Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1037.

V dôsledku mimoriadne ťažkých pomerov hospodárskych a sociálnych doma, prisťahovalo sa od 12 rokov mnoho Detvanov do pohraničia slovensko-maďarského. Zakúpili si neúrodné prielohy a postupne ich obrábajú v polia. Žijú oni v pomeroch neľudských nie len pre ťažký a nerentabilný karakter práce s pôdou nekultúrnou, ale i pre neblahé všeobecné pomery zemedelskej produkcie.

Okrem hospodárskej a sociálnej biedy trú títo kolonisti aj biedu kultúrnu. Nemajú vyriešenú ani dosiaľ školskú otázku, v dôsledku čoho osada Dolný Bukovec a osada Mlynská Dolina majú vyše 100 nezaškolených školopovinných detí. V Dolnom Bukovci vyučuje v pokútnej škole, v sliepanej chatrči, jednoduchý osadník. Zo 48 detí školopovinných len 5 detí navštevuje št. ľudovú školu v Parlagu a ev. ľud. školu v Dolnej Strehovej, a to len preto, že rodičia týchto 5 detí bývajú bližšie k Hradskej, ktorá je jediným prostriedkom komunikačným kraja. V Dolnom Bukovci vyriastla 16-18 ročná mládež bez školy.

V osade Mlynská Dolina je 45 školopovinných detí. V tejto osade ani pokútnej školy nieto. Niekoľko dietok navštevuje najbližšiu obec, kde je ľudová škola maďarská. 18-20 ročná mládež vyriastla negramotná.

Vzhľadom na to, že zanedbávaním otázky menšinových škol na Slovensku, a to i v takomto krikľavom prípade, páchala by sa veľká krivda na úbohých dietkach chudobných rydzoslovenských rodičov, osadených v území pohraničnom a menovite v Mlynskej Doline a v Dolnom Bukovci ―

podpísaní navrhujeme:

Slávny senáte, ráčže sa usniesť:

Vláde sa ukladá, aby pre školopovinné deti z osady Mlynská Dolina a Dolný Bukovec zriadila spoločnú dvojtriednú štátnú ľudovú školu slovenskú v osade Mlynská Dolina v okrese modrokameňskom.

V Prahe, dňa 5. mája 1933.

Donát, Fr. Novák, Dresler, Stržil, dr inž. Botto, Stodola, Vraný, Sehnal, Sechtr, Foit, dr Rozkošný, Měchura.