Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1079.

I. živnostensko-obchodného výboru

II. sociálne-politického výboru

Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi jestvuje zmätok vo veci otváracej a zatváracej hodiny obchodov. Príčina zmätku väzí v tom, že ostal v týchto zemiach v platnosti uh. zák. článok XXXVI. z r. 1913 a k nemu vydané nariadenie uh. ministra obchodu. Ťažko sa nechajú tieto zákonné normy aplikovať na štátoprávny stav a štruktúru týchto východných zemí Československej republiky tak, aby nevznikly komplikácie, aké zaznamenávame.

Citovaný zákonný článok obsahoval hlavne ustanovenia o otváracej a zatváracej hodine v obchodoch v hlavnom meste Uhorska a jeho okolia, kdežto pre ostatnú oblasť štátu dával možnosť, aby mestá a obce si vypracovaly vlastný štatút vo veci otváracej a zatváracej hodiny v obchodných miestnostiach, ktorý podliehal potom schváleniu ministra obchodu. Rámec štatútu bol daný nariadením ministra obchodu zo dňa 7. augusta 1913, č. 6550/pres.

V bývalom Prešporku bol vypracovaný a do Budapešti na ministerstvo obchodu zaslaný taký štatút v r. 1913, avšak v dôsledku svetovej vojny k vyriadeniu tohoto už nedošlo. Po svetovej vojne dostalo mesto Prešporok pôvodné svoje meno Bratislava a stalo sa hlavným mestom Slovenska. Ako také snažilo sa mesto Bratislava vyhoveť požiadavkám, ktoré sa na zemské hlavné mesto kladú. Medzi inými bola tu požiadavka obchodného zamestnanectva za úpravu otváracej a zatváracej hodiny v súlade so sociálnym pokrokom doby. Bratislava mala byť vzorom v tom smere pre ostatné mestá a obce obidvoch východných zemí Čsl. republiky.

V r. 1921 bol vypracovaný nový štatút pre mesto Bratislavu pre otváracie a zatváracie hodiny obchodov, ktorý bol aj schválený ministerstvom pre správu Slovenska. Ministerstvo obchodu považovalo však seba za kompetentného činiteľa schvaľovať toho druhu štatúty. Bol spor o kompetenciu a mlčky sa štatút trpel až do roku 1927 kedy s odôvodnením formálnej vady bol odvolaný ako neplatný. Pozoruhodné je, že uh. zák. čl. XXXVI/1913, ktorého normy sa považajú za platné na Slovensku a Podkarpatsku a na základe ktorých sa robily ustanovenia o otváracej a zatváracej hodine obchodov v Bratislave, bol v Maďarsku už v roku 1921 zrušený. Boly to okrem štatútu z r. 1921 ešte dva ďaľšie pokusy upraviť rečenú záležitosť tak, aby bola uvedená v súlad zákonná norma z Uhorska, tuná doteraz platná, s našimi novými sociálnymi zákonami. Ale nedocielilo sa toho. Ešte aj na základe nášho zákona č. 125/1927 čl. 2. a 3. vydané vyhlášky o otváracej a zatváracej hodine obchodov notárskym úradom v Bratislave a niektorými okresnými úradmi, so schválením zemského úradu, boly najvyšším správnym súdom zrušené, poukazom na platnosť špeciálnych predpisov uh. zák. čl. XXXVI/1913.

Po všetkých týchto skúsenostiach predkladá vláda návrh zákona, ktorého účelom je zjednať poriadok vo veci otváracej a zatváracej hodiny v obchodoch na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a zrušiť konečne platnosť rečitého zák. čl. XXXVI/1913.

Živnostensko-obchodný výbor pojednal predložený vládny návrh vo svojej schôdzi, konanej 30. marca 1933 a pozmenil § 3 tým, že vsunul za slová “živnostenského zákona” vetu:

“pre predaj všetkého druhu tovaru a požívatín na pútnických miestach v dobe púte a v miestach chrámových posviacok (hodov) v dňoch vydržiavania týchto, ďalej” - po slová: “pre predaj potravín” atď.

Stalo sa tak z toho uváženia, že na miesta pútnické a posviackové sú svojou živnosťou odkázaní malí trhovci a najmä ustanovenie poludňajšej dvojhodinovej prestávky by mohlo zhatiť ich odbytovú možnosť. Výbor zdôrazňuje, že trhami, ako je o nich reč v § 3, sú mienené tak trhy výročné (jarmoky) ako aj trhy týždenné.

Poneváč sociálne-politický výbor pozmenil vládny návrh tým, že do § 1 odst. 1 vsunul slovo “zpravidla” pojednával živnostensko-obchodný výbor znovu túto osnovu zákona a to v troch schôdzach: 3. mája, 26. mája a 21. júna. Na schôdzi poslednej dal súhlas ku zmene sociálne-politickým výborom prevedenej a okrem toho pozmenil odstavec 3 § 1 tým, že slovo “potravinárskych” nahradil slovom “a obchodov”.

Slávny senát ráč schváliť predloženú osnovu zákona v znení dole otisknutom a to v tom presvedčení, že uzákonením tohoto zjedná sa kýžený poriadok v záležitosti otvárania a zatvárania obchodov a miestností, spadajúcich pod pojem obchodov, v obidvoch východných zemiach Československej republiky.

V Prahe, dňa 21. júna 1933.

J. Pastyřík v. r.,
predseda.

Frant. Zimák v. r.,
zpravodajca.

Sociálne-politický výbor senátu pojednal vládny návrh zákona o otváracej a zatváracej hodine obchodných miestností v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej (tisk 1015). Keďže vo výbore vyskytly sa značné rozpory ohľadom poludňajšej prestávky v obchodných miestnostiach, stanovenej v § 1 a medzi ustanovením § 2 b, kde sa povoľuje odchýlka od § 1, sodiálne-politický výbor návrh zákona postúpil užšie subkomisii, aby protivné stanoviská vyrovnala a docielila dohody. Subkomisia kompromisným spôsobom docielila dohody, že v § 1 v poslednej vete: “v dobe poludnia musia všetky tieto miestnosti byť zatvorené od 12. hodiny do 2. hodiny odpoludnia” vsunul po “zatvorené” slovíčko “zpravidla”, aby takto v § 1 stanovilo sa všeobecné pravidlo, od ktorého dľa § 2 bod b) môže okresný úrad stanoviť odchýlku. Sociálne-politický výbor prijal tento návrh subkomisie.

Podobne prijal sociálne-politický výbor dodatok živnostensko-obchodného výboru k § 3, aby sa v 4. riadku po slovoch “živnostenského zákona” vložilo ustanovenie “pre predaj všetkého druhu tovaru a požívatín na pútnických miestach v dobe púte, a v miestach chrámových posviacok (hodov) v dňoch vydržiavania týchto, ďalej”.

Sociálne-politický výbor taktiež prijal návrh živnostensko-obchodného výboru, aby v 3. odstavci § 1 bolo slovo “potravinárskych” nahradeno slovom “a obchodov”.

Keďže tento návrh zákona netýka sa zákona o osmihodinovej dobe pracovnej (zo dňa 19. decembra 1918, č. 91 Sb. z. a n.) a ani zákona o zatváraní krámov na Štedrý večer dňa 24. decembra (zo dňa 17. decembra 1931, č. 204 Sb. z. a n.) a tak zaručuje zamestnancom i osmihodinovú pracovnú dobu a dvojhodinovú prestávku poludňajšiu, ďalej chce vyhovieť i oprávneným požiadavkom živnostensko-obchodníckej triedy, aby pri ustálení otváracej i zatváracej hodiny v obchodných miestnostiach v tomto rámcovom zákone ohľad bol braný na jednotlivé druhy živností, sociálne-politický výbor odporúča slávnemu senátu, aby prijal tento návrh zákona, ako je dolu otisknutý.

V Prahe, dňa 21. júna 1933.

V. Johanis v. r.,
predseda.

Dr Pavel Liška v. r.,
zpravodajca.

zo dňa.......................................................1933,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

(1) Obchodné miestnosti zákazníkom prístupné (krámy) i s pisárňami a sklady k nim náležiacimi v živnostiach obchodných, pri predaji tovaru v živnostiach výrobných, pri predaji tovaru v konzumných spolkoch a vo všelijakých iných zárobkových a hospodárskych družstvách, ako aj obchodné miestnosti živností, poskytujúce zákazníkom služby alebo práce, smú byť otvárané najskôr o 8. hodine rannej a musia byť zatvárané najneskôr o 7. hodine večernej. Pri predaji potravín smú tieto obchodné miestnosti a sklady byť otvorené od 6. hodiny rannej do 8. hodiny večernej, pri predaji tovaru cukrárskeho a cukroviniek do 9. hodiny večernej; pisárne obchodov potravinárskych však od 8. hodiny rannej do 7. hodiny večernej. V dobe poludnia musia všetky tieto miestnosti byť zatvorené zpravidla od 12. hodiny do 2. hodiny odpoludnia.

(2) Zákazníci, ktorí pri zatvorení obchodnej miestnosti sú už vnútri miestnosti, smú byť ešte obslúžení.

(3) Zemský úrad po vypočutí obchodných a živnostenských komôr, ako aj predstavenství a pomocníckych výborov, príslušných spoločenství so zreteľom na potreby konzumujúceho obecenstva môže povoliť jednotlivým druhom živností a obchodov predaj tovaru i v dobe poludňajšej prestávky.

(4) Povolenia podľa odstavca 3 vydané buďte oznámené zemskými úrady ministrovi sociálnej pečlivosti, ktorý v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností môže ich zrušiť alebo nariadiť ich zmenu.

(1) Okresný úrad po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, okresného zastupitelstva (ak sa jedná o úpravu pre jednotlivé obce, po vypočutí týchto), ako aj predstavenství a pomocníckych výborov príslušných živnostenských spoločenství môže pre obchodné miestnosti, zmienené v § 1, odst. 1:

a) nariadiť, že v okrese, obciach či v určitých ich častiach musia po celý rok alebo v určitej dobe či v určitých dňoch byť otvárané neskôr či zavierané skôr než stanoví § 1;

b) nariadiť odchylne od ustanovení § 1, odst. 1, kedy musí začať a končiť poludňajšia prestávka trvajúca 2 hodiny;

c) stanoviť dobu, do kedy po zatvorení obchodných miestností smú byť zákazníci ešte obslúžení (§ 1, odst. 2);

d) povoliť predaj školských potrieb od 7 1/2 hodiny rannej; obchodné miestnosti tých, ktorým toto povolenie bolo udelené, musia byť zatvárané najneskôr o 6 1/2 hodine večernej.

(2) Rovnakú úpravu môže po vypočutí obchodných a živnostenských komôr, zemského zastupiteľstva ako aj predstavenství a pomocníckych výborov príslušných živnostenských spoločenství nariadiť zemský úrad pre obvod niekoľko okresov či celej zeme.

(3) Úprava zmienená v odstavcoch 1 a 2 môže byť nariadená pre všetky živnosti vôbec alebo pre jednotlivé ich druhy.

Ustanovenia §§ 1 a 2 platia primerane tiež pre predaj tovaru vo verejných tržniciach, neplatia však pre predaj tovaru na trhoch vo smysle živnostenského zákona, pre predaj všetkého druhu tovaru a požívatín na pútnických miestach v dobe púte a v miestach chrámových posviacok (hodov) v dňoch vydržiavania týchto, ďalej pre predaj potravín v pouličných stánkoch a pre obchodné miestnosti tých živností, ktoré slúžia potrebám cestujúceho obecenstva a sú umiestené v obvode železničných staníc. Pre tieto obchodné miestnosti bude otváracia a zatváracia hodina ustanovená ministrom železníc v dohode s ministrom sociálnej pečlivosti a ministrom priemyslu, obchodu a živností.

Priestupky tohoto zákona trestajú sa pokutami podľa § 228 živnostenského zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n., pri čom možno použiť predpisov § 231, § 232, odst. 2, §§ 234, 237, 238, 239, 244, 246, 247 a § 249, odst. 1 živnostenského zákona.

Predpisy zákona zo dňa 19. decembra 1918, č. 91 Sb. z. a n., o osmihodinovej dobe pracovnej, ďalej zákona zo dňa 17. decembra 1931, č. 204 Sb. z. a n., o zatváraní krámov dňa 24. decembra každého roku (na Štedrý deň) o 17. hodine, ako aj predpisy o nedeľnom kľude nie sú týmto zákonom dotknuté.

(1) Tento zákon platí v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej a prevedie ho minister sociálnej pečlivosti v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností a so zúčastnenými ministrami.

(2) Dňom účinností tohoto zákona pozbýva platnosti zák. čl. XXXVI/1913, o zatváracej hodine v obchodoch, a všetky predpisy tomuto zákonu odporujúce.