Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Ministr dr Dérer (pokračuje): Prečo
volili cestu "revízie" tohoto zákoníka
a nie úplne "novú" kodifikáciu
na podklade iných zákoníkov?
Predovšetkým konštatujem, že náš
parlamentu predložený návrh občianskeho
zákoníka zakladá sa len po stránke
systému a rozvrstvenia látky na rakúskom
občianskom zákoníku. Čo sa však
týče materiálneho obsahu, naša predloha
obsahovala by tú samú úpravu, tie samé
pravidlá, tie samé riešenia i vtedy, keď
by si bola vzala za základ formu niektorého iného
europského zákoníka. Lebo len systém
a forma predloženej osnovy je stará, v podstate z
rakúskeho všeobecného občianskeho zákoníka
prevzatá, ovšem že i s niektorými zmenami
a doplnkami. Ale materiálny obsah je taký, ako keby
sme boli predložili i formálne a systematicky úplne
nový zákoník. I po tejto stránke prizvukovať
môžem teda, že sa tu nejedná o nejakú
kopiu alebo povrchnú revíziu starého zákoníka,
ale o úpravu modernú, novým pomerom zodpovedajúcu,
takú, ako za daných pomerov jedine si môže
urobiť nový štát, ktorý si chce
dať na dlhú dobu vyhovujúce, dôstojné,
dobré civilné právo. Otázka zredukovala
sa teda len na to, či pre sostavenie republikánskeho
občianskeho zákoníka mal nám slúžiť
ako vzor rakúsky zákoník alebo niektoré
iné právo. V povahe veci je, že bez vzoru neni
dnes možná žiadna kodifikácia.
Voľba padla na rakúsky všeobecný občiansky
zákoník.
Prečo? Nemôže byť najmenšieho sporu
o tom, že tento zákoník bol nielen pre svoju
dobu veľmi vynikajúce dielo zákonodarné,
ale že túto svoju vnútornú hodnotu zachoval,
až na čiastky dobou prekonané, až dodnes.
Lipský civilista Rudolf Sohm v svojich vehlasných
Institúciách takto charakterizoval rímske
právo: "Sústava rímskeho súkromného
práva bola ako dielo zákonodarne smrteľná,
ako dielo umelecké je však nepominuteľná."
O rakúskom občianskom zákoníku neni
treba hovoriť v takých superlatívoch; ale on
je nielen ako umelecké dielo, ale i ako úprava civilného
práva po stránke materiálnej jednako vynikajúci.
Po tejto stránke sa rovná s Code Napoléonom
a až na systematiku a niektoré iné anachronizmy
v ničom nezaostáva ani občianskemu zákoníku
nemeckej ríše alebo iným modernejším
kodifikáciám.
Slávna snemovňa! Berúc zreteľ na požiadavok
Baconom už vyslovený, bolo len prirodzené,
že jedine tento zákoník mohol slúžiť
československým kodifikátorom za vzor, ktorý
už viac ako sta rokov je zažitým platným
právom v Čechách a v zemi Moravskosliezskej,
a na jeho základe vyvinula sa i moderná civilistická
veda česká a i s celým moderným hospodárskym
životom českého národa spojená
judikatúra. Hospodársky, civilizačný
a i kultúrny rozmach českého národa,
jeho postupný a solídny vývoj od malých
začiatkov ku vždy silnejším výkonom,
jeho smysel pre pracovitosť, šetrnosť, dôkladnosť,
organizáciu, vlastnosti, ktoré postupom doby urobily
ho zralým i pre štátnu samostatnosť, sú
nerozlučne spiate s právnymi základnami,
ktoré vybudoval a zabezpečil všeobecný
občiansky zákoník. Zdravý vývoj
hospodársky nemôže sa ani v budúcnosti
odtrhnúť od týchto základov. Základ
tento umožnil znovuzrodenie národa z najhlbšej
poroby, ale on je vhodný i k tomu, aby i pre budúcnosť
zaistil to, čo slobodný národ pre udržanie
svojej existencie potrebuje a čo umožní jeho
ďalší zdravý, solídny hospodársky
vývoj a uplatnenie zásad moderného hospodárskeho
života aj po stránke sociálnej spravedlivosti.
Slávna snemovňa! Často počuť
výtku, že pri unifikácii práva u nás
nie je braný dostatočný zreteľ na Slovensko
a Podk. Rus a na tam platné uhorské právo,
ktoré v mnohom bolo pokročilejšie a vyspelejšie
než právo rakúske. V súvislosti s týmito
výtkami bolo počuť názor, že pri
úprave našeho súkromného práva
boli by sme lepšie urobili, keby sme boli zanechali rakúsky
občiansky zákoník a prijali jako základ
uhorské právo. Nesdieľam tento názor.
V rozhodujúcom 19. storočí neboly len osudy
a vývoj českého národa spiate s všeobecným
občianskym zákoníkom, ale i Slováci
a Slovensko ďakovať mu môžu za miernejší
a obmedzenejší síce, ale preca zdravý
svoj hospodársky základ. Keď roku 1848 zrušené
bolo v Uhrách poddanstvo a po prvé v historii slovenský
človek a slovenský ľud sstal sa vlastníkom
slovenskej pôdy, tento hospodársky preporod slovenského
života a úprava vlastníckych práv a
vôbec základov nového a budúceho slobodného
hospodárskeho života slovenského dialy sa rakúskym
všeobecným občianskym zákoníkom,
rozšíreným r. 1852 na bývalé
Uhorsko a tak i na Slovensko a Podk. Rus. Pozemkové knihy,
ktoré zachytily, zabezpečily a upravily prvé
vlastníctvo z poddanstva oslobodeného slovenského
človeka, nariadené boly na podklade tohoto zákoníka,
do ktorého sa táto inštitúcia dostala
zase zo starého českého práva zemských
dosák. Takto prvé zabezpečenie voľného
hospodárskeho života slovenského v historii
stalo sa staročeskou inštitúciou a prostredníctvom
všeobecného občianskeho zákoníka.
Ako som už uviedol, zákoník tento vo východných
zemiach našej republiky ostal i vo formálnej platnosti
do r. 1861. Jeho čiastky týkajúce sa pozemkových
kníh a s nimi súvisiace ostaly tam i vo formálnej
platnosti až do prevratu a sú platné i dnes.
A ako som ďalej uviedol, uhorské zvykové právo
súkromné zakladalo sa a vyvinulo sa na ustanoveniach
vecného a obligačného práva rakúskeho,
takže majetkové právo slovenské je,
až na rôznosti v dedičskom práve, v podstate
totožné s úpravou tohoto zákoníka.
Rozdiel bol len v tom, že na Slovensku a v Podk. Rusi - neplatiac
formálne občiansky zákoník - ďalši
vývoj práva bol neodvislejší od neho
a podliehal rôznym vlivom, ktoré vyvolaly i pri veľkej
vyspelosti a pomernej stálosti uhorskej judikatúry
- preca len značnú kolísavosť a právnu
neistotu, ako výslovne priznáva dôvodová
zpráva uhorského ministerstva spravedlivosti z r.
1914 k osnove uhorského všeobecného zákoníka.
"Vývojom našej právnej vedy - hovorí
táto dôvodová zpráva - a s ňou
spojeným prehĺbením judikatúry zvykové
právne pravidlá našeho majetkového práva
isteže získaly na pevnosti a vnútornej hodnote.
Vzdor tomu stále ešte chybí nášmu
právnemu poriadku istota a plnosť, ktoré potrebné
sú k dobrému výkonu spravedlivosti. Ťažko
je vyznať sa vo veľkom počte starých a
nových pravidiel sústavne nespojených a v
konkrétnom prípade často neni možno
ustáliť, čo je platné právne
pravidlo. Táto neistota práva a jeho medzery prirodzene
rozmnožujú spory a vedú k neistote hospodárskeho
života, čo pôsobí nesmierne škody
národnému hospodárstvu." Táto
oficiálna charakteristika majetkového práva
uhorského najlepšie dokazuje, že aká veľká
chyba bola, keď po páde rakúskeho absolutizmu
bývalé Uhorsko z čisto prestížnych
dôvodov zrušilo formálnu platnosť všeobecného
občianskeho zákoníka. Nemôže byť
žiadneho sporu, že väčšia zaostalosť
hospodárskeho života bývalých Uhier
a tedy i Slovenska a Podk. Rusi bola v značnej miere následkom
tejto nedostatočnej právnej istoty. Keď sa
podivame na pr., ako sú vedené pozemkové
knihy v historických zemiach a ako na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi, ač majú ten samý právny základ,
pripísať možno do očú bijúci
rozdiel v presnosti, v pečlivosti a preto i vo faktickej
hodnovernosti a tým i na pr. možnosti poskytovania
úveru len tej okolnosti, že v historických
zemiach nikdy neprestal platiť všeobecný občiansky
zákoník, kdežto v býv. Uhrách
formálnu jeho platnosť nahradili na jeho podklade
síce vzniklým, ale prirodzene že hodne nepresným
a často kolísavým zvykovým právom.
A pretože nebolo dostatok bezpečnosti pre poskytovanie
úveru, vyvinulo sa v Uhrách úžerníctvo,
proti ktorému brániť sa museli zvláštnymi
zákonami (1884), ale nemohlo sa vyvinúť ani
zdravé ľudové úverníctvo, ako
to bolo v západných z emiach. Odtiaľto pochádzala
zaostalosť hospodárskeho života slovenského
a podkarpatoruského ľudu. Občiansky zákoník
rakúsky vyslobodil ho síce z poddanstva, ale nahradením
tohoto pevného podkladu kolísavým zvykovým
právom sloboda táto bola značne hamovaná,
brzdená. Na neistom základe uhorského zvykového
práva nemohla stavať československá
kodifikácia. Ona sa vrátiť musela k všeobecnému
občianskemu zákoníku, teda ta, odkiaľ
vyšlo i uhorské právo, ktoré sa dostalo
potom často na bludné cesty, čo draho zaplatiť
muselo obyvateľstvo a jeho hospodárske záujmy.
Keď navrhujeme pre Slovensko a Podk. Rus na poli majetkového
práva zákoník na stejných základoch
ako pre historické zeme, vrátiť a zabezpečiť
chceme len Slovensku a Pod. Rusi lepšiu právnu bezpečnosť
a všetky výhody, ktoré s tým sú
spojené.
Budovať právo republiky podľa všeobecného
občianskeho zákoníka znamenalo teda stavať
na základe, ktorý v minulosti rovnako dobre slúžil
ako českému, tak i slovenskému životu.
A tento podklad i ináč značne bol rozšírený
v stredoeuropskom živote. Všeobecný občiansky
zákoník platil nielen v zemiach býv. Rakúska,
ale i v Uhrách určitú dobu, ďalej v
Sedmohradsku, v južnom pohraničí Uhier, v Chorvatsku
a Slavonii, v Rieke, kde ináč platí ešte
i dnes. V čiastkach Rumunska a Poľska, ktoré
predtým patrily Rakúsku, platí čiastočne
i dnes. Srbský občiansky zákoník z
r. 1844 je vlastne zkrátené prepracovanie rakúskeho.
Kodifikačné prípravy poprevratovej Juhoslávie
berú za základ tiež rakúsky všeobecný
občiansky zákoník.
Slávna snemovňa! Musím sa dotknúť
ešte dvoch otázok. Jedna se týka úpravy
práva dedičského, druhá práva
rodinného.
Vo veci práva dedičského osnova vzala za
základ tiež všeobecný občiansky
zákoník rakúsky. Musím upozorniť,
že kým v ostatných čiastkach osnovy,
zvlášť v majetkovom práve, navrhovaná
úprava znamená viacej menej len formálne
sjednotenie na rôznych územiach štátu
beztak stejného práva, v oblasti dedičského
práva odchyľuje sa ona niekde veľmi podstatne
od práva slovenského. Otázka táto
bude museť byť učinená predmetom bedlivého
uvažovania slávnej snemovne. Názory právnikov,
zvlášť slovenských, sa tu rôznia.
Sú mnohí, ktorí považujú niektoré
inštitúty uhorského práva za lepšie
a spravedlivejšie a už v prípravných štádiách
osnovy uplatňovali názor, aby sa naša unifikácia
prevádzala na základe prijatia týchto uhorských
inštitútov dedičského práva i
pre územia historických zemí. Pre prípad,
že by to nebolo možné, vyslovené boly
názory, aby ustanovenia zvykového práva uhorského
o dedení vo vetevnom majetku, taktiež ustanovenia
o spolunadobudnutom majetku manželov zachované ostaly
na Slovensku a v Pod. Rusi ako ustanovenia veľmi vžité
u obyvateľstva týchto zemí.
Nemôže byť žiadneho sporu o tom, že
ustanovenia o zákonnej posloupnosti v dedičskom
práve, ďalej ustanovenia o úprave majetkových
pomerov medzi mužom a ženou a i otázka dedenia
a zaopatrenia pozostalého manžela a manželky
veľmi citlive sa dotýkajú života zvlášť
vonkovského ľudu, jeho záujmov a usporiadania
hospodárskych pomerov jednotlivcov pre celý život.
Jedná sa tu o upevnení myšlienky rodiny ako
základu každého hospodárskeho snaženia.
Na tomto základe je vybudované každé
dedičské a rodinné právo civilizovaného
sveta. Ale ustanovenia tieto, práve vzhľadom na ich
súvislosť s rodinným životom a s jeho
najcitlivejšími záujmami, sú s právnym
presvedčením občianstva srastlé v
takej miere ako žiadne iné čiastky občianskeho
práva. Partikulárne právne predpisy zachovaly
tu svoju platnosť voči všeobecnému právu
preto, že konzervativizmus národov sa na tomto poli
uplatňoval vždy najintenzívnejšie. Partikulárne
práva zachovaly sa aj v iných štátoch
najviacej len v oblasti práva dedičského.
Už pri uzavieraní manželstva, teda sväzku
nielen pre spoločné rodinné, ale i majetkové
a hospodárske snaženie, vychádzajú manželia
z určitého daného právneho predpokladu,
z určitej právnej úpravy ich hmotných
pomerov za života a i pre prípad smrti, a na tomto
základe a v tomto predpoklade pracujú celý
život a snažia si zabezpečiť i hospodársky
jeho výsledok. Do tejto smesi právnych, hospodárskych
a psychologických predstáv obyvateľstva, na
ktorých budujúc zabezpečuje hmotne seba a
rodinu skoro každý občan, zákonodarca
zasiahnuť môže len s krajnou opatrnosťou.
Citlivé sú po tejto stránke predovšetkým
tie vrstvy, ktorým sa jedná o zabezpečenie
plodov vlastnej, často celoživotnej namáhavej
práce.
Slávna snemovňa! Predložená osnova i
ohľadom dedičského práva vzala za základ
všeobecný občiansky zákoník so
zmenami prevedenými dielčimi novelami. Ohľadom
Slovenska a Podkarpatskej Rusi však čl. V uvodzovacích
a prevádzajúcich predpisov zamýšľa
úpravu na podklade dosavádneho zvykového
práva, týkajúceho sa vetevného dedenia
a spolunadobudnutého majetku manželov, s platnosťou
na určitú prechodnú dobu, po uplynutí
ktorej by i na poli tejto právnej oblasti nastala úplná
unifikácia, obsažená v predloženej osnove.
Myslím, že na tomto základe docieliť možno
uspokojivého riešenia zvláštnych partikulárnych
záujmov slovenskej a podkarpatskoruskej právnej
oblasti, a to tým viac, že navrhované unifikačné
kkonečné riešenie činí vo veci
spolunadobudnutého majetku manželov dôležité
ústupky slovenskému právu, keď v §u
1063 stanoví právnu domnienku, že stran toho,
čo bolo za trvania manželského spoločenstva
dobyté, má sa za to, že to nadobudli oba manželia
spoločným rovnakým dielom.
Pri úprave otázky zvláštneho dedenia
vo vetevnom majetku, ktoré po uplynutí zamýšľanej
prechodnej doby vymizne, vychádza osnova zo zásady
demokratičnosti a rovnosti, ktorá nesporne vyjadrená
je v dotyčných ustanoveniach všeobecného
občianskeho zákoníka a ďalej i s hľadiska
rozumného, praktického a úsporného
usporiadania vecí. Nemôže byť žiadneho
sporu o tom, že uhorské právo o vetevnom dedení
zavdalo najviac príležitosti k veľmi početným,
zdĺhavým a nákladným sporom a hodne
prispelo i k pauperizácii slovenského a podkarpatoruského
vonkova. Jasné, každú pochybnosť vytvárajúce
normy všeobecného občianskeho zákoníka
zdajú sa mi o veľa vhodnejšími pre chránenie
záujmov obyvateľstva a nadovšetko sú dobrou
závorou, aby ľud zemí po stránke kultúrnej
menej pokročilých ochránený bol pred
zbytočnými, nákladnými spormi a aby
odstránená alebo aspoň zmiernená bola
jeho vášeň procesovať sa. Nemôže
byť najmenšieho sporu o tom, že jasné ustanovenia
o zákonnej posloupnosti, obsažené vo všeobecnom
občianskom zákoníku, v nemalej miere prispely
v historických zemiach k usporiadanosti pomerov roľníckeho
stavu a k jeho hospodárskej sile. Slávna snemovňa
bude mať možnosť o tomto probléme uvažovať,
preskúmať si aj obsah zamýšľanej
úpravy vetevného dedenia a spolunadobudnutého
majetku v prechodnej dobe na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,
a po uvážení všetkých okolností
zaujať vo veci definitívne stanovisko.
Druhá otázka, s ktorou sa ešte zaoberať
musím, je otázka rodinného práva.
Predložená osnova neobsahuje úpravu rodinného
práva, až na predpisy o záväzkoch detí
a poručencov, o daroch pri zrušení zasnúbenia
a o majetku manželov a o svadobných smluvách,
ktoré predpisy zaraďuje do obligačného
práva. Inými slovami osnova kodifikuje z rodinného
práva len predpisy týkajúce sa majetkového
práva, nekodifikuje však osobnú časť
rodinného práva. Isteže je to určitá
medzera predloženej kodifikácie. Rodinné právo,
a zvlášť osobná jeho čiastka, tvorí
dôležitú partiu novodobých občianskych
zákoníkov. Návrh superreviznej komisie obsahoval
celé rodinné právo. Môžem uistiť
slávnu snemovňu, že behom prípravného
pokračovania osnovy vo vláde bolo snahou upraviť
i túto otázku. A keď sa táto úprava
nedostala do predloženej osnovy, neznamená to, že
by sa vláda prestala s touto otázkou zaoberať
a a že by nemala snahu, aby, akonáhle to len pomery
dovolia, dokončila i po tejto stránke svoje úsilie
a predložila Národnému shromaždeniu i
úplnú kodifikáciu rodinného práva,
ktorá by dôstojne doplnila a dovŕšila
dielo parlamentu dnes predložené. Musíme si
totiž uvedomiť, že osobná časť
rodinného práva je materia vysokodôležitá,
poskytujúca možnosť rôznosti názorov
v základných a zásadných otázkach
v takej miere, ako snáď žiadna iná čiastka
látky upravenej občianskymi zákoníkami.
Riešenie takýchto otázok vyžaduje kľudu,
ktorého niet v dobe prítomných hospodárskych
a iných nesnádzí, ku ktorým musíme
dnes predovšetkým obrátiť všetku
našu pozornosť ako ku problémom, riešenie
ktorých nestrpí odkladu, chceme-li štát
a jeho obyvateľstvo ochrániť pred veľkými
škodami. I keď by sme si všetci priali, aby náš
civilný kodex bol dľa možnosti čím
úplnejší, preca nemôžeme nepriznať
skutočnosť, že vynechanie rodinného práva
z tohoto kodexu až do doby definitívnej úpravy
neni spojené so žiadnymiškodami. Právo
toto totiž v českých zemiach je už upravené
všeobecným zákoníkom, ktorý so
zmenami prevedenými republikánskym zákonodarstvom
v tomto úseku naďalej v platnosti ostáva; a
to samé platí i ohľadom na Slovensku a v Podkarp.
Rusi platného práva, upraveného v tomto úseku
i rôznymi zákonami a neodkázaného v
tak veľkej miere na zvykové právo, ako to je
v iných čiastkach civilného práva.
Ináč zákon z 22. mája 1919 č.
320 zaviedol vo veciach obradností manželskej smluvy,
rozluky a prekážok manželstva určitú
mieru unifikácie na území celej republiky,
ktorá bude trvať i naďalej. S odkladom definitívneho
unifikačného riešenia všetkých
otázok manželského a rodinného práva
nie je teda spojené nejaké nebezpečie udržovania
právnej neistoty, lebo práve tento úsek je
tak v západných ako i vo východných
zemiach štátu už i dosiaľ upravený
tak, že poskytoval najmenej podkladu ku kolísavosti
alebo neistote.
Ináč i v iných štátoch sa stalo
už, že kodifikácia nebola úplná.
V predvojnovej dobe Švajciarsko prevedenú malo do
r. 1907 kodifikáciu len obligačného práva.
Poprevratové Poľsko unifikovalo dosiaľ tiež
len obligačné právo.
Ale i bez rodinného práva osobného je osnova
naša dielom uceleným a systematicky a vyčerpávajúce
upravuje všetky ostatné oblasti súkromného
práva. Neni to za to torzo; lebo i keď nepojalo všetky
normy o rodinných vzťahoch, preca len zasluhuje označenie
občianskeho zákoníka.
Bezprostredne pred dohotovením osnovy pre parlamentárne
jednanie vyskytly sa pochybnosti o tom, či vynechaním
kodifikovania predpisov o manželskom práve nevzniknú
určité nesrovnalosti pri úprave dedičského
práva, vzhľadom práve na zmienené už
odchýlnosti na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, súvisiace
s majetkovým právom rodinným. Dôvodová
zpráva osnovy poukazuje tiež na tieto pochybnosti.
Slávna snemovňa bude museť i tejto otázke
venovať zvláštnu pozornosť, i názoru
najvyššieho súdu, ktorý upozornil ministerstvo
spravedlivosti na túto stránku veci.
Slávna snemovňa! Predkladajúc osnovu občianskeho
zákoníka musím i s tohoto miesta spomenúť
tých, ktorí vynikajúcim spôsobom spolupracovali
na jej vyhotovení. V dôvodovej zpráve najdete
všetky podrobnosti tejto dlhej, svedomitej prípravy
a neidem tu opakovať, čo je tam už uvedené.
Je to výsledok spolupráce vynikajúcich našich
právnikov teoretikov i praktikov, a to bez rozdielu národnosti.
Starý český patriotizmus, ktorý tak
často spájal Čechov a Nemcov na spoločných
veľkých podujatiach kultúrnych a iných,
uplatnil sa po dlhej prestávke, naplnenej viacej vzájomnými
bojami, zase raz pri vedeckej a praktickej príprave zákoníka,
ktorý na dlhú dobu upraviť má životné
pomery všetkých občanov Československej
republiky. Ale pracovali tu i Slováci a veľmi úspešne
zasiahli i právnici maďarskej národnosti.
Považujem za svoju povinnosť, aby som predovšetkým
poďakoval tým svojim predchodcom, bývalým
ministrom spravedlivosti, ktorí zahájili a uspiešili
prípravné práce. Ďakujem pánu
kol. posl. dr Dolanskému, za ministrovania ktorého
previedly a dokončily sa práce subkomitétov.
Ďakujem p. kol. posl. dr Mayr-Hartingovi, i ináč
vynikajúcemu pestiteľovi civilistickej vedy právnickej,
za zvláštny interes, ktorý prejavoval o chod
prác v dobe svojho úradovania. A ďakujem svojmu
predchodcovi kol. posl. dr Meissnerovi, ktorý známou
svojou dôkladnosťou a právnickou všestrannosťou
veľmi účinne zasiahol do prác superrevíznej
komisie, v značnej miere ich usmerňoval a prispel
k ich zdarnému ukončeniu.
Z členov subkomisií a superreviznej komisie na prvom
mieste spomenúť mus ím predsedu superreviznej
komisie, pána prof. dr Krčmářa,
znamenitého nášho civilistu, ktorý ešte
i v dobe svojho ministrovania uvolnil sa pre spracovanie výsledkov
medziministerského pokračovania a skončenie
superrevizných prác a vôbec vynikajúcim
spôsobom riadil beh prác a i sám vypracoval
dôležité časti osnovy i jej dôvodovej
zprávy, za čo jemu, ako i jeho spolupracovníkom
v komisiách a zvlášť v superreviznej komisii
vyslovujem i z tohoto miesta srdečnú vďaku.
Vďaka táto prislúcha zvlášť
pánom profesorom dr Svobodovi z Karlovej univerzity, dr
Weissovi z nemeckej univerzity, dr Sedláčkovi a
dr Roučkovi z Masarykovej univerzity. Účinne
spolupracoval v poslednej dobe p. prof. Ernst Swoboda z nemeckej
univerzity. Dvaja znamenití spolupracovníci na spoločnom
diele umreli pred jeho dokončením a s pietou a vďakou
spomínam dr Stiebera z Karlovej univerzity a dr Kafku z
nemeckej univerzity, bývalého nášho
vynikajúceho a predčasne skončivšieho
kolegu v poslaneckej snemovni. Zo slovenských právnikov
vynikajúcim spôsobom prispeli menovite v otázkach
týkajúcich sa práva platného na Slovensku
a Podk. Rusi profesorovia Komenského univerzity, prvý
prezident najvyššieho súdu dr Fajnor a dr Ráth,
ďalej druhý prezident najvyššieho súdu
dr Záturecký, z maďarských právnikov
býv. profesor súkromného práva, advokát
dr Katona.