaducno hájiť ich odborné záujmy, a tak boly nútené tvoriť si dobrovoľné organizácie spolkové, ačkolvek ostávala zákonná povinnosť byť členmi spoločenství smiešaných. Tak bolo treba platiť dvoje príspevky. Všetky tieto okolnosti a vývoj si temer vynútily predloženie tohoto vládneho návrhu.

Kým v pôvodnom znení zákona živnostenského v § 152 sa ponechávalo vládnemu nariadeniu: určiť miesta, v ktorých sa majú zriadovať odborné živnostenské spoločenstvá, má sa novelou zákona vládnemu nariadeniu ponechať to, ktoré živnosti, potažne, ktoré skupiny živností môžu zriadiť odborné spoločenstvá, ovšem po vypočutí príslušných institúcií a korporácií, menovaných v čl. I. tohoto vládneho návrhu. Takého vládneho korektívu je treba preto, aby sa nezriaďovalo zbytočne odborných živnostenských spoločenství viac, než by toho naliehavá potreba vyžadovala, čo by mohlo byť aj nehospodárne.

So zreteľom na hospodársku nosnosť dáva sa navrhovaným zákonom právo Zemskému úradu preskúmať smluvy živnostenských spoločenství, ktoré majú doteraz so svojmi zamestnancami (mienia sä hlavne tajomníci), a keby tieto smluvy neodpovedaly finančnému stavu spoločenstva, upraviť ich tak, aby prišly v súlad s ustanoveniami § 212, odst. 1. zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. Tie isté dôvody hovoria aj pre to ustanovenie navrhovaného zákona, že smluvy nové podliehajú schváleniu Zemskému úradu.

Poneváč očakávanými novými soskupeniami živnostenských spoločenství bude treba aj rozhodovať o rozdelení majetku doterajších spoločenství, pamätá sa na tú okolnosť ustanoveniami obdobnými, aké sú platné v zemi českej a moravsko-sliezskej a tieto ustanovenia sa vteľujú do §§, označených 155/a, b, c, d.

Živnostensko-obchodný výbor, pojednávajúc vo svojej schôdzi, konanej 30. marca 1933 tento vládny návrh, uznal jeho časovú nútnosť a konstatujúc, že sa týmto robí opäť krok k žiaducej unifikácii živnostenského zákona, doporúča slávnemu senátu, aby schválil osnovu zákona v znení dolu otisknutom.

V Prahe, 30. marca 1933.

J. Pastyřík v. r.,
predseda.

Frant. Zimák v. r.,
zpravodaj.

zo dňa.................................................1933,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Čl. I.

§ 152, odst. 3 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. sa mení a bude znieť:

Pri tom môžu byť zriaďované pre určité živnosti, po prípade skupiny živností odborné spoločenstvá za podmienok § 155. Vládnym nariadením vydaným po vypočutí Zemskej živnostenskej rady pre Slovensko, obchodných a živnostenských komôr a Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností stanovené budú živnosti, po prípade skupiny živností, pre ktoré sa môžu zriadiť odborné spoločenstvá. Pri rozhodovaní v smysle § 155, odst. 2 určí živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj príslušného spoločenstevného sväzu obvod, na ktorý sa má vzťahovať odborné spoločenstvo. Vyjadrenia nech sú predostreté do 8 týždňov úradu, ktorý o určení obvodu odborného spoločenstva rozhoduje.

Čl. II.

§ 155, odst. 1, prvá veta zák. č. 259/1924 Sb. z. a n., sa mení a bude znieť:

O odborných spoločenstvách, uvedených v § 152, odst. 3, platí toto:

§ 155, odst. 2 sa mení a bude znieť:

K rozhodovaniu v smysle písm. a), b), c), d) predcházajúceho odstavca príslušný je živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, príslušného spoločenstevného sväzu, zúčastnených spoločenství, ich hromád pomocníckych a živnostníkov, ktorí by sa stali podľa svojho živnostenského oprávnenia členmi nového odborného spoločenstva. Vyjadrenia nech sú predostreté do 8 týždňov úradu, ktorý o zriadení odborných spoločenství rozhoduje. Na vyjadrenia neskoršie podané nebude vzatý zreteľ. Zároveň s príslušným rozhodnutím má previesť živnostenský úrad II. stolice z úradnej moci aj zmeny stanov príslušného spoločenstva, ktoré sa staly potrebnými týmto pridelením.

Čl. III.

Za § 155 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. vsunujú sa ako nové paragrafy:

§ 155 a.

(¹) O usporiadaní majetkových pomerov medzi spoločenstvami navzájom a rozdelení majetku pri vylúčení niektorých kategorií živnostenských z doterajšieho spoločenstva, keď neučinia účastníci v medziach platných právnych predpisov riadnej úmluvy, rozhoduje živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, príslušného spoločenstevného sväzu, príslušných spoločenství a ich hromád pomocníckych berúc ohľad na ustanovenia § 155 b) a § 155 c). Vyjadrenia nech sú predostreté do 8 týždňov úradu, ktorý o usporiadaní majetkových pomerov rozhoduje.

(²) Pri tomto rozhodovaní nech sa vychádza z toho, že novozriaďované, alebo rozširované spoločenstvo môže sa domáhať podielu na majetku pôvodného spoločenstva, aký pripadá na počet členov, ktorí sa vylučujú z tohoto spoločenstva a zaraďujú sa k onému.

§ 155 b.

(¹) Pri usporiadaní majetkových pomerov, ku ktorému došlo následkom vylúčenia niektorých živnostenských kategorií z doterajšieho spoločenstva, alebo slúčenia niekoľko spoločenství, treba brať ohľad na tieto zásady:

a) práva tretích osôb nesmú tým utrpeť žiadnej újmy a preto musí byť zaistené predovšetkým zaplatenie prípadných spoločenstevných dlhov a splnenie iných záväzkov,

b) základiny a venovania spoločenstevné nech nie sú odcudzené svojmu účelu.

(²) Pokiaľ neučinia zúčastnené spoločenstvá riadné úmluvy o zaistení spoločenstevných záväzkov, preberá spoločenstvo, ku ktorému sú prideľované určité živnostenské kategorie vylúčením z doterajšieho spoločenstva, aj primeranú časť záväzkov tohoto spoločenstva, ktorú treba stanoviť podľa toho istého merítka, ako podiel nového spoločenstva na majetku spoločenstva pôvodného (§ 155 a), odst. 2).

§ 155 c.

(¹) Rovnako trvajú ďalej aj bremená, ktoré spočívajú z titulov súkromoprávnych a zo základín na majetku spoločenstevnom. O ich zaistení platí to isté, čo bolo povedané v § 155 b), odst. 2.

(²) Nároky vylúčených členov a príslušníkov spoločenstevných na prospechy z majetku spoločenstva, alebo na jeho zariadenia a ústavy trvajú ďalej, pokiaľ pochádzajú z titulov súkromoprávnych, alebo zo základín alebo založené boly zvláštnymi predpismi živnostenského zákona (§§ 166, 182).

§ 155 d.

Podrobnosti o usporiadaní majetkových pomerov môžu byť upravené vládnym nariadením.

Čl. IV.

§ 212 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. doplňuje sa novým odstavcom tohoto znenia:

(¹⁰) Živnostenský úrad II. stolice preskúma smluvy živnostenských spoločenstiev uzavreté do dňa vyhlášenia tohoto zákona s ich zamestnancami a upraví ich vzhľadom k majetkovému stavu živnostenských spoločenství a so zreteľom k ustanoveniam § 212, odst. 1 zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 103 Sb. z. a n., o úprave platových a niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov. Smluvy uzavreté po dni vyhlásenia tohoto zákona podliehajú schváleniu živnostenského úradu II. stolice.

Čl. V.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom vyhlásenia; prevede ho minister priemyslu, obchodu a živností.