Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Petrášek. Dávám mu slovo.

Posl. Petrášek: Vysokoctená snemovňa!

Pán predošlý rečník, kol. posl. Hrubý, podal nám jednu novú definíciu: Demokracia - mne sa to ľúbi - povedal, že je to kontrola. Nuž, my chceme tiež ako opozičníci túto kontrolu trochu prevádzať pri rozpočte. U nás je otázka hlavná tá, že či máme dôveru k tej vláde, ktorá ten rozpočet sostavila, a my si tak predstavujeme, že smernice vladárenia terajšieho - však každý rečník hovoril, že pohnutá je celá Europa - by maly byť tieto: V dobe hospodárskej a morálnej krízy sblížiť sa so súsednými národmi a vnútri úplnú rovnoprávnosť, to by sme povedali, kresťanskú demokraciu, spravedlivosť a lásku. Ja verejne poviem, že ani spravedlivosť ako taká s paragrafmi nestačí, lebo je relatívna. Vieme, že sú veľké a malé národy. Tie veľké národy si hneď povedia: My máme spravedlivosť, a malé nech čučia. Ďalej povedzme: Víťazi sú a porazení sú. Tam tiež samy paragrafy nepomôžu. Pozrime sa na Spoločnosť národov, ktorá pracuje dľa spravedlivosti vraj, dľa paragrafov, a nepríde k ničomu, lebo vynecháva jeden druhý motív, a to je láska. Bez sblíženia s národmi a vnútri tuná s menšinami, nemeckou, maďarskou a poliackou, neprídeme k ničomu. Vo Spoločnosti národov nikdy niet reči o sblížení alebo o odpúšťaní, a povedzme si rovno a verejne: o Pánu Bohu. A za to, bez Boha robia, za to sa im nič nedarí. Tri hodnoty má nielen človek, ale aj národ: to je viera, chlieb a jazyk. Keď voľaktorý národ. alebo štát len chlebovú otázku tiská do popredia, povedzme, to sú marxisti, tam potom príde marxizmus, komunizmus, to je boľševizmus; vy hovoríte, že to je ľavá výstrednosť. Keď iné národy alebo štáty zasa len reč tiskajú do popredia, to je prehnaný nacionalizmus, a na to vy poviete, že je to fašizmus. Tu som počul od každého rečníka, že naša republika nesmie byť ani fašistická, ani boľševická. Ja to podpíšem a hovorím, že naša republika, keď pozostáva z mnoho národov a národností a všeliktorých vrstiev, musí ísť stredom, a keď nepôjde stredom, tak sa neudrží. Proti týmto výstrednostiam také východisko z krízy ako morálnej, tak hospodárskej by nešlo a nepôjde ináč, keď nepôjdeme po strednej ceste. Lebo marxizmus, tá ľavá výstrednosť, nezná ducha, duší, nezná hodnoty duševné a zapríčiňuje svojimi revolučnými motívmi vojnu všetkých proti všetkým.

Zasa ten druhý prehnaný nacionalizmus - vy hovoríte fašizmus, ja poviem šovinizmus - zanedbáva sociálnu otázku, zabúda, že lačný človek nerád spieva národné hymny. Ja som bol žiakom toho svetochýrneho Procházku, ktorý pochádzal z českej voľakedy rodiny, a ten nám mnohoráz opakoval: So žobrákmi sa nedá ani teoretizovať, ani moralizovať, ani hospodáriť. Ale to by som povedal tým pravým výstrednostiam, šovinistom. Ja som toho názoru, čo "Lidové noviny" nedávno citovaly z filozofickej katolíckej revue, kde je doslovne toto: Bez kresťanstva je dnes života neschopný každý socializmus, ale i opak je nemožný, t. j. dnes nemôžeme žiť kresťanský život bez socializmu. Za to som ja kresťanským socialistom. Povedal by som pánom na ľavej strane, že mám toľko citu sociálneho, čo majú páni marxisti, lenže nechcem, aby som tú chudobu pozbavil viery a dôvery. Kresťanstvo, a v ňom je do 80 % katolicizmu, sa osvedčilo čo konštruktívne aj dnes u nás. My na pr. pri voľbe posledného pána prezidenta sme nerozhodli ani napravo ani naľavo, my sme išli strednou cestou. Tedy katolicizmus nie je reakciou, katolicizmus a kresťanstvo sa nebojí demokracie a socializmu, ale my vítame socializmus, ale pravý, a ja by som si len prial, aby sa len socializmus pokresťančil. Encykliku "Rerum novarum" a "Quadragesimo anno" citujú i tí, ktorí nie sú katolíci. Nie som ani monarchista. Nepotrebujeme kuratelu žiadneho, či monarchie, či iných, lebo vieme, že to škrtí. Nechceme a nemusíme ani kapitalizmu asistovať, ale chceme aj v republike svoju rovnoprávnosť. Dosiaľ bolo to kresťanstvo akosi podcenené, hoci štát by mal vedeť, že čo dá kresťanom a katolíkom, to aj sebe dá.

Vezmite si, pánovia, populáciu. Vidíte a čítate, že kde je populácia. Pozrite na Slovensko, pozrite si na kresťanské a katolícke kraje. Pochádzam z územia, kde je veľa miešané obyvateľstvo maďarské, kde sú Slováci katolíci a kalvíni. Pozrite si po obciach. Sú to obce, kde vymrú deti, kde sú zavreté školy. Pozrite si katolícku obec, tam máte populáciu, to je budúcnosť štátu. Vidíme, že keď vládny systém lavíruje medzi ľavým a pravým smerom, že veru mnohoráz sa prikloní viacej k Moskve. Myslím, že z toho pochádzajú mnohé chyby. Zapomína sa, že dvom pánom napokojne odrazu slúžiť nemožno. Vidíme, že celý vládny systém v tomto mnohojazyčnom štáte javí sa najviac - ja to verejne poviem - v pražskom centralizme. Privileguje sa tu český národ. Ja túto celú reč hovorím najmä s hľadiska Slovenska, zo zorného uhlu Slovenska. Ja nepoznám natoľko české pomery, o tom nejdem rečniť, ale o slovenských áno. Ale vidíme, že sa tu nevšíma problému Slovenska, to už mnohí rečníci dnes tuná zdôraznili, nevšíma sa tu ani hospodárskeho ani jeho kresťanského rázu. Takto táto vláda, ktorá snáď má dobrú snahu, snáď robí medzi nacionalizmom a marxizmom. Keďby sa všetkým menšinám, i Slovákom, maďarským, nemeckým i ostatným dalo všetko, čo im patrí, a najmä dosť chleba, ktorý im patrí, a hľadalo sa sblíženie, tak by sme i dobrú zahraničnú politiku robili a keby tu boly i dobré konsolidované pomery, i dobrými vojakmi by sme boli. Vidíme, že na Slovensku je robotníctvo bez práce. Tu sa hovorilo, že v celej republike nezamestnaných ubudlo, to je pravda, ale na Slovensku ich o 7000 pribudlo. Fabriky sú odbúrané, remeselníci zničení, mladíci nemajú miesta a ja sa tu pýtam tých ľudí a oni nevedia nič o tom optimizme, ktorý nám hlása pán predseda vlády a iní páni ministri, alebo ktorý nám každý večer hlása nemecké a české radio, že je totiž všetko oživené. Ja to nevidím na Slovensku a nikto to ani nechce videť. Tak sa hovorí na Slovensku, že vraj naši zo Slovenska tu v Čechách slúžia a Česi vraj na Slovensku úradujú. To citujem. Ale vezmime zase Slovensko. Štát dlhuje 53 mil. Kč - ja som bol 6 rokov v krajinskom zastupiteľstve a ešte teraz čítam, že to stále rastie - na to, že v krajinských nemocniciach za nemajetných treba platiť a štát neprispieva. Predošlý i tento pán minister zdravotníctva sľúbili nápravu - neviem, odkedy som tuná poslancom, ale 6 rokov to sľubujú - ale tento dlh vždy ešte rastie. Ďalej dlhuje štát 20 mil. Kč, čo som spomínal už v lete, že je to ten štátny tajný dlh, že štát nedáva obciam prirážky. Teda 53 mil. Kč a 20 mil. Kč, dohromady je to 73 mil. Kč. Predstavte si, koľko slovenská krajina by mohla umiestniť nemajetných chudákov a koľko nových nemocníc vybudovať, aby tomu nebolo tak, ako v Nitre, to je blízko mňa, kde 2 až 3 chorí musia na jednej posteli ležať. Dvaja ležia a tretí tam chudák sedí.

A aký je ten regionalizmus? Pán predseda vlády, keď je reč o autonomii, vždy hovorí: Však máte decentralizáciu a regionalizmus. Ja som bol 6 rokov v krajinskom zastupiteľstve i vo výbore a tak predseda slovenskej krajiny, ako aj výbor chodili sa každý deň modlikať do ministerstva vnútra a do ministerstva financií, že som sa až stydel. Jeden referent ministerstva vnútra má viac práva, než slovenský prezident Országh s celým výborom, zastupiteľstvom i s celou slovenskou krajinou. To nie je regionalizmus ani decentralizácia - prečo nerozšíria tú pravomoc - to je centralizmus. Ja síce pri tejto otázke lojálne uznám, čo nechceli mnohí uznať, že Česi a Moravani boli o mnoho šikovnejší po prevrate, kedy bolo peňazí ako pliev, kedy bola konjunktúra, a robili cesty, nemocnice a všetko možné, zakiaľ my Slováci sme sa báli robiť dlhy. A teraz, keď nie je sanačný fond, len fond výpomocný a ten sa scvrká, Slováci nemajú nič. V tomto ohľade sme i my boli trochu na vine.

A teraz prejdem na tú demokraciu, ktorá sa stále omieľa. Myslím, že už tej demokracie je málo, keď ju musíme stale spomínať. V Amerike demokraciu nespomínajú, ale robia ju. Poviem vám jeden veľmi charakteristický prípad. Po prevrate si nás Šrobár dal svolať do Hlohovca a v prvej oduševnelosti k nám hovoril takto: Viete čo, ľudia? Doteraz ste slúžili vy pánom a odteraz budú páni slúžiť vám. Keď som prišiel do Hlohovca na okres. úrad - vtedy tam ešte boli slúžnovci - bol tam jeden úradník z Čiech, nemýlim-li sa, volal sa Buzek, veľmi slušný pán, ktorý plačúc si mi sťažoval, že prišli z Hlohovca na druhý deň ľudia a chceli ho vyhodiť z úradu.

Vezmime si Janka Jesenského, jedného z najlepších spisovateľov slovenských, ktorý vo svojej knihe "Demokrati" hovorí na str. 87 toto: "Podľa zákona je sloboda slova a podľa zákona musíte držať jazyk za zubmi. Podľa zákona je chránená listová tajnosť a podľa zákona vám budú listy otvárať. Podľa zákona je rovnosť a podľa zákona jej niet".

Je zaujímavé, že na demokraciu sa najnovšie odvolávajú i v Italii, kde Mussolini hovorí, že jeho diktatúra je vlastne najkrásnejšou demokraciou. Ale na demokraciu odvoláva sa najnovšie i Stalin v Moskve, ktorý hovorí, že on i jeho režim je demokratický. Spomínam to preto, že pojem demokracie je pojem relatívny, ktorý sa veľmi dá rozťahovať.

Vysokoctená snemovňa! Je tu akási neúprimnosť, ja vám to verejne poviem. Mne sa demokracia ľubi, ale ja vidím, že v tejto demokracii je ohromne moc neúprimnosti. A ja vám to hneď budem dokazovať. Mentalita česká - ráčte mi odpustiť a dovoliť, aby som vám to do očí povedal - je trochu imperialistická. Ja myslím, že z toho dlhoročného nemeckého panstva, ako Slováci z maďarského, máte voľačo imperializmu a za to si nevie česká mentalita získať národností a priateľov. Tak je to aj v spoločenskom živote. Pýtam sa úradníkov po slovenských mestách, ako spolunažívajú s Čechmi. A tí mi povedajú: Česi sa od nás odvracajú a my od Čechov. Z toho vidíte, že akosi priateľov nedovedú získať. Ja viem, že český národ mal v historii veľkých mužov, ale trebárs ich má, nedovede ich nasledovať, ale len oslavovať, nevie si najsť priateľov. Tu máte slovanské Poľsko, tu Slovensko, tu máte najväčšiu slovenskú stranu ľudovú, ktorú neviete získať pre seba. Viete získať len z Nemcov a Maďarov akési zlomky za kúsok chleba.

Neúprimnosť sa javí aj inde. Tak dr. Hodža na pr. teraz nám stále vypráva a píše o hospodárskom optimizme. Pozrite sa, v novinách bola nedávno štatistika o svetovej hospodárskej situácii za r. 1935/1936, ktorú štatistiku spravila Spoločnosť národov. Z tej vysvitá medzi iným, že v Japonsku nastalo zvýšenie hospodárskej činnosti o 50 %, v Grécku o 40 %, v Dánsku, Maďarsku, Chile, Čínsku a Švédsku o 20 až 25 %, v Anglicku bol výrobný index o 15 % vyšší než r. 1929, v Nemecku od jesene 1935 bol prekročený stav z r. 1929. Vo Spojených štátoch a v Kanade je výrobný index na 85 až 90 % stavu r. 1929 a vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Švajciarsku a Československu je už o 20 až 30 % za stavom r. 1929. Československo je teda, čo sa hospodárskeho oživenia týka, medzi najposlednejšími štátmi v Europe.

Ale idzme ďalej. Je neúprimnosť vyprávať o hospodárskom oživení Slovenska, keď štatistika o vysťahovalectve znie takto: R. 1934 bolo v celej republike vysťahovalcov 4.747, z toho v historických zemiach 1.613 a na Slovensku 2.684. R. 1935 bolo všetkých vysťahovalcov 5.057, z toho v historických zemiach len 1.046 a na Slovensku 3.258. Za 9 mesiacov tohoto roku 1936 bolo všetkých vysťahovalcov 4.992 a z toho zo Slovenska 3.216. Tedy v historických zemiach číslo vysťahovalectva stále klesá a na Slovensku sa zväčšuje.

Podľa "Českého slova" je v republike 70.000 hostincov a 20.000 výčapov alkoholu. Vždy sa tu kričí, že vraj: my odalkoholizujeme Slovensko! V Československej republike tedy pripadá na 160 obyvateľov jedna krčma - za Maďarska bola 1 na 500 obyvateľov zatiaľ vo Francii je jedna na 1.600 obyvateľov. Je tedy pomerne u nás 10krát toľko krčiem ako vo Francii.

Iná neúprimnosť - to zas poviem sociálnym stranám: Píšeme, že vraj 40hodinová pracovná doba! All right! A v nedeľu čo vidíme? Otvorené obchody. Tedy kedy prijde tá demokracia, aby v nedeľu bol nedeľný kľud? Tu sa vláda tiež mele, povedzme si úprimne, trochu snáď medzi Moskvou a Rímom.

Neúprimnosť je tiež nadať každému Slovákovi do Maďarónov, keď maďarsky vypráva. My by sme mohli povedať každému Čechovi, keď rozpráva nemecky, že je Nemčúr alebo Rakušák, ale my to nerobíme. Na oboch stranách je celý húf tých októbristov a decembristov, a toto boli tí najlepší hopsa-vlastenci, vlastiudržovatelia, keď bola Femka, boli v nej a teraz sú v Slovenskej Lige, a tí prekážajú mnoho konsolidácii na Slovensku. Prečo by sa nemohli Slováci učiť maďarsky, keď sa Česi učia, a ja sám poznám mnohých na južnom Slovensku, ktorí sa učia maďarsky, četníci, finančníci a jeden hlavný slúžny, náčelník; veď to i pán prezident Masaryk i prezident Beneš odporúčajú. A naproti tomu čo vidíme? Že nám nadávajú stále do Maďarónov. To je tiež jeden zjav neúprimnosti na Slovensku, že kto hovorí maďarsky, je Maďarónom, ale nemecky sa môže vyprávať. Myslím, že sa nemusíme báť 8 milionového národa maďarského natoľko, ako 60 alebo 65 milionového nemeckého. Neviem prečo je nemčina na Slovensku prípustnejšia ako je maďarská reč? To je tiež na úkor Slovákov.

Neúprimnosť je ďalej vo školskej otázke. Prosím, ráčte si povšimnúť, vo štátnych učiteľských ústavoch, sám som to pozoroval, že tohoto roku k abiturientom hovoria profesor: Žiadajte len na štátnu školu a nie na cirkevnú. A čo sa stalo? V auguste referent školský i do radia musel dať, aby sa hlásili tiež do cirkevných škôl, ale nebolo miesto. To je neúprimnosť. Tak vám musím verejne povedať, že asi od 5 či 6 rokov sú cirkevné školy o veľa lepšie vybudované a vystrojené na Slovensku nežli štátne. Prečo? Lebo viete, že podľa zákona po napomenutí, keď nemajú cirkevnú školu v poriadku, ju zaberú, skonfiškujú. Cirkev a obec sa snažily, aby školy vybudovaly, ale štát nestavia, keď nemusí, a obec povie: Nech si ju štát postaví. Nie je to teda tak krásne s tými štátnymi školami na úkor tých cirkevných.

Tiež je neúprimnosť, prosím, pri cudzineckom ruchu. Chceme všetci, pravda, aby bol cudzinecký ruch, ale pri tom najdeme v úradoch a niekde na staniciach, že sa hovorí len česky alebo slovensky, v tlači a na školách sa robí posmech z menšinových rečí, železničiar povie, že nerozumie tomu Nemcovi. Takto nejde cudzinecký ruch robiť.

Ďalej veľkou neúprimnosťou je, že sa chlubíme tajným hlasovacím právom. Ale bol som na posledných voľbách pána prezidenta a tam som konštatoval, že každá strana mala na hlasovacích lístkoch presne udrenú pečať; prirodzená vec, že každý svoje meno podpísal, takže nie je žiadnou tajnosťou, o každom sa vie, na koho hlasoval či nehlasoval.

Ďalej neúprimnosťou demokracie, toho si ráčte povšimnúť, je tiež to, že my oplakávame depopuláciu a pri tom máme zákon alebo prevádzajúce nariadenie, že úradníci a zamestnanci pri treťom dieťati už nedostanú rodinný prispevok. Myslím, že socálny cit i zreteľ populačný by hovoril, že by sme dali na každé tretie, štvrté dieťa ešte i progresívne viac.

Tiež je nedemokratické, keď ministri nedávajú odpoveď poslancom. Poviem vám len jeden prípad. V sociálne-politickom výbore som videl veľmi dobrú snahu ministra sociálnej pečlivosti inž. Nečasa a vyprávali sme o všelijakých akciách, mliečnej atď. Ale v sobraneckom okrese okresný náčelník 3 roky ukazuje chudobným nezamestnaným a hovorí, aby šli hríby sbierať v zime do lesov. Podali sme vo februári sťažnosť na pána ministra, ale dodnes odpovedi nemáme, ale dozvedel som sa, že nezamestnaní dosiaľ nedostávajú tam žiadnu podporu. To je tiež neúprimnosť.

Vládne strany na Slovensku prichádzajú a kritizujú pred voľbami vládu, to je seba. Im je to dovolené, nám to nie je dovolené. Nám notár porád zastavuje schôdze. Alebo dokiaľ je niektorá strana v opozícii, dotiaľ hovoríte, že je štátoborná, že je protištátna, ale ak vstúpi do vlády, hneď je štátotvorná. Na Slovensku je všetko spolitizované. Bez legitimácie nemôžete ani dýchať, nedostanete sa do žiadnej práce, najmä keď je niekto ešte v opozícii, keď je katolíkom a ešte keď je k tomu i Maďorom.

Avšak hovoríte nám vždy: vy Slováci, povedzte, že za Maďarska to nebolo lepšie. Ja ako predprevratový Slovák som to nikdy netajil a som tak smelý, že porovnám niekteré veci celkom vecne. Prosím, bol som i vtedy v opozícii a kritizoval som, lebo som videl, že tá administrácia v Maďarsku je zlá a bola zlá a bičoval som to. Avšak myslím, že nové hriechy sa nedajú ospravedlniť starými hriechmi, najmä keď viete, že to bola skoro absolutistická monarchia, ale teraz sa hovorí, že je to republika demokratická. Kde je versailleská smluva a ústavny zákon? Porovnajme na pr.: Vieme, že v Maďarsku boly dve strany, vládna pravica a opozičná ľavica. Teraz je kopa strán. Vtedy potreboval korteš jedno pero, teraz majú mnohí i 5 legitimácií na Slovensku dľa potreby. V každom vrecku má inú. Povedzme, že potrebuje k obilnému monopolu, do družstva sa dostať, musí mať legitimáciu agrárnu, keď sa chce dostať do tabakovej režie, potrebuje mať legitimáciu národne-socialistickú, keď sa chce dostať do nemocenskej poisťovne, potrebuje soc. demokratickú, a keď potrebuje k súdu protekciu, musí byť lidákom. To je demoralizácia, ten chudý človek ide za tým a vymení si legitimáciu, ktorú práve potrebuje.

Hovorí sa, že pri maďarských voľbách bolo víno a guľáš. (Veselost.) Prosím, teraz sú otruby, osivo, Baťovky, vrecá sľubov a ešte k tomu teror. Vtedy boli úradní korteši - ja to dobre viem, - notári a krčmári zväčša. Teraz je to podobné. Ten notár sa obáva, keď nebude dobrým kortešom, že ho vyhodia. Ale je to chyba, že ten notár a náčelník musí medzi troma, štyrma stranami tancovať. Ak bude prezidentom slovenský sociálny demokrat, tak agrár je preč. To je demoralizácia. Môžem vám úprimne povedať, že mnohí úradníci, nielen notári, i vyššie postavení sa obávajú, že prijde tajomník politickej strany a povie: pane, ja vás dám preložiť. A staly sa už prípady takého preloženia.

O berných úradoch vám úprimne poviem: Kritizovali sme tu všetci systém daňový pri jednaní o daňovej novele, ale poriadok za starého režimu, ktorý bol v daniach, sa nedá vôbec srovnať s terajším neporiadkom, ktorý bohužiaľ je v daňovej a bernej správe.

Alebo vezmime si četníctvo, ktoré sa stýka s ľudom. Uznávam, že aj vtedy boli slúžnovci, ktorí využívali četníkov, aby šli rozpúšťať schôdze bodákmi. Oni šli, museli, lebo museli poslúchať. A teraz četníci sú tiež k tomu mnoho razy používaní, ale vtedy preca len mnohý četník chytil zlodeja, lebo na to tu bol, ale teraz tí chudáci robia kancelársku prácu. Znám mnohých, povedajú: Pánovia, my nemôžeme chytať zlodejov, pozrite, lebo musíme robiť štatistiku a všelijaké práce kancelárske. A prosím, tá politika! Neviem, jestli by ste to v Čechách trpeli. ale na Slovensku nielen že o farároch, učiteľoch a inej inteligencii, ale aj o okresných náčelníkoch a ich spoľahlivosti podávajú informácie četníci, a to prevyšuje mnohoráz ich inteligenciu. Voľakedy sa pytliaci báli žandárov, teraz sa slúžnovci boja četníkov a politických tajomníkov.

Ešte niektoré veci vám poviem. Voľakedy stál inženier nad koľajkárom, cestárom. Teraz, povedzme, nerobí nič ten koľajkár, a má skoro lepší plat než ten začiatočný inženier a ten inženier nemôže nič robiť, keď sa politická strana toho koľajkára zastane.

Maďari stavali školy - pôjdeme ďalej v školskej otázke - tiež Slovákom dávali maďarské štátne školy na Slovensku. Ešte jedno dovolili, že náboženstvo sa mohlo vyučovať v reči materinskej. Teraz to isté sa stáva; na maďarských územiach stavajú čiste slovenské školy. V maďarskej dedinke je jedna škola, 32 detí je tam zapísaných, 3 deti sú slovenské, 2 deti sú miešané, ktoré ovládajú obidve reči, a ostatné sú čiročiste maďarské deti. Tam je postavená slovenská škola. Už teraz sám školský inšpektor hovorí: načo by sme tam ešte školu stavali, veď je to maďarská obec! A na to sa veľa vydáva. (Hlasy: Kolik je slovenských škol v Uhrách?) Za Maďarska, pravda, bola egységes magyar állameszme, ale teraz je to isté, Čsl. národná jednota (Výkřiky posl. Esterházyho.) Pred tým bola Femka, teraz je Slovenská liga, predtým hovorili: ty si pansláv, teraz hovoria: ty si maďarón. Predtým bol virilizmus, vieme, že polovina bola tých, čo cenzus platili. To boli aspoň zodpovední. Teraz, čo je menovanie, máte tam tretinu menovaných zástupcov. To je tiež virilizmus. Za Maďarska bola tlačová cenzúra a shromažďovacie právo bolo obmedzené. Teraz my na príklad ani citovať nesmieme z českých novín. My čítame české noviny, chceme to dať do maďarských alebo slovenských, nám to cenzor jednoducho škrtne. Prosím, schôdze nám rozpúšťajú, alebo nedovoľujú a odvolávajú sa na staré maďarské paragrafy ako pán kolega povedal - i z časov Marie Terezie. Voľakedy tomu chudákovi doniesli maďarský prípis z berného alebo iného úradu. Teraz tomu Maďarovi donesú český prípis. Za starého režimu si mnohí notári a slúžnovci robili zásluhy. To isté si robia i teraz. Utlačujú menšiny a pri tom kryjú svoje hriechy tým, že oni sú najlepší vlastenci. Teraz nedávno v okolí Nitry staly sa 2 ohromné prípady, šlo o statisíce, čo notár ukradol jednotlivcom i obci. Ale bol dobrým kortešom, tak ho nechali, až sa konečne zastrelil.

Keďže, prosím, terajší pán prezident chodil po Slovensku, ja som bol načúvať jeho reči, ostatné reči som čítal. Hlásal spravedlivosť, dorozumenie, povedal: ja chcem, abyste vy, Maďari v Nových Zámkoch, zostali Maďarmi. Prosím, čo je to? To je program kresťanskosociálny. Ja si nič iného neželám, ale žiaľbohu, a to vám zas úprimne poviem, že pri tých najkrásnejších slovách a snahách pána prezidenta - uznávam to, že i páni ministri tak rečnia na schôdzach na Slovensku - pravý opak tohoto sa deje tam dole. Pravý opak, prosím. Straníckosť, abolutizmus a reakcia. Keďže toto vláda trpí, preto nemáme dôveru a neodhlasujeme rozpočet. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Přerušuji projednávání pořadu schůze.

Dovolenou podle § 2, odst. 4 jedn. řádu obdržel na dnešní a zítřejší den posl. Schenk.

Předsednictvo se usneslo, aby se příští schůze konala zítra v úterý dne 1. prosince t. r. o 9. hod. dopol. s

Nevyřízený odstavec pořadu této schůze.

Končím schůzi.