Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Košek, dr. Markovič, Langr, Onderčo, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: Dubický, dr. inž. Fulík.

199 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři dr. Dérer, inž. Nečas.

Předseda nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr. Horák.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr. Říha; jeho zástupci Nebuška, dr. Mikyška.

Předseda Malypetr zahájil schůzi v 10 hod. 18 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu udělil předseda: na dnešní den posl. Schluschemu, Venclovi, Polívkovi, Zierhutovi, Kunzovi, Fr. Nitschovi, dr. Zippeliusovi, Nemetzovi, dr. Jillymu, dr. Hodinovi; do konce tohoto týdne posl. Hauptovi.

nemocí posl. Židovský, dr. Wolf, dr. Kellner, Mašata, Hirte, inž. Künzel, inž. Schreiber, Hintermüller.

Klub poslanců "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" vyslal: do výboru imunitního posl. dr. Kellnera za posl. dr. Zippeliuse; do výboru techn.-dopravního posl. inž. Peschku za posl. inž. Richtera.

počátkem schůze: vládní návrh tisk 299 přikázán výborům zahraničnímu a živn.-obchodnímu.

Předseda vlády zaslal přípisem ze dne 14. února 1936, č. j. 3038/36 m. r., vládní nařízení ze dne 7. února 1936, č. 20 Sb. z. a n., o přechodném snížení celních sazeb na sádlo - přikázáno výborům rozpočtovému, zemědělskému a živn.-obchodnímu.

Následkem amnestie presidenta republiky ze dne 14. prosince 1935 odvolána byla imunitní žádost za souhlas s vydáním posl. Schenka č. J 1 4-IV, pres. sděl. 8. schůze.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

Zpravodajem jest p. posl. Remeš.

Budeme pokračovati v rozpravě započaté ve 27. schůzi sněmovny dne 18. února t. r.

Lhůta řečnická jest 45 minut.

Přihlášeni jsou ještě řečníci na straně "proti" pp. posl. Schmidke, inž. Peschka, Kopecký, Gottwald, Hodinová-Spurná.

Dávám slovo panu posl. Schmidkemu.

Posl. Schmidke: Vážená snemovňa! Pri príležitosti prejednávania záverečných účtov z r. 1934 je nutnosťou, aby sme sa podívali na pomery, ktoré sú na Slovensku, ktoré sú výkričníkom sociálnej nespravedlivosti, hospodárskeho zbiedačovania širokých vrstiev pracujúceho ľudu.

Pred niekoľko týždňami boli sme svedkami začiatku veľkého zápasu tých najzbiedačenejších vrstiev, ktoré spriečily sa znášať i naďalej tú biedu, v ktorej boly udržované po nesčetné roky. Robotníctvo zamestnané v štátnych lesoch na Horehroní, na Žarnovicku, na Liptovsku uvedomilo si nutnosť, aby sa sjednotilo, aby konečne nastúpilo cestu jednotného boja za odčinenie tých krívd, ktoré sú po toľko rokov na ňom páchané. Robotníctvo týchto pohronských lesov vzalo si za úkol, aby naliehalo na všetky kompetentné úrady, aby konečne ich mzdy boly zvýšené. Všetky kroky, ktoré boly v tejto súvislosti učinené, vyšly bez výsledku, boly bezvýsledné z tých dôvodov, poneváč páni nemali záujem, aby nahliadli neznesiteľnosť sociálneho postavenia tohoto robotníctva, a preto nepriklonili sa k tomu, aby tieto žebrácke zárobky boly zvýšené. Nielen riaditeľstvá štátnych lesov a statkov, ale i okresné úrady i zemský úrad práce, dokonca i ministerstvo zemedelstva nereagovalo na tieto žiadosti tohoto zbiedačeného pracujúceho ľudu. Keďže robotníctvo videlo, že touto cestou nedomôže sa a nevymôže zlepšenie svojho postavenia, sjednotilo sa v organizovaný boj, organizovaný štrajk, do ktorého jednotne vstúpilo. Akonáhle robotníctvo vstúpilo do štrajku, obrátil sa náš klub na ministerstvo zemedelstva, rešp. na ministra dr. Zadinu, žiadajúc ho, aby naliehal na svolanie jednania. Pán minister dr. Zadina prehlásil, že má síce vedomosť o štrajku, ale k zaručeniu svolania jednania kladol podmienku, aby robotníctvo likvidovalo stávku. My sme odpovedali, že robotníctvo sa rozhodlo štrajkom vymôcť si splnenie svojich požiadavkov, a preto bude robotníctvo rozhodovať o tom, či má likvidovať stávku, alebo pokračovať v boji. A robotníctvo rozhodlo: Za žiadnych okolností nenastúpi prácu pred ujednaním smluvy na podklade zvýšenia svojich biednych zárobkov. A práve toto rozhodnutie malo tak veľkú a mohútnu odozvu v pohronských lesoch, že k tomuto spravedlivému boju sa pripojili aj povozníci, aby si vynútili zvýšenie svojich biednych zárobkov. A výsledok bol ten, že robotníctvo, odpovedajúc na kladenú podmienku ministra dr. Zadiny, vytrvalo v boji a prehlásilo: Jestli sa máme utkať v tomto boji, kto bude silnejší, tedy vydržíme to a dokážeme všetkým pánom, ktorí sa účastnia na zbiedačovaní širokých vrstiev pracujúceho ľudu Slovenska, že neobstoja oni, ale obstojí pracujúci ľud. Pres to všetko od prvého dňa sa agrárna strana snažila cestou svojej agrárnej odborovej jednoty podlamovať štrajkovú disciplínu, chcela organizovať cestou vlastných svojich organizácií štrajkolomectvo. Nepodarilo sa im to následkom toho, poneváč vliv štrajku bol tak mohutný, že strhol na seba i príslušníkov agrárnej odborovej jednoty, ktorí odmietali štrajkolomecké úmysly svojich sekretárov a sotrvali solidárne v boji až do splnenia požiadavkov.

Pri tejto príležitosti, keď sa viedol zápas o väčší kus chleba na Horehroní, na Žarnovicku a na Liptovsku, pokusily sa úrady, nakoľko nemaly príčin zasiahnuť priamo proti štrajkujúcim so svojou ozbrojenou mocou, četníckym aparátom, robiť exekúcie v najbiednejšej dedine, Župkove, exekúcie, ktoré kričia o obrovskej nespravedlivosti, ktorá sa páše na stredných vrstvách Slovenska. Pre 2.40 Kč daňových nedoplatkov sa vedú na Slovensku exekúcie, spôsobia sa desiatky korún zbytočných výdavkov tomuto pracujúcemu ľudu, aby týmto spôsobom v skutočnosti povzbudzovali nespokojenosť, ktorá i tak vrcholí v najhúževnatejší odpor proti panskej politike, ktorá je prevádzaná proti pracujúcemu ľudu. (Hlasy: Ministr vnitra překročil rozpočet o 14 mil. Kč!) Srovnajme to, čo bolo tuná hovorené v súvislosti so záverečnými účtami, s tou nespravedlivosťou, ktorá sa páše na pracujúcom ľudu slovenskom, a zistíme hneď, že jedinou pomocou, ktorá môže byť poskytnutá zbiedačeným stredným vrstvám na Slovensku, je, aby sa zaviedla daňová amnestia, skutočné oddlženie malých a stredných roľníkov a okamžité zastavenie exekúcií, a aby všetky čiastky, ktoré by boly daňovou amnestiou u chudobných odpísané, boly prevalené na bohatých, ktorí majú prostriedky, ale platiť nechcú.

Vážená snemovňa! Boj lesného robotníctva a furmanov v pohronských lesoch skončil víťazstvom, ktoré bolo nasledkom toho, že solidárnosť v boji bola tak mohutná a tak chvályhodná, akou sa neprejavila dosiaľ nikdy pri žiadnej príležitosti. Všetok nápor, ktorý bol vedený proti týmto bojovníkom, vyšiel na zmar, neosvedčil sa, osvedčil sa však jednotný boj na podklade vytvoreného bojovného súručenstva, na podklade vytvorenej bojovnej jednotnej fronty. Sotva tieto stávky po víťaznom svojom závere sa ukončily, vyšlahly nové plamene sociálneho zápasu, tento raz na spišských pílach, na pílach Glesingerovcov, Liechtensteinovcov a podobných zamestnávateľov, ktorí vykorisťujú slovenský pracujúci ľud neobmedzene za pomoci všetkých, ktorí sa snažia nahovoriť pracujúcemu ľudu, že v Československu sa deje spravedlivosť voči všetkým rovnako.

Tento zápas, ktorý je opätne dôkazom, že jedine je možno pracujúcemu ľudu dosiahnuť zlepšenia svojho sociálneho a hospodárskeho postavenia sjednotením a jednotným bojom, charakterizuje najvýstižnejšie odhodlanie a bojovnú náladu širokých vrstiev pracujúceho ľudu Slovenska.

Všetky tieto prípady hovoria o tom, že sjednotenie pracujúceho ľudu je možné, ale je možné výhradne a výlučne na podklade triedneho boja, boja proti panskej politike, proti politike zbiedačujúcej široké vrstvy pracujúceho ľudu.

Tento boj tiež dokázal úplný krach teorie reformizmu o nemožnosti organizovania a vedenia úspešných bojov v dobe hospodárskej krízy. Ba naopak, tieto boje dokazujú v plnej šírke a hĺbke správnosť hesla: jednota, boj, víťazstvo.

Srovnajme výsledok tohoto horehronského boja, srovnajm jednotnosť boja pílarského robotníctva, lesných robotníkov a furmanov vo Spiši a v Gelnickej doline s tým bojom, ktorý sa pred niekoľko mesiacmi svádzal v Prahe v Janečkovej továrni, kde zo strany reformistických organizácií sa usnadnilo agrárnej odborovej jednote, aby šarapatila, aby rozvracala bojovnú jednotu štrajkujúcich, aby rozložila bojovnú silu sjednocujúceho sa pracujúceho robotníctva v tomto závode. Nepodarilo sa im to na Horehroní a nepodarí sa im to na Spiši a Gelnickej doline, lebo slovenský pracujúci ľud vie, kde je jeho miesto, vie, po akej ceste má kráčať. Má kráčať po ceste triedneho boja sjednotené bok po boku robotník s povozníkom, robotník s maloroľníkom; to je cesta k dosiahnutiu odčinenia tých krívd, ktoré sú páchané na pracujúcom ľude na Slovensku.

Pri tejto príležitosti pozrime sa na tie stávkové slobody, ktoré sa praktikujú na Slovensku. S tohoto miesta ani jeden vládny poslanec nekončil svoju reč, aniž by nezdôraznil široké demokratické práva uplatňované v tomto štáte. A aká je skutočnosť? Skutočnosť je tá, že všade, kdekoľvek robotníctvo sa sjednotí, všade, kde robotníctvo pristupuje k bojovnému vystúpeniu proti panskej politike, proti zbiedačujúcej politike, všade tam, kde nestačia štrajkolomecké agrárné odborové jednoty, posiela sa četnícky aparát, aby zdolával túto bojovnú jednotu, aby rozvracal štrajkujúcich a aby vo skutočnosti mohol vyvolať "oprávnený" zákrok so strany štátnej ozbrojenej moci. Na Spiši sa zneužíva cudzozemcov, ako je konkretný prípad vo Spišskom Podhradí, kde cudzozemci, starousadlíci, ktorí nenadobudli ešte podľa československých zákonov práva na príslušnosť, sú nútení a je im hrozené vypoveďou z Československa, ak nebudú robiť štrajkolomeckú prácu. Hanobným spôsobom takto sa snažia úrady podlamovať bojovnosť spišských pílarských zbiedačených robotníkov.

Pozrime sa ďalej. Už tuná predvčerom bolo hovorené o spôsobe znemožnenia konania závodných schôdzí na území závodov, na ktoré má robotníctvo plné právo, a okresný náčelník vo Spišskej Novej Vsi Zajac otvorene, keď sme u neho intervenovali, prehlásil, že nedovolí konanie závodných schôdzí preto, ponevá hrozí nebezpečie, že i tí poslední sociálne demokratickí robotníci a ostatní robotníci budú zboľševizovaní. Prosím, to sú argumenty, prečo sa zakazujú závodné schôdze, na ktoré má robotníctvo plné právo. Zákrok četníckeho aparátu pri príležitosti závodnej schôdze konanej v Poprade na Glesingerovej pile mal slúžiť k tomu, aby sa znemožnila stávka na jednom z najväčších závodov, ktorý je v rukách najbohatšieho drevárskeho barona Glesingera. Cez to všetko sa nepodarilo znemožniť stávku. Dnešným dňom ráno vstúpilo robotníctvo z tohoto závodu v plnom počte do stávky, aby vo skutočnosti podporovalo boj ostatných štrajkujúcich z ostatných píl Spiša a Gelnickej doliny a aby tým vo skutočnosti mohli bojovať za vlastné svoje požiadavky, za zvýšenie miezd a uzavretie riadnej kolektívnej smluvy.

Toto všetko opatrenie, ktoré sa deje proti štrajkujúcim, je hanobným činom, nakoľko sa znemožnuje stávková sloboda a bezdôvodne sa zakročuje proti stávkujúcim. Dokonca sa zakročuje i proti zástupcom štrajkujúcich. Márne sa robotníctvo dovoláva nápravy, aby mohlo slobodne bojovať za svoje spravedlivé požiadavky. Sám okresný náčelník okresu Poprad Haviar prehlásil, že jestli zamestnávateľ bude žiadať nové robotníctvo na zamestnanie, bude naliehať na sprostredkovateľňu práce, aby dodala nezamestnaných, a že sa postará o četnícku ochranu týchto štrajkolomcov, ktorí by sa na túto hanobnú prácu mali prepožičať.

Pri dnešnom ráne, keď vstúpilo toto robotníctvo do štrajku, obsadili četníci celý závod, ačkoľvek žiadnej príčiny, žiadneho dôvodu k tomu nemali. Je úmysel zastrašovať robotníctvo v pokračovaní v boji za jeho spravedlivé požiadavky.

Tak to ide i so zákazom verejných prejavov. V Banskej Bystrici usniesly se jednotné odborové organizácie rudé, soc. demokratické a nár. socialistické poriadať spoločný verejný prejav s programom: Hospodárska a politická situácia a otázka boja za kolektívnu smluvu. Okr. náčelník zakázal konanie tejto verejnej schôdze, ačkoľvek to bolo prianie všetkých troch robotníckych odborových organizácií, a to s odôvodnením, že hrozí nebezpečie, nakoľko sa sídu príslušníci rôznych odborových organizácií, že by tejto schôdze bolo zneužité a že by mohol byť porušený verejný kľud a poriadok. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Vážená snemovňa, s tohoto miesta je možné otvorene prehlásiť, že vlna sociálnych zápasov, ktorá sa začína valiť celým Slovenskom, ktorá sa začala na západe, beží cez stredné Slovensko až na Slovensko východné, je prvým začiatkom mohutného nástupu širokých vrstiev pracujúceho ľudu Slovenska proti krivdám, ktoré sú páchané panskou politikou dnešného vládneho systému, dnešnej vlády, ktorá má za účel privodiť ešte väčšie zbiedačenie, ako tomu bolo dosial.

S tohoto miesta je možné prehlásiť, že tak, ako doviedli statočne bojovať robotníci na Horehroní, na Žarnicku, na Liptovsku, ako spoločne statočne bojujú na spišských pílach drevorobotníci, ku ktorým sa pripojili lesní robotníci a furmani, tak budú schopní bojovať všetci ostatní robotníci, všetky ostatné vrstvy pracujúceho ľudu, aby si vynútili odčinenie krívd, ktoré sa na nich dosiaľ páchaly, aby vo skutočnosti nastúpili cestu boja proti sociálnemu útlaku, proti zbiedačovaniu pracujúceho ľudu, aby bojovali za väčší kus chleba, za rozšírenie demokratických práv, za slobodu, ktorá im plným právom a v plnej miere náleží. (Potlesk komunistických poslanců.)