Místopředseda Košek (zvoní): Dávám slovo dalšímu rečníku, jímž je p. posl. Devečka.

Posl. Devečka: Slávna snemovňa!

Vládnemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, ušlo sa viac hany ako pochvaly. Jednako dovoľujem si tvrdiť, že pripravovanou technikou v Košiciach Slovensko dôstojne sa pripravuje na zasvätenie 20. výročí svojho oslobodenia. Slovensko ani krajšie nemôže zasvätiť tento sviatok. A stane sa to práve po 10 rokoch, ako minister školstva a nár. osvety dr Hodža podal prvý návrh na zriadenie slovenskej techniky v Košiciach. Zriadením a vybudovaním vysokej školy technickej na Slovensku výstavba vysokých škôl bude úplne ukončená, až na to, že sa vyžaduje ešte doplnenie Komenského univerzity prírodovedeckou fakultou, ktorej potreba je tiež naliehavá.

Kto si dôkladne prečíta dôvodovú zprávu k vládnemu návrhu zákona o vysokej škole technickej na Slovensku, presvedčí sa, že sú to hlavne hospodárske otázky, ktoré volajú po zriadení tejto vysokej školy. A presvedčí sa aj o tom, že Slovensko veľmi mnoho stráca každým dňom, ktorým sa zriadenie vysokej školy technickej odďaľuje. A veru škoda tých 10 rokov, ktoré uplynuly od podaní prvého návrhu na zriadenie tejto vysokej školy r. 1928, lebo od tých čias na hospodárskom povznesení Slovenska bolo by sa mohlo už dosť značnej práce vykonať. V dôvodovej zpráve ráčite najsť dôkladnú genezu vysokej školy technickej na Slovensku a tam sú i dovôdy, ktoré volajú po jej zriadeniu. Dôvodová zpráva vo všeobecnosti hovorí, že každá vysoká škola, tedy i technika, je vždy kultúrnym strediskom, okolo ktorého sa sústreďujú všetky kultúrne otázky, a tak silne pôsobí na rozkvet a pokrok duchovného života všetkého obyvateľstva širokého okruhu územného vôbec a na povznesenie jeho hospodárskej úrovne a civilizačného stavu zvlášte.

Toto platí vo všeobecnosti i o vysokej škole technickej na Slovensku, ale opakujem, že boly špeciálne hospodárske potreby slovenské, ktoré daly podnet k zriadeniu tejto vysokej školy.

A tu zase musím opakovať len to, čo pri mnohých príležitostiach zo Slovenska opakujeme: že na hospodárskom poli na Slovensku vykonala sa krásna práca, ale je tam práce ešte mnoho, je tam práce toľko, že ju nevykonajú ani celé pokolenia, aby sme sa práve vyrovnali českým zemiam v hospodárskom ohľade. A práve toto súrne volalo po zriadení vysokej školy technickej.

Čo sa už názoru na zriadenie vysokej školy technickej týka, ja sa nazdávam, že medzi Slovákmi, ale nielen medzi Slovákmi, alej aj medzi Slovákmi a Čechmi niet nejakého rozdielu v nazeraní na túto vysokú školu technickú. V názoroch na ňu všetci sme jednotní, prajeme si, aby tá škola bola čo najdokonalejšia, aby čo najdôkladnejšie bola vystrojená, že by bola jedinečnou školou na Slovensku a v Československej republike. V čom sa rozchádzajú názory, je to, aké cesty volíme k uskutočneniu tohoto cieľa a akými cestami chceme tú vysokú školu technickú na Slovensku vybudovať.

Máme pred sebou návrh vlády a popri tomto návrhu vlády spomína sa akýsi neoficiálny návrh Akčného výboru pre dobudovanie technických škôl na Slovensku. Keď sa k týmto dvom návrhom vyše prizreme, ešte ani medzi nimi niet veľkého rozdielu. Ten rozdiel, ktorý je medzi vládnym návrhom a oficiálnym návrhom Akčného výboru slovenského, pramení z toho, ako hľadíme na podmienky hospodárskej reštaurácie na Slovensku. Návrh Akčného výboru má pred očima industrializáciu Slovenska, proti ktorej samo sebou ani my sa nestaviame a prajeme si, aby industrializácia Slovenska kráčala primeraným tempom vopred. Toto vyžadujú práve naše populačné prebytky. Vládny návrh zákona podľa môjho skromného názoru obrodu hospodársku na Slovensku predstavuje si trocha odlišne, a síce je toho názoru, že hospodárska obroda prijde tak, keď vyjde z obrodenia roľníctva, keď tá hospodárska reštaurácia Slovenska dotkne sa v prvom rade pôdy. Kto sa octne na Slovensku, isteže ho okúzlia naše krásne lesy a okúzľujú obyčajne návštevníkov Slovenska aj nepreskúmané, skryté prírodné poklady, o ktorých sa často hovorí. Ale málo kto sa pozre na to, ako vyzerá tá pôda, ktorá skrýva tie poklady Slovenska, a ako vyzerá tá pôda, na ktorej rastú tie krásne a nádherné lesy slovenské. Práve preto ja vládny návrh zákona považujem za veľmi dôkladne a účelne premyslený, že v prvej etape vysokej školy technickej na Slovensku zriaďuje ten odbor a tie oddelenia, ktoré sú práve v navrhovanom zákone. Je to dôkladne a dôsledne premyslené. Prirodzené, že tento vládny návrh, ako už bolo spomenuté, tlmočí želania slovenské, ktoré boly viackrát vyslovené. Bolo to jedenkrát v usnesení zemského zastupiteľstva slovenského z r. 1930, druhýkrát na ankete odborníkov 17. novembra 1936, a aj pri iných príležitostiach Slovensko dovolávalo sa zriadenia tých oddelení, ktoré navrhuje vládny návrh zákona. A hovorím: Všetci títo činitelia ten návrh zákona dôkladne premysleli práve so zreteľom na potreby hospodárskej reštaurácie Slovenska.

Aby som v krátkosti aspoň spomenul, ako to vyzerá s hospodárskymi potrebami na Slovensku, uvediem niekoľko cifier z dôvodovej zprávy, ktorú si ináč každý jeden z členov posl. snemovne mohol prečítať.

Na Slovensku vykonaly sa už melioračné práce, ale z dôvodovej zprávy ráčite sa presvedčiť, že tam ešte vždy treba previesť plošné meliorácie na 1,220.300 ha pôdy. Z toho pripadá na odvodnenie a prevzdušnenie 969.300 ha pôdy a na zavodnenie 251.000 ha. Sceľovaním má sa na Slovensku získať 493.000 ha pôdy: ornej pôdy 193.000 ha, lúk 88.000 ha a pasienkov 122.000 ha. Tejto pôdy Slovensko potrebuje ako soli. Na Slovensku každá nove získaná brázda je vzácna.

O Slovensku sa stále hovorí, slávna snemovňa, že je zemou zemedelskou, a jednako na tom Slovensku často pociťujeme nedostatok zemedelskej pôdy. Doložím to maličkou cifrou.

Náš národohospodár dr inž. Zaťko vypočítal, že na 100 ha zemedelskej pôdy - okrem pasienkov - žije v Čechách 52.4 osôb, kým na Slovensku na tej istej zemedelskej pôde žije 76˙1 osôb, tedy o celých 46 % viac ako v Čechách. Tento stav predstaví sa nám ešte v nepriaznivejšom svetle, keď doložím, že na Slovensku v r. 1930 na statky o výmere vyše 100hektarovej pripadá celých 25 % pôdy, na Podkarpatskej Rusi 30 % pôdy, kým v Čechách len 8 % a na Morave 7%. Ráčite videť, že na Slovensku asi 1/4 pôdy je v rukách jednotlivcov a na Podkarpatskej Rusi skoro 1/3. Dá sa potom mysleť, koľko tej pôdy sa dostane drobnému sedliakovi na Slovensku.

Práve preto uvádzam tieto dáta, aby sme videli, ako veľmi potrebujeme tej akcie na Slovensku, ktorou sa získa pôda, už či je to sceľovaním alebo melioráciami. Na Slovensku voláme po každej piadi pôdy, ktorú nezbytne potrebujeme, a toto nám zabezpečí ten mladý technický dorast, ktorý má vychovávať naša nádejná vysoká škola v Košiciach. Prirodzene, že tých prác na Slovensku je ešte viac a tí mladí technikovia, ktorí prijdú na Slovensko, nebudú vedeť, čoho sa skorej chopiť, či sceľovať, či meliorovať, či hradiť bystriny, či upravovať riečné toky, všade je práce mnoho.

Zvláštnou kapitolou na Slovensku je stále požadovaná úprava katastru. Ctená snemovňa, ja by som vám mohol až kuriozity uvádzať, ako je majetok rozdrobený na Slovensku. Ale niet na to času, len vám poviem jeden príklad. V istej moravskej obci v Pokryváčí 14 ha pôdy je rozdelené na 845 parcel (Slyšte!) Je to taká rozdrobenosť, ktorá samozrejme prekáža akémukoľvek racionálnemu obrábaniu pôdy. Je to obrábanie pôdy skoro stratové. Mohol bysom vám ešte zvláštejšie kuriozity uvádzať, niekedy bývaly o tom zprávy aj v našom "Venkove". Práce je tuná toľko, slávna snemovňa, že ten nový dorast technický čakáme s veľkými nádejami a čakajú naň veľké práce. Že vláda práve na tieto práce myslí, tým správne chápe, v čom spočíva hospodárska restaurácia Slovenska, a nám práve z tejto stránky je táto osnova zákona tak sympatická.

To sa rozumie, že na Slovensku je ešte mnoho prác komunikačných. O týchto veciach zmienil som sa už v kultúrnom výbore, a preto opakovať to nebudem. Spomeniem len niečo ešte o slovenských dráhach. Čo sa týka dráh na Slovensku, nemôžem povedať, že by sa Slovensku v tomto ohľade nebola venovala zvláštna pozornosť. Na Slovensku, ako dôvodová zpráva uvádza, vybudovalo sa 251 km železnic nákladom 1.518 mil. Kč. Myslím, že na železnice neprestavalo sa toľko ani v jednej zemi Československej republiky, ale, slávna snemovňa, na Slovensku máme ešte veľmi súrné stavby železničné. Vy dobre viete, ako to vyzeralo na tom našom Slovensku; na Slovensku boli sme viazaní dráhami na Budapešť, nemali sme priečnych dráh medzi jednotlivými údoliami. Nemali sme priečnych dráh medzi juhom a severom Slovenska.

Na tento nedostatok dnes ešte stále trpíme. Na západnom Slovensku stavbe železnice venuje sa taká pozornosť, že to západné Slovensko bude v tomto smere v krátkom čase úplne saturované, ale východná časť Slovenska volá po stavbe súrnych železníc, menovite nemáme železnice vo východnej časti Slovenska, ktorá by spojovala stredné a severné Slovensko; specielne nemáme dráhy, ktorá by spojovala Gemer s Liptovom a Vysokými Tatrami, čo by pre hospodársky pokrok Gemera malo nesmierny význam. Táto trať podľa môjho skromného názoru je aj strategicky dôležitá. Keď pozrete Gemer, vidíte, že z Plešivca vychádzajú tri slepé dráhy, do Dobšinej, Muráne a Slavošovic, ale ani jedna nemá pripojenie na sever Slovenska a na západ k Tisovcu. A veľmi súrne potrebujeme stavbu železnice, ktorá je pokračovaním slovenskej transverzálky z Prešova do Vranova nad Ťoplou a tiež dráhy, ktorá je v investičnom zákone z r. 1920, č. 235, z Podolinca do Orlova. Tedy tuná je práce toľko, že ju neskončíme ani za celé pokolenie a preto s takou radosťou vítame, že konečne sa vysokej školy technickej Slovensku dostáva.

Že sa vytýka tejto slovenskej technickej škole, že je torzom, že je kusá, že je nedostatočná, myslím, že tieto výtky pokojným svedomím môžeme odmietnuť. Je kusá, ale je tuná zdravý základ, na ktorom sa môže ďalej budovať. A práve že ten základ všíma si pôdy na Slovensku, z tohoto základu vyrastie nám taká škola, ktorá bude chlúbou celej našej republiky. A ja sa nerozpakujem tvrdiť, že ta vysoká škola technická je hodná toho mena, kto rým bola poctená, že táto vysoká škola technická nezpreneverí sa odkazu toho, koho meno nosí, to je dr Štefánika. Ono sa ľahko povie, že by sme si mali zriadiť techniku úplnú.

Ale kebysme aj odhliadli od finančných ťažkostí, ja sa úctive tážom pánov, ktorí by navrhovali zriadiť úplnú techniku, ako by vedeli prekonať personálné ťažkosti? Ja sa nezdávam, že i pri zriadení toho odboru, ktorý navrhuje vládny návrh, v personálnych veciach budeme mať ťažkosti, lebo ako už podotkla pí kol. dr Tumlířová, na obsadzovanie miest na tejto vysokej škole, práve že jej prisudzujeme také krásné poslanie do budúcnosti, musí najviac záležať a musí to byť prísny výber, ktorým sa dostanú ľudia na túto nádejnú vysokú školu slovenskú.

Slávna snemovňa, bolo by ešte mnoho vecí, o ktorých by som chcel hovoriť. Menovite čo sa týka otázky dorastu je obava, že toho dorastu nebude, i keď sa zriadi vysoká škola na Slovensku; to neznamená toľko, že na západnej hranici Slovenska zabíjame svet doskami. Vysoká škola technická na Slovensku nebude len pre Slovákov, bude i pre Čechov, a veľmi dobre bude, keď sa títo dva bratia budú prelínať z východu na západ a od západu na východ. Tedy nie je obavy, že by tá vysoká škola technická nemala dostatok poslucháčov a bude vecou vysokej školy, aby poslucháčov vedela k sobe privabiť.

Bolo spomínané bansko-štiavnickej vysokej školy pánom kol. Sivákom. Uznávam, že tá vysoká škola v Banskej Štiavnici mala opravdu europskú povesť, ale nám Slovákom nijako neprirástla k srdci, lebo kto sa dostal na tú školu, musel sa odrodiť slovenskému národu. No, povieme, že vo zmenených pomeroch by to bolo inakšie. Ja som toho názoru, že tú vysokú školu bansko-štiavnickú zabily pomery, proti ktorým my sme boli slabí. Ale ja by som si prial, aby do tradície tejto bansko-štiavnickej školy nastúpila naša nová vysoká škola technická v Košiciach v tom smysle, že by sa stala opravdovou školou slovanských národov a že by sa stala prvou školou v celej strednej Europe. A bude-li pri nás dobrá vôľa, ja myslím, že tú školu aj v tomto smere vybudujeme.

Chováme naprostú dôveru voči vláde, že keď si stanovila etapy, že po tých etapách bude pokračovať vo vybudovaní vysokej školy technickej. Hovorím, v tomto ohľade prechovávame k vláde úplnú dôveru. A potom, slávna snemovňa, veď v tejto snemovni vždy budú Slováci, ktorí budú dbať o to, aby sa na dobudovaní tejto školy pokračovalo. A vždy budú tuná slovenské hlasy, ktoré budú upozorňovať, že toto potrebujeme, a ja som presvedčený, že ten hlas slovenský nebude nikdy oslyšaný. (Výborně!)

Prijímame osnovu zákona s najväčšou radosťou, a to sa rozumie, že zaň hlasovať budeme. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Ministerstvo vnitra sdělilo přípisem ze dne 3. června 1937, č. 35.750/1937-9, že na místo uprázdněné úmrtím posl. dr Kramáře povolalo podle § 56 řádu volení do posl. sněmovny náhradníka dr Vlastimila Klímu, advokáta a jednatele Ústředního spolku mlynářů v Praze, a že mu vydalo ověřující list poslanecký.

Jmenovaný pan poslanec dostavil se do dnešní schůze.

Poněvadž před tím podle § 6 jedn. řádu v kanceláři sněmovní podepsal slibovací formuli, přistoupíme ke slibu podle § 22 úst. listiny a § 6 jedn. řádu tím způsobem, že přečtena bude ústavou předepsaná formule slibovací, pan posl. dr Vlastimil Klíma ke mně přistoupí a vykoná slib podáním ruky a slovem "slibuji".

Žádám o přečtení slibovací formule, a p. posl. dr Vl. Klímu žádám, aby přistoupil ke mně vykonat slib. (Poslanci povstávají.)

Sněmovní tajemník dr Říha (čte):

Slibuji, že budu věren republice Československé a že budu zachovávati zákony a mandát svůj zastávati podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.

Posl. dr Vl. Klíma (podávaje místopředsedovi Koškovi ruku): Slibuji. (Poslanci usedají.)

Místopředseda Košek (zvoní): Posl. dr Vl. Klíma oznámil spolu s klubem poslanců nár. sjednocení, že stal se členem tohoto klubu.

Posl. Kut oznámil přípisem ze dne 4. června t. r., že přestal býti členem klubu poslanců nár. sjednocení.

K návrhu místopředsedy Koška byla výboru rozpočtovému k podání zprávy o vládním návrhu tisk 914 stanovena lhůta do úterý dne 8. června 1937 do 12. hod. polední.

podle § 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi na dnešní den posl. dr Branžovský, Knotek, dr inž. Toušek, Śliwka, Kliment, Nepomucký.

nemocí posl. Čavojský, E. Klíma, Borkaňuk.

Do výboru zásobovacího vyslal klub poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. Mrskošovou za posl. Křemena.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Köglera za posl. Zischku.

mezi schůzí:

Vládní návrhy: tisk 934 - přikázán výboru zemědělskému; tisky 935, 936 přikázány výboru ústavně-právnímu.

Zpráva tisk 943.

Místopředseda Košek sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v úterý dne 8. června 1937 o 3. hod. odpol. s

1 a 2. Nevyřízené odst. 1 a 2 pořadu 101. schůze.

3. Zpráva výboru rozpočtového podle § 35 jedn. řádu o vládním návrhu (tisk 914) zákona o zabezpečení cestovního ruchu do Československé republiky v roce 1937.

4. Zpráva výboru ústavně-právního k usnesení senátu (tisk 777) o usnesení posl. sněmovny (tisky sen. 201 a 338) k vládnímu návrhu zákona (tisky sněm. 468 a 474), kterým se doplňuje řád volení v obcích (tisk 942).

5 a 6. Nevyřízené odst. 5 a 6 pořadu 101. schůze.

Schůze skončena v 1 hod. 26 min. odpol.