Úspornosť v rozpočte nie je úprimná. Potreba rezortu národnej obrany presahuje 2 miliardy, ba čo viac, spolu s vojenskými výdavkami, zašantročenými v rozpočtoch iných rezortov približuje sa k 2.5 miliardy. Spolu s rozpočtom zahraničia približujú sa potreby tohto rezortu 3 miliardám. Vyciťujem chúlostivosť situácie, keď p oti rozpočtu týchto dvoch rezortov činím s roka na rok výtky, lebo som presvedčený, že ten b rutálny šovinizmus, o ktorom som sa zmienil na pociatku svojej reči, bude mňa snáď obviňovať z vlastizrady a velezrady pre túto moju kritiku. A ja preca tak činím, lebo my, tunajšia maďarská menšina, musíme podľa približného výpočtu nášho početného pomeru p spievať na bremená týchto dvoch rezortov asi 150 milionami Kč, a tedy musíme mať právo k týmto nákladom i prehovoriť. Alebo ak si tí rôzni šovinisti myslia, že my nemáme právo prevádzať po tejto stránke kritiku, nech tedy vynesú zvláštny zákon, a nech nás zbavia tamtoho záväzku. Tu je zas u vládnych pánov nepochopiteľné, že všetky tendencie týchto dvoch rezortov už od 17 rokov nezmenene smerujú k tomu, aby nepriateľskými snahami udusily každý voľnejší dech tej zeme,

z tela ktorej nás odtrhli, a ešte k tejto práci vyžadujú i naše morálné prispenie a ročnú podporu 150 mil. Kč. Túto tendenciu my nikdy nebudeme schvaľovať, my za naše hmotne obeti požaduj eme voči Maďarsku priateľský postoj, lebo my nezapreme našu rasovú a jazykovú spolupatričnosť.

Odhliadnuc od všeho toho nemôžeme schvaľovať, aby pod rúškom dôvernej povahy výdavkov národnej obrany mohly sa opakovať veci, ku ktorým došlo pri nákupe plynových masiek, kde nakúpené boly zastaralé a vetché typy plynových masiek s investíciou 100 mil. Kč. I proti lietadlám je mnoho sťažností. K čomu bude treba tých 100 milionov? Branný výbor prejednal škandál plynových masiek "Fatra" za zatvorenými dvermi a ide tu preca o objednávky 100 milionové.

Okrem riadneho rozpočtu je tu rozpočet investičný, ktorý sa pohybuje v rámci asi 1 miliardy, lebo prevážna časť investičných potrieb bola prenesená na finančný zákon, čo znamená, že tieto sumy bude treba vydupať úverom. Dotáciám rôznych fondov, subvenciám samosprávnych sväzkov a podporám v nezamestnanosti venuje finančný zákon úhrnom takmer dve miliardy Kč. Štátne výdavky činia tedy v r. 1936 úhrnom takmer 12 miliard Kč.

Správne konštatoval pán hlavný zpravodajca Remeš, že 12 miliard je príliš mnoho pre verejné hospodárstvo štátu počítajúceho 14.5 milionov obyvateľstva. Ač som zákonodarcom opozičným, preca by som nemohol najsť tak silné a bezohľadné slová ku charakteristike hospodárenia s dlhami, akých použil voči tomuto hospodárskemu systému pán hlavný zpravodajca, ktorý je z českej vládnej strany. Musím sa diviť len tomu, ako mohol pán hlavný zpravodajca Remeša koalícia vládnych strán priniesť sem tento rozpočet?

Prechádzam na podrobnosti, na rozpočty jednotlivých rezortov.

Zaujímavú novotu vidíme v kapitole ministerského predsedníctva, sťaby výkladnú skriňu, ministra bez portefeuillu. Aspoň v dôvodovej zpráve by sme radi slyšali, čo a pre koho bude robiť tento minister bez rezortu? V rozpočte nie je zvlášte uvedené, koľko stojí tak zvané slovenské oddelenie ministerského predsedníctva. Avšak musím len schvaľovať, že ono bolo zriadené.

Pri tejto príležitosti nemôžem ponechať bezo slova, že ani v ministerskom predsedníctve ani v rozpočte ministerstva vnútra nebol zriadený ešte jeden odbor, ktorý by pragmaticky a zámerne pripravoval nastolenie autonomie Podkarpatskej Rusi. A tu zasa sme len odkázaní na prejav pána ministerského predsedu učinený k zahraničným novinárom, ktorý ovšem sľúbil parížskym novinárom nastolenie autonomie, ale keby to myslel vážne, tu by bol napriek krajnej úspornosti zaradil do rozpočtu ešte jedného ministra bez rezortu pre prípravu autonomie Podkarpatskej Rusi.

Ač hlavný zpravodajca rozpočtu tvrdil, že z rozpočtu bola vyradená každá výplň, t. j. každá položka, ktorá nie je dostatečne odôvodnená, prezto všetko zostala nezmenená položka 10 milionového fondu na nepredvídané výdavky a tiež fondu pre zpravodajstvo, z ktorého mimo iné hradia sa náklady vládnych listov vydržovaných vládou proti maďarským a nemeckým menšinám. Dotácia tohoto korupčného fondu bola z 800.000 Kč zvýšená na 2 mil. Kč.

Ministerstvo zahraničia zmiernilo v nepatrnej miere svoje požiadavky, avšak i takto je ešte bezpodmienečne mnoho 153 mil. Kč, obzvlášte pre nás Maďarov a Nemcov, proti ktorým smeruje zahraničná propaganda.

Pán minister Beneš chce nás ostatne ukľudniť, keď konštatuje, že "náš pomer k Maďarstvu sa zlepšil".

Radi by sme videli, aby vskutku k tejto situácii došlo. Obchodnú smluvu s Maďarskom vypovedalo svojho času Československo. Je tedy slušné a v záujme republiky, aby na prahu nových vyjednávaní išla republika až k najzazším medziam povoľnosti, čo je zvlášte v záujme drevárskeho oboru Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Škoda, že medzi plány ministerstva zahraničia nevidíme návrh o dohode ohľadom štátneho občianstva a o právnej pomoci vo sporných veciach občianskych. Dohodou o štátnom občianstve mohol by byť snáď vyňatý trn otázke bežencov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Je zaujímavé, že dôvodová zpráva k rozpočtu úprimne konštatuje, že sa nám podarilo s ďalekými exotickými štáty uzavrieť o veľa viac obchodných dohôd, ako so štáty súsednými. Je to zjav patologický a jestliže nám na niečom záleží, čo chceme vedeť od pána ministra zahraničia, to je to, čo učinil v záujme republiky.

Nemôžem ponechať u tejto kapitoly bezo slova konečne ani úpravu otázky tak zv. malého pohraničného styku. Dohoda o tom, ako viem, zostala i naďalej v platnosti i po výpovedi riadnej obchodnej smluvy. Okresní náčelníci v pohraničí nech sa vyslovia otvorene, že legitimácie k prekročeniu hraníc dávajú len osobám, ktoré sa im zamlúvajú; a preca to nie je právo diskrecionálne.

Výdavky ministerstva nár. obrany sú okrem svojho vlastného rezortu umiestené ešte v rezorte ministerstva financií podľa čl. XVIII finančného zákona, ďalej v tej časti rezortu ministerstva soc. pečlivosti, ktorá sa týka válečných invalidov, v aeronautickej kapitole ministerstva ver. prác, ďalej v milionoch venovaných na stavbu silníc, a takto dosahujú skoro 2.300 mil. Kč. A preca povedal pán minister nár. obrany, že bude treba ešte vyriešiť úpravu dôstojnických platov ako úkol veľmi naliehavý; tedy dozajista zvláštným úverom. Schvaľujeme úpravu dôstojnických platov, ale nech k tomu vystačí tých 2.300 milionov, lebo na tomto poli presahujú zvláštné úvery už všetky možné predstavy.

Pán minister nár. obrany uznal, že mladíkom, vychodivším vysoké školy, deje sa krivda, vnucuje-li sa im dvojročná vojenská služba. Toho sme sa nedočkali ani v tej "militaristickej " rak. uh. monarchii. A poneváč pán minister zamlčal, z akej príčiny deje sa táto nespravedlnosť, musím túto príčinu vysvetliť sám. Mladí lekári povolaní do dvojročnej vojenskej služby sú menovaní četármi a v tejto poddôstojnickej hodnosti sú prideľovaní k plukom, nemocniciam na práce úplne samostatné. Ten, kto absolvoval vysokú školu, právom si môže činiť nárok na hodnosť dôs tojnícku. Takto sa využíva jeho bezmocnej inteligencie u vojska, aniž by jeho práca náležite bola honorovaná. Je to opravdu neslušné jednanie s mladými lekármi. Avšak i mladých právnikov, absolvovaných stredoškolských profesorov a učiteľov zrejmo preto podržujú v znamení demokracie vo dvojročnej službe vojenskej, aby oni v poddôstojnickej hodnosti četára ako inteligentní mladíci vykonávali službu dôstojnícku. Bolo by opravdu minimálnym, keby vojsko dalo inteligentom, ktorí musia slúžiť dva roky a absolvovali už školu záložných dôstojníkov, už koncom prvého roku vojenskej služby bez výnimky hodnosť podporučíka a v druhom roku hodnosť dôstojníka. Tu musím sa zmieniť o tom, že maďarskí vysokoškoláci sú vo väčšine prípadov pod titulom nespoľahlivosti z dôstojníckej školy vyhadzovaní, čo je najošklivejším zjavom šovinizmu.

Už minulého roku som prehovoril o zázrakoch, ktoré sa dejú s válečnými invalidmi. Stoprocentná práceneschopnosť poklesla proti zákonom prírody a za celej serie lekárskych superarbitrácií na 20%, ač medzi tým válečník stal sa pomalu o 18 rokov starším. Žiaľ, toto uzdravenie je len na papieri, aby sa totiž snížila invalidná renta.

Sú tu však i noví vojenskí invalidi, ktorí už vo službe konanej v Československej republike pozbudli z časti alebo celkom svojej práceschopnosti. Jedného pokopal kôň, druhému zlomilo nohu kolo dela. V takýchto prípadoch vojenská správa začína skúmať, či k nehode došlo vo službe, a či nie. Podľa môjho názoru je to veľmi pochybené. Jediným správnym názorom by bolo, že vojak od okamihu, čo si obliekol vojenský stejnokroj, až do okamihu jeho odzbrojenia je vo službe, a totiž po celú dobu, čo nosí stejnokroj. A tedy je vo službe ovšem i vo svojom voľnom čase, i keď sa položí na svoju postel alebo pojedá svoju menáž. Z tohoto zorného úhlu treba posudzovať úrazy nastalé vo vojenskej službe a potom nevzíde proti vojenskej službe taká antipatia, aká vlastne tu je. Vojenská služba nikdy nebola medom. Zvlášte v dobe októbrových rukovačiek počúvame a čítame, že nováček dnes ochotne rukuje, lebo koná službu svojej demokratickej vlasti.

Rozpočtová potreba ministerstva vnútra bola vládou zvýšená okrúhle o 70 mil. Kč a činí 717 mil. Kč. Toto zvýšenie nastalo následkom četníckych a policajných platov. I táto položka sa má vlastne brať ako vojenská položka; policia a četníctvo stravujú v demokratickej republike 70% rozpočtu rezortu vnútra a tedy asi 500 mil. Kč. Pri tejto položke nie je ukrátená Podkarpatská Rus, lebo četníkov a policajtov má práve dosť.

Ministerstvo vnútra má jeden nový titul, a to je občianska obrana proti leteckým útokom, z ktorého titulu sa dozvedáme, že štátna policia a četníci majú byť vyzbrojení protiplynovými maskami.

Tiež pri rozpočte ministerstva vnútra musím za sa konštatovať, že vláda nečiní nič, aby definitívne bola upravená otázka štátneho občianstva. Ač v ústavnom zákone je vyslovené, že československé štátne občianstvo je jedno, že je jednotné, nepodarilo sa ešte dosiaľ tento ústavný príkaz presadiť, lebo spôsob nabývania štátneho občianstva je naprosto iný v zemiach historických, než na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, a totiž jestvuje tu dvojakosť spôsobu nabývania štátneho občianstva proti ustanoveniam ústavného zákona. V zemiach historických môžu udeliť štátne občianstvo zemské úrady. Po desaťročnom bydlení môže byť stanovený do určitého stupňa nárok na udelenie štátneho občianstva. Na Slovensku môže byť síce požiadané o štátne občianstvo už po 5 ročnom bydlení na jednom mieste, avšak nikto nemá nároku na to na základe bydlenia na jednom mieste.

Zákonodarci, ktorí sedia v českých stranách a mluvia v parlamente maďarsky a ktorí sa priznávajú k tak zv. politike aktivistickej ako keby sme my neboli aktivní - ohlásili, že chcú zriadiť ústrednú kanceláriu ku sbieraniu tak zv. aktivistických sťažností. Spomedzi očakávaných sťažností zmieňujú sa ich listy na prvom mieste o sťažnostiach štátnoobčianskych. Nuže s tohoto miesta musím konštatovať, že už sme raz na tomto mieste mali v rukách vyriešenie otázky štátneho občianstva. Myslím tuná na zákon č. 152/1926 Sb. z. a n., ktorý sa nazýva vo verejnosti lex Dérer-Szentiványi. Keby boli prijali náš pôvodný návrh, tak dnes už by tu štátnoobčianskej mizerie nebolo, avšak pán posl. Dérer, referent svojho vlastného návrhu tento návrh skazil, a preca je nesporné, že v tej dobe bol by obdržal ústavnú kvalifikovanú väčšinu i poriadny zákon o štátnom občianstve. Avšak slovenskí nasľubovači, hovoriaci i maďarsky, ktorí boli i vtedy a sú i dnes vo vláde, nás ošklivo sklamali.

Pri rezorte ministerstva školstva pán minister vo výbore kultúrnom sám uznal, že na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je ešte mnoho školských vecí, ktoré čakajú na nápravu. Pre stavbu školských budov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sa úvery zatým len hľadajú, zriaďujú sa komisie, ktoré sostavily program školských stavieb. Naproti tomu veľkorysý program vidíme len v zemiach historických a u tak zv. menšinových škôľ, ktoré sú stavane pre pár českých alebo pre pár židovských detí. Pre tieto sa najde finančná úhrada, lebo v týchto školách deje sa patentované odnárodňovanie Maďarov a Nemcov.

Na tomto mieste musím sa zmieniť o penziách neštátnych detských opatrovateliek: Obecné a cirkevné detské opatrovateľky nie sú členami penzijného poistenia verejných zamestnancov, a penzijný ústav súkromných zamestnancov len nedávno sdelil organizácii detských opatrovateliek, že podľa zákona o penziách súkromných zamestnacov nemôžu byť členami penzijného ústavu ani vtedy, keby si sami platili penzijné príspevky. Zákony o verejných zamestnancoch z r. 1926 proste zabudly na penzie neštátnych detských opatrovateliek. Tieto kultúnre pracovníčky už 9 rokov chodia po úradoch a penzijných ústavoch a nikde nenachádzajú pochopenia. Zákon učiteľský z r. 1926 dáva možnosť to upraviť. Stačilo by jedno vládne nariadenie, a pán minister školstva, ktorý je sám pedagogom, by opravdu vykonal kus humanitnej práce, keby sa postaral o vydanie takéhoto nariadenia.

Pán minister školstva zvlášte veľkú pozornosť venuje vo svojej reči českým školám v Podkarpatskej Rusi. Dovodzuje, že nedeje sa v nich odnárodňovacia práca. Proti tomu tvrdím, že v jednotlivých obciach zriaďujú sa k vôli niekoľko českých detí české školy a deti maďarských alebo rusínskych rodičov sa donucujú, aby ich navštevovaly. Ako viem, veľa slovenských, rusínskych a maďarských zemedelských delníkov pracuje v historických zemiach česko-moravských. Môžeme sa podívať do štatistického lexikonu a uvidíme, aké početné maďarské diaspory sú v Čechách. Avšak nikdy sme o tom nič neslyšali, že by pre tieto maďarské diaspory boly s takým spechom zriaďované maďarské školy v zemiach historických.

Z rezortu školstva tedy vôbec nie je videť, že by sa bola odnárodňovacia politika vládnej správy voči menšinám zmenila. Krátko musíme ešte poukázať na požiadavku maďarských rodičov v Užhorode a okolí, aby v Užhorode bola zriadená stredná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Pred viac než 10 rokmi uznal vtedajší minister školstva Šrobár naprostú oprávnenosť tejto požiadavky. Dnešný pán minister školstva pred niekoľko mesiacmi sľúbil, že najde uspokojivé ri ešenie tejto otázky. Už sa približujeme ku koncu prvého polročia školského roku, avšak dosiaľ niet maďarskej strednej školy v Užhorode.

V rozprave kultúrneho výboru padlo slovo o tom, že ešte ani dodnes nie sú schválené ústavné synodné zákony cirkvi reformovanej.

Na poznámky, ktoré prichádzaly z vládnych strán, nemal pán minister školstva odpovedi, a preca ústavodarná synoda cirkvi reformovanej bola oboslaná i niekoľkými zástupci vlády, rešp. ministerstva školstva. Synoda predložila návrh ústavy, avšak o tomto návrhu dosiaľ vôbec nepadlo rozhodnutie.

Pán min ister konštatoval, že Slovensko a Podkarpatská Rus nemá nadbytok učiteľov a že by ešte mohlo byť umiestené veľa učiteľov. Naproti tomu v rozpočte nie je postarané o zriadenie aspoň ešte jedného maďarského učiteľského ústavu, ač požiadavky o zr adenie maďarských škôl veľiakráť sa odbývajú s poznámkou, že niet maďarských učiteľov.

Podporovanie maďarského divadelníctva, sociálne podporovanie maďarských vysoko-školákov a podporovanie maďarských spisovateľov a umelcov napriek všetkým naším urgenciám nie je zaradené ani do tohoto rozpočtu. Ale za to vláda podniká všetko, aby svojími vydržovanými novinami a platenými náhončími štvala maďarský ľud, zvlášte však maďarskú mládež proti maďarským politikom.

Pán minister zemedelstva nastienil nám veľkorysú podpornú akciu vo svojej reči vo výbore zemedelskom. Neľutuje, povedá minister, že k sanovaniu dlhov dosiaľ ešte nedošlo, lebo vraj podľa neho je racionálne, aby bola v prvom rade zaistená rentabilita zemedelskej výroby a až potom má vraj nasledovať úprava zemedelských dlhov a oddlženie zemedelcov. Povedá, že podobné akcie iných štátov nezdarily sa preto - a preca v Maďarsku a Rumunsku osvedčily sa prvotriedne - lebo že vraj nebol zachovaný porad. Nuže zastavme sa u udánlivej rentability zemedelskej výroby. Jestliže pán minister pokladá ustanovizeň obilného monopolu za hlavnú kautélu rentability, tu pochodí veľmi špatne. Dnes možno už statistickými výpočty dokázať, že obilný monopol neznamená pre gazdu výhodu, lebo monopol trpí sťažajnými chybami. Jeho prívrženci a navrhovatelia pletú si pojem rentability s pojmom stálej ceny. Čo pomôže i strednému a veľkému statkárovi štabilná cena, ktorá je na oko vysoká, ale prezto všetko neuhradí výrobné náklady, lebo veď ceny priemyslových potrieb ešte dodnes nesnížily kartely, ktoré podliehajú agrárnickému vplyvu. Čo pomôže vysoká cena, jestliže berný úrad dochádza s požiadavkami ešte vyššími.

Malý gazda pochodil ešte horšie, lebo ten má sotva čo napredaj.

Pán minister zemedelstva je muž veľmi dôkladný. Tážem sa, akú výhodu znamená mliečne nariadenie pre maloroľníkov dedín, lebo veď cieľom jeho nebolo zveľaďovanie mliečnych tržníc akciových spoločností. Ale zostaňme u rentability zemedelstva. Ide o to, aby živočišný syndikát učinil chov dobytka tak rentabilným, akým zdarilo sa učiniť produkciu pšenice. Už vopred ohlašujeme, že si takejto rentability neprajeme.

Avšak sme ľudia veriaci a namluvíme si, že naša zemedelská výroba je už veľmi rentabilná a tedy že už môže dojsť k oddlženiu zemedelstva. Krásny plán pána min istra, ktorý sa ostatne veľmi podobá obdobnému elaborátu môjho priateľa zákonodarcu maďarskej národnej strany, predpokladá finančnú subvenciu štátu. Je to prirodzené; avšak s úctou sa tážem, v ktorej položke a na ktorej strane rozpočtu je zaradená táto štátna subvencia, ktorá je nezbytne potrebná ku zahájeniu oddlžovacej akcie? Leo veď oddlžovacie plány, ako na to zmienený príklad ukazuje, dovedieme zhotoviť i my opozičníci a tieto plány dokázaly sa byť výbornými; avšak s peniazmi vplynuvšími z naších daní nedišponujeme my, lebo tie sú v rukách vlády. Bez týchto peňazí plán na usporiadanie zemedel ských dlhov zostane i v budúcom roku len plánom jalovým, lebo veď na akciu pána ministra financií, pojatú do 8 bodov, niet žiadnej rozpočtovej úhrady a nie je o to postarané ani vo finančnom zákone.

Pán minister financií už počítal v rozpočte s daniami, ako sú dane z prášku na pečenie, dane z octovej kseliny, z umelých tukov, ač y týchto nevyšlo ani vládne nariadenie. I návrh na oddlženie bol by vážny len vtedy, jestliže by buďto v rámci rezortu finančného alebo v rámci rezortu zemedelského bol k tomu účelu zaradený príslušný obnos. Bez toho, žiaľ, zostáva plán na oddlženie iba sladkým lákadlom volebným. Je otázkou, či obecenstvo požije tohoto sladkého vnadidla agrárnej strany.