Tiež návrh kol. posl. Uhlířa
objavil sa na fôre parlamentu v demokratickom balení,
keď sa javí jakožto povahy sociálnej a
jakožto určitá fáza demokratického
vývoja, lebo veď my všetci, čo sme ľudia
moderní, vieme a do určitej miery i vyznávame,
že moderný sociálny vývoj je pomalým
odstraňovateľom prepážok medzi triedami
a za takýchto okolností mohol by i tento návrh
slúžiť ako jeden z prostriedkov k odbúraniu
týchto triednych prepážok, lebo on ukladá
povinnosť žiakom ľudových škôl,
aby nenabývali svojích elementárnych vedomostí
doma, vo forme a po spôsobu vyučovania domáceho,
ale aby, navštevujúc verejnú školu, už
v útlom detskom veku zvykali si ku spoločenskej
solidarite, ktorá neskoršie musí byť základným
pilierom ľudskej spoločnosti.
S hľadiska povedomia sociálnej zodpovednosti a s hľadiska
duchovnej stránky demokratického pokroku by tento
návrh obstál; ale roztrhneme-li obal a podívame-li
sa na tovar, tu vidíme, že dostávame do ruky
taký tovar, ktorý do určitej miery charakterizuje
celý náš parlamentarizmus. Ráčte
dovoliť, veľavážení pánovia,
aby som konštatoval, že tento demokratický obal
charakterizuje tiež československý parlament,
ktorý naprosto stratil konexie so skutočným
životom samým.
Parlament dostal sa do labyrintu byrokracie, a ja môžem
tvrdiť, že kto z ďalekých cudzích
zemí príjde do tejto republiky a posadí sa
niekde na galerii, s podivením opustí to miesto,
lebo vidí, že tu nevedie sa boj argumentov, ale že
proste dáva sa tu určitý rámec, ktorý
navonok reprezentuje parlamentarizmus, ktorý však
ani z ďaleka nepodopiera významnosť parlamentarizmu.
Parlament pozbudol konexií so životom samým.
Návrhy poctivej snahy zmiznú v labyrinte iniciatívneho
výboru, na tlačené interpelácie dochádzajú
odpovedi až za mesiace, niekedy i za celý rok, a je
veľkým vyznamenaním, môžeme-li tuná
v parlamente niektorého pána ministra privítať,
ale nestalo sa ešte nikdy, že by minister, ktorý
tu bol napadnutý alebo interpelovaný, vystúpil
na rečnícku tribúnu a obhajoval svoje stanovisko.
A preto nemohol sa u nás formovať ten vlastný
demokratický parlamentarizmus, lebo nie je daná
možnosť diskusie, ač prvý prezident republiky
povedal, že demokracia je diskusia.
Ovšem, min. predseda Hodža, ktorý práve
teraz veľmi mnoho cestuje a ešte viac prejavov činí,
pred nedávnom učinil v západnej Europe novú
enunciácu, dľa ktorej vedľa západnej anglickej
a francúzskej demokracie vyprodukovala republika Československá
demokraciu tretiu, istý tretí druh demokracie. Riadime-li
sa však uprimnou požiadavkou svedomitosti, tu prijdeme
na to, že táto tretia demokracia utonula v labyrinte
byrokracie a je na odklone od demokracie.
V tejto demokracii je zástojom opozície - nech sem
príjde z akokoľvek dobre mysleným a
poctivým návrhom - že môže tu uviesť
svoje stanovisko k tej ktorej otázke vo forme agitatorickej
s tejto tribuny, avšak nie je vyslyšaná a opomíjané
sú i najvýbornejšie návrhy, lebo väčšina
zná iba jedno stanovisko, zda totiž návrh zákona
bol podaný vládnym a či opozičným
zákonodarcom.
Veľakráť, keď vystupujem z budovy tohoto
parlamentu a vidím elektrickými svetlami ožiarenú
Prahu, elektrické tramvaye, stá a stá aut,
keď vidím ako bije tam venku tepna života, ako
pospiechajú ľudia za veľkými a malými
životnými problémy, tu si pripamätúvam,
že tuná v tejto veľkej sieni niekto stojí,
mluví a mluví, avšak len málo je tých,
čo ho počúvajú, lebo veď ani
ho počúvať nechcú, keďže vopred
definovaný návrh zákona nemôže
byť zmenený, i keby rečník mal akokoľvek
podmaňujúci hlas a i keby jeho argumenty boly akokoľvek
závažné.
Za takýchto okoľností je veľmi nesnadné
očakávať vážnu, tvorivú
prácu od tohoto parlamentu, ktorý je proste hlasovacím
strojom, ak ide o návrh vládnych strán, ale
zamieta návrhy opozičné, i keby boly akokoľvek
vážné a akokoľvek užitečné
pre obyvateľstvo republiky.
A s tohoto hľadiska musím tiež prehovoriť
o práve predloženom vládnom návrhu,
ktorý, ako som už prv tvrdil, bol nám nastolený
v sociálnom balení, ktorý však s hľadiska
národného a s týmto hľadiskom úzko
súvisiaceho hľadiska sociálneho neobstojí,
a prikloňujem-li sa k vývodom, ktoré tuná
predniesol kol. posl. Esterházy, musím prehlásiť,
že tento návrh vo svojej terajšej forme, v akej
ho tento parlament odhlasuje, je iba návrhom československého
šovinizmu a nacionalizmu.
S radosťou konštatujem, že stanovisko lavice posl.
snemovne od komunistov až po Henleinovcov je v tejto otázke
jednotná, lebo ač pán predrečník
veľmi mnoho mluvil o cudzozemsku, my Maďari, komunisti
a Henleinovci sme v tejto otázke jednotní a tento
návrh v terajšej jeho forme nemôžeme prijať.
(Posl. Vallo [maďarsky]: Vypovedáme
jednotný front!) Ľutujem, že vypovedáte,
mali ste to riecť už prv. (Posl. Vallo [maďarsky]:
My nechceme jednotu s vámi!) My ju tým menej
chceme s vámi, ale taktické kroky možno urobiť.
(Posl. Kosik [maďarsky]: Chyba je, že je tuná
málo ľudí z maďarských stran!)
Dosť je nás, pán kolega. (Posl. Kosik
[maďarsky]: Prečo sa tedy ponosujete, že vás
nechcú vyslyšať?) Veď vy mňa
vyslyšíte.
Je celkom zrejmé, že tento návrh je predčasný,
lebo tento návrh bol by obstál vtedy, keby vládna
správa školská bola sa medzitým skutočne
postarala o to, aby v každej obci štátu, kde
toho vyžaduje početný pomer obyvateľstva,
skutočne už jestvovaly školy a keby každý
rodič podľa národnostného rozvrstvenia
mohol svoje deti posielať do školy svojej národnosti.
Dôkazom toho, ako ďaleko sme od týchto ani nie
ideálnych, ale v demokratickom štáte celkom
samozrejmých pomerov, zkrátka uvediem menoslov obcí,
v ktorých podľa ducha zákona mala by byť
maďarská ľudová škola, ale jej niet.
Skoro 70 je týchto obcí, ktorých mená
uvádzam: Čilistov, Nová Jelka, Kyselica,
Malý Lég, Macov, Malý Mager, Malá
Paka, Prednia Potôň, Dénesd, Tonkháza,
Vlky, Nemecký Bél, Hegy, Malý Šúr,
Dunatorony, Blažov, Malá Budafa, Velká Budafa,
Cséfa, Hegybeneéte, Amadeovské Korčany,
Etreove Korčany, Lesné Korčany, Moravské
Korčany, Pinkove Korčany, Mad, Horní Ňáražd,
Óllé Tejed, Pádafa, Pósfa, Čečínska
Potôň, Dolnia Potôň, Hornia Potôň,
Süly, Horní Štál, Selice, Dolní
Gellér, Szilas, Malý Kiarov, Lót, Marušová,
Tekovské Šarlužky, Dolní Várad,
Tompa, Dolnie Turovce, Ďurkovce, Selany, Nižnie Valice,
Čečejovce, Makrance, Bodrogszög, Kopoňa,
Pavlovo, Malý Újlak, Močiar, Malé
Slemence, Kopčany, Prievoz, Bél Vata, Bucuháza,
Čenkov a Slovenský Meder.
To sú obce, ktoré ležia v území
rydze maďarského etnika, obce s naprostou maďarskou
väčšinou, v ktorých niet maďarskej
školy, ač početný stav obyvateľstva
všade zaisťuje počet 40 detí. Sú
okrem toho ešte obce väčšie, predtým
mestá, ktoré síce ležia v krajoch so
slovenskou väčšinou, avšak i tu majú
Maďari tú etnografickú početnú
silu, v dôsledku ktorej by sme i tuná mohli požadovať
vyučovanie na ľudových školách
jazykom maďarským. Takéto obce sú: Michalovce,
Sečovce, Trnava, Žilina, Spišská Nová
Ves, Nemecké Pravno, Zvolen, Prešov a Nitra.
Musím podotknúť, že medzi uvedenými
obcami je 14 obcí s maďarskou menšinou, v ktorých
niet školy maďarskej, ale sú v nich školy
s vyučovacím jazykom slovenským. Nemáme
námietok proti tomu, jestliže slovenská menšina
tam, kde je menšinou, snaží sa vyučovanie
detí svojej národnosti zabezpečiť v
jazyku svojej vlastnej národnosti. Je to vec samozrejmá,
avšak so základnou zásadou práva menšinového,
založeného na ústavných zákonoch
republiky a na mierových smluvách, nekryje sa to,
keď v obciach s maďarskou väčšinou
niet maďarskej školy, ale je tam štátna
škola slovenská. Takouto obcou je Hegy, kde je 70%ná
maďarská väčšina, ďalej Ďurkovce
so 75 %, Sirák s 81 %, Tompa so 67 %, Kopčany so
61 %, Čečejovce s 55 %, Makrance s 56 %, Süly
s 90 %, Čenkov s 87 %, Macháza s 50 %, Malý
Mager s 95 %, Tonkháza so 62 %, Malý Kiarov so 71
% a Prednia Potôň so 48%nou maďarskou väčšinou.
K týmto štatistickým výkazom musím
dodať, že sú to výsledky obsažené
v štatistike sčítania ľudu z r. 1930,
ktoré s hľadiska maďarského zasluhovaly
by si do istej miery kritiku, zda totiž početná
sila Maďarov je tu udaná tak, ako to odpovedá
skutočnému počtu Maďarov.
Je do určitej miery ironiou osudu, že dnes, keď
tento návrh zákona prejednávame, je medzi
rozdanými interpeláciami jedna interpelácia
o maďarskej škole obce Širáky. V tejše
dobe, kde výborový návrh a jeho odôvodnenie
uvádzajú, že poneváč vo všetkých
krajoch republiky je podľa sociálneho, spoločenského
a národnostného rozvrstvenia obyvateľstva zabezpečená
možnosť, aby každý národ mohol sa
v ľudových školách vzdelávať
svojim materinským jazykom - možno podať interpeláciu,
ktorá dokazuje, že v istej maďarskej obci, kde
sú maďarskí obyvatelia v 81%nej väčšine,
je štátna škola s vyučovacím jazykom
slovenským. Obyvateľstvo tejto obce už od štátneho
prevratu, kedy vyučovací jazyk školy bol zmenený,
zápasí o uplatnenie jazyka maďarského,
avšak dosiaľ darmo zápasilo napriek tomu, že
škola bola znovu vybudovaná a že zastupiteľský
sbor obce odhlasoval náklady na novostavbu školy len
s podmienkou, jestliže školská správa
sa postará, aby v tejto novej škole dialo sa vyučovanie
v jazyku maďarskom.
Vyzývam pozornosť školskej správy, že
obec Širáky předložila novú žiadosť
na stôl pána ministra školstva a národnej
osvety. Bereme-li v ohľad zákonitosť a nenecháme-li
bez povšimnutia ducha demokracie, je nemožno si proste
predstaviť, že by bolo možné vôbec
predstúpiť s takou interpeláciou pred snemovňu,
s interpeláciou, jejž obsah už sám o sebe
involvuje porušenie zákona, lebo jej skutkovou podstatou
je porušenie zákona.
V návrhu pána kol. posl. Uhlířa
sú body, ktoré sú celkom samozrejmé
a pochopiteľné a sú tedy odôvodnené,
avšak z prvého paragrafu návrhu, kde v 4 bodoch
sa uvádzajú samozrejmé možnosti vyučovania
súkromného, vynechaný bol jeden dôležitý
bod a ja tvrdím, že by sa celý návrh
zmenil a získal iného charakteru, keby ešte
jeden bod bol do neho vsunutý. Viem veľmi dobre, že
v kultúrnom výbore bol so strany Henleinovej učinený
určitý návrh, ktorý si prial, aby
ako piaty bod pojaté bolo ustanovenie, že vo všetkých
miestach, kde niet školy vyhovujúcej národnosti
dieťaťa, získa patričný rodič
automaticky právo, aby mohol dať svoje dieťa
súkromne vyučovať.
Keby sa bol kultúrny výbor postavil za tento bod
- a s poľutovaním musím konštatovať,
že sa tak nestalo - tu by podstata a charakter tohoto kultúrneho
návrhu bola iná a tiež my by sme mohli o ňom
ináč hovoriť. Návrh zákona vo
svojej terajšej textácii poskytuje široké
možnosti školským úradom, aby ony vo svojom
právnom obore mohly jednotlivé jeho body vykladať
tak, ako sa im zapáči. Obor práva diskrecionálneho
je vôbec už tak neobmedzený, že je rozhodne
hriechom ho ešte viac prehlbovať a rozširovať.
Tak je tu na pr. ponechané úvahe okresným
školným inspektorom v zemiach historických,
a tak zv. škôldozorcom na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi, aby oni s vtačej peršpektivy mohli posúdiť,
zda dotyčná rodina alebo rodič vykazuje prostriedky,
aby mohol svoje dieťa vychovávať v duchu štátno-občianskych
mravov.
Je to textácia tak široká, že ju žiadnym
pádom nemôžeme prijať, zvlášte
nie preto, lebo známe tú mentalitu, ktorá
sa zahniezdila v luhoch vládnej správy školskej
a ktorá vyvinuje svoju činnosť v úzkej
spojitosti so Slovenskou ligou. Táto činnosť
už sa zvrhla tak, že už i školské úrady
cirkevného charakteru dajú sa svádzať
a dochádza k prípadom, že evangelícka
a katolická cirkev vo svojích diecézach chcú
potmešilým spôsobom a pomalu pretvoriť
maďarský vyučovací jazyk škôl
udržovaných katolíckou diecézou vo vyučovací
jazyk slovenský, lebo cirkevná vrchnosť dúfa,
že keď potom prezentuje vládnej správe,
že, ajhľa, charakter tejto maďarskej školy
zmenili sme za 2-3 roky v slovenský, tu štátna
správa povie, že za odmenu prevezme do svojej správy
ľudovú školu a ty cirkev, zprostená hmotných
bremien, nadobúdaš zásluh na poli odnárodňovania.
Len zo šetrnosti nezmieňujem sa o názve tejto
diecéze. Činím tak preto, lebo očakávam,
že po slovách odznelých tuná pred fórom
parlamentu vzbudí sa svedomie vedúcich mužov
tejto diecéze a že podľa vznešených
zásad cirkvi budú sa snažiť zase vyhovovať
myšlienke morálnej podľa záujmov obyvateľstva
a jeho národnostného rozvrstvenia.
Ctená posl. snemovňa! Mohol by som prehovoriť
ešte o osobných veciach niektorých škôldozorcov.
Bolo by to téma veľmi vďačné, mohol
bych prísť s krásnymi odhaleniami, keď
bych povedal, že v čele nejedného školského
inšpektorátu v kraji maďarskom sú postavení
tak horliví Česi, ktorí sa rýchlo
naučili lámať jazyk maďarský a
teraz oni sú strážcami veci rozvoja maďarskej
kultúry na maďarských ľudových
školách. Pri najbližšej príležitosti
budem podrobnými dátami dokazovať, akí
ľudia stoja v čele tých ktorých školských
inšpektorátov, aké majú predbežné
vzdeľanie a akým jazykom hovoria. Som si istý,
že toto odhalenie, pokiaľ viem, neozdobí vavrínovým
vencom čelo našej politiky vyučovacej.
Lex Uhlíř nemôžeme separovať
od zásady sociálnej, slúčenej tesne
s hľadiskom národným. Za túto zásadu
bojujeme my Maďari v tejto republike a tohoto boja sa nevzdáme
nikdy, kým nedosiahneme nášho cieľa; my
chceme v ľudových školách maďarskej
menšiny vychovávať tejto republike štátnych
občanov s plným maďarským národným
sebavedomím a nie maďarsky mluviacich ľudí
s národným sebavedomím československým.
Kto nemôže s touto zásadou súhlasiť,
nie je demokrat, kto nesúhlasí s touto zásadou,
ten nepatrí do demokratického parlamentu, lebo u
takého človeka je užívanie takýchto
slov, ktoré majú tak veľký obsah, len
prázdnou bublinou.
Sebavedomý menšinový politik nemôže
hlasovať za lex Uhlíř.
Místopředseda dr. Markovič (zvoní):
Prerušujem rozpravu, ako i prejednávanie poriadku
schôdze.
obdrželi na dnešní a zítřejší
den podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu posl. inž.
Schreiber a Rybárik.
rozpočtovému počátkem schůze
rozdané usnesení senátu tisk 331.
Místopředseda dr. Markovič sdělil
usnesení předsednictva, aby se příští
schůze konala v pátek dne 28. února 1936
v 10 hod. dopol. s
1. Zpráva výborů kulturního a rozpočtového
o návrhu posl. Uhlíře, dr. Neumana, Bábka
a Polívky (tisk 49) na novelisaci §u 23 zákona
ze dne 14. května 1869, č. 62 ř. z., jímžto
se ustanovují pravidla vyučování na
školách obecných (tisk 293).
2. Druhé čtení schvalovacího usnesení,
kterým se schvaluje dodatková dohoda k obchodní
smlouvě mezi republikou Československou a Hospodářskou
Unií belgo-lucemburskou ze dne 28. prosince 1925, sjednaná
v Praze dne 4. prosince 1935 a uvedená v prozatímní
platnost vládní vyhláškou ze dne 13.
prosince 1935, č. 253 Sb. z. a n. (tisk 273).
3 až 9. Nevyřízené odst. 3 až 9
pořadu dnešní schůze.