Místopředseda Mlčoch (zvoní): Uděluji slovo dalšímu řečníku, jímž jest p. posl. dr. Markovič.

Posl. dr Markovič: Slávna snemovňa!

Sme si všetci vedomí toho, že volené Národné shromaždenie nepojednávalo dosiaľ diela tak všeobecného významu, ktoré by sa tak široko dotýkalo každodenného života každého občana v jeho rôznych prejavoch a potrebách, ako je osnova nového občianskeho zákoníka.

Pán minister spravedlnosti vo svojom obšírnom výklade poukázal nám, v akých dobách a po akú dobu vznikaly podobné kodifikačné diela v iných štátoch, i vo štátoch starých, a tu sme videli, že raz za obdobie 100 rokov, alebo za obdobie dlhšie pristupovaly a pristupujú i dnes rôzne štáty k tomu, aby novým kodifikačačným dielom upravily túto najdôležitejšiu materiu, tento najdôležitejší výsek právneho života. A jestli z tohoto stanoviska, jestli pod týmto zorným uhlom posudzijeme dielo, ktoré nám bolo práve predložené, môžeme s dobrým svedomím ďakovať všetkým, ktorí dielo doviedli až k dnešnému stavu, za prácu, ktorá bola vykonaná, bez toho, že by sme vytýkali, že práca trvala pomerne dlho, že dielo sa predkladá až v r. 1937, t. j. v 19. roku trvania republiky.

Ešte budem mať príležitosť zaoberať sa touto stránkou veci. Tu chcem len zdôrazniť, že myslím každému z nás je radostnejšie pozdraviť dielo, ktoré je výsledkom trebárs okrúhle 20 rokov trvajúcej svedomitej práce, ako by bolo bývalo dielo prenáhlené alebo dielo, ktoré by proste ako púhy prekladateľský výkon rozširovalo právo síce dokonalé v celku, ale preca len už prežité a nedokonalé v niektorých svojich častiach na celú oblasť Československej republiky.

Úprava občianskeho práva, občianskeho zákoníka, je úpravou práva pre všetkých, práve na rozdiel od mnohých iných trebárs väčších zákonodarných diel, ktoré upravujú len určitý výsek záujmového kruhu, ktoré upravujú len oblasť týkajúcu sa záujmov a potrieb určitej užšej alebo širšej časti občianstva. Občiansky zákoník rieší potreby najširších vrstiev, čo znamená, že je to osnova, o ktorú záujem Národného shromaždenia vo všetkých jeho složkách musí byť celkom mimoriadny, poneváč žiadny stav, žiadna trieda, žiadna strana nie je na tomto diele dezinteresovaná, naopak každá zo složiek obyvateľstva štátu má na tej alebo onej časti, po prípade na celých úsekoch, spoločný a mimoriadny záujem tým, že zasahujú do každodenného života. Pri tom treba zdôrazniť práve pri občianskom zákoníku, keď máme na mysli najširšie vrstvy, menovite tie, ktoré nie sú samy o sebe ako jednotlivci alebo skupiny dosť silné, aby mohly ubrániť svoje právo a svoje postavenie, že zákon bude a zostane často ich jedinou ochranou a oporou, ovšem dotiaľ, kým vykonávatelia zákona budú mať a budú môcť mať tej objektivnosti a neodvislosti, ktorú im zaručuje jedine demokratická ústava.

Má tedy osnova mimoriadny význam právny a hospodársky. Vedľa toho bol správne zdôraznený jej politický význam, ktorý je v tom, že práve v tejto najdôležitejšej oblasti právneho života, občianskeho života dostáva sa nám na celom štátnom území sjednoteného práva, že menovite Slovensko sjednotením občianskeho práva, t. j. práva, ktoré sa dotýka všetkých, primkne sa ešte užšie, ešte bezprostrednejšie k československému štátn emu celku, že zmizne zase niečo z nášho štátneho verejného života, čo nám pripomína našu rozdelenosť, čo nás viazalo preca len k minulosti, pre nás nie radostnej, k minulosti, ktorá nás jeden od druhého oddeľovala, ktorá nás jeden od druhého odlišovala, a vzniká jedno silné a významné pojítko, ktoré nám bude pripomínať a utvrdzovať našu jednotu.

Predbežná debata, myslím, prvá, ktorú konáme podľa príslušného nového ustanovenia nášho jednacieho poriadku, má práve zdôrazniť význam osnovy, a preto treba ľutovať, že kolega, ktorý náhodou hovoril prvý v tejto debate, kol. posl. dr Szüllö, na miesto toho, aby zdôraznil význam osnovy aj pre tú časť obyvateľstva Slovenska, ktorú zastupuje, použil tejto osnovy - pánovia, vy ste tomu nerozumeli a preto považujem za účelné vás na to upozorniť - pán kolega Szüllö použil tejto osnovy k tomu, aby pri jej pojednávaní s tohoto miesta položil svoje polienko na vatru propagandy proti Československej republike, že je vraj exponentom boľševického Ruska. Vážení pánovia, pán posl. Szüllö sa neštítil vysloviť svoje pochybnosti o tejto osnove s poukazom na to, že vraj nielen v našej zahraničnej politike, ale aj v našom práve sa uplatňuje boľševický smer, čo vraj ukazuje, kam až naša republika ako exponent sovietskeho Ruska dospela. Pán posl. Szüllö sa neštítil pri tejto osnove dotazovať sa pána ministra spravedlivosti, aby vraj vysvetlil, v akej miere a v akom rozsahu sme v spojení so sovietskym Ruskom. Že tento prejav pána poslanca nechcel slúžiť potrebám maďarského obyvateľstva, ktoré sú uspokojované i touto osnovou, ale potrebám celkom iným, o tom ľahko je utvoriť si úsudok, keď si uvedomíme, že pán posl. Szüllő je členom zahraničného výboru a preto ako člen zahraničného výboru má veľmi bezprostredné vedomosti o tom, akej povahy sú medzinárodné smluvy a medzinárodné vzťahy, ktoré máme s jednotlivými štátmi, i so spojeneckými štátmi, medzi nimi i so sovietskym Ruskom. A jestli pán posl. Szüllő sa dotazoval pána ministra spravedlivosti, aby v súvislosti s touto osnovou mu odpovedal, do akej miery sú ovlivnené - nielen naše letištia - ale i naše zákonodarné práce sovietskym Ruskom, tu len vidíte, že ačkoľvek veľmi dobre ovláda slovenčinu a ačkoľvek hovoril k tejto veci, nesledoval výklad pána ministra spravedlivosti, ktorý na konci svojho výkladu veľmi dôrazne poukázal na to, aké vlivy pôsobily pri prípravných prácach tejto osnovy, a veľmi dôrazne vylučoval vlivy, o ktorých sa hovorí, že sú vlivy boľševické.

Vážení pánovia, považoval som za potrebné poukázať na túto nevážnosť k slávnej snemovni i na to, k čomu sa môže použiť tribúna posl. snemovne i pri pojednávaní takýchto osnôv, aby aj týmto spôsobom bolo zdôraznené, akú správnu cestu nastúpila tá časť maďarskej verejnosti, maďarského občianstva v Československej republike, ktorá si uvedomila, že zástupcami a zastancami jeho životných a politických potrieb nemôžu byť tí, ktorí sa považujú v prvom rade za zastancov nielen starého režimu, ale i ducha, ktorý dnes bývalý starý režim uplatňuje a ktorého stredisko je ovšem mimo územia Československej republiky, je tam, kam pánovia, ako môj spomínaný veľavážený predrečník, tak často chodia, aby si získavali smernice, dľa ktorých majú postupovať v československom parlamente. Dokazuje to, že správnu cestu nastúpila tá časť maďarskej verejnosti, ktorá si uvedomila, že dobre môžu byť zastupované, predstavované a uplatňované nielen jej občianske, ale i národné práva, keď poslala sem svojich zástupcov, ktorí spolu a v spoločnom tábore s československými stranami ako aktivistická složka maďarskej menšiny účinne a účelne hája a uplatňujú potreby maďarského obyvateľstva na pôde, ktorá je a zostane pre týchto našich spoluobčanov tak, ako ju vytvorily mierové smluvy.

Pán posl. dr Szüllő dovolil si jednu zlomyseľnosť na adresu pána predsedu vlády, pána kolegu ministra spravedlnosti a na moju adresu. Vyslovil svoje potešenie nad tým, že vládny návrh pojednáva sa práve, keď predsedom vlády je Slovák, ministrom spravedlnosti Slovák a náhodou predsedajúcim tiež Slovák. Vyvádzal z toho, že vo všetkých nás sú korene starej maďarskej vý chovy, že tieto korene starej maďarskej výchovy zostaly zachované.

Vážení pánovia! My za túto poklonu pánu posl. Szüllő ďakujeme. Ubezpečujeme ho však, že jestli sme sa dostali sem a jestli dnes dostalo sa nám cti účastniť sa uskutočnenia tohoto veľkého kodifikačného diela, stalo sa to práve preto, že sme neprirástli na tie korene, práve preto, že sme sa vedeli od tých koreňov feudálnej (Potlesk.), zpiatočníckej, násilníckej maďarskej výchovy odtrhnúť (Potlesk.), že sme vedeli zachovať svoj slovenský svojráz, že sme vedeli zachovať svoju vernosť, ktorá nás doviedla sem a ktorá nám dala možnosť ku práci, ktorú tu dnes konáme. (Potlesk. - Posl. Esterházy: Ale Slováci v roku 1906 a 1908 neboli ešte aktivisti!) Vážený pán kolega, čo sme my boli a čo neboli, odpusťte, ale po tejto stránke myslím, že vaše informácie i váš rozhľad nesiaha tak ďaleko, aby ste sa mohli vysloviť. (Výborně!)

Vážení pánovia! Pán kol. Szüllő zmieňoval sa aj o tom, že pri rušení titulov vraj sa ruší aj právny titul. Chcel by som mu odpovedať len toľko: Keby bolo pravdou, že by sme sa držali koreňov výchovy, ktorej sa nám proti našej vôli a bez nášho potešenia dostávalo, vtedy je možné, že by pán kol. Szüllő mal pravdu, že by my, ľudia takejto výchovy, boli sme medzi tými, ktorí s titulami rodov rušia aj právny titul. Chvalabohu, my sme sa od týchto koreňov odtrhli, my sme nikdy na ne pevne neprirástli, a práve preto sme medzi tými, ktorí síce p omáhali rušiť tituly a výsady rodov, ale preto, aby ich nahradili právnym titulom konanej a vykonanej práce. (Potlesk.)

Panie a pánovia! Máme pred sebou veľké dielo kodifikačné a unifikačné. Kodifikácia - na to už bolo poukazované - bola potrebná pre obe právne územia štátu. Bolo poukazované na dnešný stav. Na jednej strane na území historických zemí síce dobrý, ale preca len 125ročný z ákon s mnohými novelami, na druhej strane na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zvykové práva a len čiastočná zákonná úprava. Nejasnosť, neistota, ktorá volala naliehave po všeobecnej a rýchlej úprave. Ale jestli uzákonením nového občianskeho zákoníka na Slovensku aspoň z prevážnej čiastky zmizne zvykové právo a jestli tedy tak, ako pán kolega dr Mayr-Harting sa lúčil s občianskym zákoníkom, my lúčime sa s touto čiastkou živého práva na Slovensku, nemôžeme to urobiť bez toho, že by sme vedľa vád a nedostatkov tohoto stavu nepoukázali aj na niektoré jeho výhody, ktoré mať na pamäti v ďalšom v ývoju nášho právneho života bude len slúžiť jeho zdravému vývoju.

Zvykové právo malo a má síce nevýhody, sú v ňom nebezpečia neprehľadnosti, právnej neistoty a snáď i ľubovôle. Ale na druhej strane - a tu za 17, 18 rokov trvania nášho štátu my zo Slovenska mali sme to príležitosť pozorovať - zvykové právo malo tú dobrú vlastnosť, že vychovávalo, viedlo k určitej pružnosti, k schopnosti prispôsobovať sa vývoju života a jeho novým a novším potrebám. Výchova v tomto smysle, ovšem pokiaľ to bol stav zdravý - nemyslím pod pružnosťou ľubovôľu - výchova k pružnosti znamenala aj u rčitú výchovu k väčšej zodpovednosti a samostatnosti toho, kto právo prevádzal a prisudzoval. (Předsednictví převzal místopředseda Košek.) Bolo to určitou obranou proti tomu, o čom dnes už bola reč: summum ius - summa iniuria, najväčšie právo - najväčšia nespravedlivosť. Túto výchovnú stránku zvykového práva, ktorej dobré účinky sme mali príležitosť sledovať práve pri srovnávaní pomerov po vzniku československého štátu, by sme si veľmi priali, aby bola zachovaná nielen v našom súdnictve, ale i v našej administratíve v duchu, ako o tom hovoril dnes pán minister spravedlivosti, keď poukazoval na úkol nášho súdnictva, aby dalo zákonu život, aby z papierového pravidla učinilo uspokojivé usporiadanie skutočných životných pomerov. Budeme si priať a budeme o to usilovať, aby písané právo tohoto ducha udržalo a neubíjalo. Ovšem, odhliadnuc od tejto stránky vecí, sme si povedomí toho, že kodifikované právo znamená bezpečnosť a istotu. Je menovite záujmom hospodársky slabších a záujmom odborne neškolených, aby tu bola spoľahlivá základna pri priznávaní pravdy, aby tu bola spoľahlivá pomôcka i pre neodborníka, z ktorej by mohol zistiť, aké právo má a akého nemá. Znamená tedy kodifikácia nesporne istotu a jasnosť a z tohoto dôvodu všetci vítame, že aspoň v tejto oblasti k istote a jasnosti spejeme.

Druhým, pre nás na Slovensku ešte dôležitejším momentom, ktorý už bol zdôrazňovaný, je, že pojednávame prvé vel ké unifikačné dielo, pri čom s radosťou vidíme, že druhé ide s ním spoločne a ďalšie veľké unifikačné diela sú už blízko svojho uskutočnenia. Pán minister spravedlivosti v svojom výklade poukázal na to, že v značnej čiastke unifikácia občianskeho zákoníka, aj pokiaľ ide o Slovensko o Podkarpatskú Rus, vychádza vlastne zo spoločného základu, že občiansky zákoník z r. 1811 vo svojich značných čiastkach platil aj na Slovensku a platí dodnes. To znamená, že bola dobre volená cesta, keď pri otázke, na akej základne unifikovať, bola prijatá základna starého občianskeho zákoníka, opakujem, ako základna, aj pokiaľ ide o Slovensko a Podkarpatsků Rus, v značnej časti spoločná. Bola tiež dobre volená cesta, že s unifikáciou bola spojená aj revízia občianskeho zákoníka.

Práve keď s tohoto stanoviska posudzujeme vykonané dielo, nemôžeme sa, aspoň nie v plnej miere a vo všetkých smeroch, pripojiť k výtkam, ktoré boly činené vláde, menovite ministerstvu spravedlivosti i ministerstvu unifikácií, že na poli unifikácie po dlhé roky sa nevykonalo nič. Vážení pánovia, keby unifikácia zn amenala len prosté diktátorské a násilné zavedenie práva, platného na jednom území, na územie druhé, vtedy ovšem by táto výtka obstála. Ale akonáhle ruka v ruke s unifikáciou ide trebárs menšia, striezlivá a mierna reforma, ide súčasne revízia toho, čo má byť unifikované, tu ovšem nemožno časove limitovať túto prácu na niekoľko rokov a požadovať, aby za krátku dobu bolo vykonané dobré a dokonalé dielo. Práve my zo Slovenska sme povďační, že z rôznych projektov a plánov, ako riešiť a odstrániť rôznosti právnych systémov na novom štátnom území, nebola volená priamočiara cesta, ktorú navrhoval zomrelý prvý prezident najvyššieho správneho súdu dr Pantůček, ani nebola volená cesta jednoduchého prekladu, o ktorej sa v súvislosti s občianskym zákonom uvažovalo pozdejšie. Myslím, že je dobre, že sa nechalo trochu času aj pri tomto, aj pri ostatných dielach. Bolo treba ako v iných odvetviach nášho života, aby sme sa aj v odvetví právneho života bližšie poznali. Bolo treba, aby právnici i neprávnici z historických zemí soznámili sa s právnymi pomery na Slovensku a my zase s právnymi pomery v historických zemiach. Len takto mohlo sa dospeť k určitému objektívnemu úsudku, čo je dobré, čo je zlé, čo má byť prijaté, čo má byť odstránené, čo má byť ponechané a čo má byť potlačené. Priznám sa, že my zo Slovenska v počiatku mali sme snáď príliš veľký obdiv k tomu, čo sa tvorilo v bývalom Rakúsku, poneváč sme boli politicky predpojatí. Na druhej strane v historických zemiach právnická i neprávnická verejnosť tiež považovala všetko, čo bolo v bývalom Uhorsku, za zlé a nedokonalé. Skúsenosť dlhšieho radu rokov poučila nás, že nie je všetko zlato, čo bolo vytvorené v bývalom Rakúsku, a nie je všetko blato, čo bylo vytvorené v bývalom Uhorsku. Najmä ukázala, že pri snahe vytvoriť niečo, do čoho vložíme seba, svoju dušu, nijakým spôsobom si nezadáme, keď v tom alebo onom budeme nasledovať vzor z rakúskej oblasti, ale v inom môžeme nasledovať aj vzor z bývalej oblasti uhorského práva. Tomu, aby sme sem dospeli, a práve následkom toho, aby sme unifikácie prevádzali spôsobom, ktorý hľadá to lepšie, po prípade to najlepšie, nijako neškodilo, že sme prešli dlhším radom rokov a tým sme sa vzájomne poznali, naučili sme sa vzájomne oceňovať, ale sme sa aj odučili preceňovať.

Dôvodová zpráva k predloženému vládnemu návrhu veľmi jasne zdôrazňuje tento výsledok vzájomného poznávania, keď hovorí: "Bylo by zřejmou křivdou nahrazovati v části státu ustanovení hodnotnější ustanoveními méně hodnotnými, a tím bylo dáno stanovisko superrevisní komise vedené hlediskem unifikačním, jak ostatně směrnice jejích prací byly určeny porad ami ze 6. března a 16. června 1920. Za příklad může býti uvedeno přijetí vhodné formy principu známého pod heslem koakvisice, jenž v přítomné době dojista lépe odpovídá než ne sice tuhý, ale přece opačný princip občanského zákoníka." Maly tedy komisie, superrevizná komisia a medziministerské porady, ktoré o tomto vládnom návrhu pojednávaly, možnosť na základe podrobnejších a dokonalejších znalostí oboch systémov srovnávať a rozhodovať podľa principu, ktorý som práve z dôvodovej zprávy citoval.

Súhlasím s dôvodovou zprávou, aj s pánom min. spravedlnosti aj v tom, že bolo správne volenou cestou dať prednosť opatrnej revízii pred rýchlou unifikáciou a že ovšem, keď sa šlo touto cestou, nebolo možné dospeť až k dnešnému výsledku za dobu pomerne krátku, ktorá by k takémuto riešeniu nebola stačila. Myslím, že nepreháňam, keď tvrdím, že odkladom rýchlej unifikácie a revíziou získalo nielen Slovensko a Podkarpatská Rus, ale získaly aj zeme historické. Získaly tým, že sa reviduje celý občiansky zákon. Keby bola bývala prijatá myšlienka urýchlenej unifikácie púhym prekladom a vôbec priamočiarym zavedením práva platného v historických zemiach na Slovensko a Podkarpatskú Rus, keby jedným ťahom pera bolo sa proste bývalé rakúske právo zaviedlo aj na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, pochybujem, či by sme dnes boli dospeli k tomuto revíznemu dielu a či by sme boli dospeli k revizným lebo reformným dielam aj v iných odvetviach právneho života; tlak unifikácie, tlak vytvoriť jednotnú právnu oblasť preca len viedol k tomu, že tempo bolo rýchlejšie. Pri tom bolo umožnené nielen jednoduché unifikovanie, ale aj revízia, reforma, ktorá sa ovšem netýka už len Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ale aj historických zemí. A tak tento často vytýkaný pomalý postup dopomohol celému územiu štátnemu k právu dokonalejšiemu a modernejšiemu, ale menovite k tomu, že k dokonalejšiemu a modernejšiemu právu dostáva sa skorej, ako by sa bolo dostalo, keby priamočiarou, prostou unifikáciou boli sme previedli všetko, čo platilo v historických zemiach, na Slovensko.

Ovšem, jestliže týmto spôsobom získavajú historické zeme, tým viac získava Slovensko, poneváč sa zachováva jeden z dôležitých požiadavkov, ktoré sa kladú každému zákonodarnému dielu, totižto sa zachováva určitá kontinuita, prechod a nevyvoláva sa, ako bolo správne poukázané, anarchia a chaos, ktorá by bola len podporovala všetky odstredivé snahy, ktoré na Slovensku a mimo Slovenska pôsobia.

Pri tom bola daná príležitosť aj znalcom práva a právnych pomerov na Slovensku, aby sa dostali do bezprostredného styku so znalcami práva a právnych pomerov v Čechách a aby tak uplatňovali svoje znalosti. Práca slovenskej komisie, alebo správnejšie rečené niekoľko slovenských komisií, o ktorých je zmienka v dôvodovej zpráve aj vo výklade pána ministra spravedlnosti, je prácou záslužnou nielen vecne, ale má i svoj veľký politický význam. Tento je v tom, že účasť slovenských odborníkov, alebo správnejšie rečené odborníkov zo Slovenska - poneváč, ako pán minister spravedlnosti uviedol, medzi týmito odborníkmi bol i býv. maďarský profesor dr Katona - predovšetkým politicky znamenala, že nové veľké kodifikačné diela nedejú sa bez našej priamej účasti a následkom toho možno očakávať, že do nových diel sa nedostane nič, čo by bolo pre pomery na Slovensku nesnesiteľné. alebo škodlivé. Dávala vecne možnosť, aby z práva platného na Slovensku prijalo sa, čo je dobré, a dávala príležitosť - menovite pokiaľ ide o občiansky zákoník - aby sa zistilo, že vynímajúc niektoré úseky dedického a rodinného práva medzi právom platným v historických zemiach a na Slovensku je vlastne pomerne málo podstatnejších rozdielov. A tak nepácha sa na Slovensku žiadne násilie, jestli nový občiansky zákoník tvorí sa na základe bývalého rakúskeho občianskeho zákoníka.