Předseda Malypetr.
Místopředsedové: Langr, dr Markovič,
Košek, Sivák, Mlčoch,
Taub.
Zapisovatelé: Šalát, Vávra.
246 poslanců podle presenční listiny.
Členové vlády: předseda vlády
dr Hodža; ministři dr Czech, dr Dérer,
dr Krofta, dr Spina, Zajiček.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.
Místopředseda dr Markovič zahájil
schůzi v 1 hod. 15 min. odpol. a konstatoval, že sněmovna
je způsobilá jednati.
podle § 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi:
na dnešní a zítřejší den
posl. Petr; do konce tohoto týdne posl. Šalát.
nemocí posl. dr Kossey, Viereckl.
Za platnou podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu uznána
dodatečná omluva posl. dr Dominika na den
30. listopadu t. r.
Do výboru rozpočtového vyslal: klub
poslanců "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei"
posl. Kliebra za posl. dr Eichholze; klub poslanců
slovenskej strany ľudovej posl. Florka za posl. Šaláta.
Dotaz posl. Knotka min. pošt a telegrafů ve
věci zrušení doručovací působnosti
poštovního úřadu v Kročehlavech
(č. D 432-IV).
Odpověď min. školství a nár.
osvěty na dotaz posl. Neumeistra č. D 393-IV.
Předsednictvo usneslo se podle § 9, odst. 1, lit.
m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké
zprávy o včerejší 117. schůzi
sněmovny projevy ohrožující bezpečnost
státu z řeči posl. dr Roscheho a projevy
ohrožující bezpečnost státu,
pokud se týče hrubě urážlivé,
z řečí posl. Gottwalda a dr Pješčaka.
Místopředseda dr Markovič (zvoní):
Pristúpime k prejednávaniu poriadku, na ktorom
je:
Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 1100) státního rozpočtu
republiky Československé a finančního
zákona na rok 1938 (tisk 1140) a rozprava o prohlášení
ministra financí učiněném ve 114.
schůzi poslanecké sněmovny dne 9. listopadu
1937.
Zpravodajom jest p. posl. Remeš.
Budeme pokračovať vo všeobecnej rozprave, začatej
vo včerajšej 117. schôdzi snemovne.
Prihlásení sú ešte rečníci:
na strane "proti" pp. posl. dr Korláth,
Ježek, Gajda, Petrášek,
Sandner, Bródy, B. Köhler, dr
Porubszky, Široký, Esterházy;
na strane "pro": pp. posl. de Witte, dr
Luschka, Schulcz, Ursíny.
Dávam slovo prvému rečníkovi prihlásenému
na strane "proti", p. posl. dr Korláthovi.
Posl. dr Korláth (maďarsky): Vážená
posl. snemovňa!
Podľa pána ministra financií je u nás
hospodárska situácia v rozmachu, čo vraj
možno pozorovať na zlepšení štátnych
príjmov. Skutečnosť je tá, že konjunktúra
ozbrojovacia je iba chorobným symptomom zdánlivého
hospodárskeho rozmachu a v dôsledku toho i nabubrelosť
rozpočtu je vecou chorobnou. Pán minister financií
bol ešte vlani o veľa úprimnejší.
Dnes samé falošné predpoklady, samé
mýlne poznatky. Hospodárske zlepšenie nastalo
výlučne následkom zbrojenia, čo je,
ako vieme, práca neproduktívna, a takáto
hospodárska konjunktúra znamená zlepšenie
iba pre válečných milionárov.
Čo sa týka letošného zlepšenia
berných príjmov, tu pravou príčinou
toho je "senzačný" berný zákon
koalície z r. 1936, ktorý priniesol poplatníkom
v r. 1937 platebné príkazy z dvoch rokov a bernej
správe dvojnásobný príjem. S veľkým
napnutím očakávame, ako vyúčtuje
finančná správa v záverečnom
účte z r. 1937 priamé dane z dvoch rokov,
t. j. z r. 1936/1937. Z ktorého roku? Pán minister
financií pred svojím pádom v lete práve
preto opustil svoje miesto, lebo úprimne shľadal špatnou
finančnú politiku svojích ministerských
kolegov a nechcel sa jej podujať; teraz však v dobe
svojho nového ministrovania vidí naraz všetko
ružovo. Otvorene a úprimne povedá, že
peniaze potrebujeme na zbrojenie a na stavbu opevnení.
Preto sa jeho temná škarohliadnosť hospodárska
zafarbila ružovo, preto je vraj hospodársky život
v rozmachu. Tohoto roku zastavali ste asi tri miliardy do opevnení,
v roku budúcom zastaváte tri a pol miliardy a do
r. 1940 - ako to už niektoré noviny i písaly
- investujete do zbrojenia úhrnom 15 miliard, aby generálny
štáb bol spokojný.
O veľa dôležitejšie než zbrojenie by
bolo, keby vládna správa bola vykonala vážnu
prácu v záujme usmiernenia národov žijúcich
v území tohoto štátu, v záujme
získania úprimnych priateľov v zahraničí
a priateľstva štátov súsedných.
Vláda neplní svoje povinnosti, ktorých sa
podujala mierovou smluvou, ani voči menšinám,
ani voči autonomnému územiu Podkarpatskej
Rusi, a čo po tejto stránke činí,
to smeruje iba k tomu, aby vážne bola zavedená
zahraničná verejnosť. [ ].
Místopředseda dr Markovič (zvoní):
Volám pána rečníka za tento výrok
k poriadku.
Posl. dr Korláth (pokračuje): Vláda
nepodniká nič, aby pacifikované boly menšiny
na území tohoto štátu. Reč pána
predsedu vlády z 18. februára t. r., v ktorej sa
hlása "národnostné usmiernenie a narovnanie",
nebola vyvolaná vôľou úprimného
usmiernenia, lež tlakom zo zahraničia, lebo večné
ponosy menšín v Československu stávaly
sa u západných demokracií nepríjemnými.
My vieme, že tieto prejavy majú význam iba
smerom k cudzine, my vieme, že prejav predsedu vlády
pri príležitosti položenia základného
kameňa pomníka Jókaiho vyznel iba pre neinformovanú
cudzinu. Nám o veľa viac vyhovuje prejav, ktorý
učinil dr Hodža, vtedajší minister
školstva, dňa 20. augusta 1923 v Užhorode, ktorý
istej deputácii, žiadajúcej u neho o vrátenie
maďarského gymnázia, mrštil odpoveď:
"Či maďarská kultúra klesla už
tak daleko, kde je kultúra vrchovinská?" Ja
sám som to náhodou nepočul, lebo práve
toho dňa ma odviedli do žalára. [Posl. Schulcz
(maďarsky): To bude museť pán poslanec odvolať,
lebo takéto niečo československý predseda
vlády nepovie!] Neodvolám, dokážem
to.
Na miesto rozboru tejto fráze z 18. februára apelujem
na učeného, dnes svetochýrného českého
muža, ktorý v r. 1908 napísal svoje habilitačné
dielo na univerzite v Paríži "O problémoch
Rakúska a o českej otázke." Prečítam
citáty, kde sa hovorí o česko-nemeckom kompromise
(čte): "Kompromis z r. 1890 snáď
ani nebol tak špatný, ako sa o tom v Čechách
všeobecne myslelo. A napriek tomu Mladočechom podarilo
sa poraziť Staročechov. Kompromisom by boli Česi
získali niekoľko faktických ústupkov.
Myšlienka, zorganizovať administratívné
skupiny, ktoré by pojímaly v sebe iba príslušníkov
jedného národa, bola výtečná,
a tí, čo navrhujú dnes iba polovážné
riešenie tohoto problému, môžu vychádzať
iba z tejto zásady."
Dielo tohoto veľkého učenca, ktoré ako
dielo habilitačné prijala univerzita v Paríži,
v ďalšom odstavci vyvodí, že tento program
bol Čechom neprijateľný v dôsledku zradikalizovanej
českej verejnosti. Ja prehlašujem: Nech uskutočnia
Česi tento program dnes, tuná, pre maďarskú
menšinu.
Disertácia veľmi krásne hodnotí právo
historické a právo naturálne a o tomto druhom
hlásam i ja spolu so svetochýrnym českým
profesorom (čte): "Právo historické
musí disponovať veľkou materiálnou silou,
kým právo naturálné má už
samo nezdolateľnú silu morálnu. Toto právo
nemožno naveky šľapať do blata. Dejiny národa
českého dokazujú to dostatočne."
Nie menej dokazujú to dejiny národa maďarského.
(Posl. Schulz [maďarsky]: Tým sa má pomôcť
maďarskej menšine v Československu?)
Místopředseda dr Markovič (zvoní):
Neráčte pána rečníka vyrušovať.
Posl. dr Korláth (pokračuje): O veľmi
liberálnom autonomistickom programe národnostnom
t. zv. realistov a konečne socialistov píše
český učenec toto (čte): "Centralizáciu
treba nahradiť dokonalou decentralizáciou a to nie
v prospech historických zemí monarchie, lež
v prospech národných korporácií, národných
krajov, dištriktov a obcí. Administratívna
autonomia musí byť dokonalá v duchu anglického
self gouvernementu. Obciam, krajom a okresom musí byť
dané právo, aby mohly svoje národnosti somknúť
vo vyššie národné jednotky. Okresy a kraje
treba podľa možnosti rozčleniť podľa
častí národných. Treba organizovať
národné zemské snemy a tieto majú
mať úplnú suverenitu."
Mladý kandidát doktorátu osvojuje si program
realistov na národnostnú autonomiu a píše
o tom toto (čte): "Vo skutočnosti rozdelenie
Rakúska na kraje národnostné tak, ako to
navrhoval už Palacký v Kremži, je veľmi
dobre možné. Kraje by boly z najväčšej
časti takmer homogenné. Cisárskymi zákonami
by bolo možno zabezpečiť práva menšín
v územiach smiešaných, rovnoprávnosť
jazykov v administratíve okresov so smiešanými
jazyky, na zemskom sneme, ktorý by sa delil na dve národnostné
kurie a ktorý by mal exkluzívnu kompetenciu v otázkach
školských. Nezbytným predpokladom reorganizácie
by bola decentralisácia od Viedne a demokratizácia
verejnoprávnych zariadení a volieb do zemských
snemov."
Veľavážená snemovňa! Z tejto knihy
nie je ani jediný exemplár k dostaniu ani v jedinej
knihovni alebo kníhkupectve v Československu. I
v Paríži sa táto kniha nachádza len
v jednom exemplári, jej opis mám ja a dám
ho k dišpozícii komukoľvek v nemeckom preklade.
Jestliže by vláda v tomto duchu bola riešila
autonomiu Podkarpatskej Rusi a v tomto duchu by bola chcela vyriešiť
po dobu devätnásť rokov otázky menšinové,
tu by sme nepotrebovali do r. 1940 finančné náklady
38-40 miliárd k účelom zbrojenia.
S tohoto miesta som dlžen ešte jednou odpoveďou
pánu ministrovi Frankeovi. Pán minister Franke
povedal, že my nemáme právo uvádzať
v našich národných bojoch ako priklad boje
českých národných velikánov
Masaryka, Beneša a Kramář
a proti Rakúsku. Na citát kol. posl. Esterházyho
odpovedal pán minister Franke, že nám
nie je treba dovolávať sa týchto veľkých
českých štátnikov, lebo cieľom
týchto mužov bolo odrakúštenie a my vraj
neuvádzajme ich pamiatku vo spojitosti s týmto odrakúštením.
Nuže musím pánu ministrovi Frankemu
povedať, že znamenal-li rakúsky vládny
režim nebezpečenstvo pre kultúru českú,
tu vládny režim pražský znamená
nebezpečenstvo pre nás, pre našu kultúru,
a jestliže oni mali dosť sebavedomia, národného
citu a odvahy povedať to Rakúsku, i my máme
toľko morálnej odvahy a sebavedomia povedať to
obzvlášte obyvateľstvu autonomnej Podkarpatskej
Rusi, že na centralistický český vládny
režim doplácame miliardy, aby on našu tisícročnú
kultúru národnú systematicky ničil,
a preto žiadali sme vždy a i dnes požadujeme, aby
naše úrady boly obsadené príslušníkmi
odvekých národov a aby Česi boli odvolani
do Prahy, lebo pre nás dnešná autonomia znamenala
iba škodu, pre Prahu však osoh.
Zvlášte odsúdenia hodnú hru prevádza
vláda zdánlivým zavedením autonomie
na Podkarpatskú Rus. Shora citoval som myšlienky dnes
svetochýrneho českého učenca o pojme
autonomie. S týmito myšlienkami nemožno nijak
priviesť do súzvuku guvernérsku radu menovanú
v Prahe, v ktorej nezasedá ani jediný Maďar.
"Zdrojom všetkej moci je ľud" - povedá
ústavný zákon. Za túto vznešenú
vetu by bolo treba vsunúť toto: "V autonomnej
Podkarpatskej Rusi je však zdrojom všetkej moci pražské
ministerstvo, ktoré vykonáva demokraciu menovaným
autonomným guvernérom a menovanou guvernérskou
radou." Môže to snáď zaslepiť
na nejaký čas cudzinu, avšak obyvateľstvo
Podkarpatskej Rusi nikdy. Dokiaľ nebude zvolený sojm,
dokiaľ nebude zriadený autonomný guvernement
bez kombinácií krajinského úradu,
závislého od ministerstva vnútra, dotiaľ
bude každá práca prosté zaslepovanie.
Veľavážená snemovňa! I na inom
mieste môžeme pozorovať úbytok demokracie.
Zabývajme sa len na pr. s rezortom spravedlnosti. Nuže,
ráčte odpustiť, sami českí vládní
politikovia so zahanbením sa priznávajú niekedy
predo mnou, že cenzúra ani za éry Bachovskej
nešarapatila tak, ako týchto čias. Prosím,
tam kde dostávajú súdy inštrukcie, ako
majú vykonávať cenzúru, tam vôbec
nemožno právom mluviť o demokracii. Rovnako tak
nemožno o demokracii mluviť tam, kde pri vyhlašovaní
rozsudkov občianskych i vojenských súdov
dostáva sa na verejnosť len to, kto bol odsúdený
a na koľko, avšak prečo bol odsúdený
a aký bol výsledok dokazovania, o tom sa verejnosť
nedozvie nič. Ani to nie sú rezultáty demokracie,
jestliže obžalovaní za zatvorenými dvermi
môžu byť obhajovaní iba menovanými
obhájcami advokátmi.
Nemajte mi za zlé, veľavážení páni,
že sa nezaoberám s tou časťou rozpočtu,
ktorá sa týka výdavkov vojenských;
obávam sa totiž, že keby som sa do toho dôkladne
prehĺbil a pitval bych detaily, mohol by niektorý
vojenský prokurátor vzniesť proti mne obžalobu.
Do toho sa ja nemiešam, len tomu sa divím, že
vojenský prokurátor nevznáša obžalobu
proti vláde za prezradenie tých mnohorakých
príprav, ktoré možno vyčítať
na príklad z rozpočtov na stavby železničné,
četnícke, policajné, colne-pohraničné,
verejných prác, silníc atd.
Avšak zo štátneho rozpočtu ani z ďaleka
sa ešte nezračí pravý obrázok
zbrojenia. Útraty samospráv na zbrojenie sú
proste nepriehľadné. Tak na pr. Užhorod bude
stavať novú delostreleckú kasáreň
za 40 milionov tak, že štát už vopred podpísal
nájomnú smluvu a zaručil sa za platenie úrokov
a splátok stavebných nákladov.
Pokladám za nesprávné, že vláda
pri vyhľadávaní nových prameňov
pre štátne peniaze nepostupuje podľa zásady
rovnosti. Javí sa to v tom, že dôchodky úrokové
nie sú podľa stávajúcich zákonov
rovnako a spravedlive zdanené. Štátna štatistika
vie o sporiteľných vkladoch 55 až 60 miliard
Kč, a naproti tomu berné úrady zdaňujú
iba úrokové dôchodky z 22-23 miliard Kč.
A takto úroky zo sporiteľných vkladov 35 až
38 miliard Kč zostávajú nezdanené.
Netreba mnoho dokazovať, že tento horentný nezdanený
kapitál nie je pôvodu slovenského a podkarpatoruského.
Je nesprávné ďaleji to, že prevážna
väčšina novo zavádzaných daní
sú sraziteľnou položkou pri vyrátaní
daňových prirážok, takže obce a
okresy akožto samosprávné sbory sú tým
ukrátené a privodí to iba ich nové
zadlženie.
Sú rezorty, v ktorých rozpočet šetrí
práve tam, kde by sa nemalo šetriť. Tak na pr.
rezort školský nielen že šetrí, ale
nevyužil úplne ani rozpočtový preliminár
z roku minulého na stavbu škôl, keďže
peňazí bolo treba na iné veci. Márne
požadujeme rovnaké zachádzanie pre cirkevné
školy Podkarpatskej Rusi. V tejto najchudobnejšej krajine
ešte i dnes požaduje sa ako základný učiteľský
plat 4.809 Kč, kdežto už na Slovensku iba 1200
Kč. Tým sú škrtené školy
cirkevné.
Šetrí i rezort zemedelstva, a veru ani tuna by sa
nemalo šetriť, lebo veď na pr. vláda poskytla
na úhradu škody spôsobenej suchom v r. 1937
a odhadnutej na 300 milionov, úhrnom iba 5 milionov korún,
čo nečiní ani 2 % celej škody.
V otázke úpravy cien vína už dávno
bušia gazdovské organizácie na vratách
ministerstva zemedelstva. Najnovšie obdržal som sľub,
že ceny vína budú nariadením zvýšené
na snesiteľnú výšku a že bude snížená
i nemožná nápojová daň z vína,
ktorá je dvojnásobkom ceny vinného moštu.
A teraz medzi úhradovými návrhy vidíme
tiež vládny návrh na zvýšenie dane
z vína. Všetko to dokazuje, že vláde vôbec
nebolí hlava z krízy produkcie vína, ktorá
je z 90 % v rukách maďarských.
Spomína sa už i nová pozemková reforma,
ale zapomína sa na to, že pri prevádzaní
starej pozemkovej reformy bola uplatňovaná tendencia
priamo protimaďarská. Celý rad maďarských
obcí bol vydedený pri pozemkovej reforme, avšak
bola utvorená Latorica, bol utvorený štátny
vzorný statok, no a previedla sa i kolonizácia len
preto, aby sa nedostalo pôdy maďarskému ľudu.
(Výkřiky posl. Kosika.) Prečítajte
si knihu senátora čsl. soc. demokratickej strany
Ballu. V nej sa dočítate, že česká
agrárna strana previedla pozemkovú reformu v autonomnej
Podkarpatskej Rusi tak, aby Maďari boli naprosto vydedení.
Musím ešte prehovoriť o stavbách v Podkarpatskej
Rusi. Všetky stavby, ktoré boly v poslednej dobe zahájené,
slúžia účelom zbrojenia. V Chuste, Mukačeve
a Užhorode stavajú sa gymnáziá české,
o maďarské gymnázia však márne
žiadame.
Ešte niekoľko slov o štátnych príjmoch.
Ako som sa už zmienil, nové dane postihujú
v prvom rade maloživnostníkov, maloproducentov, ľudí
s pevnými platy, robotníkov, súkromných
úradníkov a tedy malé existencie strednej
triedy. Je veľmi pozoruhodná mienka listu českej
buržoazie "Národní politiky", ba
ešte i toho kapitalistického listu "Národní
listy", ktoré nemôžu sa zdržať
prejavu svojho názoru, že vraj veľké bremená
sú uvalené obzvlášte na strednú
triedu a na malé existencie. Bolo by bývalo o veľa
správnejšie, keby ste boli silnejšie zdanili
jednotkové obchody, mamutie družstvá a kartely,
lebo z príjmov týchto podnikov by mohly lepšie
vzrastať príjmy štátu. Bohužiaľ,
to sa nestalo. (Hluk.)
Místopředseda dr Markovič (zvoní):
Prosím o kľud.
Posl. dr Korlátb (pokračuje): Veľavážená
snemovňa! Musím vybočiť ešte na
jednu vec. Včera pri jednom výkriku povedali tu
niektorí páni, že my nemáme právo
hovoriť v mene maďarského ľudu. Podľa
štatistiky hlasovalo na nás v území
Podkarpatskej Rusi 77% Maďarov a tedy užívajúc
dôvery týchto 77 % Maďarov právom môžeme
hovoriť v mene maďarskeho ľudu. Že zbylé
23 % delia sa medzi stranu českých agrárníkov
a stranu čsl. sociálnych demokratov, to na veci
nič nemení. Inak rozpočet neodhlasujem. (Potlesk
poslanců maďarských spojených stran.)