Slávna snemovňa! Užsom poukázal, že vládny návrh zákona odvoláva sa, že i slovenské krajinské zastupiteľstvo žiadalo zriadiť odbory na slovenskej technike, ktoré teraz projektuje i vládna osnova. Žiaľbohu, hovorím, žiaľbohu, návrh krajinského zastupiteľstva nebol domyslený, nebol prispôsobený naliehavým špeciálnym hospodárskym a priemyselným potrebám Slovenska. Krajinské zastupiteľstvo slovenské, s tohoto miesta to konštatujem, nebolo si jednoducho vedomé veľkých úloh, ktoré na slovenskú techniku čakajú.

Je však veľmi príznačné, že kým ministerstvo chytilo sa tak ochotne minimálneho návrhu krajinského zastupiteľstva slovenského, nevšimlo si a nerešpektovalo vôbec návrh Akčného výboru pre vybudovanie slovenskej techniky, v ktorom výbore zastúpené sú i odborné kruhy a ktorý výbor vlastne mal byť poradným sborom, poradným orgánom ministerstva vo veci slovenskej techniky. Akčný výbor navrhoval zriadiť na slovenskej technike tieto odbory: 1. chemicko-technologický na zpracovanie dreva, 2. lesnícky, 3. hospodársky, 4. staviteľský, a to smeru konštruktínveho a dopravného a smeru vodohospodárskeho a kultúrneho, 5. zememeričský.

Hoci vládny návrh hovorí, že úlohou nádejnej slovenskej techniky bude vybudovať a rozhojniť slovenský priemysel a obchod, využiť slovenské lesné a nerastné bohatstvo, jednako študijné odbory, ktoré sa na technike v prvej etape zriaďujú, nie sú povolané, aby slovenský priemysel a obchod rozhojnily, a využiť prírodné bohatstvo Slovenska napomohly.

Netvrdím, že by Slovensko nepotrebovalo stavebných inženierov smeru konštruktívneho a dopravného, ako i smeru vodohospodárskeho a kultúrneho. Sama štátna stavebná správa na Slovensku potrebuje inženierov tohoto druhu asi 500 na priechodný čas. Stála ročná potreba na Slovensku je asi 20 stavebných inženierov. Dnešný počet poslucháčov na 4 vysokých školách technických nie je vstave kryť potrebu stavebných inženierov ani v Čechách a na Morave, takže nedostatok týchto inženierov bude sa ukazovať v celom štáte ešte dlho. Týmto nedostatkom však bude trpeť hlavne Slovensko. Práve preto sú dôležité i odbory, ktoré sa na košickej technike v prvej etape zriaďujú, najmä odbor inženierskeho staviteľstva. Avšak pri tom všetkom neslobodno zabúdať, že slovenská technika je na výnimočnú úlohu povolaná, najmä čo sa týka vedeckého výskumu prírodného bohatstva Slovenska: lesného a nerastného.

Slávna snemovňa! Masarykova akadémia práce v Prahe vydala brošúrku inž. dr Špačka pod názvom: Vysoká škola technická na Slovensku. Dr Špaček, iste že odborník na slovo vzatý, hodnotí v brošúre význam budúcej slovenskej techniky a upozorňuje, aká by mala byťtáto vysoká škola. Dr Špaček je tej mienky, že slovenská technika by sa mala predovšetkým doplniť výskumnými ústavmi každého druhu, aby sústrednila všetky odbory výskumníctva, skúšobníctva a badateľstva na Slovensku. Nová technika musí byť najmodernejšie vystrojená po každej stránke, ináčej by bola celkom zbytočná, ak nie škodlivá - hovorí dr Špaček - ktorý nie je Slovákom. Technika na Slovensku musí byť vzorom modernej vysokej školy technickej, aby dostala svetové meno a vychovávala vynikajúcich odborníkov. (Výkřiky.) Slovenčina je veľmi príbuzná - hovorí dr Špaček - všetkým slovanským jazykom, mohli by teda na slovenskej technike študovať príslušníci všetkých slovanských národov, čo by nám bolo na osoh politicky i hospodársky. Dr Špaček potom navrhuje, že z výskumných ústavov mal by sa založiť najmä výskum dreva podľa vzoru amerického výskumného ústavu v Madisone, a to hlavne pre výskum technologický, aby naše lesy neboly pasívnou položkou v štátnom rozpočte a umožnily riadny, slušný zárobok slovenskému ľudu. (Tak je!)

Časopis "Brázda" - ako ráčite vedeť, "Brázda" nie je ľuďáckym časopisom ani slovenským časopisom, ale orgán om agrárnej inteligencie - napísal 10. decembra vlani o slovenskej technike toto - ráčte láskave počuť (čte): "Najsprávnejšia cesta, ako vybudovať na Slovensku opravdu slovenskú techniku, je vychádzať z badateľských a výskumných úloh slovenských, ktoré pre každú vysokú školu sú práve tak dôležité, ako jej výchovné poslanie. Chemia a technologia dreva, ch emické inženierstvo a hutníctvo, geologický výskum, predovšetkým pokiaľ sa týka nafty, vodnej cesty, náhradnej hospodárskej plodiny, elektrizácie - sú obory, ktoré by maly mať riešené na výskumných študijných ústavoch", samozrejme na Slovensku. "Nikde preca napísané nie je" - hovorí "Brázda" - "že slovenská technika musí mať práve také rozdelenie odborov ako naše ostatné techniky a že vôbec musí byť vo všetkom ich kopiou podľa "osvedčeného vzoru". A teraz ráčte počuť - "Brázda" hovorí: "Slováci by sa veľmi zaslúžili o štát, o jeho technické školstvo, keby nechceli len to, čo je v Prahe, čo ministerstvo školstva pozná, ale keby si vynútili, čo skutočne potrebujú a čo im môže poslúžiť." (Výkřiky.)

Slávna snemovňa! Takúto mienku o slovenskej technike majú českí odborníci! Škoda, že si ministerstvo školstva týchto dobrých rád nepovšimlo a nespravovalo sa nimi pri rozvrhu študijných odborov košickej techniky. Na Slovensku ide sa organizovať vysoká technická škola podľa starého receptu, a nie taká, aká by bola potrebná, akú si Slovensko dávno žiadalo mať, aby malo z nej osoh ono a štát, ale technika lacná, ba čo najlacnejšia.

V dôvodovej zpráve čítame, že náklad na vysokú školu v Košiciach nemožno posiaľ podrobne odhadnúť, len približne určiť, že v r. 1938 bude na tento cieľ treba 1 mil. Kč riadneho úveru a asi 3 mil. úveru mimoriadneho na čiastočné vystrojenie personálne a vecné.

Je to suma minimálna, avšak jednako zdá sa nám byť príliš vysokou, najmä keď uvážime, že pri technike v Košiciach predbežne nepočíta sa s novostavbami, lebo sa predpokladá, že dočasne bude možno použiť budov prenajatých. Košická technika, ako ju navrhuje vládny návrh, potrebovať bude nanajvýš dve prednáškové si ene s 8-10 lavicami, 2-3 miestnosti na rysovanie, nejakého toho školnika, vrátnika a - dosť! Ale na toto nie sú potrebné 3 miliony. Lenže i v tom prípade, keby boly treba, čo sú 3 miliony proti nákladu iných techník? Na bežný rok 1937 pre univerzity v Čechách je preliminované 50,988.000 Kč, na Morave 19,701.900 Kč, na Slovensku 11,410.300 Kč. Na vysoké školy technické v Čechách 31 mil. 765.900 Kč, na Morave 18,205.100, na prípravné práce pre techniku na Slovensku 200.000, slovom dve sto tisic Kč. (Hlasy: Ako na obyčajnú dvojtriednu školu!)

Správne, ako na obyčajnú dvojtriednu elementárnu školu.

Nepomer medzi týmito číslicami je ohromný. A preca, keď sa dnes zriadiť má slovenská technika. úzkostlive sa dbá, aby mala čím menej študijných odborov, aby tak i náklad na ňu bol čím nižší, ba celkom nepatrný. Len tak mimochodom spomeniem na príklad, že na českej technike v Prahe len 2 odbory stály 150 mil. Ale to je technika! Ja nehovorím to preto, že závidíme technike pražskej, nie, nech sa každá vysoká škola vybuduje a dobuduje, ale žiadame tiež, čo nám patrí. (Tak je!)

Slávna snemovňa! Nás dotýka sa nesmierne trápne, že pri celoštátneho významu veci, ako je slovenská technika, vláda vie byť taká úzkoprsá a malicherná. Keby šlo o nejaké skrachované družstvo tej či onej strany, tam by sa milionami nešetrilo, ako sa zaiste nebude šetriť milionami ani pri sanovaní poisťovne Fénix!

O tom niet pochybnosti, že do slovenskej techniky investovaný peniaz by sa výborne rentoval; zdá sa však, že štátnej správe podniky, ktoré sa rentujú, nie sú žiaduce, ani vítané. Štátna správa nepočíta s tým. že na lacnú techniku bude doplácať, a tak prijde štátu táto technika draho. Slovensko ani po vybudovaní 3. etapy nakošickej technike nebude mať takú techniku, ako má na pr. Brno. Ani po vybudovaní - hovorím - 3. etapy!

Už v kultúrnom výbore som naznačil, že aby slovenská technika mohla prosperovať, mohla sa zdárne vyvíjať, je potrebné postarať sa o prípravné študiá, aby mala dostatočný počet poslucháčov.

Bude potrebné zvýšiť najmä počet reálok, ako i počet priemyselných, menovite vyšších priemyselných škôl. Dnes na celom Slovensku máme len 2 reálky, kdežto pri prevrate bolo ich 5. Reálka v Levoči hneď po prevrate premenená bola na nemecké reformné reálne gymnázium, reálka v Kremnici tiež na reformné reálne gymnázium a reálka v Žiline premeňuje sa postupne na reálne gymnázium. Bolo by však predovšetkým potrebné zreformovať aj samotné reálky, čiže rozšíriť ich na Btriedne a zaviesť na nich fakultatívnu latinčinu, ako to bolo u nás pred prevratom. Abiturient týchto bývalých reálok mohol maturovať i z latinčiny a tak mohol študovať ďalej všetky odbory vysokých škôl, vyjmúc theologiu a klasickú filologiu. Tento systém mal by sa znova zaviesť na reálkach.

Čo sa týka škôl priemeslných, i na tom sme veľmi biedne, ba povedal by som, veľmi mizerne. V zemiach českých je 228 priemyselných škôl, kdežto na Slovensku len 19, čiže 1/13; medzi nimi je 5 vyšších priemyselných škôl. Hospodárskych škôl v Čechách je 90, medzi nimi 8 vyšších. Na Morave a vo Sliezsku 99, medzi nimi 5 vyšších. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi máme 37 hospodárskych škôl, medzi nimi iba jednu vyššiu v Košiciach a jednu vyššiu lesnícku v Banskej Štiavnici. Túto chudobu Slovenska na priemyselné a hospodárske školy pocíti hlavne i slovenská technika. Je nesporné, že nepomer priemyselných a hospodárskych škôl na Slovensku treba upraviť, a to takým spôsobom, že zriaďovať sa budú ďalšie školy tohoto druhu, aby i táto okatá disparita mizla a zmizla.

Slávna snemovňa, čo sa týka samej osnovy zákona, kultúrny výbor prijal môj návrh, aby technika v Košiciach niesla meno dra Milana R. Štefánika, spoluzakladateľa republiky Československej a učenca, zaslúživšieho sa o technické vedy. Ale neprijal kultúrny výbor môj návrh, aby v zákone bolo výslovne povedané, že ide o slovenskú vysokú školu a že sa v Košiciach sriaďuje slovenská vysoká škola technická. Keď môže byť České vysoké učenie v Prahe, Česká vysoká škola v Brne teraz vysoká škola technická dra Edvarda Beneša - Nemecká vysoká škola v Prahe a Brne, prečo by nemohla byť na Slovensku Slovenská vysoká škola technická v Košiciach? Je to požiadavka spravodlivá a oprávnená, jednako však prijatá nebola. Konštatujem holý fakt: Na Slovensku nie je dovolené zriadiť slovenskú techniku. (Tak je!)

Kultúrny výbor neprijal ani môj další návrh, aby vyučovacím a úradným jazykom košickej techniky bola reč slovenská. Máme t. zv. jazykový zákon zo dňa 29. februára r. 1920, č. 122, podľa ktorého (§ 4) na Slovensku má sa úradovať zpravidla po slovensky. Avšak i vládne nariadenie č. 475 zo dňa 5. augusta 1919 o zmene vyučovacieho jazyka na vysokej škole baníckej v Příbrami štatút tejto školy doplnilo takto: "Na vysoké škole báňské v Příbrami je vyučovacím a úředním jazykem řeč česká." To je pre nás precedens. Toto vládne nariadenie celkom jasne naznačuje, že na košickej technike vyučovacím a úradným jazykom môže byť len jazyk slovenský.

Čo sa týka §u 3 vládneho návrhu, kultúrny výbor prijal i tento paragraf bezo zmeny, ačkoľvek v mene Akčného výboru pre vybudovanie slovenskej techniky podal som pozmeňovací návrh - tedy nebol to návrh môj vlastný, ale návrh Akčného výboru, o ktorom som už hovoril. Návrh tento znel, aby na košickej technike mohly byť zriadené i ďalšie odbory, menovite chemicko-technologický na spracovanie dreva, najpotrebnejší dnes na Slovensku, potom odbor lesnícky a hospodársky, akonáhle vláda uzná, že sú podmienky pre tieto odbory pripravené. Tedy my sme žiadali zriadiť nové odbory nie hneď, ale žiadali sme ich zriadiť vtedy. keď budú predpoklady splnené, totižto keď okolnosti dovolia a povolia odbory tieto zriadiť.

Tým, že kultúrny výbor nerozšíril rámec košickej techniky, čiže tým, že zamietol môj návrh čo sa týká odborov, podal znova dôkaz o tom, aké slabé pochopenie má pre špeciálne potreby Slovenska (Tak je!), ba že nemá nijaké pochopenie vôbec, nakoľko košická technika, ako ju navrhuje osnova, už dnes nosí v sebe zárodky zahynutia, a ak sa i zriadi a počne žiť, nebude to žitie, to bude len živorenie neschopné rozvoja, zdravého rozletu a vývoja, aký by sme od techniky očakávali.

To, čo osnova navrhuje, je len fragment, torzo, ba len akési embryo vysokej školy technickej, ktoré nie je takmer hodné, aby nosilo meno generála Štefánika.

Slávna snemovňa! Výraz embryo, to nie je mojím výrazom. Košickú techniku pomenoval takto jedon vládny, koaličný člen kultúrneho výboru. (Hlasy: Kto je to?) Bol to p. kanovník Stašek.

Kde je tedy tá samobytnosť, kde je ten svojráz tejto vysokej školy, na ktorý sme pocínali byť hrdí, a ktorého svojrázu sa dovolávajú aj českí odborníci technickí? Koalícia nemá sa čím chlúbiť. To, čo dáva vo forme košickej techniky, je jej absolútny neúspech kultúrny a politický, ako to v kultúrnom výbore správne zdôraznil i kol. prof. dr Domin.

Včera tu v pléne boli sme svedkami interesantného zjavu: kým pán kol. dr Domin zatracoval § 3 vládneho návrhu, koaliční po. slanci Slováci si tento paragraf pochvaľovali a navrhovali ho prijať. (Výkřiky: Hanba im! Zastupujú Slovensko a na Slovensku inak kričia!)

Slávna snemovňa! Dovoľte však, aby som poukázal, ako neseriózne a nevážne píše sa o slovenskej technike a menovite, ako nevážne sa píše o rokovaní, čo sa týka tejto vysokej školy. Dnešné "České slovo" na príklad píše a hovorí, že ľudová strana klade bez ladu a skladu maximálne požiadavky neuskutočiteľné, ba škodlivé, ktoré nemôžu byť splnené, že v ľudovej strane, čo sa týka techniky a názoru na techniku, tak hlboký je myšlienkový rozvrat a tak hlboká je nenávisť, že bolo by dobre, keby sa po celom Slovensku previedlo referendum obyvateľstva, hlasovanie obyvateľstva, či schvaľuje nihilistickú činnosť ľudovej strany, alebo konštruktívnu činnosť ministra školstva dr Frankeho. (Výkřiky.)

Slávna snemovňa, takto písať je nemožné. Ja som o slovenskej technike hovoril mnoho v kultúrnom výbore, ale nikdy som nenapadal tak ostre žiadnu stranu, ja som sa vedel opanovať. (Hlasy: A to je orgán pána ministra školstva! To je hanba!) Je nemožné písať, že je naša činnosť nihilistická, veď som vlastne prichádzal s návrhom Akčného výboru pre vybudovanie slovenskej techniky, veď je to žiadosťou celého Slovenska, je to žiadosťou slovenských odborných kruhov inženierskych. A to je nihilistická činnosť? Ja veľmi ľutujem, že možné bolo vôbec takto písať. (Hlasy: Škoda, že tu nie je pán minister!) Ja nechcem sa tu dovolávať svojho rozhovoru, ktorý som mal s pánom ministrom školstva, keď som ho osobne vyhľadal, keď som ho prosil a žiadal, aby prijal môj návrh, nechcem hovoriť o tomto našom súkromnom rozhovore, len poukazujem znova, že orgán pána ministra školstva nemal by takto písať. Pánovia, takto sa československá vzájomnosť nepestuje!

Slovenská technika sa ešte ani nezačala organizovať, už sa ochromuje, už sa zmenšuje jej základ na nemožné minimum. Nie je výlúčené ani to, že medzi takýmito okoľnosťami technika v Košiciach nebude mať ani dostatočný počet poslucháčstva a zakrnie prv, ako by sme mali z nej osoh. Ostatne celý § 3 je hodne nejasný, neurčitý, nie je menovite jasná štruktúra, vnútorné složenie oddelení či odborov, lebo kým vládny návrh hovorí o oddeleniach, dôvodová zpráva spomína odborov. Náš dojem je ten, že vládny návrh sám nevie, čo to za vysokú školu v Košiciach má byť.

Slávna snemovňa, takto nahodile sa vysoké školy neorganizujú, a nikdy by sa nemala tak povrchne organizovať vysoká škola technická na Slovensku. Nám išlo hlavne o to, aby sa nové odbory na technike sriadiť mohly čím skôr, a to bez osobitného zákona, lebo každý nový zákon bude znamenať i nový boj za techniku. Avšak náš návrh nebol prijatý, ako som už spomenul, čím slovenská technika zablokovala sa na hodne dlhý čas, čo nesmierne my Slováci ľutujeme.

A teraz, slávna snemovňa, keď vec slovenskej techniky už natoľko pokročila, že o osnove zákona usnáša sa zákonodarný sbor, nech mi je dovolené rozpomenúť sa s tohoto miesta na tých, ktorí z lásky k tejto vysokej škole svoje najlepšie sily venovali jej službám a obetavou prácou vynasnažili sa, aby technika čím skôr stala sa skutkom.

Je to predovšetkým zvečnelý Ing. Michal Ursíny, bývalý profesor na brnenskej českej technike, ktorý ako iniciátor zaslúžil sa o košickú techniku. Žiaľbohu, prof. Ursíny sa nedožil, po čom tak túžil. Po odumretí Ursínyho starostlivosť o slovenskú techniku prešla na plecia dr Juraja Hronca, profesora na českej technike v Brne. Prof. Hronec i ako predseda Akčného výboru pre vybudovanie slovenskej techniky vykonal veľmi mnoho. Založil i podporný fond pre slovenských vysokoškolských poslucháčov v Brne. Zásluhy profesora Hronca sú neoceniteľné. Slovensko svojmu rodákovi ostane vďačné. (Tak je! Sláva mu!)

Ale uznania a vďaka patrí i slovenskej akademickej mládeži, menovite Ústrediu slovenského katolíckeho študentstva a Sväzu slovensského študentstva. Oba tieto spolky vykonaly kus peknej práce za slovenskú techniku. Nie ony sú na vine, že sa nám dostáva len technika malá.

Mesto Košice však musia si byť vedomé, že keby nebolo bývalo vytrvalej a húževnatej pričinlivosti našej strany, dnes by ešte sotva ležala pred nami hoci minimálna osnova zákona o košickej technike. Všetky tri návrhy zákona podané nami znely za Košice - a Košice techniku dostaly. Ale Košice si techniku i zaslúžily, lebo ukázaly sa pravým mecenášom; tak ďaleko išly v ústrety tejto vysokej škole, ako ani jedno slovenské mesto.

Slávna snemovňa! Je známo, že brnenská technika po svojom založení mohla sa len preto tak sľubne rozvíjať, že vtedajší sekčný šéf Rezek na viedenskom ministerstve školstva ukázal mnoho pochopenia a porozumenia pre túto vysokú školu. My Slováci očakávali by sme aspoň toľko dobroprajnosti pre potreby košickej techniky, ako sa to brnenskej technike dostalo so strany Viedne. Nám sľuby už nestačia, my chceme vidieť skutky.

Nedostáva sa nám a nedáva sa nám to, na čo sme čakali 19 rokov. Avšak preca len veríme, že v Košiciach bude vysoká škola technická úplná, veľká, moderná, vzorná, vedecké učelište vysokej úrovne, ktoré národu slovenskému slúžiť bude ku cti. Ak totiž nie inak, my Slováci si úplnú techniku budeme vedeť vynútiť, lebo Slovensku patrí celá technika. (Tak je!) Národ, ktorý by nemal porozumenia pre potreby svojej vlastnej zeme, svojej vlasti, ten nebol by ani vlasti svojej hoden. (Tak je!)

Slávna snemovňa! Nakoľko táto osnova nevyhovuje nám a Slovensku, náš klub nemôže za ňu hlasovať. (Tak je! - Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)