Dôvodová zpráva veľmi jasne si uvedomuje, že všetky vývody, ktoré uvádza pre techniku v Košiciach, sú vývodmi absolutne nedostačujúcimi a preto si vypomáha takýmto filozofovaním: tento základný motiv, to je štátne politický pre zriadenie novej vysokej školy "braní také tomu, aby byl brán ohled i na zájem nové vysoké školy ve volbě prostředí pro ní výhodnějšiho."

Tedy dôvodová zpráva doznáva, že sa nemohol brať ohľad na to, čo táto technika potrebuje, poneváč sa musel brať ohľad na niečo iného. Čo je toto záhadné niečo iného, o tom si ešte za chviľku prehovoríme. Každý dobre vie, ako sú u nás nedostatočne dotované univerzity, vedecké inštitúcie, ako sa nedostáva dostatočného množstva prostriedkov peňažných pre knižnice, výskumné ústavy atď. A teraz bude situácia pre Slovensko ešte zhoršená, lebo nám jednoducho povedia: to, čo ste dostali novou vysokou školou, mala len univerzita v Bratislave a o to by sa bolo dostalo pre tú univerzitu viac. Teraz máte druhú vysokú školu, máte techniku v Košiciach, a preto ten prídel, ktorý by bol býval pripadol na Slovensko, musíme trošku rozdeliť a musia sa obidva ústavy uskrovniť. Už teraz málo dostávala bratislavská univerzita a bojíme sa, že v budúcnosti bude dostávať ešte menej.

Niekto by snáď mohol namietať, že netreba snášať takéto vedecké argumenty pre košickú techniku, veď podľa toho návrhu krajinského zastupiteľstva v Bratislave, ktorý prebierajú aj dôvody osnovy, jedná sa predovšetkým o praktické účele. Slovensko potrebuje veľmi naliehave inženierov, staviteľov, konštruktérov atď. a preto v tomto štádiu vysoká škola technická v Košiciach bude mať výslovne ten účel, aby tento praktický nedostatok technických kádrov na Slovensku odstránila alebo aspoň zmiernila. Konštatujem, že tohoto cieľa by sa bolo mohlo dosiahnuť lepšie iným spôsobom. Ačkoľvek uznávame potrebu praktického školenia technických kádrov, veľmi dobre si uvedomujeme, že bez vedeckej technickej práce, ktorej zvlášte Slovensko potrebuje, lebo tam musia byť prevedené ešte rôzne prírodovedecké výskumy atď., ktoré vyžadujú mnoho nákladov a odbornej sústredenosti, ani prakticizmus k ničomu nepovedie.

Naskytá sa otázka, prečo boly teda zvolené Košice za údajné nové centrum kultúrneho života na východnom Slovensku a prečo sa tam umiesťuje vysoká škola. Ako som konštatoval, pred jasnou odpoveďou na túto otázku uhly všetky strany. Svorne od tejto otázky ušly socialistické vládne strany a agrárny referent p. posl. Teplanský tuná povedal celkom otvorene, že v Košiciach sa síce tá škola postaví, ale "my zo západu tam svoje deti posielať nebudeme, budeme ich ďalej posielať do Prahy a do Brna; do Košíc nech si posielajú Česi svoje deti". A podobne pán zpravodaj prešiel túto otázku s poľutovaním - ale aj s rezignáciou - že byly zvolené Košice.

A konečne i posl. Sivák, ktorý dôkladne vo výboroch i v pléne túto otázku prejednával, ani slovom sa nezmienil o tomto najdiskutovanejšom probléme na Slovensku.

Chcel by som preto ukázať na pravú príčinu, prečo boly zvolené Košice a prečo nie Bratislava. Trošku o tom hovorí v poslednom čísle bratislavského časopisu "Politika" rektor bratislavskej univerzity Bušek, ktorý hovorí doslova toto (čte): "Během debat okolo zřízení techniky na Slovensku nejožehavější otázkou bylo místo této techniky. Velmi vážné hlasy se tehdy stavěly proti založení techniky v Košicích a bylo by zbytečno dnes, kdy tato otázka je vyřešena, vraceti se ke všem těmto důvodům, k nimž s hlediska věcného nebylo přihlédnuto. O místě slovenské techniky rozhodly důvody politické".

A v tom istom čísle "Politiky" hovorí národohospodársky odborník inž. dr Kapp o tomto probléme toto (čte): "Prejednávaný zákon o zriadení slovenskej techniky v Košiciach nesie zrejmé známky mnohonásobného kompromisu: politického, finančného, organizačného. Neprekvapí, keď ním diskusia o slovenskej technike nebude skončená, ale skôr konkretizovaná ako kritika oného zákona. Technika bude v Košiciach a ďalšia debata o účelnosti alebo neúčelnosti zvoleného miesta bola by len akademická."

Ačkoľvek v zásade súhlasím s týmto zistením, že problém umiestnenia vysokej školy technickej v Košiciach bol problémom politickým - a povedzme celkom otvorene, že problémom partajne-politickým - preca nemôžem súhlasiť s názormi menovaných dvoch odborníkov, ktorí hovoria, že podaním vládnej osnovy je už tento problém vyriešený. Podľa nášho názoru vyriešený nie je a treba znova a znova riešením otázky umiestnenia sa zaoberať.

Prečo jednotliví poslanci zo Slovenska, a to z vládnych i opozičných strán, nehovorili proti umiestneniu techniky v Košiciach? O tom by snáď mohla podať zprávu zápisnica zo zasedania Akčného výboru pre postavenie techniky na Slovensku, podľa ktorej pri tejto diskusii p. posl. Sivák povedal tieto charakteristické slová (čte): "Umiestnenie techniky je otázka veľmi chúlostivá a zdá sa, že mnohí z členov Akčného výboru len preto neprišli a niektorí z prítomných preto zasa odišli, aby sa nemuseli jasne k tejto otázke vysloviť." Tieto slová pána posl. Sivák a sú veľmi správne a sú na mieste, len musím nimi akosi apostrofovať aj pána posl. Siváka preto, že to bol tiež on, ktorý sa k tejto háklivej otázke vôbec nevyslovil.

Sú dvojaké argumenty, ktoré boly uvádzané ešte mimo tých t. zv. vecných pre Košice. Jeden spôsob argumentovania uviedol bývalý košický starosta Maxoň, ktorý povedal: Pánovia tuná z Akčného výboru, vy ste síce odborníci, môžete diskutovať o tom, či tá technika bude v Košiciach, alebo nebude v Košiciach, ale to na veci nič nezmení. Ja som hovoril s pánom predsedom vlády Hodžom a pán predseda vlády Hodža dal nám zástupcom Košíc záväzné prehlásenie. že technika bude a bude len v Košiciach. Vy si tuná diskutujte, ale tým nič nezmeníte. A k tomu ešte pripojil: Pozrite, my do Košíc potrebujeme slovenské nacionalistické študentstvo, potrebujeme takú iskrennú mládež, ktorá by tiahla po uliciach, zaspievala slovensky a ktorá by zahnala tých maďarských židov niekde do dier a preto potrebujeme túto slovenskú techniku do Košíc."

Tedy takýto druh odpadkového nacionalistického odôvodnenia uvádzali pre Košice.

Ale ako som už hovoril, hlavným argumentom pre Košice bol len argument jediný a to veľmi obávaný, pred ktorým ustúpili práve tak koaliční ako opoziční poslanci, a tento jediný argument pre toto úplne nešťastné riešenie umiestnenia techniky bol ten, že pán predseda vlády dr Hodža vo svojom volebnom kraji košickom sľúbil tú techniku pre Košice.

Tým by bola uzavretá zatiaľ jedna a skutočne veľmi smutná kapitola, pri ktorej môžeme konštatovať, že i otázka tak vážna a otázka tak odborná stala sa predmetom partajnej politickej situácie, že z tejto otázky bolo spravené politikum a politikum agrarikum, politika agrárnej strany a ich vedúcich.

Ďalej bolo vytýkané - a veľmi právom tejto osnove, že prichádza opozdene, že prichádza až po 20 rokoch. My by sme samú tú skutočnosť a sám ten fakt, že trvalo skoro 20 rokov, než bola uskutočnená vysoká škola technická, neodsudzovali v principe, lebo vieme, že k príprave pre vysokú školu musí byť podniknuté mnoho prác, mnoho príprav a iných činov, než môže byť pristúpené k založeniu tak vážnej inštitúcie. Ale naša kritika ide v tom smere, že vytýkame školskej správe a štátnej správe, že behom týchto skoro 20 rokov neurobila pre prípravu technickej vysokej školy skoro nič, alebo povedal by som vôbec nič.

V čom pozostáva príprava vysokej školy? Predovšetkým vo výchove vedeckých kádrov, vo sbieraní a prichystávaní vedeckého materiálu a zvlášte tiež v príprave študentstva, ktoré by mohlo na túto školu prichádzať. Mohlo bv sa namietať, že ministerstvo školstva zriadilo t. zv. štipendium pre technických poslucháčov z východu. To je síce pravda, ale podľa výkazu z minulého školského roku na pr. v Brne bolo toto štipendium udelené 44 študentom zo Slovenska a počet poslucháčov na vysokých technických školách v r. 1934/1935 zo Slovenska činil 586, zatiaľ čo v roku 1933/1934 z historických zemí bolo na vysokých technických školách 8870 poslucháčov. Prečo? Sú snáď Slováci menej talentovaní pre štúdium technických vied? Isteže nie. Dôvod spočíva v školskom systéme, a bolo tuná so strany viacej rečníkov poukázané na to, že na Slovensku máme vlastne teraz len dve reálky, poneváč sa jedna mení na reálne gymnázium, kdežto v Čechách je 57; na Slovensku vôbec nemáme vybudované odborné školstvo, nemáme učňovských škôl, máme jednu síce vzornú, nemáme vyšších majstrovských škôl, nemáme vyšších priemyselných a zemedelských škôl, takže pomer technického a odborného školstva slovenského k technickému školstvu v historických zemiach je najstrašnejším vysvedčením pre školskú politiku v minulom období.

Ale ešte je tu jedna príčina, pre ktorú Slovensko nemalo dosť technického dorastu, a to je príčina, ktorá môže a isteže musí byť odstránená. Základ tejto príčiny bude nám zrejmý zo sociálnej štatistiky, ktorú sostavil Sväz slovenského študenstva o poslucháčoch Komenského university v školskom roku 1934/35. Podľa tejto štatistiky z 2250 žiakov, ktorí študovali na Komenského univerzite v Bratislave, bolo 141, slovom 6.2%, pôvodu robotníckeho alebo rodičia boli nezamestnaní, 246, slovom 10.6% maloroľníckeho, 632 pôvodu statkárskeho, podnikateľského a súkromníckeho, t. j. 28%, slobodných povolaní: farári, učitelia atď. 983, t. j. 43.7%, a nezisteného pôvodu sociálneho 248, to znamená 11.5%. To je ten sociálny numerus clausus, o ktorom posledne hovoril tu v pléne tiež posl. Široký. Je teda zrejmé, že nedostatok technického dorastu na Slovensku pramení jednak z nedokonalej organizácie školskej, z nedostatku odborných škôl na Slovensku, a jednak z nesprávnej politiky sociálnej, z toho, že sa najväčšiemu počtu obyvateľstva na Slovensku, t. j. robotníctvu a roľníctvu neumožňuje, aby mohli posielať svoje deti nielen na vysoké školy, ale ani nie na stredné.

Je síce pravda, že máme vybudovaný systém štipendií, nadácíi a podpôr pre vysokoškolákov, ale vôbec nie je vybudovaný systém podpôr pre stredoškolákov, a bez toho, aby boly podporované nadané deti slovenských robotníkov a roľníkov, sa tento nespravedlivý sociálny numerus clausus, ktorý smeruje proti väčšine slovenského národa, nezmení. A tedy pri príležitosti pojednávania tejto osnovy, ktorú sme prijali po stránke zásadovej kladne, museli sme preniesť tieto kritické slová a ukázať na to, že zvolenie Košíc za sídlo techniky bolo nesprávne politikum, že bolo výplodom politiky agrárnej na jednej strane a slabosti politiky ostatných vládnych a nevládnych strán zo Slovenska na druhej a že náprava sa môže ešte vždy v budúcnosti stať tým spôsobom, že bude pripravovaný technický dorast jednak vybudovaním technického školstva na Slovensku a jednak vybudovaním systému podpôr, ktorý by umožnil už od stredných škôl vzdelanie tiež najširším vrstvám slovenského národa, to znamená deťom robotníkov a roľníkov. (Potlesk komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Schulcz. Dávám mu slovo.

Posl. Schulcz (mad arsky): Vážená snemovňa!

Návrh na vybudovanie techniky v Košiciach s radosťou vítame, a to z tej prostej príčiny, lebo máme radosť zo zriadenia každej školy. Zo škôl nikdy nie je dosť, nikdy ešte nevzišlo zlo z toho, že sa budovaly školy.

Technika v Košiciach nie je vecou iba národa slovenského, ale je vecou i maďarskej menšiny. Umožňuje ona mládeži východného Slovenska študovať vo svojom vlastnom kraji a znamená podporu i pre mesto Košice, lebo vedľa hodnôt kultúrnych prinesie ona nepopierateľne i rozvoj hospodársky.

Za návrh budeme s tým väčšou radosťou hlasovať, lebo veríme, že i národ český a slovenský učiní tak, až prijdú do snemovne kultúrne veci menšiny maďarskej. A nesporne sú i veci také a musíme najsť možnosť, aby sa ony uskutočnily.

Predovšetkým je tu vec obsadenia univerzitnej katedry maďarskej a vec lektorov. Celá garda výtečných učiteľských síl, pripravenej mládeže čaká na praktické uskutočnenie dohody sjednanej vládou s aktivistick ými Maďarmi.

Všetky tieto požiadavky i naše návrhy na úpravu štátnoobčianskej otázky sú u pána predsedu vlády, a ja ho prosím, aby ich usúril, aby sme tým pomohli Maďarom a t ým čo najskôr vyrazili z ruky maďarských opozičných strán tú najšpinavejšiu agitačnú zbraň: demagogiu spolčenú s intoleranciou. Táto demagogia bude žiť dotiaľ, kým skutkami neukážeme na výsledky našej spolupráce: na definitívnu úpravu osudu maďarskej menšiny. A čím bližšie sa dostávame k uskutočneniu, tým nervóznejšou, žiarlivejšou a nesnesiteľnejšou sa stáva táto stranícka demagogia.

S tohoto hľadiska treba posudzovať všetko, čo generální rečníci sjednotenej maďarskej strany povedali pri pojednávaní tejto osnovy a v dôsledku čoho tento návrh neodhlasujú. Kol. posl. Jaross, ktorý presne dbá jazdného poriadku, povedá (čte): "Spolok Jókaiho v Komárne z amýšľa postaviť pomník na istom námestí Komárna. Vedúci spolku Jókaiho navštívili s poctivou loyalitou pána predsedu vlády, aby sa zúčastnil slávnosti položenia základného kameňa tohoto pomníka. Nech je mi dovolené vyzvať vo spojitosti s tým pozornosť pána predsedu vlády na toto: Páni a kruhy, ktorí pripravovali túto cestu pána predsedu vlády, sostavili svoj program so zakalkulovaním docela iných hľadísk. Pán predseda vlády Hodža prijde do Komárna cez koloniu Hodžovo. Najsamprv prevezme v Hodžove diplom čestného občana Hodžova. Slávnostne zdôrazňujem, že cesta do Komárna nevedie cez Hodžovo, ale cez Zemiansku Oču".

A pán kol. Jaross takto cestuje do Komárna cez návrh zákona o tech nike v Košiciach. Musíme vedieť, že iné je, čo povie vo svojej reči Jaross, a iné, čo povie Esterházy. Dávno je už tomu tak, že jeden z pánov otvára ruku k stisknutiu, druhý ju zatína v päsť.

Esterházy už ináč charakterizuje komárňanskú cestu pána predsedu vlády a povedá (čte): "Keď Slovensko postihujú živelné pohromy, keď celý Žitný ostrov je pod vodou, keď kraje Hrona a Ipľa sú zbité krupobitím, tu nenapadlo pána predsedu vlády Hodžu odísť ta a sa podívať, čo je v tom kraji. Teraz vraj četníci a notári zo Žitného ostrova verbujú školské deti, sbierajú poľné kvetiny a pojdú na vyšší pokyn holdovať pánu predsedovi vlády. Pán predseda vlády Hodža vysiela k Maďarom rôzne kúzelné zvuky a keď maďarské úradné forá prejavujú ochotu k pojednávaniu, jestliže bude uznaná ich rovnoprávnosť a bude daná garancia, že budú splnené povinnosti voči menšinám tu sa vláda československá obáva toho, že Maďarsko bude jednať tak, ako rovnaká jednajúca strana".

V posledných týždňoch stále častejšie sa ozýva v parlamente budapeštskom z úst odpovedných maďarských politikov prizvukovanie týchto dvoch požiadavkov ako jedinej prekážky, ktorá stojí v ceste tomu, aby Maďarsko a Československo po vzájomnom porozumení prevádzaly lepšiu a chápavejšiu politiku, než je dnešná. Domnievam sa, že vyslovujem názor váženej snemovne, keď konštatujem, že čo sa týče vojenskej rovnoprávnosti a maďarskej rovnoprávnosti, tu už sotva bude tajomstvom pred ktorýmkoľvek samostatne mysliacim občanom republiky Československej, že požiadavku o takúto rovnoprávnosť nemôže už vzniesť Maďarsko.

Maďarsko je už ododávna úplne vyzbrojené. V Maďarsku sa dejú odvody práve tak ako pred vojnou, a italskí a nemeckí priatelia náležite sa starajú o to, aby Maďarsko bolo dobre vyzbrojené a aby jeho vojenské prípravy boly náležite prevedené. Ide-li tedy o vojenské zrovnoprávnenie, tie práve s hľadiska československého nemôžu pôsobiť žiadne zvláštne starosti.

Druhá podmienka, ktorú maďarský ministerský predseda pred dvoma dňami vo svojej reči opakoval, je tá, že predpokladom československo-maďarského zblíženia a dorozumenia je tiež ochrana menšín. Ani táto podmienka nemôže s hľadiska československého pôsobiť starosti, lebo veď sám bývalý maďarský min. predseda gróf Štefan Bethlen tvrdí v jednom zo svojich najposlednejších prejavov, že čo do krívd páchaných na menšinách má maďarská vláda voči Československu najmenej sťažností.

Za takýchto okolností je naozaj zvláštne, - nám však naprosto nepochopiteľné - jestliže maďarská vláda a jej blízki politikovia stále útočia na Československo a napriek tomu, že proti Československu majú najmenej výtiek, preca len Československo je v stredu bubnovej paľby maďarských námietok a útokov. Tomu napomáha konštatácia grófa Esterházyho, keď povedá (čte): "Maďarská národná menšina ocíta sa v tomto štáte po 20 rokoch v situácii o veľa horšej než po utvorení štátu".

My sme presvedčení, že pánov maďarských opozičných strán a dnešnú maďarskú úradnú politiku, ktorá je viazaná na osu italského a nemeckého priateľstva a politiky, nebolia krivdy menšinové, ale bolí ich československá demokracia. Bolí ich československá ľudovláda, československé volebné právo a sociálne-politické zariadenia, ktoré sú cudzie tej ideologii, ktorú znamená tiež úradná politika Maďarska na ose Rím-Berlín. Kým tedy pán gróf Esterházy takto komentuje osnovu zákona o technike košickej, vedie cesta do Komárna podľa Jaross a nie cez Hodžovo.

Esterházy však chce robiť menšinovú politiku tak, že povedá (čte): "Stále mocnejšie budeme proti tomu pracovať tuná dnuka a budeme dokazovať vonku, že v tomto štáte niet demokracie, niet rovnosti voči národným menšinám." Tedy s ešte väčšou okľukou a s ešte väčším nebezpečím než Henlein, budú dokazovať "vonku", čo je v Československej republike.

Nebude tedy bez záujmu podívať sa krátko na to, prečo to veľké rozčúlenie v maďarských opozičných stranách, prečo to predčasné diskreditovanie položenia základného kameňa pomníka Jókaiho v Komárne a prečo to veľké rozčúlenie tam na druhom brehu, že ta príjde pán predseda vlády Hodža. I okolo Jókaiho prihodilo sa to, čo sa v poslednej dobe stalo módou v stranách opozičných. Podľa Esterházyovcov a Jarossovcov Maďar je iba ten, koho Esterházyovci pokladajú za Maďara. A komárňanská oslava Jókaiho dňa 20. júna bola by sa hodila k tomu, aby sjednotené maďarské strany na svoje jednoročné jubileum vyvlastnily si pre seba Komárno, jeho okolie, i samého Jókaiho. A keďže predsedu vlády pozvali do Komárna takí "planí" Maďari, akí sú František Szijj, dr. Eugen Nagy a celý spolok Jókaiho, tu vyšlo na javo, že 20. júna nebude tam pravá maďarská slávnosť. Vyšlo na javo, že pán predseda vlády je agrárnik a národnosti slovenskej. Vyšlo na javo i to, že Hodža bol do Komárna pozvaný bez dotázania sjednotených maďarských strán, čo je hrozný hriech a bezbožný skutok. Vyšlo na javo i to, že vládny komisár Eugen Nagy, komu práve demagogia a malicherná stranícka politika pánov zo sjednotených strán dopomohla dostať sa na miesto vládneho komisára Juraja Csizmaziu, je agrárnik a práve preto nemôže byť dobrým a poctivým Maďarom.