Místopředseda Langr (zvoní): Zpravodajem o odst. 7 pořadu je za výbor rozpočtový p. posl. dr. Novák. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr. Novák: Slavná sněmovno! Osnova zákona, o níž se jedná, týká se prodloužení zákona o soudních poplatcích. Není to osnova, která by přinášela do pokladny státní nějaké úhrady v pravém slova smyslu, poněvadž její finanční efekt se nedá vůbec zjistit. Platnost dosavadního zákona končí 31. prosince letošního roku.

Poněvadž za provádění tohoto zákona nabyly se různé zkušenosti v tom, že na základě některých nejasných ustanovení vznikly zbytečné spory, jakými částkami mají býti kolkovány různé soudní spisy, provádí se novelisace zákona v těch věcech, které za praxe ukázaly nejasnou formulaci a zároveň se prodlužuje zákon na další dobu. Co se tam stanoví, neznamená nikterak zvýšení sazeb, ba dokonce někde jsou sazby stanoveny mírněji, také z důvodů našeho hospodářského stavu. Někde je úprava, pokud se týká horní cifry, upravena jednotněji, jednodušeji. přináší třebas i malé zvýšení, ale v celku stránka ztrátová a zisková se vyrovnávají a jsou tak nepatrné, že novelisace nemůže přinésti do pokladny státní žádného příspěvku.

Z toho důvodu, poněvadž jde pouze o prolongaci dosavadního zákona, rozpočtový výbor projednávaje zákon o soudních poplatcích usnesl se přijmouti novelisaci a já jako zpravodaj o této osnově navrhuji posl. sněmovně schválení osnovy ve znění, jak se na něm usnesl výbor rozpočtový. (Souhlas.)

Místopředseda Langr (zvoní): Zpravodaji k odst. 8 pořadu jsou: za výbor ústavněprávní pan posl. dr. Markovič, za výbor rozpočtový p. posl. Bergmann.

Dávám slovo prvnímu zpravodaji, p. posl. dr. Markovičovi.

Zpravodaj posl. dr. Markovič: Slávna snemovňa! Úprava platov poslaneckých vo smysle určitých srážok z tých platov prevádza sa postupne od doby, čo finančné pomery štátu si vynútily postupné snižovanie platov štátnych a potom i verejných zamestnancov. Pôvodne, kým ešte nebolo zmocňovacieho zákona, aj táto platová úprava prevádzala sa zákonom súčasne so spomínanými platovými úpravami. Teraz, keď platy štátnych i verejných zamestnancov môžu byť upravované na základe zmocňovacieho zákona vládnym nariadením, je potrebné, aby úprava platov Národného shromaždenia diala sa zvláštnym zákonom. Práve preto posl. Beran, Hampl, Zeminová, dr. Jos. Dolanský, Mlčoch, Taub a Zierhut podali ako v predošlých rokoch i tohoto roku slávnej posl. snemovni návrh, aby až dosiaľ platný zákon o srážkach z platov členov Národného shromaždenia, ktorého platnosť vyprší 31. decembra t. r., bol predlžený aj na r. 1936.

Ústavne-právny výbor pojednal o tomto iniciatívnom návrhu na schôdzi dňa 13. t. m. a majúc na zreteli, že dôvody, ktoré viedly k vydaniu predcházajúcich zákonov toho istého znenia, ešte nepominuly, navrhuje slávnej posl. snemovni, aby iniciatívny návrh menovaných pánov poslancov schválila v tom znení, ako je uvedený vo zpráve výboru. (Souhlas.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dávám slovo druhému zpravodaji k odst. 8 pořadu, p. posl. Bergmannovi.

Zpravodaj posl. Bergmann: Slavná sněmovno! Výbor rozpočtový projednal iniciativní návrh pánů posl. Berana, Hampla, Zeminové, dr. Jos. Dolanského, Mlčocha, Tauba a Zierhuta ve schůzi dne 17. prosince a usnesl se doporučiti posl. sněmovně, aby tento iniciativní návrh schválila beze změny tak, jak byl podán. (Souhlas.)

Místopředseda Langr (zvoní): Přistoupíme nyní ke společné rozpravě.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 45 minut. (Námitky nebyly.)

Námitek není. Navržená lhůta jest schválena.

Ke slovu jsou přihlášeni řečníci na straně "proti" pp. posl. Šalát, Dvořák a Schenk.

Dávám slovo prvému řečníku, zapsanému na straně "proti", p. posl. Šalátovi.

Posl. Šalát: Slávna snemovňa! V terajšej koalícii, ako vidíme, stále zúri akýsi umele zatajovaný boj. Ľavica sa bojí, že prevládne pravica, a naopak. Slovom videť, že terajšia koalícia je akosi nesvorná. No v jednom, musíme jej uznať, je svorná, totiž že vie veľmi šikovne stále a stále uvaľovať nové ťarchy, bremená na daň platiacich občanov. V tomto ozaj je disciplinovaná, šikovná táto terajšia koalícia.

Teraz nám predložila koalícia viacero daňových predlôh. Chce nimi rozpočet, ktorý práve bol pojednaný v rozpočtovom výbore a tu v plénume, ako by zaplátať. Koalícia vie dobre, že ten rozpočet, ačkoľvek bol vyhlásený za aktívny, je len fiktívne aktívny, a práve preto potrebuje tento rozpočet akési injekcie, aby sa verejnosti mohlo povedať a ukázať, hľa, však sme robili, čo sa dalo. Ale moja skromná mienka je, že ako nepomôžu injekcie ťažko chorému človekovi, tak ani tieto finančné injekcie nepomôžu teraz nedávno odhlasovanému rozpočtu.

Vláda nám tu predložila viac návrhov. Ide rozšíriť platnosť zákona o prechodnej prirážke k dani dôchodovej a k dani z tantiém; doplňuje zákon o stabilizačných bilanciách, pozmeňuje zákon o dani z obratu a dani prepychovej; ide vydať zákon o prirážkach k dani z obratu a dani prepychovej; zmeňuje a doplňuje ustanovenia o súdnych poplatkoch, predlžuje zákon o srážkach z poslaneckých diet, zavádza daň z kyseliny octovej atď. Už sme navykli, že koalícia stále a stále ten daňový preš priťahúva a pritom sa v dôvodových zprávach nevinne vyhovára, že bolo treba uložiť tú alebo onú novú ťarchu a prechodnú predlžiť, lebo vraj ešte stále je neuspokojivý pomer medzi prijmami a výdavkami štátnej správy, ešte vraj stále trvá svetová hospodárska depresia.

Slovenské príslovie hovorí: dobrá výhovorka - hotový groš! Ako videť, výhovorky dôvodových zpráv sú skutočne dobrým grošom pre koalíciu, lebo sú vždy novším zdrojom daňovým, koalícia má takto možnosť stále a stále z občianstva nové peniaze vyšrubúvať. Nebolí ju, že ľud už klesá pod ťarchou daní, len keď sa má na čo šikovne vyhovoriť. Myslí si, že verejnosť to uverí, a keď si aj pošomre, však ona to zaplatí.

Z predložených daňových osnôv najmenej odiózna sa vidí byť predloha o dani z tantiém. Ba kde kto si hovorí, kto dostáva tantiémy, nech platí z nich hodne daní. Na vonok veľmi jednoduchá vec, lebo však obyčajne tantiémy a odmeny dostávajú takí ľudia, ktorí sú bohatí a vlivní, lebo bárskoho do správy podniku nepriberú, nezvolia. Mohlo by sa teda riecť, že kto dostáva tantiémy, nech platí hodne dane. Lenže v súvise s tantiémami a s daňou z nich plynúcou nás hlavne zaujíma to, na čí úkor sa vyplácajú v rôznych podnikoch veľké odmeny, honoráre a tantiémy.

Verejnosť by veľmi zaujímalo vedeť, aké veľké odmeny, honoráre a platy dostávajú podprední funkcionári obilného monopolu. Keď štát aj finančne je akosi zainteresovaný pri tomto usmerňovanom hospodarení, dáva záruku za vedenie obilného monopolu, by sme vyžadovali, aby aspoň v zemedelských výboroch poslaneckej snemovne a senátu bolo povedané, že prední funkcionári obilného monopolu aké platy, aké odmeny dostávajú. (Správně! - Hlas: Nedostávajú!) My tak vieme, že dostávajú. Pán dr. Ivanka je na tom veľmi dobre pri obilnom monopole. (Hlas: Ivánka nie je agrárnik!) Ja neútočím proti kolegom agrárnikom. To je len zásadná vec. Nech by sa vedelo, kto vlastne má hlavný osoh z obilného monopolu a koľko by mal z toho dať v prospech štátu.

Naša verejnosť by koaličnej vláde bola veľmi povďačná, keby uverejnila hodnoverný soznam všetkých v republike jestvujúcich kartelov a trustov, keby uverejnila mená ich funkcionárov a členov a keby uverejnila zároveň aj výšku ich platov a dôchodkov, aby sa videlo, že do vrecák týchto kapitalistov aké dôchodky tečú. Nech by sa videlo a vedelo, pre koho je hlavne dobré to takzvané usmerňované hospodárenie, to stálé zvyšovanie cien tovaru, na ktoré zvyšovanie ľud veľmi šomre.

Už neraz boly ponosy, že pri rôznych štátnych podnikoch sa nemilosrdne šetrí na mzdách robotníkov, uváľajú sa pokuty pre maličkosti, len aby bol t. zv. čierny fond, z ktorého prední funkcionári takýchto podnikov dostávajú t. zv. vianočné remunerácie, odmeny. Kto z takéhoto čierneho fondu dostáva odmenu, toho ozaj nemožno šanovať, že sa naňho uvaľuje mimoriadna daň.

Nemožno bez slova nechať ani tučné odmeny a tantiémy, ktoré plynú z pokladieň elektrárenských podnikov. Odberatelia elektrického prúdu hromožia neraz, ba i stávkujú, pre vysoké sadzby elektrického prúdu. No, nedaj Bože docieliť nejakého podstatného sníženia ceny elektrického prúdu, lebo elektrárne sa stále ponosujú, že je veľká režia. Pravda, v tej režii hrajú nemalý zástoj aj tantiémy členov správnych rád, remunerácie pánov úradníkov. Za niekoľko zasadnutí v správnom výbore dostávajú členovia správnej rady elektrárenských podnikov pekné tisíce tantiém.

V tak zv. všeužitočných elektrárňach, v ktorých má i štát značný počet účastín, nemalou položkou režijnou sú odmeny a cestovné trovy exponentov ministerstva verejných prác, ktorí až z Prahy chodievajú na revíziu k takýmto vidieckym všeužitočným elekrárňam. Ministerstvo verejných prác miesto svojich centrálnych odborníkov mohlo by občas poveriť revíziou aj krajových odborníkov, ktorí by sa našli pri krajinskom úrade, alebo pri okresných technických úradoch. Ale zdá sa, že tak zvaní centrálni odborníci sú často takrečeno upachtení na cestovné diety a nehľadia na to, že krajoví odborníci by za polovičnú cenu vybavili tú istú prácu, čo oni, čím by sa ušetrilo na režii, a mohlo by sa mysleť na sníženie sadzby elektrického prúdu. Takýto výlet elektrárenských odborníkov z Prahy, povedzme do Banskej Bystrice, nie je maličkosťou v režii tak zv. všeužitočných elektrární. No, musí to byť v mene tvrdej byrokracie a k vôli dobrým dietám pre odborníkov z ministerstva verejných áprác.

A čo mám povedať o tantiémach a odmenách, plynúcich z rôznych poisťovieň? Platitelia poistného reptajú proti vysokým poistným sadzbám a veľa rázy ani netušia, kto vlastne má osoh z ich poistných príspevkov. Vysoké platy riaditeľov a predných funkcionárov poisťovieň, odmeny pre členov správnych rád pohltia veľkú čiastku poistných poplatkov. A poistenec, keď by v páde nešťastia skutočne mal od poistovne dačo dostať, len sa diví a rozčuľuje, ako sa poisťovňa vykrúca zpod svojej povinnosti, nechce platiť, treba sa s ňou veľa razy procesovať, kým niečo poistencovi dá.

Našu verejnosť zaujíma aj to, ako sa hospodári v bankách, hlavne v tých, ktoré boly štátom sanované; aké majú platy páni riaditelia, aké tantiémy dostávajú členovia správnych rád, ako sa šafári s tým kapitálom a s tými vkladmi, ktoré boly do opatery bánk vkladateľmi sverené. Slovensko bolo smutným svedkom toho, ako zavládla po prevrate v našom bankovníctve šialená nerozvažitosť. Podnikalo a kupčilo sa od buka k buku. Dávaly sa úvery veľa razy nie podľa finančnej úveryschopnosti, ale podľa protekcie. Šafárilo sa s kapitálom účastinárov a vkladateľov, ani čo by to bol cudzí, ľahký kapitál. Boli bankovní činitelia, ktorí si počínali, ako by boli neobmedzenými pánmi a vlastníkmi toho kapitálu, ktorý si občianstvo sverilo do ochrany ich ústavov. Prišla zmena hospodárskych, obchodných a finančných pomerov, prišly pády bánk. Žobralo sa o štátnu sanáciu, došlo k fúziám bánk za podmienok ťažkých pre obeti fuzií. Stratila sa hodnota účastín, veľa razy stratili aj vkladatelia a veľa razy bol poškodený aj bankovný personál. Po ťažkých bankových otrasoch na Slovensku stratila sa dôvera v bankové a iné účastinárske podniky. Dnes by už ľudia tak ľahko neznačili účastiny na podniky, i keď by ich k tomu aj najväčšie autority verejného života vyzývaly.

Kapitálové straty časom možno nahradiť, ale morálnu stratu, stratu dôvery v účastinárske a bankové podniky nemožno tak ľahko nahradiť! Potrebné je, aby štát dozeral na to, ako sa hospodarí v bankách, zvlášte v tých, ktoré boly sanované, aby nedošlo k ďalšiemu úpadku bankovníctva.

Ale potrebné je zvlášte vedieť, ako si počínajú tie peňažné ústavy, ktoré fuziami pohltily slabšie ústavy. Na Slovensku sú to zvlášte filiálky Banky čsl. legií, ktoré takto hodne poľa zaujaly. Nechcem útočiť na tento veľavýznamný ústav, na Banku čsl. legií, nás by len to zaujímalo, že či táto banka, tento veľký ústav, ktorý toľko filiálok si po Slovensku založil, skutočne nám osoží na Slovensku a Slovákom. Nech filiálky Banky čsl. legií nie sú len na Slovensku akýmisi sbernami vkladov, ktoré vklady potom posielajú do Prahy. Chceli by sme vedeť, či dávajú Slovákom dostatočného úveru a či zamestnávajú Slovákov. Hovorilo sa, že v mnohých starých bankách a sporiteľniach na Slovensku uplatňovali sa hlavne Maďari a Židia, teda, že ich je nie škoda, keď mnohé zakapaly. A teraz zasa vidíme, že ani z filiálok Banky čsl. legií Slováci čo do zamestnania a úveru veľa osohu nemajú.

Už neraz boly verejné ponosy o tom, že v mnohých roľníckych vzájomných pokladniciach sa páchajú krikľavé stranníckosti. Tieto pokladnice dostaly od štátu značné bezúročné vklady, najmenej každá 200.000 Kč, len aby mohly svoju úlohu plniť voči ubiednenému roľníctvu a ony tuto úlohu mnoho ráz plnia tak, že robia rozdiel medzi roľníkom príslušníkom agrárnej strany a medzi roľníkom ľudákom. (Tak je!) Neraz sme dostali ponosy, že roľnícka vzájomná pokladnica po čas volieb vypovedala úver ľudákom, padly vyhrážky, politické sluby. Uvediem len jeden príklad. Mám tu v originále prípis istého Andreja Forgáča, roľníka z Horného Tisovníka, okres Modrý Kameň. Ten sa ponosuje, že keď bol prosiť vo vzájomnej roľníckej pokladnici na Modrom Kameni, aby mu nevypovedali úver, tak mu povedali: Nech vám dá teraz pôžíčku Hlinka a Rázus. Takýchto stranníckych výčinov sa v roľníckych vzájomných pokladniciach popáchalo hodne. Tým si veru svoju vážnosť, poslanie a cieľ hodne poškodzujú. Ba priamo sa zdiskreditujú pred roľníckym ľudom.

Roľnícke vzájomné pokladnice len tak sa stanú opravdivo vzájomnými a dobrodením pre roľníkov, keď sa prestane v nich politizovať a terorizovať, keď si svojich roľníckych kuntov nestranne budú obsluhovať a keď aj ich zprávy a dozorné povereníctva budú sostavované nestranícky. (Výborně!)

Keďže tieto pokladnice používajú mnoho výhod od štátu - čo ide na úkor štátnej kasy aj na úkor daňovníkov - je potrebné, aby štát prísne dozeral na tieto pokladnice a aby zisťoval a trestal prípadné stranníckosti a prehmaty.

Čo sa týka zákona o daňových prirážkach z tantiém, pridržujem sa skromných poznámok, ktoré som pri prejednávaní tohoto zákona r. 1931 bol povedal. Vtedy som bol vytýkal, že nesúhlasím so škálou daňových prirážok, ktoré v predlohe boly určené a naznačené. Prečítam len jednu stať tej mojej býv. skromnej reči (čte): "Do očú bijúcou chybou a slabosťou vládneho návrhu je v § 2 uvedená škála navrhnutých percentov. V nej sa uvádza, že prirážka činí pri zdanenom dôchodku nad 30.000 až do 40.000 Kč 6 % plus k bývalej dani a k bývalej dani dôchodkovej nad 40.000 až do 50.000 Kč 9 %, nad 50.000 Kč až do 60.000 Kč 13 %, nad 60.000 Kč až do 80.000 Kč 18 %, nad 80.000 Kč až do 100.000 Kč 24 %, nad 100.000 Kč až do najzávratnejších výšok 30 %. Spravodlivé by bolo bývalo, keby sa v škále percentov bolo pokračovalo aspoň takto ešte: nad 200.000 Kč až do 250.000 Kč 35 %, nad 250.000 Kč až do 300.000 Kč 40 %, nad 300.000 Kč a vyššie aspoň 45 % atď. Z prirážkovej škály, vládou navrhnutej, jasne videť, ako sa veľko- a mnohoobročníci kapitalisti vedia i v týchto mimoriadnych časoch, vyžadujúcich mimoriadne obeti prechodné, vykĺznuť zpod daňových tiarch." Tejto poznámky i teraz sa pridržujem.

Čo sa týka systému, ako sa vôbec vyrubujú dane na Slovensku, mal by som tiež niektoré skromné poznámky. Na Slovensku sa stále ozývajú hlasy, aby sa v tomto ohľade zpät zaviedol systém, ktorý bol dobrý, zdravý a osvedčený, čiže aby sa dane vyrubovaly komisiami, ktoré by boly v obciach.

K zasadnutiam týchto obecných, daň vyrubujúcich komisií by si patričné berné správy vysielaly svojho odborníka ako kontrolora, či sa vyrubovanie deje správne.

Pri terajšom zokresnenom, čiže zcentralizovanom systéme vyrubovania daní vyrubujú sa dane veľa razy bez toho, že by sa vedelo o krajových ťažkostiach a námietkach. Občan si nemá možnosť povedať už preventívne svoje poznámky, že aký daňový základ mu ustáľujú.

Keď si aj každoročne zadá svoje dôchodkové priznanie, veľa razy mu celkom svojvoľne zvýšia jeho daňový základ. Ktosi ho očierní, že môže platiť viac, že má neviem aké príjmy a berná správa každú klebetu a našoptanie berie za bernú mincu a tak občan sa rozčuluje, prečo má zvýšený daňový základ, keď on podal veľmi uprimne a riadne svoje daňové priznanie. Niekto ho očiernil pred pánom prednostom bernej správy, expozitúry finančného úradu, a tam mu svojvoľne zvýšili daňový základ. Keď stránka vytýka tieto zlé veci, tieto neprístojnosti, povie sa mu jednoducho shora: máte možnosť apelovať, apelujte oproti výrubu.

Jestli stránka náhodou zamešká apelačnú lehotu, stane sa výrub dane, i keď je krikľavo premrštený, právoplatným a už len cestou milosti sa dá niečo docieliť. A my vieme dobre, že táto milosť pri daniach sa u nás veľmi neudeľuje.

Našich občanov dráždi nie to, že musia platiť dane, však to každý uzná, že dane platiť treba, ale dráždí ich hlavne to, že stále s roka na rok sa musia takrečeno zúfale brániť oproti svojvoľnému, neodborníckemu spôsobu vyrubovania dane.

Finančné orgány im pripadajú ako by nejakí dravci, ktorí by ich roztrhali, keby sa nebránili, keby neapelovali a keby neprotestovali. Odtiaľ tá nenávisť u nás oproti berným správam, oproti expozitúram finančného úradu. Je treba zmeniť spôsob vyrubovania daní, je treba ho decentralizovať a dať možnosti občanovi nielen apelovať, ale už vopred si povedať svoje poznámky vtedy, keď mu daň vyrúbujú, keď mu ustáľujú daňový základ. (Hlasy: Rozumných ľudí je treba do finančných komisií postaviť!) Tak je.

Zatracujeme to, keď sa najde taký daň-vyrubujúci činiteľ, ktorý nehľadí na to, že koľko daňujúcich občanov zničí, vyrubuje dane podľa toho, že aké chýry a zlomyseľné klebety mu donesú o niektorých daňujúcich občanoch, robí si o daňujúcich občanoch dojem a mienku podľa toho, že aký oblek majú, kto do akej spoločnosti chodí, a povie: však ten môže platiť dane, má slušný oblek. No, tak má otrhaný chodiť každý občan, aby sa skrýval pred pánom prednostom expozitúry finančnej správy? Protestujeme oproti špionským spôsobom, aké zavládly u nás na území niektorých berných správ a aké zavádzajú niektorí nemilosrdní a kariery chtiví finanční pracovníci.

Hlasovania za predlohu sa zdržíme. (Potlesk.)