Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1934.

III. volební období.

10. zasedání.

Tisk 1236.

Poslanecká snemovňa vo svojom zasadnutí dňa 22. februára 1934 schválila iniciatívny návrh na zriadenie teologickej fakulty evanjelickej v Bratislave (tisk 2487) a postúpila ho na schválenie senátu (tisk 1224).

Slovenské evanjelictvo už od 15. rokov domáha sa zriadenia ev. teologickej fakulty, správnejšie rečeno, premeny svojej súkromej >Teologickej vysokej školy ev. a. v. cirkví na Slovensku< na riadnu fakultu a to z príčin, že táto škola, vychovávajúca ev. kňazov, katechétov a profesorov v terajšej svojej forme nevyhovuje dostatočne požiadavkom, ktoré si ukladá a ktoré jej musia byť ukladané i verejnosťou. Evanjelická církev slovenská, verná svojmu velkému kultúrnemu a národnému poslaniu, ktoré v minulostí podľa daných okolností vždy svedomite plnila, nemala v dnešných zmenených pomeroch - keď máme skutočne svoj vlastný štát - možnosť, aby toto svoje církevné, kultúrne a národne politické poslanie vykonávala v takej miere, akú odôvodnene vyžadovala by jej minulosť, jej tradícia. Evanjelická církev slovenská okrem toho, že plnila svoje církevnenáboženské povinnosti, bola v zlých dobách minulosti, hoci nie vždy vo svojom celku, i jedným z najaktívnejších faktorov, ktoré udržiavaly v lude národného ducha a zachraňovaly národnú kultúru. Vo svojom vlastnom štáte, kde sú možnosti širšej a intenzívnejšej pôsobností vo všetkých jej blízkych oboroch zabezpečené, ona dnes ani pri výchove kňazstva nechce sa spokojiť len púhym ukájaním nárokov, ktoré v tomto ohľade kladie na ňu jej čiste cirkevný život. Jej snahy nesú sa vyššie a širšie, ona žiada si nielen to, aby svojim kňazom a učitelom náboženstva mohla už tu doma poskytnúť širšieho a vedeckejšieho vzdelania, než do teraz, ale, a to zvlášť zdôrazňujem, žiada si sua sponte, aby ústav, na ktorom ich vychováva, čo najúčinnejšie mohol slúžiť v každom smere i záujmom svojho štátu. A táto jej ušľachtilá snaha, podporovaná memorandom, ktoré podpísaly desiatky tísícov občianstva, má jej byť umožnená zriadením slovenskej evanjelickej teologickej fakulty v Bratislave, na ktorej dľa §-u 2 usnesenia poslaneckej snemovne vyučovacím jazykom má byť jazyk štátny, ale niektoré disciplíny môžu byť so zvolením vlády prednášané aj iným jazykom, čiže: fakulta má vyhovovať aj potrebám našich evanjelických menšin.

Evanjelických kňazov a katechetou na Slovensku vychovávala evanjelická škola v Bratislave, ktorej korene siahajú až na začiatok XVII. storočia, do doby reformačnej. Založená bola po zriadení prvého ev. sboru v Bratislave r. 1606. Postupným vývojom dostala sa škola na taký vysoký stupeň, že v prvej polovici minulého storočia v prevážnej míere ona určovala ráz kultúrnych a i politických dejín národa. Na nej vzdelávali sa takí mužovia, ako na pr. Ján Kollár, básník Slávy dcéry, Palacký, otec národa, Štúr, Hurban, M. M. Hodža a mnohí iní tiež velmi významní dejatelia v náróde. Pozdejšie premenila sa na t. zv. >Akademiu<. Akademie zriadily sa boly v bývalom Uhorsku na základe zákona, a to nielen pre vedu teologickú, ale i pre právnické, banícke a zemedelské obory. Tieto >Akademie< boly rovnocenné s riadnymi fakultami univerzitnými až na to, že nemaly práva graduovania. Na Slovensku pred prevratom boly dve ev. teologické Akademie: v Bratislave a v Prešove. Evanjelická generálna církev po prevrate zrušila Akademiu v Prešove a na základe svojej cirkevnej ústavy, potvrdenej už našou vládou, reorganizovala Akademiu v Bratislave na >Teologickú vysokú školu ev. a. v. cirkví na Slovensku<.Táto existujúca škola má ráz vysokoškolský, všetci jej profesori sú doktormi teologie alebo filozofie a za posluchačov prijímaní sú iba absolventi gymnázií, ktorí majú maturitnú skúšku. Doba štúdií je štyrročná, 8 semestrov. Katedier ma sedem: 1. pre filozofiu, historiu náboženstva a sociologiu, 2. pre starozákonné vedy, 3. pre novozákonné vedy, 4. pre historíckú teologiu, 5. pre systematickú teologiu a 6. a 7. pre praktickú teologiu.

Ministerstvo školstva a národnej osvety výnosom č. 22.764/24 nepriznalo však tomuto učilišti charakter vysokej školy, ale iba strednej, odvolávajúc sa na zákon č. 28 Sb. z. a n. z r. 1922. Absolventom jej odoprelo sa právo, aby ich semestre, odposlúchané na tejto škole, boly započítané do štúdia vysokoškolského, čím strácali nielen nárok na započítanie semestrov pri prechode na univerzitu, ale i nárok na štipendiá pre štúdium na zahraničných univerzitách a po absolvovaní tejto školy neboli uznaní za rovnocenných v kvalifikácii s absolventmi riadnych fakúlt. Tým ovšem boli poškodení aj na platových požitkoch. Dôsledky takéhoto stavu i pre profesorov i pre absolventov školy boly velmi neblahé. Len po dlhom vyjednávaní bola uznaná Teologická vysoká škola evanjelická za školu vysokú, ale, pravda, íba za súkromnú. Profesori však ani dodnes nemajú zabezpečené penzie riadné.

Takéto položenie ev. teologickej školy dnes nemôže uspokojovať slovenské evanjelictvo po nijakej stránke. Pamätlivé svojej kultúrnej tradície a svojho poslania v národe, stále domáha sa zriadenia ev. fakulty riadnej. Ev. teologická vysoká škola v Bratislave totiž, hoci jej bol pozdejšie ráz vysokej školy aj priznaný, súc školou súkromnou, a dľa stávajúcich zákonov jednako nemôže plniť svoje poslanie tak, ako by ho plniť chcela a ako by to bolo v našom štáte treba nielen v záujme cirkevnom, ale i štátnom. Ač disciplíny prednášáné, sú spôsobom vedeckým a vysokoškolským, škola nemá práva graduovať svojich absolventov a tak ani udeľovať titul čestného doktora vynikajúcim zahraničným ev. teologom, zvyčájný to spôsob uznania zásluh o vedu, prejavu a získavania sympatií. Obvyklá, potrebná reciprocita so zahraničnými vysokými školami. nie je dosť dobre možná, kedže bratislavská ev. teologická škola má charakter len súkromej vysokej školy.

Na niektorých snáď najvýzmamnejších medzinárodných kongresoch evanjelických, ktoré mávajú i z ohľadu zahraničnepolitického značnú dôležitosť, profesori bratislavskej teologickej školy nemôžu brať účasť, lebo im je upieraný charakter vysokoškolských, prófesorov, a tak strácajú príležitosť nielen zasahovať do porád a prác cirkevnenáboženských na takýchto exkluzívnych kongresoch, ale v páde eventuálnej potreby nemôžu postaviť sa tam ani na obranu záujmov svojho štátu. A takáto potreba vyskytla sa už. Zriadenie riadnej fakulty každopádne prehľbí a upevní dobré vzťahy nášho evanjelictva so zahraničným, z čoho môže mať štát nemalý mravný osoh.

Z domáceho hľadiska všeobecného je zasa len v záujme štátu, aby kňazský dorast evanjelický bol vyzbrojený do života čím vedeckejšie, aby mal čo najširší rozhľad nielen po stránke čiste odbornej, ale aj po stránke všeobecného dôkladného vzdelania filozofického, sociologického a iného, lebo veď vedľa učiteľa kňaz je prirodzeným duchovným vodcom obzvlášť vonkovského ľudu a tak i pre takéto úkoly má byť náležite pripravený pre život a to pod stálym dozorom štátu. Je zaiste dobre, keď štát má priamy dozor a vplyv na výchovu budúcich duchovných vodcov a radcov občianstva.

Zriadením stolice pre evanjelickú časť našich menšín má byť vhodne postarané i o to, aby ev. kňazský dorast nemecký a maďarský mohol sa vzdelávať na domácom vysokom učení.

Uvedené dôvody pre zriadenie ev. teologickej fakulty v Bratislave vláda sama uznala už r. 1924. Vtedajší minister š. a n. o., dr Ivan Markovič, dal bol vypracovať návrh na jej uskutočnenie, ale snemovňa ho neprejednala, tak ako ani iniciatívny návrh z r. 1930.

Potreba ev. teologickej fakulty v Bratislave je dnes už všeobecne uznávaná.

Teologická vysoká škola v Bratislave umiestená je za veľmi mierne nájomné v budove slovenského ev. sboru a má i svoju veľmi bohatú knižnicu. Je k dispozícii aj internát pre ubytovanie posluchačov. Zriadenie fakulty nevyžadovalo by teda teraz od štátu nijakých zvláštnych investíc. Na jej udržovanie postačí asi doterajšia štátna dotácia, 400.000 Kč, ktorú dostáva terajšia teologická vysoká škola a ktorá pojatá je i do št. rozpočtu na tento rok. Po uzákonení ev. teologickej fakulty v Bratislave Teologická vysoká škola ev. a v cirkví na Slovensku môže byť zrušená. Niet teda nijakej vecnej, ani formálnej prekážky, pre ktorú by usnesenie poslaneckej snemovne na zriadenie samostatnej evanjelickej teologickej fakulty v Bratislave nemohlo byť prijaté aj slávnym senátom.

Kultúrny výbor prejednal osnovu na zriadenie tejto fakulty vo svojom zasadnutí dňa 6. marca 1934 a z uvedených dôvodov usniesol sa doporučiť ju slávnemu senátu na schválenie v takom znení, v akom ju prijala poslanecká snemovňa. Kultúrny výbor prijal i rezolúciu poslaneckej snemovne, ale rozšíril ju o dodatok, týkajúci sa zriadenia stolíc na Husovej fakulte pre cirkev československú.

Menom kultúrneho výboru doporučujem slávnemu senátu schváliť osnovu v znení prijatom poslaneckou snemovňou s pripojenou rezolúciou.

V Prahe, dňa 6. marca 1934.

Dr Kapras v. r.,

predseda.

Dr ing. Ján Botto v. r.

zpravodaj.

Rozpočtový výbor senátu prejednal túto osnovu zákona v svojej schôdzi, konanej dňa 13. marca 1934 a vzal na vedomie, že zriadenie teologickej fakulty evanjelickej pri universite Komenského v Bratislave znamená len premenu terajšej teologickej akademie. Zvýšenie nákladov sa tým nespôsobuje. Na teologickú akademiu bolo preliminované na r. 1932 500.000 Kč, na r. 1933 470.000 Kč a na rok 1934 sa preliminuje 400.000 Kč. Tato čiastka vystačí účelu, ktory táto osnova sleduje; totiž, zriadiť vysokoškolskú institúciu, z ktorej by vychádzali graduovaní teologickí doktori a zabrániť tak tomu, aby s týmto školením boli československí štátní občania odkázaní na vysoké školy v súsedných štátoch, ako sa dosial dialo.

Rozpočtový výbor pripojil sa k usneseniu kultúrneho výboru a taktiež k dodatku rezolúcie, ktorým kultúrny výbor doplnil rezolúciu poslaneckej snemovne. Tým doporučuje rozpočtový výbor slávnemu senátu predloženú osnovu zákona schváliť s pripojenou rezolúciou.

V Prahe, dňa 13. marca 1934.

Dr J. Karas v. r.,

predseda.

Frant. Zimák v. r.,

zpravodaj.

Vláda sa žiada, aby upravila vysokoškolské vzdelanie duchovenstva cirkvi československej.

Pre priechodnú dobu sa vláde ukladá, aby pri Húsovej evanjelickej fakulte zriadila aspoň 4 profesorské stolice pre vzdelanie duchovenstva cirkvi československej.