A ešte jednu skromnú otázku by som mal: Na stredných školách na Slovensku máme päť uprázdnených miest riaditeľských: na štátnom reálnom gymnáziu v Michalovciach, na štátnom gymnáziu v Nitre, na dievčenskom gymnáziu v Bratislave, na reálke v Bratislave a na učiteľskom ústave v Leviciach. Opytujeme sa pána ministra, kedy budú tieto miesta zaplnené a či budú obsadené Slovákmi?

Ale, slávna snemovňa, aby som sa ešte vrátil na moment k našim konfesijným školám. Konfesijné školy sú takým dôležitým činiteľom na Slovensku, majú také zásluhy, také poslanie, že si nijako nezaslúžia, aby boly vystavené nemiestnym sekatúram školského referátu v Bratislave. Konfesijné školstvo nežiada nič, nijaké privilegiá, nijaké nové mimoriadne výsady, chce len to, čo mu na základe nadobudnutých práv patrí.

Je síce pravda, slávna snemovňa, í to, že bezhlavosť, nesmierny chaos, ktorý nastal v školstve na Slovensku, pripísať treba čiastočne i tomu, že školské zákony nie sú unifikované, najmä čo sa týka školskej správy.

Slovensko na pr. domáha sa dlhý rad rokov, aby dostalo krajinskú školskú a osvetovú radu, ako majú v historických zemiach. Posiaľ však márne sa volá po tejto inštitúcii, márne sa poukazuje na dualizmus v školskej správe, ministerstvo školstva stále váha a otáľa i odkladá predložiť patričný návrh zákona, unifikovať školskú správu slovenskú nechce, Slovensko necháva bez krajinskej školskej rady, ale za to sa nám vytýka, že my sme dualisti. To je tá ironia, na ktorej sa zabáva slovenská verejnosť.

K vôli pravde však priznávame, že ministerstvo má už akési návrhy na reformu školskej správy, ba vypracovalo posiaľ i niekoľko návrhov na krajinskú školskú radu pre Slovensko, lenže ani jeden návrh nevyhovoval slovenským pomerom, nezodpovedal potrebám, štruktúre slovenských škôl, preto návrhy musely byť stiahnuté a nové neboly ešte predložené. Zazlievame to a žiadame, aby sa dnešný nemožný stav likvidoval, aby sa rozhárané školské pomery na Slovensku sanovaly. To znamená, aby ministerstvo školstva konalo svoju povinnosť, čiže aby vykonalo, čo vykonať má.

Slávna snemovňa, dovolil by som si spomenúť ešte jednu veľmi vážnu okolnosť, ktorej štátna školská správa nevenuje dostatočnej pozornosti, alebo úmyselne zaviera oči pred povážlivou skutočnosťou. Musíme si povedať otvorene, že boľševická propaganda vkráda sa i do škôl a zaplavuje katedry. (Výkřiky posl. Polívky.) Páni učitelia sa komunizujú (Posl. Polívka: Pre Hitlera to hovoríte!) a komunizujú sa ešte aj univerzitní profesori. (Výkřiky. - Místopředseda Mlčoch zvoní.) Je nám veľmi nepríjemné, keď nás nepriateľská cudzina vyhlašuje za výpadnú bránu boľševizmu a za semenište komunizmu, ale priamo trpíme, aby sa boľševizmus a komunizmus u nás šíril, vzmáhal, rozrástal, ba i napomáhal. Lebo že sa komunizmus šíri najmä medzi mladšou generáciou učiteľskou, je na bielom dni. Netajíme sa, nás táto okolnosť naplňuje najväčšími obavami. Tí, ktorí majú navykať mládež kladnej, plodnej, poctivej práci za národ a štát, ktorí majú mládež viesť k vysokým božským a ľudským ideálom, mládež túto otravujú, humplujú. ba pripravujú rozvrat a šľapú nohami všetko, čo mladým ľuďom má byť ušľachtilé a posviatne.

Sväz čsl. učiteľsstva uverejňuje po časopisoch oznámenie, v ktorom žiada učiteľov a profesorov, aby sa zúčastnili na výprave do SSSR. (Výkřiky posl. Uhlíře.) Výpravu túto organizuje Spoločnosť pre kultúrne styky s SSSR, poťažne jej pedagogický odbor. Výprava má trvať od 27. marca do 18. apríla, tedy plné 3 týždne, na ktorý čas učitelia a profesori majú dostať platenú dovolenú.

Ale čo je najzaujímavejšie, učitelia a profesori žiadosti o dovolenú majú si podať nie ministerstvu školstva a nár. osvety, ale Spoločnosti pre kultúrne styky s SSSR, ktorá vraj učiteľom a profesorom dovolenú vymôže u ministerstva. Sme zvedaví, odkedy je učiteľom a profesorom nadriadenou vrchnosťou Spoločnosť pre kultúrne styky so Sovietmi, o ktorej je preca notoricky známe, že je to spoločnosť vyložene komunistická, riadená a vedená Kominternou. (Posl. Uhlíř: A kdo vám to povídal, že si tak mají podávat žádosti?) Je to v súbehu, ráčte si prečítať súbeh! Tak hlboko sme už podľahli, že o dovolenej učiteľov a profesorov rozhoduje Kominterna! Koho táto odporúča, dovolenú dostane, koho však neprotežuje, od dovolenej odpadne. (Výkřiky. - Místopředseda Mlčoch zvoní.) Lebo v tom je práve ten fígeľ, že totiž Kominterna kontrolovať a cenzurovať bude prihlášky a len toho profesora a učiteľa odporučí ministerstvu na dovolenú, koho bude chceť pustiť do SSSR, lebo tak sa zdá, že nie každý smrteľník je hodný, aby uzrel zasľúbenú zem komunizmu. (Posl. Uhlíř: Přihlaste se tam a jistě vás Kominterna pustí!) Nie som zvedavý na komunizmus, ani na boľševizmus, tým menej na sovietske Rusko. Slovom, k sovietom môžu len Kominternou vybraní učitelia a profesori, a tým je všetko povedané. A ministerstvo školstva má pri tom slova najmenej. Ono len blahosklonne schváli to, čo mu Kominterna na schválenie predloží. Je neuveriteľné, že i niečo takého je možné!

Ale máme aj iný prípad. Ráčte počúvať ďalej. Časopis "Československý učitel", ktorý je úradným orgánom Sväzu čsl. učiteľstva, vyzýva učiteľov, aby prispeli na sbierky pre rudé Španielsko. (Posl. dr Clementis: Pre demokratické Španielsko!) To je zámienka, ale veľmi zlá zámienka! (Výkřiky. - Místopředseda Mlčoch zvoní.) A ubezpečuje, hovorím, ubezpečuje, že tieto sbierky budú bezpečnou cestou zaslané španielskej vláde komunistov a anarchistov! Ak by kto teda nemal ešte dostatočných dokladov, ako sa komunizuje naše učiteľstvo, časopis "Československý učitel" podáva mu tieto dôkazy na dlaň.

My vieme, slávna snemovňa, čo znamenajú výpravy do SSSR. (Posl. dr Clementis: Čo znamenajú?) Vieme, ako treba chápať sbierky pre španielskych komunistov a anarchistov. Nejde tu, pánovia, o nejaké študijné cesty; ide tu o boľševickú propagandu, ktorú naši učitelia a profesori majú videť na vlastné oči, aby sa potom stali agitátormi doma. (Výkřiky. - Místopředseda Mlčoch zvoní.) Je to preca jasné a zrejmé každému, len ministerstvo školstva, hovorím, ministerstvo školstva strká hlavu do piesku, ako by nič nechcelo videť. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Pán minister dr Krofta v útorok v zahraničnom výbore medzi iným povedal, že je nesprávne, ak niekto vidí v našich osvetových alebo iných stykoch so Sovietskym sväzom nebezpečenstvo pre duchovné a mravné zdravie nášho národa, pre náš vlastný kultúrny život. Nech pán minister láskave odpustí, ale nemôžem s ním súhlasiť, lebo my to nebezpečenstvo skutočne vidíme, ba bojíme sa ho. (Hlasy: Bojíte se?) Áno, bojíme sa. Sme presvedčení, že boľševizmus a komunizmus (Výkřiky. - Místopředseda Taub zvoní.) je najväčším zlom pre našu školu a mládež.

Žiadame preto (Výkřiky posl. Šaláta. - Místopředseda Taub zvoní.), aby ministerstvo školstva vymietlo komunistické buňky zo škôl. Ak by však ministerstvu na mládeži nezáležalo, očistiť od komunizmu školy bolo by potrebné (Výkřiky posl. Šaláta. - Místopředseda Taub zvoní.) v záujme našej ... (Výkřiky posl. Čavojského a Širokého.)

Místopředseda Taub (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Sivák (pokračuje): Ak by však ministerstvu na mládeži nezáležalo, očistiť od komunizmu školy bolo by potrebné v záujme našej reputácie pred zahraničnou verejnosťou, ktorá nás posudzuje ako komunistický štát.

Štátna školská správa komunistickú očistu mala by začať tým, že každého učiteľa a profesora, o ktorom sa dokáže, že je komunista a boľševik, prepustí zo štátnej služby. (Tak je! - Hlasy: A co s agenty Budapešti?) Vy ste agenti Moskvy a Lenina! (Různé výkřiky.) Kdeže je váš Béla Kuhn, vy poznáte Kuhna Bélu, vy budete hovoriť o Budapeti! (Hlasy. Kde je váš Tuka?)

Místopředseda Taub (zvoní): Prosím o klid!

Posl. Sivák (pokračuje): Jedine takéto radikálne opatrenia presvedčily by každého pochybovača, že nie sme a nechceme byť výpadnou bránou boľševizmu. A ministerstvo školstva by dokázalo, že je pestovateľom zdravého pokroku, že mu úprimne záleží na zdravej škole a duševne zdravej mládeži, že je ministerstvom pravej národnej osvety, spoľahlivým strážcom národných ideálov - a nie vykonávateľom rozkazov boľševickej Kominterny. (Tak je! - Výborne! - Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Clementis. Dávám mu slovo.

Posl. dr Clementis: Vážení!

Prejednávaná osnova zákona prináša niekoľko kladov (Hluk. - Místopředseda Taub zvoní.), v dôsledku ktorých sa rozhodol klub komunistických poslancov pre ňu hlasovať. (Výkřiky.) Áno, rozhodol sa pre ňu hlasovať. Napriektomu vytýkame prejednávanej osnove, že ďalej pokračuje v politike troškárenia, to znamená, že nerieši ... (Výkřiky posl. Hlinky.) My sme, pán Hlinka, nedostali od Hodžu žiadnej podpory, my sme nedostali ani tlačové ani iné podpory. (Hluk. - Výkřiky. - Místopředseda Taub zvoní.) Naproti tomu, opakujem, že prejednávaná osnova rieši otázku len dielčiu (Výkřiky. - Místopředseda Taub zvoní.) a rieši ju tiež nedokonale. A preca je na čase, a bolo by na čase, aby v súvise s prejednávaním akéhokoľvek návrhu, kde sa majú riešiť personálne alebo platové otázky štátnych zamestnancov, táto otázka bola prejednávaná v celej šírke, aby bolo generálne uvažované konečne o náležitej úprave jednak platových, jednak systematických otázok štátneho zamestnanectva.

Keď vo Francii nastúpila vláda ľudového frontu, tak netroškárila, ale previedla dôsledne a odbúrala dedictvo Lavalovej vlády, postarala sa o náležitú úpravu platov zamestnancov všetkých kategorií, poneváč je to vláda ľudového frontu, je to vláda, ktorá vie bojovať práve tak za mier ako vie tiež hájiť záujmy širokých pracujúcich vrstiev a predovšetkým tiež záujmy zamestnanectva. Akú historiu prerábajú u nás tieto otázky? Vieme veľmi dobre, že od r. 1932, ako sa tiahnu otázky srážs ok s platov štátnych zamestnancov, boli títo s roka na rok, ba skoro s mesiace na mesiac uisťovaní: už na budúci rok srážky nebudú, už na budúci rok bude úprava prevedená. A bolo skutočne mnoho dôvodov, pre ktoré štátne zamestnanectvo sa staralo o úpravu týchto platov.

Aká bola situácia? Keď v r. 1932 bola prejednávaná osnova, t. zv. úsporná osnova, vtedy v dôvodovej zpráve navrhovaných úprav v senátnej tlači sme čítali tiež datá o tom, v akých pomeroch platových žijú najnižšie kategorie zamestnanectva. Tam sme sa dočítali, že máme 96.941 zamestnancov, ktorí nemajú ani 6000 Kč ročného príjmu, že máme 61.400 zamestnancov, ktorých ročný príjem nepresahuje 9000 Kč, že máme konečne 75.014 zamestnancov, ktorých ročný príjem nepresahuje 15.000 Kč.

Z týchto niekoľko cifier je zrejmé, že celková situácia zamestnanectva už r. 1932 bola celkom dezolátna, že sme mali skoro 100.000 zamestnancov, ktorí nedostávali ani toľko platu, koľko zaisťuje exekučný zákon ako životné existenčné minimum.

Aký to malo odraz na ich sociálny a kultúrny život, každému je zrejmé, najmä keď si uvážime, že po celú tú dobu stúpala tiež drahota bytov a iných životných potrieb. Takýto zamestnanec nielen že nemal možnosť venovať nejaký obnos na kultúru, divadlo, na knihy, vzdelávanie, na sledovanie týchto otázok, ale nemal ani najmenších možností ľudsky a riadne žiť. A preto bolo a bude stále oprávnené volanie týchto zamestnancov, aby bola konečne generálne riešená ich otázka. A vláda ich krmila na miesto odbúraním srážok stále a stále tým, že sľubovala.

Keď nastúpila vláda pána Hodžu, vtedy, jestli sa dobre pamätám, hneď na začiatku prijal pán predseda vlády Hodža deputáciu štá tnych zamestnancov a celkom otvorene im povedal, že za danej situácie nie je možné ani pomýšľať na akékoľvek odbúranie srážok s platov štátnych zamestnancov. Pamätáme sa, že vtedy sa naraz rozpísaly časopisy skoro všetkých strán: Podívajte sa, ako je to krásne, ako je to mužné, ako je to gentlemanské, ako je to fair play od nášho predsedu vlády, že otvorene prehlašuje: Zamestnanci, s tým odbúraním srážok nebude nič. Tedy až tak ďaleko sme dospeli, aby sa muselo argumentovať ako s veľkým výdobytkom, že pán predseda vlády poruší tradíciu, povie pravdu a nebude rozdávať sľuby. Lenže, s odpustením, podľa všetkých zákonov logiky a matematiky nič zostane vždycky nič, nech už je to gentlemanské nič, mužné nič, alebo nemužné nič. Z toho ničoho, čo dostali štátni zamz estnanci, si práve tak nemohli polepšiť za predošlej ako za dnešnej vlády, ktorá im otvorene hovorí: O celkovom odbúraní srážok nemôže byť ani reči.

Ale býva zvykom, že tam, kde sa majú upravovať otázky hospodárske, poneváč to niečo stojí, obyčajne sa pracuje s lacnejším materiálom, t. zv. morálnym materiálom, poskytuje sa morálna podpora tým kategoriám zamestnancov, ktorým sa nechce poskytovať podpora materiálna.

Ako stojí táto otázka? Pamätáme sa, že v júli m. r. v senáte sa ujal slova pán minister financií dr Kalfus a vyložil našej verejnosti situáciu, tak ako by 8.6 miliardy dostávali zo štátneho rozpočtu zamestnanci. Bolo reagované na tieto argumenty pána ministra financií, bolo poukázané, s akými, mierne rečené, podivuhodnými štatistickými a inými metodami pracoval, keď takto informoval celú verejnosť. Z toho sa všeobecne odvodzovalo, že nastával vzrast zamestnancov, že máme nadbytok štátntnych zam stnancov a že preto títo štátni zamestnanci vlastne vyžierajú celý štátny rozpočet.

Je fakt, že v určitých kategoriách vzrástol počet zamestnancov a špeciálne v kategorii, ktorej sa týka prejednávaná osnova. Tak na pr. počet učiteľov bol r. 1929 51.316, r. 1936 obnášal 67.000. To je skutočne vzrast o 30.5 %. Lenže kým r. 1929 sme mali 1,839.312 detí, ktoré chodily do škôl, r. 1936 bolo týchto žiakov už 2,269.365. R. 1929 bolo 46.259 tried, r. 1936 už 55.740. Podobnú vzrastajúcu tendenciu ukazuje tiež počet škôl.

Teraz, prosím, ráčte uvážiť, že napriek tomuto vzrastu pripadá na 1 učiteľa na Slovensku 50 detí a že by sme potrebovali nie odbúrať počet učiteľov, ale naopak zvýšiť počet učiteľov, že by Slovensko potrebovalo ďalších 1700 učiteľov, nehovoriac o stavebnej investícii, o rozširovaní počtu škôl, tried atď. Záver nevyznieva proti štátnym zamestnancom, špeciálne proti učiteľom, ale naopak ukazuje, že učiteľstvo muselo zvládnuť ťažšie úkoly než v minulosti.

Proti vzrastu učiteľstva na Slovensku objavily sa dokonca v listoch demokratických také ironizujúce poznámky, ktoré hlásly. Prosím vás, načo otvárate toľko škôl na Slovensku, to je nadprodukcia inteligencie, kde bude umiestená? Treba po srovnaní cifier o slovenskom školstve s českým školstvom veľmi energicky zamietnuť akékoľvek podobné hlasy. Ale ešte energickejšie je treba zamietnuť tie hlasy a tie, hovoril by som, denunciantské a atentátnické tóny, ktoré pred chvíľou zaznely s tejto tribúny proti slovenskému učiteľstvu. Treba uistiť kolegu Siváka ... (Výkřiky posl. Čavojského.) Treba ich proti vám brániť. Slovenskí učitelia vykonávajú veľmi dôležitú prácu. A je fakt, že slovenskí učitelia robia veľmi dobrú prácu. Slovenskí učitelia sú z veľkej väčšiny predchnutí demokratickým duchom, a to vám vadí, vám i celému klubu i pánu kol. Sivákovi, ktorý tuná začal rozvádzať strašné datá o boľševizácii slovenského učiteľstva. Slovenské učiteľstvo nepotrebuje žiadnej dojky, nepotrebuje žiadnych tútorov a tým menej tútorov, ako je pán kol. Sivák. (Potlesk poslanců strany komunistické.)

Proti slovenskému učiteľstvu bola zahájená veľká kampaň vo "Slováku". (Posl. Čavojský: Veď slovenskí učitelia sú ľudáci!) Čo sú? Pravda? Váš pán kol. Sivák nás presvedčoval, že sú boľševici! (Smích.) Túto diskusiu si musíte vybaviť, pán kolega, s ním, to nie je moja vec. Fakt je, že vám je tŕňom v oku ... (Posl. Čavojský: On rozprával o pánu profesorovi Nejedlom, že je boľševik!) Nemenoval, pán kolega. Konštatujem len: Pán kolega Sivák tuná tvrdil, že boľševizácia slovenského učiteľstva je tak nebezpečná, že ohrožuje dobrú povesť slovenského učiteľstva v zahraničí. Ja vám poviem, ako ju ohrožuje. Objavil sa vo "Slováku" článok pána Černogurského, veľký úvodník, ráno som si ho prečítal a večer v Budapešti to hlásilo radio Budapest I. és a közvetitő állomások (pripojené stanice); tam bol reprodukovaný celý článok a bolo konštatované, že sú vysielané celé výpravy učiteľov do SSSR, že tieto výpravy tam dostávajú kurzy, že sú tam kontrolované Kominternou, to samé, čo tuná hovoril pán kol. Sivák. (Výkřiky posl. Čavojského. Místopředseda Taub zvoní.) To ste si mali počuť. Vy nechcete to robiť, čo sa Maďarom nepáči. Maďarom sa nepáči, že máme Československú republiku; utekajte z nej, keďže sa maďarským pánom nepáči.

Je pravda, že sa vyskytujú obča zjavy na Slovensku medzi učiteľstvom, prípadne u školských inšpektorov, ktoré možno ľutovať. To je fakt, lenže zdá sa, že sú iného rázu a iného charakteru, než ako tuná uvádzal pán kol. Sivák. Tak na pr. v malej maďarskej obci Szimő v komárňanskom okrese pán farár kázal v cirkevnej škole deťom, aby sa modlily za víťazstvo Francových zbraní. Čo na to poviete, pán kolega? Takýchto prípadov chvalabohu je veľmi málo.

Čo sa týka konkrétne teraz ešte samej osnovy, ako som už bol povedal, osnova má niekoľko kladných stránok, ale nie je dôsledná ani ako dielčie riešenie. Bolo už so strany pánov referentov poukázané na to, že je nedôsledné, jestliže pri riešení platových otázok školských inšpektorov nie je súčasne tiež riešená otázka penzistov, to znamená tých školských inšpektorov, ktorí pred platnosťou tohoto zákona už odišli do penzie. Vieme veľmi dobre, akú veľkú prácu vykonali títo školskí inšpektori zvlášt na Slovensku. Boli braní z radov starých slovenských učiteľov, podliehaly im dokonca celé župy, pracovali 5, 7 až 10 rokov a odišli do penzie bez ohľadu na tú veľkú vykonanú prácu a funkciu. Budeme tedy čakať so záujmom, ako vláda bude reagovať na rezolúciu, ktorá bola predložená, aby aj penzijná otázka týchto školských inšpektorov bola vyriešená.

Lenže pri každom prípade treba si jasne uvedomiť, že i keď je tento krok, ktorý upravuje aspoň čiastočne správne platové pomery školských inšpektorov, kladný, že vždy ostáva polovičatý, že otázku školských inšpektorov bolo by treba riešiť skutočne v celej šírke a definitívne. Pravda, nie tak, ako si to predstavoval pán kol. Sivák, ktorý by chcel vyradiť práve tie najväčšie organizácie učiteľské zo spolurozhodovania v otázkach školských. Reč pána posl. Siváka smerovala k tomu, aby najväčšie odborové organizácie učiteľské denuncoval ako organizácie boľševické a aby takýmto spôsobom vopred znemožnil akúkoľvek argumentáciu pri definitívnej úprave, ktorá bude vyžadovať spolupráce týchto odborových a záujmových organizácií v Československu. (Výkřiky.) Podľa môjho názoru, keď sa takýmto spôsobom hovorí, tak sa to nedá nazývať inakšie ako denunciácia.

Záverom chcem podo tknúť toto: Súčasne s riešením tejto malej otázky a malého úseku (Výkřiky.) platových pomerov štátnych zamestnancov treba konečne pomýšľať na to, aby bola otázka riešená generálne, to znamená, aby boly s urýchlením prejednané všetky platové otázky všetkých kategorií štátnych zamestnancov a aby konečne boly nielen odbúrané tie srážky, ktoré boly zavedené v r. 1932, ale aby boly tiež upravené platy všetkých kategorií štátnych zamestnancov, aby títo mohli ľudsky a kultúrne žiť. (Potlesk komunistických poslanců.)