Čtvrtek 5. prosince 1935

Nech slúži ku cti a chvále tlači sociálne demokratickej, že nám prispieva pomocou vziať pod ochranu veci kolonistov pracujúcich už celé storočia v štátnych lesoch v Podkarpatskej Rusi. Riaditeľstvo štátnych lesov, ako sa zdá, chce odstrániť deficitové hospodárenie tým, že zrušuje naturálne požitky niekoľko sto rodinám lesných robotníkov, ku ktorým je však viazané konvenčnými smluvami.

V čele ministerstva obchodu a živností stojí od volieb minister zo strany živnostenskej. S veľkým interesom listoval som v rozpočte sostavenom novým pánom ministrom a zistil som, že prez všetky jeho veľké sľuby podarilo sa mu len asi o 4 miliony zvýšiť svoje rozpočtové potreby a i z týchto 4 milionov pripadá 1 1/2 miliona na akciu cudzineckého ruchu a propagáciu lázní.

Podpora maloživnostníkov, ktorí sa stali nezamestnanými bez vlastného zavinenia, bola stanovená len 1 1/2 milionom Kč. Obnos určený pre zveľaďovanie maloživností bol zaradený úhrnom 1,800.000 Kč. Nepopieram, snáď je tu dobrá vôľa, aby sa maloživnostníctvu pomohlo, avšak tieto obnosy sú tak nepatrné, že s nimi nemožno prevádzať vážné podporné akcie. Z takýchto malých obnosov dostane sa spoločenstvu maloživnostenskému a jednotlivým maloživnostníkom nanajvýš almužna. Túto však nepríjmu tí, čo hľadajú prácu a pracovný zárobok.

V technickej kapitole ministerstva ver. prác nachádzame ťažké vojenské položky. Potreba na letectvo, kt)orá činila dosiaľ 36 mil. Kč, sa proste zdvojnásobí, z čoho Podkarpatskej Rusi dostane sa toľko, že piloti, ktorí poletia do Ruska, budú dávať pozdravy Užhorodu a Mukačevu. V Selo Solotvine má byť vybudovaná stanica pre službu radiovú, avšak z tejto nebude ani Rusín ani Maďar v Podkarpatskej Rusi videť ani za halier osohu.

Z ministerstva železníc vychádza po dlhej prestávke zpráva, že železničné riaditeľstvá na Slovensku prijaly 30 inženierov. Z týchto 30 inženierov je 26 pôvodu českého a moravského a len 4 sú Slováci. Že medzi nima niet ani jediného Maďara, to je samozrejmé. Samozrejmé je to pre dnešnú vládu, ktorá udeľuje rovnoprávnosť národným menšinám len na poli daňovom a vojenskom, avšak o tejto rovnoprávnosti nevie, ak ide o kúsok chleba. Ostatne finančný zákon počíta u štátnych dráh ešte vždy so 700milionovým deficitom.

Pán minister soc. pečlivosti opravdu neskrblil v jeseni svojími prejavy. Rečami chcel vyriešiť pečlivosť o ľud, avšak k tomu je treba skutkov. Pokladám za veľmi zvzvláštné, že pán minister soc. pečlivosti, ktorý sám je sociálnym demokratom, prejavuje tak málo energie v záujme proletariátu. Mluvme ku príkladu o cenách cukru. Pán minister mohol po tejto stránke povedať len toľko, že otázka ceny cukru úzko súvisí s otázkou kartelovou. Reglementáciu kartelov prehlásil za prvotriedny národohospodársky záujem. Avšak zdá sa, že o tom sa socialistickí ministri len radia, medzi tým však cukor denaturujú a užívajú k účelom výkrmným. Z úst istého vládneho poslanca počuli sme v parlamente i to, že cukor má byť skrmený vojenskými koňmi; tedy už i vojensks ým koňom dostane sa lacného cukru, len tisícom proletárov nie.

Ministerstvo soc. pečlivosti poriada veľa podporných akcií na podporovanie nezamestnaných. Pri ošacovacej akcii upozorňujem pána ministra na to, že 50.000 školou povinných detí na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nemôže chodiť do školy preto, lebo nemá obuvi. Najväčšou bolesťou istej veľkej továrne na obuv je, že nosenie obuvi nie je v stave udomácniť v kruhoch afr.ických. Avšak že deti chudobných ľudí na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nemôžu za sychravej zimy navštevovať školy pre nedostatok obuvi, tomu pán minister soc. pečlivosti nemôže odpomôcť.

Upravujete podporovanie nezamestnaných na základe gentského systému. Čiastky štátnych príspevkov v určitých obnosoch zdvojnásobíte. Musím konštatovať, že celý dnešný systém podporovania nezamestnaných slúži v prvom rade k tomu účelu, aby delníci boli udržaní v stranách socialistických a totiž z podpôr robí sa politika. Nezbýva mi nič než apelovať na ľudské cítenie vládnej správy a požiadať ju, aby brala ohľad na veľkú biedu nezamestnaných a aby nerobila politiku s vyhladovelými.

S budov sociálnych ústavov, ktoré maly slúžiť sociálnej pečlivosti, docela kľudne môžeme smazať heslá sociálneho poistenia a penzijného poistenia a na miesto nich napísať toto: Najväčšie kapitalistické banky republiky. Len v nedávnych dňoch sme počuli, že najväčšími odporcami sníženia úrokobej miery sú sociálne poisťovacie ústavy. Dnes revizori a exekútori ústavov sociálneho a penzijného poistenia konkurujú s berným revizorom a berným úradom v ubíjaní živoriacich ešte existencií.

U tohoto rezortu zvyšuje sa potreba kapitoly penzijných a zaopatrovacích platov skoro o 30 mil. Kč a preca ešte nie je vyriešená otázka penzií tak zv. štvrtej kategorie staropenzistov, ktorá už tak dlho čaká na svoje zrovnoprávnenie; pán minister financií chce naprosto oprávnené požiadavky týchto penzistov odložiť až na dobu zlepšenia hospodárskych pomerov.

O rezorte ministerstva financií zmienil som sa dosiaľ už niekoľkokráť. Teraz ešte len poukazujem k novej poplatkovej inštrukcii, ktorá predpisuje, že na pr. na objednávku v cene 6 Kč treba prilepiť 5 Kč kolok, ktorý v prípade pokuty môže sa zvýšiť na 200 Kč. Vzhľadom na to, že české listy z tejto príčiny na pána ministra financií zaútočily, vyšlo na javo, že minister financií dovoláva sa istého zákona z doby Marie Terezie a na zákla de tohoto zákona vydáva toto nariadenie.

Vzhľadom na to, že nemám žiadnej príčiny, aby som veril v úprimnosť vlády, nemám dôvery ani k rozpéčtu a budem proti nemu hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Onderčo (zvoní): Ďalším rečníom ke pán posl. dr Porubszky. Dávam mu slovo.

Posl. dr Porubszky (maďarsky): Veľavážená posl. snemovňa! Pán minister financií nechal nás so svojím expozé tak dlho čakať, že sme sa domnievai, že toto odkladanie prinesie reformný návrh tak veľkorysého slohu, ktorý nás všetkých uspokojí apodstatne zmierni trapnú hospodársku krízu. Rozpočet na r. 1936 však neukazuje na to. S hľadiska poplatného občíanstva je však tento rozpočet ešte horší, než laňajší.

Rovnováha rozpočtu bola utvorená umele a je len na papieri. Rozpočet na rok 1936 vykazuje 8.032 mil. Kč výdavkov a 8.033 mil. Kč príjmov. Príjmový nadbytok a tedy rozpočtový prebytok činí plným obnosom 1,025.000 Kč. Výdavková stránka rozpočtu na r. 1936 je oproti rozpočtu na r. 1935 o 48.9 mil. Kč vyššia. Na prvý pohľad je toto zvýšenie v domácnosti štátu nepatrné. To bolo možno docieliť tým, že výdavky ministerstva financií v časti štátnej správy rozpočtu sú oproti minulému roku menšie, kdežto príjmy sú zaradené obnosom vyšším. Obidve položky sú iba položky ideálne, ktoré skutočnosť silne vyvráti.

Rozpočtová úhrada opiera sa i dosiaľ z 90% na dane a poplatky. Daňový lis však ani tohoto roku nebude môcť vymačkať z poplatného obecenstva viac ako v r. predchádza

júcom. Nové daňové podmety ťažko sa rodia, staré daňové subjekty však rad radom odpadajú a miznú v mori neusporiadaných dlžôb. Podľa bernej morálky je povinnosťou občanov, aby odvádzali štátu určitú kvótu svojho majetku alebo svojích príjmov. U nás je to už stanovisko prekonané, lebo u nás väčšina ľudí neodvádza už dane zo svojich príjmov alebo zárobkov, ale zo svojho majetku, alebo čo je ešte horšie, robí na vrub daní nové dlhy.

Veľkým zlom je i to, že u nás niet systematickej ochrany poplatníkov. Obecným notárom je zakázané dávať vo veciach daňových vysvetlenia alebo písať odvolania. Poplatník pre neznalosť štátneho jazyka buďto nepodá odvolanie a tým sa octne v kontumácii, alebo keď odvolanie podá, vybavuje sa toto odvolanie najčastejšie tak, že sa naň ani neodpovie. A jestliže potom my straníci vezmeme poplatníka pod ochranu a vypočítame naše daňové krivdy, tu prehorliví úradní orgánovia ihneď vidia v tom vec proti zákonu na ochranu republiky a odsudzujú nás pre poburovanie proti štátu.

Domnievam sa, že pán minister financií je človek rozumný a rozšafný. Nie je mi známe zo skúsenosti, ako sa deje vymáhanie daní v zemiach historických. Nech sa mu páči raz poprechodiť v inkognite slovenské okresy v dobe, keď sú daňoví exekútori v "práci". Viem iste, že sa mu zoškliví jeho vysoká finančná fýnkcia a že nahliadne, že medzi optimisticky preliminovanými príjmy a medzi dosažitel nými príjmy je veľký rozdiel. Tak zv. očakávané príjmy sú čerepami vyváženého rozpočtu. Pán minister financií Trapl vo svojom expozé uznal, že štátna domácnosť vzhľadom na situáciu terajšieho hospodárskeho života nesnese väčšieho zabremenenia. Nuž tedy odkiaľ očakáva, že budúceho roku zvýši sa príjem dane dôchodkovej o 15 milionov, zvláštnej dane výdelkovej o 20 milionov, rôznych priamych daní o 94 miliony, a dane z obratu a prepychovej atd,. o 30 milionov. Snáď vymáhaním daňovýi ch nedoplatkov? značná čiastka týchto čaká na výmaz, sú to tak zv. mrtvé dane. Bude-li v šak druhá časť poplatníkov podložená pod berný lis, tu sa pán minister octne v kontradikcii so svojím opravdu hodnotným plánom, vyloženým v expozé, ktorý hovorí o ochrane poplatníka, lebo ved len cynizmus môže nazývať "ochranou poplatníka", bude-li poplatník majetkove popravený.

Dnešné hospodárske pomery si vyžadujú, aby sme bremená nie priťažili, ale snížili. Na to je v štátnej domácnosti len jeden spôsob: uspornosť. Sporiť tam, kde možno. Predosielam, že by som pokladal za čin protisociálny, keby sa toto šetrenie začalo na úkor statisícov nezamestnaných alebo ľudí bez miesta. Ani na týchto ani na duševných a fysických pracovníkoch s malým platom nesmie demokratický štát šetriť. Podpora v nezamestnanosti 650 mil. Kč môže byť náplasťou, môže byť éterovou injekciou na ranu sociálnej biedy, nie je však riešením radikálnym. Radikálne riešenie môže byť zabezpečené len tvorením stálych pracovných príležitostí a stanovením takého existenčného minima, ktoré by zaístilo človečenské živobytie i tomu najmenšiemu človeku, ktorý chce pracovať.

Prez všetku hospodársku krízu postrádam zásadu sporivosti v rozpočte na budúci rok. Nasvedčujú tomu výmluvne položky výdavkové. Republika Československá nie je štátom prepychovým. My na poli výdavkov, alebo ak sa ľúbi, na poli investícií nemôžeme napodobiť evropské veľmoci. Československá republika nie je Britskou ríšou ani Francúzskom, ale je štátom nového data, nesnadného národnostného složenia a zmietajúci sa v nesnádzach hospodárskeho života.

Osobné výdavky činia 4.003 mil. Kč. Toto zvýšenie, ktoré oproti roku 1935 činí 175 mil. Kč, vysvetľuje minister hlavne zavedením dvojročnej vojenskej služby. Prečo bola táto dvojročná vojenská služba zavedená? Alebo k čomu je treba štátu, čítajúcemu sotva 15 milionov duší, 15 až 16 ministerských rezortov, keďže administrácia je už beztoho pomalá a ťažkopádna? Alebo má to byť snáď lákadlo pre strany, ktoré chcú vstúpiť do vlády?

Pán minister zahraničia Beneš ukľudnil parlament, že republika žije so súsednými štáty v dobrom pomere a že napiatie českopoľské je len prechodnej povahy. Má-li sa vec takto, prečo tedy požaduje pán minister národnej obrany pre svoj rezort z rozpočtu na budúci rok 2.150 milionov Kč na riadne a mimoriadne výdavky, čo znamená v porovnaní s rokom minulým 25%né zvýšenie? Prečo musí obyvateľstvo napriek celej pokojnej atmosfére snášať 133 Kč daňového bremena na hlavu pod titulom výdavkov národnej obrany? Kde je súvislosť medzi enunciáciou pána ministra zahraničia a medzi nákladnými požiadavk ami pána ministra nár. obrany? Proti komu alebo proti čomu je treba tejto prekotnej vojenskej pohotovosti, keď heslom nedávnej minulosti bolo odzbrojenie? Sú-li terajšie hranice republiky oprávnené a definitívne, tu nie je treba, aby tieto hranice chránené boly predimenzovaným mamutím vojskom, bol-li by však právny podklad pochybný, tu dozajista existencia alebo neexistencia hraníc bude determinovaná vonkajšími činiteľmi.

Tiež výdavkový preliminár ministerstva vnútra je o 69.5 mil. Kč vyšší akako v r. 1935. Pravdepodobne nie preto, aby politickí väzňovia boli účastní príjemnejšieho zaopatrenia. 25 milionov z týchto 69.5 mil. Kč má slúžiť ku hradeniu zvýšenia hnotných nákladov četníctva, čo dôvodová zpráva vysvetľuje "mimoriadnymi pomery politickými", ako keby už dosiaľ činnosť četníctva na vonkove nebola z valnej časti vyčerpávaná pátraním politickým.

V rozpočte na r. 1935 je však v položkách výdavkových odbúranie a tedy sníženie. Povodne Hrona a Ipľa, spodná voda v Csilizközu pôsobia na južnom Slovensku každého roku škody niekoľko milionov. Kedyže príjdu sem vodoregulačné resp. melioračné práce, keď ročná dotácia, stanovená pre melioračný fond 60 mil. Kč, snížená bola na 42 mil. Kč?

Zákon zo dňa 20. mája 1930, č. 70 Sb. z. a n., zabezpečil od 1. januára 1933 uspokojenie IV. kategorie staropenzistov, žijúcích vo zbiedačených pomeroch, avšak podľa dôvodovej zprávy finančného zákona nebolo postarané dosiaľ o úhradu. Ako dlho to potrvá?

Výdavky, ktoré nebolo možno zaradiť do rámca štátneho rozpočtu, majú byť podľa finančného zákona uhradené použitím úveru. I tento preliminovaný úver bude činiť viac ako 2500 mil. Kč. Pravdu mal vládny posl. Remeš, keď povedal: "Štátny rozpočet a finančný zákon požaduje skoro 12 miliard Kč od 15 milionov obyvateľov."

Prostý bohém bol dotazovaný, z čoho žije? Dal túto odpoveď: "Robíme dlhy, aby sme mali z čoho žiť. A žijeme, aby sme mohli robiť dlhy." Táto veta by mohla byť tiež smutným, ale pádnym heslom tohoto rozpočtu. Rozpočet neprijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Onderčo (zvoni): Prerušujem prejednavanie tohoto odstavca ako i poriadku tejto schôdze.

Dovolené podľa §u 2, odst. 2 jedn. poriadku udelené boly: na dnešný a zajtrajší deň posl. Schmidkemu; na dni 6. a 7. t. m. pos. Šamalíkovi; na dni 7. a 9. t. m. posl. dr Jos. Dolanskému.

Nemocou omluvil sa na dnešný a zajtrajší deň posl. Török.

Sdeľujem, že sa predsedníctvo usnieslo, aby sa budúca schôdza konala zajtra v piatok dňa 6. decembra 1935 v 9 hod. dopoľ. s

poriadkom:

Nevybavené odstavce poriadku tejto schôdze.

Končím schôdzu.

(Konec schůze v 7 hod. 35 min. večer.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP