Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1935.

III. volební období.

12. zasedání.

Tisk 1499.

1. Poľnohospodárske pozemky, ktoré ležia v obvode väčších miest a priemyselných stredísk, poškodzujů sa v každom ohľade. Trpia polným pychom a krádežmi viac, než pozemky a úroda na nich v chotári vonkovských obcí. Obyvateľstvo väčsich miest a priemyslových stredísk robí nesmierne škody svojími vychádzkami a predcházkami do prírody a hlavne sú celé vrstvy obyvateľstva predmestí a huštákov týchto veľkých obcí, ktoré nielen z núdze, ale často i z pustého vandalismu robia na týchto pozemkoch a ích úrode pych i krádeže, v dôsledku čoho sú tieto pozemky poškozované zpôsobom, ktorý presahuje normálne škody, ktoré vznikajú majiteľom poľnohospodárskych pozemkov vonkovských obcí.

2. Úroda na pozemkoch, ktoré ležia v katastralnom chotári väčšich miest a priemyslových stredísk, nědá sa chrániť poľnohajnickou službou za takých podmienok a takým spôsobom, ako sa jej ochrana prevádza na pozemkoch vonkovských obcí podľa XII. článku bývalého uhorského zákona, ktorý aj dodnes má platnosť na Slovensku. § 74 kapituly 9. XII článku býv. uhorského zákona o poľnej polícii hovorí, že obce majú povinnosť pre ochrannú službu svojho chotáru držať hajnikov v takom počte, ako to pomery požadujú a majú sa starať o ích služobné požitky. Odst. §u 5 tohoto článku tvrdí, že slúžobný plat poľných hajnikov je bremenom majíteľov poľnohospodárskych pozemkov.

3. Pretože škody tieto pôsobí obyvateľstvo väčšiech miest a priemyslových stredísk, ktoré nemajú karakter zemedeľský, a pretože tieto škody sú vždy nepomerne veľké, a už aj ich čiastočne zabránenie vyžaduje predimenzované výľohy na polnohajnickú službu, a rentabilita zemedelskej pôdy v takomto chotári nijak nesnesie vysoké výlohy, bolo by spravodlivé, aby náklad na poľnohajnickú službu v takýchto mestách nesnášali gazdovia, majiteľia pozemkov, ale obec, z vlastných prostriedkov a to tým viac, keďže väčšie mestá a priemyselné centra všetky príjmy: daňové, prirážkové, z pozemkov, z poľovačiek, z rybolovu, z piesku, zo štrku, z kameňolomu, z ľadu atd., bez akejkoľvek rekompenzácie zemedeľstva, zaúčtujú v prospech obecnej pokladnice, pre ciele nie rolníckej povahy. Vydávajú tieto peňaze výlučne v prospech mestských, osadových, nezemedeľských záujmov.

Z dôvodov, ktoré sme tu uviedli navrhujeme,

aby prvý odstavec §u 75 kapituly 9. zákonného článku XII. bývalého uhorského zákona o poľnej polícii bol doplnený takto:

"ale väčšie miesta a priemyslové strediska, v ktorých majiteľia hospodárských pozemkov tvoria menšinu obyvateľsta oproti podnikaniu v smere priemyselnom a kupeckom, majú konať povinnosť poľnohajnickej služby z vlastných prostriedkov t. j. z riadných príjmov rozpočtových a obecných prirážok a nesmú tieto mesta a priemyselná centrá výdavkami za poľnohajnickú službu obťažiť majiteľov poľnohospodárskej pôdy a pozemkov.

V Prahe, dňa 2. apríla 1955.