Předseda (zvoní): K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájím proto rozpravu.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 30 minut. (Námitky nebyly.)

Námitek není. Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. Sidor, Slanský, dr Neuwirth, Ježek, dr Clementis; na straně "pro" pp. posl. dr Slávika Bergmann.

Dávám slovo prvému řečníku, zapsanému na straně "proti", jímž je p. posl. Sidor.

Posl. Sidor: Slávna snemovňa, dámy a páni! Slová zpravodajcu ústavne-právneho výboru, pána dr Suchého, zapadly do naprostého nezájmu celej tejto snemovne. Ako opozičný poslanec nemohol som vypočuť odôvodnenie potreby, prečo sa i tohoto roka i dnešná vláda uchyľuje ku zmocňovaciemu zákonu. Pán referent dr Suchý povedal, že je to charakteristické, keď tento snem započína svoju činnosť práve týmto prvým zmocňovacím zákonom. Ďalej povedal, že za tie dva roky, za ktoré si vláda necháva tento zmocňovací zákon predlžovať, vydala vláda 95 vládnych nariadení, a na konec žiadal vládu, aby tento zmocňovací zákon užívala v prospech všetkých občanov tohoto štátu spravedlivo a statočně.

Keď sa tento zmocňovací zákon pred 2 rokmi, to zn amená 8. júna 1933, doniesol do tejto snemovne, bola tu vládna koalícia t. zv. mamutová. Táto vládna koalícia mala vo výbore ústavno-právnom referenta pre tento zákon, dr Černého, ktorý v tomto zákonodarnom sbore predniesol, odporúčajúc zákon, tieto veľadôležité slová (čte): "Veľká doba žiada veľkých ľudí, žiada odvahu, zodpovednosť a rozhodnosť. Už sa dosť hovorilo o rozličných programoch, o tom, čo má byť vykonané. Dnes už treba pristúpiť k činu a jednať rychle. Rychlé zásahy sú jedinou podmienkou úspechu a výsledku. Široká verejnosť čaká na činy a očakáva najmä od dnešného rozhodnutia parlamentu energický a okamžitý obrat. Táto dôvera je príkladná a nesmie byť sklamaná."

Takto hovoril pred 2 rokmi zpravodajca ústavne-právneho výboru a mamutová koalícia predložený vládny návrh o mimoriadnej moci nariaďovacej aj odhlasovala; ale s tým, že zákon bol odhlasovaný, nestalo sa ešte to, aby do vlády a vládnych činiteľov prišla zodpovednosť, rozhodnosť a odvaha. Kde toho pred tým nebolo, ani zmocňovací zákon to nevedel stvoriť. Vláda práve preto prišla na myšlienku, že stvorenie toho, čoho niet, vyžaduje viacej času.

Preto došlo k predĺženiu tohoto zmocňovacieho zákona, a to najprv do 21. júna 1934 a potom do 30. júna 1935. Široká verejnosť a my všetci za úplné dva roky sme čakali na rychlý zásah vlády do ožehavých otázok dňa - a čakali sme márne. I pri zmocňovacom zákone chýbala zodpovednosť a odvaha zzmeniť dosavádny beh štátneho života a obrátiť ho k lepšiemu. Verejnosť sa sllamala a pri najbližších voľbách dokázala, že nemá dôvery voči tým stranám, ktoré síce zmocňovací zákon odhlasovaly, ale nepoužily ho na to, na čo bol on myslený, a táto verejnosť odvrátila sa od týchto vládnych strán. Vládna koalícia stratila dohromady 25 mandátov, čo znamená okolo 650.000 voličov, a dôvera, ktorá sa ukazovala byť podľa slov referentov . . . (Posl. dr Slávik: Zláštné, že to stratili Nemci!) Teraz po voľbách tá istá vláda žiada od parlamentu predĺženie zmocňovacieho zákona do 30. júna 1936 a žiada rozšíriť plnú moc na opatrenia pre organizáciu policajnej správy a služby. Zdá sa, že toto je to pole: organizácia policajnej služby a správy, na ktorom sa konečne vláda ukáže veľkou, odvážnou a rozhodnou. Vláde ani teraz nie je potrebná plná moc na to, aby pomáhala ľudu z biedy a trápenia, aby oddlžila roľníkov a živnostníkov, aby s ohľadom na zvyšovanie cien potravných článkov primerane zvýšila aj platy štátnych úradníkov a zamestnancov a aby našla príležitosť k práci 800.000 nezamestnaný, chudobným ľuďom, ale tak sa zdá, že vláda potrebuje predĺženie a rozšírenie tohoto zmocňovacieho zákona preto, aby rychle, odvážne a rozhodne mohla zakročiť proti každému, kto sa tu vo štáte t. zv. demokratickom ozve za práva a za nefalšovanú vládu ľudu, za práva ľudu na chlieb, na existenciu, a hlavne proti tým politickým stranám, ktoré sa ozvú za práva národov obývajúcich popri Čechov v tomto štáte. Diviť sa treba, že sa medzi vládnymi poslanci nenašiel muž, ktorý by sa bol vzoprel proti zmocňovaciemu zákonu, alebo aspoň proti jeho nejasnej a všeobecnej šty lizácii. Je preca každému z nás jasné, že zákon ten porušuje suverenné právo tohoto parlamentu, že skracuje slobodný prejav volených zástupcov ľudu, že nepočíta na ich prácu a na úsilie, ako aj na celý snem. Každý zdravý organizmus sa bráni, keď sa skracuje a ohrožuje jeho život. Tento parlament už tri razy urobil opak toho. Dal súhlas k tomu, aby bol vo svojich právach ukrátený a aby sa jeho funkcie zmocnila vláda a odhlasuje si tento zmocňovací zákon dneska aj po štvrtý raz. Všetky vládne strany za omedzenie tejto slobody, za zmenšenie slobôd budú hlasovať preto, lebo si hovoria, sloboda síce malá, ale naša. (Posl. Dubický: Mají v některém cizím státě politické strany větší svobodu než u nás? Na to mlčite! - Hluk. - Předseda zvoní.)

Aké je stanovisko slovenskej národnej opozície k tomuto zmocňovaciemu zákonu? Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorú mám česť tu zastupovať, na svojom tele pocítila, čo znamená zákon v praksi. (Výkřiky. - Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Sidor (pokračuje): Pocítili sme to, keď sa s celou vehemenciou vrhly vládne kruhy proti národnej opozícii. Na základe zákona na 3 mesiace bol zastavený deník "Slovák", na 6 mesiacov "Národné noviny", "Tatranský Slovák", "Slovenská pravda", "Slovák" týždeník a "Nástup". Potlačili ste, vládni páni, slobodu tlače v takom rozmere, v akom sa neodvážila potlačovať slobodu českej tlače za bývalého Rakúska Viedeň a ako si nedovolilo potlačovať slovenskú národnú tlač za bývalých časov Uhorsko. A keď drakonickým postupom proti našej tlači chceli ste zbudiť rešpekt Slovákov pred vládou, dosiahli ste opaku toho. Akonáhle začaly naše časopisy znova vychádzať, sprísnená bola cenzúra nad nimi. Nebudem hovoriť o tom, ako nám venzurovala časopily pred volbami. Doniesol som pred slávny snem včerajšie číslo "Slováka", ktoré prepadlo konfiškácii na niekoľko miestach. Dovolím si predčítať. Z úvodníka "Čo nevidia s pražskej veže" bolo nám censurované nasledovné: "Nič z toho s pražskej veže nevideli. U nás sa vládne ďalej centralistickým spôsobom, vláda úradne dáva za svoju programovú základnu národnú jednotu československú a na nej stavia svoj pomer k občianstvu, nevšímajúc si toho, že ľud chce zmenu centralistického sytému a nechce mať nič so sovietskym Ruskom. Vláda teda pokračuje v svojej politike, ktorá škodila záujmom celku, nemení ju ani vnútorne a ani zahranične. Juhoslovanský príklad učí! B e n e š ťažko bude môcť dostáť svojmu slovu, ktoré mal 20. t. m. splniť a doniesť pod jednu strechu sovietske Rusko a Juhosláviu." Toto bratislavský cenzor cenzuruje. V článku "Ministri-Horvati nedovolili urážať svoj národ a zaďakovali" vytretá bola táto stať: "Kedže práve na tejto konferencii mala sa dojednať forma obnovenia diplomatických stykov Juhoslávie s SSSR, dotkla sa vládna kríza zahraničnej politiky dr Beneša a Titulesca veľmi citlive. Stojadinovič, ktorého spomínajú v prvom rade ako budúceho ministerského predsedu, je protiboľševickej orientácie a z obnovenia diplomatických stykov medzi Juhosláviou a SSSR v dohľadnom čase nebude nič."

Podobným spôsobom pokračuje sa proti národnej opozícii aj od iných úradov. Tu máme ihneď zásah prvého úradníka slovenskej krajiny Jozefa Országha. Pred voľbami ľudová strana vydala niekoľko letákov. Leták, ktorým oboznamovala roľnícky ľud o tom, čo vykonala agrárna strana za záujmy roľníckeho stavu, prešiel cenzúrou toho prísneho bratislavského štátneho zástupcu, išiel tento plakát medzi ľud, rozširobal sa z obce do obce, a čo neurobil prezident Országh, nestranný úradník? Zakázal kolportáž tohoto cenzúrou bratislavskou prepusteného letáku (Hluk. - Předseda zvoní.) a aby nekričala tá jeho agrárna straníckosť, takým pádom skonfiškoval nám aj druhý leták, zakázal kolportáž tohoto druhého letáku, v ktorom bola reč o tom, čo vykonala sociálna demokracia za robotnícky ľud. Toto je praobyčajná podpora najvyššieho úradníka vo volebnom boji, že sa on straníckym spôsobom proti národnej opozícii zachoval. Zákaz o kolportáži bol vydaný neskôr, vtedy už, keď všetci naši organizátori, všetci naši privrženci tento leták rozšírili. Dneska sa naplňujú súdy, dneska sú naši ľudia volaní pred súd, sú pokutovaní a prenasledovaní za to, že rozširovali zakázané tlačivo, hoci vtedy, keď oni ho rozširovali, prezident Országh zákaz kolportáže nobol ešte publikoval.

A teraz prejdeme na to, ako si pokračovali, keď videli takýto krásny príklad straníckosti, okresní náčelníci, notári, četníci a iné kruhy. Vyjdeme ihneď na východné Slovensko.

Na východnom Slovensku mali sme v Humennom vy lepený jeden plakát, ktorý bol rozšírený po území celého Slovenska. Tento plakát bol zanesený (ukazuje plakát) aj v Humennom na stene. Nebolo zakázané vylepovanie tohoto plakátu. Ide tam vtedy okresný náčelník v Humennom Kováč a keď vidí tento plakát vynesený tam, vtedy prišiel k tomu, chytil vlastnú svoju palicu a tento plakát strhol a ako ho strhol a ako tento plakát na zem padol, tak v tom okamihu prišiel tam jeden mladý Slovák, Jano Marton, tento plakát zo zeme zdvihol a schoval si ho. Čo teraz nasledobalo? Okresný náčelník v Humennom, aby zakryl svoj stranícky postup, na druhý deň, t. j. 14. mája, vydal pod číslom 9.161/35 výmer, ktorým zakazoval vylepovanie tohoto plakátu na území svojho humenského okresu. Vo výmere tento okresný náčelník hovorí, že plakát svojím vadným textom môže vzbudiť v obyvateľstve ten dojem, že štátna správa trpí beztrestne korupciu a že jej činnosť pozostáva len vo zvyšovaní daní, v povoľovaní a vedení exekucií, a tak mohol zapríčiniť vážné porušenie verejného kľudu a poriadku s tým, že už s týýmto textom plakátov pobúrené obyvateľstvo mohlo by vyvolať nejaké vážné incidenty, takže v záujme kľudu a poriadku a kľudného priebehu predvolebnej agitácie v okrese humenskom bolo nutné zakázať kolportáž a vyvešovanie plakátu s týmto textom. Tento zákaz kolportáže a vyvešovania plakátov platí pre celý okres humenský a vyhlašuje sa súčasne na úradnej tabuli tunajšieho úradu a nabýva účinnosti dnešným dňom ako dňom vyhlásenia. Jediný okresný náčelník, ktorý tak miloval vládu a agrárnu stranu, ktorý tak bránil zákony a poriadok v štáte, že on jediný ten plakát vo svojom humenskom okrese rozširovať a vylepovať zakázal. Ráčte si potrestať ostatných okresných náčelníkov, ktorí toto neurobili. A to pravil 14. mája, vtedy deň po tom, čo protizákonne tento plakát vlastnou rukou strhol. Vedel, čo bude z toho. Zaráz napísal predvolanie Janu Martonovi, aby prišiel k nemu na deň 16. mája. Jan Marton prišiel. Okresný náčelník žiadal od neho ten plakát a terorizoval a hrozil tomu mladému Slovákovi, že bude trestaný, že bude nariadená domová prehliadka, ak mu tento plakát nedá. Takto sa pokračovalo straníckym spôsobom na východnom Slovensku na okrese Humenné.

Národné sjednotenie vydalo plakát takého istého znenia, ako je plakát ľudovej strany (ukazuje plakát) a ten istý okresný náčelník Kováč strhol tento plakát na území celého humenského okresu.

Vážená snemovňa! Idem teraz s východného Slovenska na stredné Slovensko, do perly Slovenska, Banskej Bystrice. Mám odtiaľ dve zápisnice. Jedna zápisnica hovorí o okresnom náčelníkovi v Banskej Bystrici dr Milošovi Úlehlovi. Zápisnica je napísaná (Hluk. - Předseda zvoní.) v Banskej Bystrici 13. mája 1935 vo veci neprístojnosti pokračovania pána okresného náčelníka dr Miloša Úlehlu. Prítomní: dr Martin Sokol, generálny tajomník ľudovej strany, Michal Samuhel, starosta Banskej Bystrice, a Pavel Voskár, starosta obce Riečka. Pavel Voskár starosta obce Riečka, udáva nasledovné: Dňa 12. mája dostal som od vedúceho notára Jána Mitteru list, ktorým ma vyzýva, aby som sa spolu s ním dostavil k pánu okresnému náčelníkovi dr Milošovi Úlehlovi dňa 13. mája 1935 do Banskej Bystrice. (Předsednictví převzal místopředseda Košek.) Ale pán notár neprišiel a keď som dlhší čas márne čakal pána notára, hlásil som sa sám u pána okres. náčelníka. Pán okresný náčelník mňa prijal a povedal, aby som vyhľadal pána notára a s ním sa dohodol a pripravil verejné politické shromaždenie agrárnej strany tak, aby rečníci agrárnej strany mohli byť v tej obci vypočutí. O to sa stará pán okresný náčelník dr Úlehla, aby mohli byť rečníci agrárnej strany vypočutí ešte vo volebnom kraji pána dr Slávika. (Výkřiky posl. dr Sláv ika.) Idem ďalej. O tom, čo urobili notári tiež jeden prípad, a síce taktiež v Banskej Bystrici. 13. mája 1935 v Banskej Bystrici vo veci neprístojného pokračovania notára Jána Mitteru. (Výkřiky.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Sidor (pokračuje): Pavel Voskár, starosta obce Riečka udáva nasledovné: Vedúci notár Ján Mittera svolal dňa 14. mája obecné zastupiteľstvo obce Riečka. Na tomto zasadnutí obecného zastupiteľstva prejednávané bolo vyzdvihnutie obecnej pôžičky. Vedúci notár Ján Mittera vyhlásil toto: "Keď budete pri nastávajúcich voľbách na vládné politické strany hlasovať, tak vám pomôžem, a keď túto pôžičku nebudete môcť splatiť, tak vám ju i zaplatím." - O to sa stará pán notár z obce Riečka.

Po východnom a strednom Slovensku prejdeme teraz na západné Slovensko. (Hlasy: A potom do Polska!) Vo Sv. Jure poslanec kandidát dr Ivan Dérer mal verejné ľudové shromaždenie, ktoré mu bolo rušené. Okresný úrad v Bratislave ako policajný trestný súd pohnal pred seba 15 ľudí zo Sv. Jura a odsúdil ich na 125 dní k uzamknutiu a 8.200 Kč pokuty. Teraz naši občani boli pokutovaní po 5-10 až 15 dní väzenia, ako i pokutami siahajúcimi od 200 do 1.400 Kč. Keď potom v tom istom Sv. Jure soc. demokrati vyrušovali politické shromaždenie inej strany, boli tiež postavení pred ten istý súd (Ministr dr Dérer: Boli tiež trestaní!) a tento trestný súd nekvalifikoval rovnaký čin rovnakým spôsobom. Títo sociálni demokrati zo Sv. Jura dostali pokuty od 20 do 100 Kč a najviac dva dni uzamknutia, za ten istý čin, od toho istého súdu, v tom samom Sv. Jure a na tom samom ľudovom shromaždení spáchaný.

A tlak sa robí na našich ľudí aj na inom poli. Mám po ruke hlásenie z obce Hasprunka, to je tiež na západnom Slovensku. 12. mája vylepili si slovenskí ľudáci plakáty povolené, úradom nezakázané. 12. mája prišiel v uniforme četník a vlastnou rukou tieto povolené plakáty v Hasprunke strhoval. Na druhý deň som zakročil na krajinskom četníckom velitelstve. Četníkovi do dnešného dňa nestalo sa nič, četník ostane naďalej na Slovensku, počká budúce volby a bude naše plakáty ďalej strhovať. (Hlasy: Ako sa volá?) Udal som to krajinskému četníckemu veliteľstvu, neviem jeho meno, udal som tam úradné hlásenie. (Posl. dr Slávik: Úradne nie!) Súkromné, ale zapísané.

Prejdem teraz na to, ako sa postupuje voči našim ľuďom na poli spoločenskom. Mám u sebe list Československej obce legionárskej, jednoty v Podbrezovej. 21. mája 1935 píšu slovenskému legionárovi Jánu Opaternému v Čiernom Balogu nasledovne: Upovedomujeme ťa, že si bol rozhodnutím členskej schôdze zo dňa 5. mája 1935 z Čs. obce legionárskej jednoty v Podbrezovej vylúčený z nasledujúcich dôvodov: "1. Po čas volebnej kampane do Národného shromaždenia si sa aktívne súčastnil agitácie v prospech Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, čo odporuje stanovám a programu Čsl. obce legionárskej." (Výkřiky.) Naproti tomu legionár Opaterný odpovedal takto: "V mojom náboženskom a národnom presvedčení si nedám rozkazovať, len tomu, ktorý ma stvoril - inému nikomu - a že proti Germánovi, odvekému to vrahovi slavianstva vere bojovať budem, pokiaľ vo mne kapka krvi kolovať bude, to prisahám na všetko, čo mi je sväté. Toto moje rozhodnutie som už aj tým potvrdil, že som sa stal verným stúpencom autonomistického bloku, to je Hlinkovej slovenskej ľudovej strany."

List druhého legionára, písaný 21. júna tohoto roku, znie nasledovne:

"Som chudobný legionár, len z práce rúk živý a teraz mňa všade odstrkujú, ešte viacej ako predtým za to, že som poriadny Slovák a Hlinkovec. Keď by som dúchal do ich vreca, to bych mohol mať aj aféry za sebou, existencia by bola zabezpečená. Ale teraz nelzä mi vyhoveť. Nemám haliera, nemám práce, nemôžem dať ošatiť deti, nemám sám čím sa zaodieť. nemám chleba, hanbím sa žobrať, lebo som bol odbojníkom zahraničným, dva razy som bol ranený a teraz sa nám slovenským rytierom takto bratia Česi odmeňujú. Už nás oni nepotrebujú. Preto, pán Sidor, sa obraciam s prosbou k Vám o pomoc, o prácu a chlieb, tam som vytvorený, len k Vám sa obraciam. Teda bych Vás prosil o jakúkoliv ťažkú prácu a ak nemôžete, tak mňa ihneď vyrozumte, lebo chcem niekde za hranice, do Francie, alebo do Rakús." (Hlasy: Ak sa volá? - Meno! Meno!) Silvester Galan v Pezinku, človek, ktorý bol dva razy ranený, ktorý krvácal za tento štát a v tomto štáte ani tá legionárska obec československá, ktorá vyhadzuje autonomistov zo svojho lona, ani žiadna politická strana tomuto slovenskému legionárovi, Silvestrovi Galanovi, nevedela zaopatriť štátnu službičku, nejakú licenciu, trafiku alebo nejaký zbytkový statok. Legionárovi slovenskému vedela zaopatriť žobrácku a vystehovaleckú palicu, a tento legionár dnes pojde k tým 150.000 až 200.000 Slovákom, ktorí v cudzom prostredí svoj chlieb zarábajú a musia tam hynúť národne i mravne. (Posl. Vallo: Ale Labaj dostal, a tento legionár nedostal! To je zvláštne!) Ten bol legionár tiež. (Výkřiky.)