Nech slúži ku cti a chvále tlači sociálne
demokratickej, že nám prispieva pomocou vziať
pod ochranu veci kolonistov pracujúcich už celé
storočia v štátnych lesoch v Podkarpatskej
Rusi. Riaditeľstvo štátnych lesov, ako sa zdá,
chce odstrániť deficitové hospodárenie
tým, že zrušuje naturálne požitky
niekoľko sto rodinám lesných robotníkov,
ku ktorým je však viazané konvenčnými
smluvami.
V čele ministerstva obchodu a živností stojí
od volieb minister zo strany živnostenskej. S veľkým
interesom listoval som v rozpočte sostavenom novým
pánom ministrom a zistil som, že prez všetky
jeho veľké sľuby podarilo sa mu len asi o 4 miliony
zvýšiť svoje rozpočtové potreby
a i z týchto 4 milionov pripadá 1 1/2 miliona na
akciu cudzineckého ruchu a propagáciu lázní.
Podpora maloživnostníkov, ktorí sa stali nezamestnanými
bez vlastného zavinenia, bola stanovená len 1 1/2
milionom Kč. Obnos určený pre zveľaďovanie
maloživností bol zaradený úhrnom 1,800.000
Kč. Nepopieram, snáď je tu dobrá vôľa,
aby sa maloživnostníctvu pomohlo, avšak tieto
obnosy sú tak nepatrné, že s nimi nemožno
prevádzať vážné podporné
akcie. Z takýchto malých obnosov dostane sa spoločenstvu
maloživnostenskému a jednotlivým maloživnostníkom
nanajvýš almužna. Túto však nepríjmu
tí, čo hľadajú prácu a pracovný
zárobok.
V technickej kapitole ministerstva ver. prác nachádzame
ťažké vojenské položky. Potreba na
letectvo, kt)orá činila dosiaľ 36 mil. Kč,
sa proste zdvojnásobí, z čoho Podkarpatskej
Rusi dostane sa toľko, že piloti, ktorí poletia
do Ruska, budú dávať pozdravy Užhorodu
a Mukačevu. V Selo Solotvine má byť vybudovaná
stanica pre službu radiovú, avšak z tejto nebude
ani Rusín ani Maďar v Podkarpatskej Rusi videť
ani za halier osohu.
Z ministerstva železníc vychádza po dlhej prestávke
zpráva, že železničné riaditeľstvá
na Slovensku prijaly 30 inženierov. Z týchto 30 inženierov
je 26 pôvodu českého a moravského a
len 4 sú Slováci. Že medzi nima niet ani jediného
Maďara, to je samozrejmé. Samozrejmé je to
pre dnešnú vládu, ktorá udeľuje
rovnoprávnosť národným menšinám
len na poli daňovom a vojenskom, avšak o tejto rovnoprávnosti
nevie, ak ide o kúsok chleba. Ostatne finančný
zákon počíta u štátnych dráh
ešte vždy so 700milionovým deficitom.
Pán minister soc. pečlivosti opravdu neskrblil v
jeseni svojími prejavy. Rečami chcel vyriešiť
pečlivosť o ľud, avšak k tomu je treba skutkov.
Pokladám za veľmi zvzvláštné, že
pán minister soc. pečlivosti, ktorý sám
je sociálnym demokratom, prejavuje tak málo energie
v záujme proletariátu. Mluvme ku príkladu
o cenách cukru. Pán minister mohol po tejto stránke
povedať len toľko, že otázka ceny cukru
úzko súvisí s otázkou kartelovou.
Reglementáciu kartelov prehlásil za prvotriedny
národohospodársky záujem. Avšak zdá
sa, že o tom sa socialistickí ministri len radia,
medzi tým však cukor denaturujú a užívajú
k účelom výkrmným. Z úst istého
vládneho poslanca počuli sme v parlamente i to,
že cukor má byť skrmený vojenskými
koňmi; tedy už i vojensks ým koňom dostane
sa lacného cukru, len tisícom proletárov
nie.
Ministerstvo soc. pečlivosti poriada veľa podporných
akcií na podporovanie nezamestnaných. Pri ošacovacej
akcii upozorňujem pána ministra na to, že 50.000
školou povinných detí na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi nemôže chodiť do školy preto, lebo nemá
obuvi. Najväčšou bolesťou istej veľkej
továrne na obuv je, že nosenie obuvi nie je v stave
udomácniť v kruhoch afr.ických. Avšak
že deti chudobných ľudí na Slovensku a
v Podkarpatskej Rusi nemôžu za sychravej zimy navštevovať
školy pre nedostatok obuvi, tomu pán minister soc.
pečlivosti nemôže odpomôcť.
Upravujete podporovanie nezamestnaných na základe
gentského systému. Čiastky štátnych
príspevkov v určitých obnosoch zdvojnásobíte.
Musím konštatovať, že celý dnešný
systém podporovania nezamestnaných slúži
v prvom rade k tomu účelu, aby delníci boli
udržaní v stranách socialistických a
totiž z podpôr robí sa politika. Nezbýva
mi nič než apelovať na ľudské cítenie
vládnej správy a požiadať ju, aby brala
ohľad na veľkú biedu nezamestnaných a
aby nerobila politiku s vyhladovelými.
S budov sociálnych ústavov, ktoré maly slúžiť
sociálnej pečlivosti, docela kľudne môžeme
smazať heslá sociálneho poistenia a penzijného
poistenia a na miesto nich napísať toto: Najväčšie
kapitalistické banky republiky. Len v nedávnych
dňoch sme počuli, že najväčšími
odporcami sníženia úrokobej miery sú
sociálne poisťovacie ústavy. Dnes revizori
a exekútori ústavov sociálneho a penzijného
poistenia konkurujú s berným revizorom a berným
úradom v ubíjaní živoriacich ešte
existencií.
U tohoto rezortu zvyšuje sa potreba kapitoly penzijných
a zaopatrovacích platov skoro o 30 mil. Kč a preca
ešte nie je vyriešená otázka penzií
tak zv. štvrtej kategorie staropenzistov, ktorá už
tak dlho čaká na svoje zrovnoprávnenie; pán
minister financií chce naprosto oprávnené
požiadavky týchto penzistov odložiť až
na dobu zlepšenia hospodárskych pomerov.
O rezorte ministerstva financií zmienil som sa dosiaľ
už niekoľkokráť. Teraz ešte len poukazujem
k novej poplatkovej inštrukcii, ktorá predpisuje,
že na pr. na objednávku v cene 6 Kč treba prilepiť
5 Kč kolok, ktorý v prípade pokuty môže
sa zvýšiť na 200 Kč. Vzhľadom na
to, že české listy z tejto príčiny
na pána ministra financií zaútočily,
vyšlo na javo, že minister financií dovoláva
sa istého zákona z doby Marie Terezie a na zákla
de tohoto zákona vydáva toto nariadenie.
Vzhľadom na to, že nemám žiadnej príčiny,
aby som veril v úprimnosť vlády, nemám
dôvery ani k rozpéčtu a budem proti nemu hlasovať.
(Potlesk.)
Místopředseda Onderčo (zvoní):
Ďalším rečníom ke pán
posl. dr Porubszky. Dávam mu slovo.
Posl. dr Porubszky (maďarsky): Veľavážená
posl. snemovňa! Pán minister financií nechal
nás so svojím expozé tak dlho čakať,
že sme sa domnievai, že toto odkladanie prinesie reformný
návrh tak veľkorysého slohu, ktorý nás
všetkých uspokojí apodstatne zmierni trapnú
hospodársku krízu. Rozpočet na r. 1936 však
neukazuje na to. S hľadiska poplatného občíanstva
je však tento rozpočet ešte horší,
než laňajší.
Rovnováha rozpočtu bola utvorená umele a
je len na papieri. Rozpočet na rok 1936 vykazuje 8.032
mil. Kč výdavkov a 8.033 mil. Kč príjmov.
Príjmový nadbytok a tedy rozpočtový
prebytok činí plným obnosom 1,025.000 Kč.
Výdavková stránka rozpočtu na r. 1936
je oproti rozpočtu na r. 1935 o 48.9 mil. Kč vyššia.
Na prvý pohľad je toto zvýšenie v domácnosti
štátu nepatrné. To bolo možno docieliť
tým, že výdavky ministerstva financií
v časti štátnej správy rozpočtu
sú oproti minulému roku menšie, kdežto
príjmy sú zaradené obnosom vyšším.
Obidve položky sú iba položky ideálne,
ktoré skutočnosť silne vyvráti.
Rozpočtová úhrada opiera sa i dosiaľ
z 90% na dane a poplatky. Daňový lis však ani
tohoto roku nebude môcť vymačkať z poplatného
obecenstva viac ako v r. predchádza
júcom. Nové daňové podmety ťažko
sa rodia, staré daňové subjekty však
rad radom odpadajú a miznú v mori neusporiadaných
dlžôb. Podľa bernej morálky je povinnosťou
občanov, aby odvádzali štátu určitú
kvótu svojho majetku alebo svojích príjmov.
U nás je to už stanovisko prekonané, lebo u
nás väčšina ľudí neodvádza
už dane zo svojich príjmov alebo zárobkov,
ale zo svojho majetku, alebo čo je ešte horšie,
robí na vrub daní nové dlhy.
Veľkým zlom je i to, že u nás niet systematickej
ochrany poplatníkov. Obecným notárom je zakázané
dávať vo veciach daňových vysvetlenia
alebo písať odvolania. Poplatník pre neznalosť
štátneho jazyka buďto nepodá odvolanie
a tým sa octne v kontumácii, alebo keď odvolanie
podá, vybavuje sa toto odvolanie najčastejšie
tak, že sa naň ani neodpovie. A jestliže potom
my straníci vezmeme poplatníka pod ochranu a vypočítame
naše daňové krivdy, tu prehorliví úradní
orgánovia ihneď vidia v tom vec proti zákonu
na ochranu republiky a odsudzujú nás pre poburovanie
proti štátu.
Domnievam sa, že pán minister financií je človek
rozumný a rozšafný. Nie je mi známe
zo skúsenosti, ako sa deje vymáhanie daní
v zemiach historických. Nech sa mu páči raz
poprechodiť v inkognite slovenské okresy v dobe, keď
sú daňoví exekútori v "práci".
Viem iste, že sa mu zoškliví jeho vysoká
finančná fýnkcia a že nahliadne, že
medzi optimisticky preliminovanými príjmy a medzi
dosažitel nými príjmy je veľký
rozdiel. Tak zv. očakávané príjmy
sú čerepami vyváženého rozpočtu.
Pán minister financií Trapl vo svojom expozé
uznal, že štátna domácnosť vzhľadom
na situáciu terajšieho hospodárskeho života
nesnese väčšieho zabremenenia. Nuž tedy
odkiaľ očakáva, že budúceho roku
zvýši sa príjem dane dôchodkovej o 15
milionov, zvláštnej dane výdelkovej o 20 milionov,
rôznych priamych daní o 94 miliony, a dane z obratu
a prepychovej atd,. o 30 milionov. Snáď vymáhaním
daňovýi ch nedoplatkov? značná čiastka
týchto čaká na výmaz, sú to
tak zv. mrtvé dane. Bude-li v šak druhá časť
poplatníkov podložená pod berný lis,
tu sa pán minister octne v kontradikcii so svojím
opravdu hodnotným plánom, vyloženým
v expozé, ktorý hovorí o ochrane poplatníka,
lebo ved len cynizmus môže nazývať "ochranou
poplatníka", bude-li poplatník majetkove popravený.
Dnešné hospodárske pomery si vyžadujú,
aby sme bremená nie priťažili, ale snížili.
Na to je v štátnej domácnosti len jeden spôsob:
uspornosť. Sporiť tam, kde možno. Predosielam,
že by som pokladal za čin protisociálny, keby
sa toto šetrenie začalo na úkor statisícov
nezamestnaných alebo ľudí bez miesta. Ani na
týchto ani na duševných a fysických
pracovníkoch s malým platom nesmie demokratický
štát šetriť. Podpora v nezamestnanosti 650
mil. Kč môže byť náplasťou,
môže byť éterovou injekciou na ranu sociálnej
biedy, nie je však riešením radikálnym.
Radikálne riešenie môže byť zabezpečené
len tvorením stálych pracovných príležitostí
a stanovením takého existenčného minima,
ktoré by zaístilo človečenské
živobytie i tomu najmenšiemu človeku, ktorý
chce pracovať.
Prez všetku hospodársku krízu postrádam
zásadu sporivosti v rozpočte na budúci rok.
Nasvedčujú tomu výmluvne položky výdavkové.
Republika Československá nie je štátom
prepychovým. My na poli výdavkov, alebo ak sa ľúbi,
na poli investícií nemôžeme napodobiť
evropské veľmoci. Československá republika
nie je Britskou ríšou ani Francúzskom, ale
je štátom nového data, nesnadného národnostného
složenia a zmietajúci sa v nesnádzach hospodárskeho
života.
Osobné výdavky činia 4.003 mil. Kč.
Toto zvýšenie, ktoré oproti roku 1935 činí
175 mil. Kč, vysvetľuje minister hlavne zavedením
dvojročnej vojenskej služby. Prečo bola táto
dvojročná vojenská služba zavedená?
Alebo k čomu je treba štátu, čítajúcemu
sotva 15 milionov duší, 15 až 16 ministerských
rezortov, keďže administrácia je už beztoho
pomalá a ťažkopádna? Alebo má to
byť snáď lákadlo pre strany, ktoré
chcú vstúpiť do vlády?
Pán minister zahraničia Beneš ukľudnil
parlament, že republika žije so súsednými
štáty v dobrom pomere a že napiatie českopoľské
je len prechodnej povahy. Má-li sa vec takto, prečo
tedy požaduje pán minister národnej obrany
pre svoj rezort z rozpočtu na budúci rok 2.150 milionov
Kč na riadne a mimoriadne výdavky, čo znamená
v porovnaní s rokom minulým 25%né zvýšenie?
Prečo musí obyvateľstvo napriek celej pokojnej
atmosfére snášať 133 Kč daňového
bremena na hlavu pod titulom výdavkov národnej obrany?
Kde je súvislosť medzi enunciáciou pána
ministra zahraničia a medzi nákladnými požiadavk
ami pána ministra nár. obrany? Proti komu alebo
proti čomu je treba tejto prekotnej vojenskej pohotovosti,
keď heslom nedávnej minulosti bolo odzbrojenie? Sú-li
terajšie hranice republiky oprávnené a definitívne,
tu nie je treba, aby tieto hranice chránené boly
predimenzovaným mamutím vojskom, bol-li by však
právny podklad pochybný, tu dozajista existencia
alebo neexistencia hraníc bude determinovaná vonkajšími
činiteľmi.
Tiež výdavkový preliminár ministerstva
vnútra je o 69.5 mil. Kč vyšší
akako v r. 1935. Pravdepodobne nie preto, aby politickí
väzňovia boli účastní príjemnejšieho
zaopatrenia. 25 milionov z týchto 69.5 mil. Kč má
slúžiť ku hradeniu zvýšenia hnotných
nákladov četníctva, čo dôvodová
zpráva vysvetľuje "mimoriadnymi pomery politickými",
ako keby už dosiaľ činnosť četníctva
na vonkove nebola z valnej časti vyčerpávaná
pátraním politickým.
V rozpočte na r. 1935 je však v položkách
výdavkových odbúranie a tedy sníženie.
Povodne Hrona a Ipľa, spodná voda v Csilizközu
pôsobia na južnom Slovensku každého roku
škody niekoľko milionov. Kedyže príjdu sem
vodoregulačné resp. melioračné práce,
keď ročná dotácia, stanovená
pre melioračný fond 60 mil. Kč, snížená
bola na 42 mil. Kč?
Zákon zo dňa 20. mája 1930, č. 70
Sb. z. a n., zabezpečil od 1. januára 1933 uspokojenie
IV. kategorie staropenzistov, žijúcích vo zbiedačených
pomeroch, avšak podľa dôvodovej zprávy
finančného zákona nebolo postarané
dosiaľ o úhradu. Ako dlho to potrvá?
Výdavky, ktoré nebolo možno zaradiť do
rámca štátneho rozpočtu, majú
byť podľa finančného zákona uhradené
použitím úveru. I tento preliminovaný
úver bude činiť viac ako 2500 mil. Kč.
Pravdu mal vládny posl. Remeš, keď povedal:
"Štátny rozpočet a finančný
zákon požaduje skoro 12 miliard Kč od 15 milionov
obyvateľov."
Prostý bohém bol dotazovaný, z čoho
žije? Dal túto odpoveď: "Robíme dlhy,
aby sme mali z čoho žiť. A žijeme, aby sme
mohli robiť dlhy." Táto veta by mohla byť
tiež smutným, ale pádnym heslom tohoto rozpočtu.
Rozpočet neprijímam. (Potlesk.)
Místopředseda Onderčo (zvoni):
Prerušujem prejednavanie tohoto odstavca ako i poriadku
tejto schôdze.
Dovolené podľa §u 2, odst. 2 jedn. poriadku udelené
boly: na dnešný a zajtrajší deň
posl. Schmidkemu; na dni 6. a 7. t. m. pos. Šamalíkovi;
na dni 7. a 9. t. m. posl. dr Jos. Dolanskému.
Nemocou omluvil sa na dnešný a zajtrajší
deň posl. Török.
Sdeľujem, že sa predsedníctvo usnieslo, aby sa
budúca schôdza konala zajtra v piatok dňa
6. decembra 1935 v 9 hod. dopoľ. s
Nevybavené odstavce poriadku tejto schôdze.
Končím schôdzu.