A tým prichodím k otázke Čechov na Slovensku. "Lidové noviny" po voľbách boly napísaly, že veľmi mnoho Čechov hlasovalo na autonomistický blok. Toto je dôkaz na to, že Česi, ktorí vidia pomery na Slovensku, nečakajú nápravu týchto pomerov od vládnych strán, ale sa začínajú obracať k tomu smeru, proti ktorému oni vehementne pred tým išli,
lebo sú toho presvedčenia, že jedine tento autonomistický smer zlepší hospodársku a sociálnu situáciu na Slovensku a u každého obyvateľa Slovenska. (Posl. Teplanský: Vy byste mali konkretizovať už ten autonomistický smer!) Už je konkretizovaný v iniciatívnom výbore a v rozličných výboroch, ráčte si pozreť, tam sú podané návrhy. Kým Slováci nemajú miesta, za ten čas na Slovensku je také množstvo Čechov, ktorí by tam nemuseli byť, keby tí Česi radšej mali Slovákov než Slovensko. Mám v rukách práve obežník Sväzu finančnej stráže republiky Československej. Tento obežník pred voľbami uverejnil som v "Slováku", je česky napísaný, ale bratislavská cenzúra i ten český obežník skonfiškovala. V ňom sa hovorí toto (čte):

"Svaz finanční stráže republiky Československé, zemská odbočka pro Slovensko. Číslo 136/35. V Bratislavě dne 2. dubna 1935.

Župním a místním odborům Svazu československé finanční stráže na Slovensku. Podle zprávy z ústředí Svazu je zřejmé, že o odliv do země České a Moravskoslezské jeví kolegové ze Slovenska malý zájem. Na ministerstvo financí došlo do konce minulého měsíce asi 40 žádostí, ačkoliv ve zmíněných zemích je asi 130 míst uvolněno pro naše kolegy. Nás tento nezájem našich kolegů o odliv překvapuje, uvážíme-li, jak tento požadavek byl na schůzích našimi kolegy důrazně uplatňován z důvodů školení dítek našich zaměstnanců, zdravotních a pod.. Kolegům, kteří mají školou povinné děti, naskytá se opravdu vzácná příležitost poskytnouti svým dětem potřebné vzdělání, které jim školy v pohraničí poskytnouti opravdu nemohou. Poukazujeme na náš oběžník ze dne 21. února t. r. a zveme naše kolegy, kteří mají školou povinné dítky, aby si, pokud již tak neučinili, podali žádosti o přeložení do zmíněných zemí. Podle zmíněných zpráv bude také určitý počet vrch. respicientů převzat ze Slovenska do těchto zemí, naskytá se tedy i těmto kolegům příležitost dostati se do zmíněných zemí. Upozorňujeme, že vedení Svazu bude vhodným způsobem žádosti našich kolegů podporovati. Podmínky: Žadatel se přestěhuje na vlastní útraty, má školou povinné děti, obstará si v místě přidělení byt, nebude si činiti nároku na diety a vzdá se slovenské výhody. S kol. pozdravem Šparlinek v. r., jednatel."

Teda 90 českých financov mohlo by okamžite opustiť Slovensko a uprázdniť tieto svoje miesta pre Slovákov, ktorých tak majú radi. Ale nejdú uo Slovenska a neuprázdninia miesta Slovákom. Bolo by štátnym záujmom vykomandovať týchto českých ľudí do Čiech a na Moravu, nech tam bránia a strážia štát; majú ho proti komu. Náš legionár Silvester Galan a ostatní Slováci iste by štát na Slovensku aspoň tak bránili, ako hociktorý Čech.

Teraz, keby vláda mohla urobiť určité opatrenia, smerujúce na zabezpečenie práce a existencie slovenských uchádzačov na Slovensku, úradne v svojom prejave vyhlásila, že je naďalej za národnú jednotu československú. To hovoril min. preds. Malypetra Pavel Teplanský, slovenský agrárny poslanec, to povedal týmito slovami (čte): "Ovšem národná jednota československá musí ostať nedotknuteľným základom štátnej politiky." - Ctím si takéhoto presvedčenia politického, lebo chcem, aby bolo uctené i moje politické presvedčenie, ktoré sa stavia do najkrajnejších dôsledkov proti československej národnej jednote. Takýto postoj nie je diktovaný osobnou záľubou alebo antipatiou. V tomto svojom politickom presvedčení som vedený záujmom štátu a záujmom môjho slovenského národa. (Výborně!) Za 17 rokov trvania republiky už nielen Slováci, ako to "Lidové noviny" napísaly, ale aj Česi na Slovensku sú presvedčení o tom, že je zle, keď je nedotknuteľným základom štátnej politiky československá národná jednota, a lepšie bude, keď nedotknuteľným základom štátnej politiky sa stane spravedlivosť, rovnaké právo pre všetkých štátnych občanov, a najmä dohoda medzi Slobákmi a Čech i. (Potlesk.) V teorii československej národnej jednoty je jedno, či na Slovensku má vliv, prácu a existenciu Slovák alebo Čh, či na Slovensku sa úraduje a vyučuje po slovensky alebo po česky, či je na Slovensku Slovák alebo Čech pánom. Nie je to jedno životu, ktorý nie je žiadnou teoriou. Ten život, táto tvrdá slovenská skutočnosť, poháňaná dynamom slovenského autonomizmu, ide svojim tokom a riečišťom. Život je určený samým Bohom a ľuďmi môže byť regulovaný len jeho tok, jeho riečište. To znamená, život národa je večný. Práve preto nemožno sa diviť, keď na Slovensku čo raz viac a viac nadobúda vrchu názor, ktorý klade záujem národa nad záujem štátu, pretože národ je podstatou a štát je formou. (Tak je!) Je tedy na vláde, aby svoju vec robila múdre a opatrne. Vláda vo verejnosti je mýlne stotožňovaná so štátom. Nech vláda svoju vec robí tak, aby domáca a zahraničná verejnosť nemohla videť v boji slovenskej národnej opozície proti vláde boj proti tomuto štátu. My vyhlašujeme opätovne a dôrazne, že sme za túto Československú republiku, za obranu a nedotknuteľnosť jej hraníc, ale súčasne sme aj za nikým nehatený a nevyrušovaný vývin a rozvoj slovenského národa. (Tak je! - Potlesk.) Preto formulujeme slovenský nacionalizmus nielen kultúrne, mravne a hospodársky, ale aj politicky. V tom nacionalizme je pochopenie politické, ktoré obsahuje v sebe obranu kultúry, mravov a hospodárstva národa. Naši slovenskí predáci v minulom storočí formulovali nacionalizmus kultúrne, založili Maticu slovenskú, založili tri gymnáziá slovenské, ale všetok kultúrny nacionalizmus nestačil obrániť tieto štepnice slovenského národa. Prišiel dravý politický prúd panujúceho maďarského národa a zničil Maticu slovenskú, zničil všetky tri slovenské gymnáziá. Hoci za všetkými týmito ustanovizňami slovenskými stála morálna a finančná opora kráľa Františka Jozefa a tak mravná autorita, akou bol katolický biskup Štefan Moyzes a akou bol evanjel. superintendant Karol Kuzma. Učíme sa z vlastnej skúsenosti a z vlastnej škody. Preto si formulujeme nacionalizmus politický v požadavku zákonodarnej autonomie Slovenska. Môžete preto nenávideť, centralistickí poslanci, Slovákov a autonomistov, môžete proti nám si pomáhať zmocňovacím zákonom. My s cesty a boja za zákonodarnú autonomiu Slovenska nikdy neodstúpime. Chceli sme pracovať na pôde parlamentu. Práve preto ľudová strana vyslala do predsedníctva tejto snemovne svojho člena, starého predprevratového Slováka, podpredsedu poslaneckej snemovne, Štefana Onderču. (Výkřiky posl. Teplanského.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Sidor (pokračuje): Týmto spôsobom sme dokázali, že sme za konštruktívnu opozíciu, že nie sme za opozíciu deštruktívnu. Práve preto je vo sbore podpredsedníckom i náš zástupca. A to neznamená, ako sa mýlne vysvetľuje, že je to náš preddavok vstupu do vlády. To neznamená vstup ľudovej strany do terajšej vládnej koalície, to znamená len toľko, že sa prihlašujeme na pôde parlamentu do boja a k práci za naše politické požiadavky, za naše práva a za práva slovenského ľudu. (Potlesk stoupenců.)

Na podpredsedníckom stolci v minulých volebných obdobiach bola zastúpená vždy opozícia. Predtým to boli Nemci, neskoršie to boli národní socialisti a soc. demokrati, ktorí tu na podpredsedníckom stolci sedeli a jednako v opozícii boli. Neznamenalo to žiadny vstup do vlády a žiadne uľavenie ich opozičného postoja proti tej vláde, ktorá vtedy vládla.

Místopředseda Košek (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že řečnická lhůta uplynula.

Posl. Sidor (pokračuje): Ihned skončím.

V tie časy nebolo ešte zmocňovacieho zákona, parlament nebol vyradzovaný z práce, zákony sa netvorily v lone vlády, ale bola tu určitá súčinnosť pri tvorení zákonov medzi vládou a parlamentom. Dneska prechádza a zmocňovacím zákonom i prejde zákonodarná moc do sboru ministrov a parlament stráca smysel svojho jestvovania. Práca v parlamente stáva sa iluzórnou. Ťažisko práce poslancovej prenáša sa pre tieto príčiny s pôdy parlamentu do poslancového volebného kraja. V mene Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vyhlašujem: Chceli ste mať národnú jednotu českoslovendkú, dožili ste sa národnej jednoty nemeskej. (Posl. Dubický: Vy jste synovec Hlinkův, musíte přece mluvit. jak on chce! Dělejte rozumnou politiku a bude to politika československá!) Plodom zmocňovacieho zákona je tých 44 mužov Henleinového hnutia a sjednotenia Nemcov. Dožijete sa i národnej jednoty slovenskej, vyjadrenej prihlásením sa celého slovenského voličstva k myšlienke politického nacionalizmu, k myšlienke autonomie Slovenska. (Posl. Dubický: Žádná autonomie! Ústava je naším zákonem!)

V mene Hlinkovej ľudovej strany vyhlašujem, že za zmocňovací zákon naša strana hlasovať nebude. (Potlesk stoupenců.)

Místopředseda Košek (zvoní): Dále je k slovu přihlášen p. posl. dr Slávik. Uděluji mu slovo.

Posl. dr Slávik: Slávna snemovňa! Mal som najlepší úmysel zachovať tradíciu v tomto parlamente a reagovať na vývody rečníka, ktorý mňa na tejto tribúne predchádzal, ale slávna snemovňa, dovoľte len, abych vyslovil hlboké sklamanie, ktoré som zažil pri tejto reči, zvlášte keď som porovnával, ako sa o zmocňovacom zákone dnes vecne, dôstojne a slušne rokovalo v ústavne-právnom výbore. Všetci, ktorí tam boli prítomní, mi musia dať za pravdu, že všetky strany opozície, i keď vyslovily svoj odlišný názor, vyslovily ho spôsobom, ktorý je hoden tohoto parlamentu. Kol. Sidor, od ktorého som očakával tak trošku nového ducha, od ktorého som očakával, že bude aspoň úvodnikárom, že dá vedúce myšlienky, ukázal sa drobničkárom.

Drahi prijatelia, preto dovoľte, abych sa vrátil k tematu, o ktorom dnes hovoríme v poslaneckej snemovni, abych sa vrátil k zmocňovaciemu zákonu. Mal som príležitosť ako referent . . . (Hluk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Slávik (pokračuje): ... pri poslednom predĺžení zmocňovacieho zákona všetky námietky ústavne-právne vyvrátiť a mal som možnosť zaujať stanovisko k zákonu samému. Kol. Suchý, referent tohoto zákona dnes, mi vzal túto úlohu a preto dovoľte, keďže k tým dôvodom, ktoré som vtedy povedal, nemám čoho doložiť, abych z politických dôvodov, ktoré mňa vedú k tomu a vedú k tomu klub republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu, ktorý tu zastupujem, vyslovil, že vítam menom klubu tento zákon, a toto moje stanovisko chcem krátko odôvodniť. Nikto, slávna snemovňa, nepochybuje, že je treba rychlých a rozhodných zákrokov do nášho politického a hospodárskeho života. (Výkřiky.) Treba doložiť, že vláda dosiaľ nijakým spôsobom nezneužila tej plnej moci, ktorej sa jej dostalo. Treba doložiť tiež, že neomedzovala žiadnym spôsobom parlament v práci, lebo parlamentu ostalo dosť práce a parlament nemohol ju ani zvládnuť a musel si ukladať často sám omezenie čo do trvania debát a čo do usmernenia svojej práci. (Výkřiky.)

Tiež není p ochybné, že rychlý beh života, kde medzinárodná situácia často vyžaduje okamžitých zákrokov i do hospodárskeho života štátov, vyžaduje, aby tu bol nástroj, ktorý možno správne a rychle použiť. Preto vítame každý prostriedok, ktorý umožňuje rýchly zásah. Zvlášte je treba, aby naše zemedelstvo, náš roľnícky stav mal možnosť pocítiť účinnosť takýchto rychlých opatrení. Nebude pochybnosti, že je treba upraviť živočišnú produkciu, že je treba ráznych a účinných opatrení pri živelných pohromách, že je treba, aby existencia ohrožených malých zemedelských podnikateľov bola zabezpečená. (Výkřiky. - Potlesk.) I vláda musí prispeť, aby úprava dlhov, zvlášte roľníckych dlhov, bola čo najskôr uskutočnená.

Niemenej je však treba zabezpečiť kľud a poriadok v štáte. (Tak jest! - Potlesk.) Dodatok, ktorý je pojatý do osnovy dnes pojednávanej, podľa ktorého . . . (Výkřiky komunistických poslanců: Četníky!) Na vás je to treba. (Hluk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Slávik (pokračuje): Zmocnenie, predlžené na opatrenia pre organizáciu policajnej správy a služby, je bezpodmienečne potrebné a priamo žiadame vládu i s tohoto miesta, aby tohoto zmocnenia použila. (Potlesk.) Tedy, slávna snemovňa, v mnohých prípadoch obec potrebuje soštátnenie policie. Nie je namerené toto opatrenie proti nikomu, nie je namerené proti Nemcom, ako vyslovil obavu dnes v ústavne-právnom výbore kol. Kundt, ale je namerené proti nespoľahlivým a protištátnym elementom. Nemožno preca, slávna snemovňa, trpeť stav, že četníctvo je nútené často zatýkať orgánov mestskej policie, ktorých povinnosťou je bdieť nad dodržovanim zákonov. (Výkřiky posl. Dvořáka.)

Místopředseda Košek (zvoní): Žádám p. posl. Dvořáka o klid.

Posl. dr Slávik (pokračuje): V ústavneprávnom výbore bolo až dojemné, ako opozičné strany bez rozdielu sa ukázaly obrancami ústavy československej a obrancami demokracie. Môžeme uistiť tieto opozičné strany, že nie vláda republiky Československej a nie väčšinové strany sú tie, proti ktorým treba našu ústavu a demokraciu hájiť. Kvitujeme však s uspokojením toto jednomyseľné volanie po demokracii a ústavnosti. Lenže nieraz sa nám namane otázka: Či je to hlas Jakubov, alebo Ezauov? A teraz bolo vytýkané, že je ťažkopádne dohodovanie koalovaných strán, i vo vláde. Uisťujeme, že ničím a nikým sa nedáme odkloniť od toho, aby sme ústavne a demokraticky sa nesnažili dohodnúť o každej veci, ktorá je v prospech národa a štátu. (Výborně! - Potlesk.) Manýry diktátorské a "führerské" principy zostanú nám cudzími, trebárs by tempo mohlo byť rychlejšie; neprestaneme veriť, že demokracia je jediným správnym zriadením ľudovej spoločnosti, ktorá jedine odpovedá duši a štruktúre nášho národa. Hovorím, že bolo dojemné, ako sa postavily za ústavu československú a demokraciu naše opozičné strany, počinajúc komunistmi a prechádzajúc cez stranu, ktorá údajne zastupuje jednotne Nemcov, až k národnej demokracii. Ale nemôžeme sa zriecť dojmu, že je to nie jediná a snáď nie tá pravá tvár, ktorá sa nám ukázala. Mne sa zdá, že naše opozičné strany nosia často masky, a zvlášte sa mi to zdá u strany, ktorá poslúcha rozkazov vodcu postaveného v šeru, v prítmí. Tu založí si inú masku v parlamente, inú masku pred svojmi voličmi a inú masku má v zahraničí. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Košek zvoní.)

Boli by sme, slávna snemovňa, radi, keby sme mohli veriť, že za tými maskami je tvár ozárená láskou k vlasti a preduševnelá snahou slúžiť tomuto československému štátu a záujmom jeho obyvateľstva. Bolo volané, slávna snemovňa, z radov strany, vedenej vodcom v neznámom šere, po vhodnom partnerovi. Strana tá sa vydáva neprávom za národné sjednotenie v nemeckom tábore. A ja tvrdím, že je tu jediné národné sjednotenie, ktoré berie odpovednosť, má k tomu odvahu, ktoré shromažďuje tvorčie sily národa, a to je dnešná koalícia. (Potlesk.) Kol. Frank z nemeckých lavíc hovoril k českému ľudu, k českému národu a nenaučil sa ešte, že je toto štát československý. Drahí priatelia, slávna snemovňa! Je-li treba jediného sjednotenia, na ktorom môže spočívať bezpečne tento štát, tak je to sjednotenie Čechov a Slovákov. (Výborně! - Potlesk.) Sjednotenie Čechov, Slovákov, jednota záujmov a cieľov, jednota sŕdc a duší, jednota československá. To je partner, ktorý môže a musí rozhodovať o osudoch československého štátu. Je však otázka, či je vhodným partnerom ten, ktorý nosí masku, komu nevidíme dosiaľ do duše? Málo kedy má dobré úmysly ten, kto si položí na tvár škrabošku. Verím, že budeme mať toľko sily a rozhodnosti, aby sme, keď bude treba, i strhli masku, škrabošku a podívali sa mužne a otvorene každému na pravú tvár. Zákonom, ktorý odhlasujeme, dávame možnosť vláde, aby dbala zvýšenou mierou bezpečnosti štátu, blaha obyvateľstva a aby vykonala všetko, ne quid detrimenti respublica capiat. (Potlesk.)