Senát Národního shromáždění R. Čs. R. 1935.

III. volební období.

12. zasedání.

Tisk 1468.

Zpráva

imunitného výboru

o žiadosti krajského súdu v Nitre číslo Nt XII 4/35-3 zo dňa 22. januára 1935 za súhlas k trestnému stíhaniu senátora Štefana Mező pre prečin rušenia obecného mieru podľa §u 14, číslo 5 zákona na ochranu republiky a pre zločin vyzvania k trestným činom podľa §u 15, č. 3 (ad § 1) zákona na ochranu republiky číslo 50/23 Sb. z. a n. (č. j. 13.223/35 preds.).

Návrh:

Imunitný výbor navrhuje, aby nebol udelený súhlas k trestnému stíhaniu senátora Štefana Mező pro horeuvedené trestné činy.

Dôvody:

Podľa zprávy okresného úradu v Šale nad Váhom, konalo sa dňa 18. novembra 1934 v Šale nad Váhom verejné shromaždenie komunistickej strany, na ktorom jako rečník v prítomnosti asi 140 osôb prehovoril senátor Štefan Mező a v svojej reči užil týchto, štátnym zastupitelstvom inkriminovaných výrazov:

I. "Exekútori v pravom smysle bydlia v obciach a s pomocou četníctva odnášajú a berú robotníctvu všetko, čo sa sobrať dá, aby mohli uhradiť daňové nedoplatky. Proti robotníctvu chystá sa jednotná fronta fašistov. Tomu nasvedčuje spojenie sa politických strán Stříbrného, Kramářa, Gajdu, Hlinku a Rázusa. Táto fronta má povaliť dnešnú vládu a zotročovať robotnícky proletariát. Je treba, aby bol odbúraný nákladný a rozsiahly štátny aparát administratívny, je mnoho četníkov a policajtov, čo je príčinou, že sú veľké daňové ťarchy. Peniaze chudákov idú na bomby, pumy a tanky, miesto toho, aby boly vyrábané iné prostriedky živobytia pro masy proletariátu. V republike Československej neriadi štátne veci vláda, ale diktuje ministerstvo národnej obrany.

Zbrane sú čiastočne potrebné až do doby, kedy budú vyhubení kapitalisti na svete."

II. "Jedinou záchranou je, aby robotnictvo a gazdovia, t. j. sedliacky stav, utvorili t. zv. sedliacky stav (paraszt állam), lebo s inými sa mierová politika prevádzať nedá." Rečník prohlásil ďalej: "Tu je sovjetské vojsko, není treba, aby priviedli tam odtiaľ vojsko zo sovjetského Ruska; nám treba tu len, aby sme dostali zbrane do rúk, vtedy príde doba vyučtovania a beda bude buržoázii a kapitalistom."

Podľa názoru štátneho zastupiteľstva v Nitre senátor Štefan Mező citovanými výrazmi ad I. verejne hanobil republiku a pomery v nej spôsobom štvavým, takže to mohlo snížiť važnosť republiky, alebo ohroziť obecný mier v republike, teda, že vraj spáchal prečin rušenia obecného mieru podľa §u 14, č. 5 zákona na ochranu republiky,

ad II. citovanými výrokmi menovaný senátor verejne vyzýval k násilnej zmene demokraticko-republikánskej formy štátu, teda, že vraj spáchal zločin vyzývania k trestným činom podľa §u 15, č. 3 (ad 1 §) zákona na ochranu republiky.

Výrazy Štefanom Mezőm užité a štátnym zastupiteľstvom inkriminované, netvoria ani skutkovú podstatu rušenia obecného mieru, ani skutkovú podstatu zločinu výzvy k trestným činom.

Štefan Mező predniesol inkriminované výrazy oko člen zákonodarného sboru na verejnom shromaždení, tedy pri výkonu svojej funkcie a ako zákonodarca je oprávnený kritizovať pomery, panujúce v administratívnych úradoch a v štáte aj vtedy, jestliže takáto kritika nie je na mieste a jestliže aj presahuje medze všeobecnej a objektívnej kritiky.

Treba uvážiť, že senátor Mező kritizoval činnosť úradov a ostatného štátneho aparátu, u ktorých dľa jeho názoru sa javia nedostatky v snahe zjednať nápravu, teda jednal v úmyslu vykonať vliv na usporiadanie vecí verejných.

Takáto volnosť musí byť zákonodarcovi poskytnutá i keď jeho názory sú nesprávné, lebo ináč nie je opozícia mysliteľná, ktorá je tiež dôležitá v politickom vývoji štátu.

Po stránke právnej treba uvážiť, že nie každé hanobenie republiky je trestné, ale len surové a štvavé, Tieto znaky pojal zákonodarca do skutkovej podstaty práva preto, aby zabránil širokému výkladu, ku ktorému vedie ináč pojem hanobenia.

O takomto kvalifikovanom hanobení tuná nemôže byť reči.

Bola to kritika, ovšem nie moc blahovolná, ktorá však ani dľa judikatury Najvyššiého súdu nie je trestná. (Zm. II. 280/25 Sb. n. s. 2163.)

Okrem toho po stránke objektívnej sa vyžaduje k trestnosti hanobenia republiky, že z hanobenia musí vznikať nebezpečie pre vážnosť republiky, obecný mier v republike alebo pre medzinárodné vzťahy republiky.

Výrazy použité senátorom Mazőm nie sú spôsobilé vyvolať takýto účinok.

Nie je teda daná skutková podstata prečinu rušenia obecného mieru.

Pokiaľ sa týka druhého inkriminovaného trestného činu pri tej istej príležitosti spáchaného, prejavil síce senátor Štefan Mező názor, že nie je treba priviesť sovjetské vojsko, ale bolo by len treba, aby dostali zbrane a vtedy príde doba vyúčtovania s buržoáziou a s kapitalistami, avšak ani tieto výrazy nemožno pokladať za podnecovanie k násilnej zmene demokraticko-republikánskej formy štátu, ale len za púhu frázu, za prázdnu hrozbu proti kapitalistickej triede, ktorá u poslucháča s priemernou schopnosťou a vnímavosťou nie je spôsobilá vyvolať stav, v ktorom by niekto chcel násilím zmeniť ústavu republiky.

Bolo by snaď možné uvážiť s hľadiska ustanovenia č. 2 a č. 4 §u 15 zákona na ochranu republiky, avšak tieto sú ľahčie trestné činy, než pro ktoré štátne zastupiteľstvo žaluje a preto nemožno svoliť k vydaniu pre ťažší trestný čin, ktorého skutková podstata nie je daná.

Z uvedených príčin imunitný výbor neshľadel príčiny dať súhlas k tomu, aby proti senátorovi Štefanovi Mezőovi bolo zavedené trestné stíhanie pro citované výrazy.

V Prahe, dňa 13. marce 1935.

Šelmec v. r.,

predseda.

Dr. Farkas v. r.,

zpravodaj.


Související odkazy