Středa 1. prosince 1937

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Langr, dr Markovič, Košek, Sivák, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: Šalát, Vávra.

246 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády dr Hodža; ministři dr Czech, dr Dérer, dr Krofta, dr Spina, Zajiček.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.

Místopředseda dr Markovič zahájil schůzi v 1 hod. 15 min. odpol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle § 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: na dnešní a zítřejší den posl. Petr; do konce tohoto týdne posl. Šalát.

Omluvili se

nemocí posl. dr Kossey, Viereckl.

Za platnou podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu uznána dodatečná omluva posl. dr Dominika na den 30. listopadu t. r.

Změny ve výborech.

Do výboru rozpočtového vyslal: klub poslanců "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" posl. Kliebra za posl. dr Eichholze; klub poslanců slovenskej strany ľudovej posl. Florka za posl. Šaláta.

Došlý dotaz a odpověď.

Dotaz posl. Knotka min. pošt a telegrafů ve věci zrušení doručovací působnosti poštovního úřadu v Kročehlavech (č. D 432-IV).

Odpověď min. školství a nár. osvěty na dotaz posl. Neumeistra č. D 393-IV.

Vyloučeno z těsnopisecké zprávy.

Předsednictvo usneslo se podle § 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o včerejší 117. schůzi sněmovny projevy ohrožující bezpečnost státu z řeči posl. dr Roscheho a projevy ohrožující bezpečnost státu, pokud se týče hrubě urážlivé, z řečí posl. Gottwalda a dr Pješčaka.

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Pristúpime k prejednávaniu poriadku, na ktorom je:

Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 1100) státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona na rok 1938 (tisk 1140) a rozprava o prohlášení ministra financí učiněném ve 114. schůzi poslanecké sněmovny dne 9. listopadu 1937.

Zpravodajom jest p. posl. Remeš.

Budeme pokračovať vo všeobecnej rozprave, začatej vo včerajšej 117. schôdzi snemovne.

Prihlásení sú ešte rečníci: na strane "proti" pp. posl. dr Korláth, Ježek, Gajda, Petrášek, Sandner, Bródy, B. Köhler, dr Porubszky, Široký, Esterházy; na strane "pro": pp. posl. de Witte, dr Luschka, Schulcz, Ursíny.

Dávam slovo prvému rečníkovi prihlásenému na strane "proti", p. posl. dr Korláthovi.

Posl. dr Korláth (maďarsky): Vážená posl. snemovňa!

Podľa pána ministra financií je u nás hospodárska situácia v rozmachu, čo vraj možno pozorovať na zlepšení štátnych príjmov. Skutečnosť je tá, že konjunktúra ozbrojovacia je iba chorobným symptomom zdánlivého hospodárskeho rozmachu a v dôsledku toho i nabubrelosť rozpočtu je vecou chorobnou. Pán minister financií bol ešte vlani o veľa úprimnejší. Dnes samé falošné predpoklady, samé mýlne poznatky. Hospodárske zlepšenie nastalo výlučne následkom zbrojenia, čo je, ako vieme, práca neproduktívna, a takáto hospodárska konjunktúra znamená zlepšenie iba pre válečných milionárov.

Čo sa týka letošného zlepšenia berných príjmov, tu pravou príčinou toho je "senzačný" berný zákon koalície z r. 1936, ktorý priniesol poplatníkom v r. 1937 platebné príkazy z dvoch rokov a bernej správe dvojnásobný príjem. S veľkým napnutím očakávame, ako vyúčtuje finančná správa v záverečnom účte z r. 1937 priamé dane z dvoch rokov, t. j. z r. 1936/1937. Z ktorého roku? Pán minister financií pred svojím pádom v lete práve preto opustil svoje miesto, lebo úprimne shľadal špatnou finančnú politiku svojích ministerských kolegov a nechcel sa jej podujať; teraz však v dobe svojho nového ministrovania vidí naraz všetko ružovo. Otvorene a úprimne povedá, že peniaze potrebujeme na zbrojenie a na stavbu opevnení. Preto sa jeho temná škarohliadnosť hospodárska zafarbila ružovo, preto je vraj hospodársky život v rozmachu. Tohoto roku zastavali ste asi tri miliardy do opevnení, v roku budúcom zastaváte tri a pol miliardy a do r. 1940 - ako to už niektoré noviny i písaly - investujete do zbrojenia úhrnom 15 miliard, aby generálny štáb bol spokojný.

O veľa dôležitejšie než zbrojenie by bolo, keby vládna správa bola vykonala vážnu prácu v záujme usmiernenia národov žijúcich v území tohoto štátu, v záujme získania úprimnych priateľov v zahraničí a priateľstva štátov súsedných. Vláda neplní svoje povinnosti, ktorých sa podujala mierovou smluvou, ani voči menšinám, ani voči autonomnému územiu Podkarpatskej Rusi, a čo po tejto stránke činí, to smeruje iba k tomu, aby vážne bola zavedená zahraničná verejnosť. [ ].

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Volám pána rečníka za tento výrok k poriadku.

Posl. dr Korláth (pokračuje): Vláda nepodniká nič, aby pacifikované boly menšiny na území tohoto štátu. Reč pána predsedu vlády z 18. februára t. r., v ktorej sa hlása "národnostné usmiernenie a narovnanie", nebola vyvolaná vôľou úprimného usmiernenia, lež tlakom zo zahraničia, lebo večné ponosy menšín v Československu stávaly sa u západných demokracií nepríjemnými. My vieme, že tieto prejavy majú význam iba smerom k cudzine, my vieme, že prejav predsedu vlády pri príležitosti položenia základného kameňa pomníka Jókaiho vyznel iba pre neinformovanú cudzinu. Nám o veľa viac vyhovuje prejav, ktorý učinil dr Hodža, vtedajší minister školstva, dňa 20. augusta 1923 v Užhorode, ktorý istej deputácii, žiadajúcej u neho o vrátenie maďarského gymnázia, mrštil odpoveď: "Či maďarská kultúra klesla už tak daleko, kde je kultúra vrchovinská?" Ja sám som to náhodou nepočul, lebo práve toho dňa ma odviedli do žalára. [Posl. Schulcz (maďarsky): To bude museť pán poslanec odvolať, lebo takéto niečo československý predseda vlády nepovie!] Neodvolám, dokážem to.

Na miesto rozboru tejto fráze z 18. februára apelujem na učeného, dnes svetochýrného českého muža, ktorý v r. 1908 napísal svoje habilitačné dielo na univerzite v Paríži "O problémoch Rakúska a o českej otázke." Prečítam citáty, kde sa hovorí o česko-nemeckom kompromise (čte): "Kompromis z r. 1890 snáď ani nebol tak špatný, ako sa o tom v Čechách všeobecne myslelo. A napriek tomu Mladočechom podarilo sa poraziť Staročechov. Kompromisom by boli Česi získali niekoľko faktických ústupkov. Myšlienka, zorganizovať administratívné skupiny, ktoré by pojímaly v sebe iba príslušníkov jedného národa, bola výtečná, a tí, čo navrhujú dnes iba polovážné riešenie tohoto problému, môžu vychádzať iba z tejto zásady."

Dielo tohoto veľkého učenca, ktoré ako dielo habilitačné prijala univerzita v Paríži, v ďalšom odstavci vyvodí, že tento program bol Čechom neprijateľný v dôsledku zradikalizovanej českej verejnosti. Ja prehlašujem: Nech uskutočnia Česi tento program dnes, tuná, pre maďarskú menšinu.

Disertácia veľmi krásne hodnotí právo historické a právo naturálne a o tomto druhom hlásam i ja spolu so svetochýrnym českým profesorom (čte): "Právo historické musí disponovať veľkou materiálnou silou, kým právo naturálné má už samo nezdolateľnú silu morálnu. Toto právo nemožno naveky šľapať do blata. Dejiny národa českého dokazujú to dostatočne." Nie menej dokazujú to dejiny národa maďarského. (Posl. Schulz [maďarsky]: Tým sa má pomôcť maďarskej menšine v Československu?)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Neráčte pána rečníka vyrušovať.

Posl. dr Korláth (pokračuje): O veľmi liberálnom autonomistickom programe národnostnom t. zv. realistov a konečne socialistov píše český učenec toto (čte): "Centralizáciu treba nahradiť dokonalou decentralizáciou a to nie v prospech historických zemí monarchie, lež v prospech národných korporácií, národných krajov, dištriktov a obcí. Administratívna autonomia musí byť dokonalá v duchu anglického self gouvernementu. Obciam, krajom a okresom musí byť dané právo, aby mohly svoje národnosti somknúť vo vyššie národné jednotky. Okresy a kraje treba podľa možnosti rozčleniť podľa častí národných. Treba organizovať národné zemské snemy a tieto majú mať úplnú suverenitu."

Mladý kandidát doktorátu osvojuje si program realistov na národnostnú autonomiu a píše o tom toto (čte): "Vo skutočnosti rozdelenie Rakúska na kraje národnostné tak, ako to navrhoval už Palacký v Kremži, je veľmi dobre možné. Kraje by boly z najväčšej časti takmer homogenné. Cisárskymi zákonami by bolo možno zabezpečiť práva menšín v územiach smiešaných, rovnoprávnosť jazykov v administratíve okresov so smiešanými jazyky, na zemskom sneme, ktorý by sa delil na dve národnostné kurie a ktorý by mal exkluzívnu kompetenciu v otázkach školských. Nezbytným predpokladom reorganizácie by bola decentralisácia od Viedne a demokratizácia verejnoprávnych zariadení a volieb do zemských snemov."

Veľavážená snemovňa! Z tejto knihy nie je ani jediný exemplár k dostaniu ani v jedinej knihovni alebo kníhkupectve v Československu. I v Paríži sa táto kniha nachádza len v jednom exemplári, jej opis mám ja a dám ho k dišpozícii komukoľvek v nemeckom preklade. Jestliže by vláda v tomto duchu bola riešila autonomiu Podkarpatskej Rusi a v tomto duchu by bola chcela vyriešiť po dobu devätnásť rokov otázky menšinové, tu by sme nepotrebovali do r. 1940 finančné náklady 38-40 miliárd k účelom zbrojenia.

S tohoto miesta som dlžen ešte jednou odpoveďou pánu ministrovi Frankeovi. Pán minister Franke povedal, že my nemáme právo uvádzať v našich národných bojoch ako priklad boje českých národných velikánov Masaryka, Beneša a Kramář a proti Rakúsku. Na citát kol. posl. Esterházyho odpovedal pán minister Franke, že nám nie je treba dovolávať sa týchto veľkých českých štátnikov, lebo cieľom týchto mužov bolo odrakúštenie a my vraj neuvádzajme ich pamiatku vo spojitosti s týmto odrakúštením. Nuže musím pánu ministrovi Frankemu povedať, že znamenal-li rakúsky vládny režim nebezpečenstvo pre kultúru českú, tu vládny režim pražský znamená nebezpečenstvo pre nás, pre našu kultúru, a jestliže oni mali dosť sebavedomia, národného citu a odvahy povedať to Rakúsku, i my máme toľko morálnej odvahy a sebavedomia povedať to obzvlášte obyvateľstvu autonomnej Podkarpatskej Rusi, že na centralistický český vládny režim doplácame miliardy, aby on našu tisícročnú kultúru národnú systematicky ničil, a preto žiadali sme vždy a i dnes požadujeme, aby naše úrady boly obsadené príslušníkmi odvekých národov a aby Česi boli odvolani do Prahy, lebo pre nás dnešná autonomia znamenala iba škodu, pre Prahu však osoh.

Zvlášte odsúdenia hodnú hru prevádza vláda zdánlivým zavedením autonomie na Podkarpatskú Rus. Shora citoval som myšlienky dnes svetochýrneho českého učenca o pojme autonomie. S týmito myšlienkami nemožno nijak priviesť do súzvuku guvernérsku radu menovanú v Prahe, v ktorej nezasedá ani jediný Maďar. "Zdrojom všetkej moci je ľud" - povedá ústavný zákon. Za túto vznešenú vetu by bolo treba vsunúť toto: "V autonomnej Podkarpatskej Rusi je však zdrojom všetkej moci pražské ministerstvo, ktoré vykonáva demokraciu menovaným autonomným guvernérom a menovanou guvernérskou radou." Môže to snáď zaslepiť na nejaký čas cudzinu, avšak obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi nikdy. Dokiaľ nebude zvolený sojm, dokiaľ nebude zriadený autonomný guvernement bez kombinácií krajinského úradu, závislého od ministerstva vnútra, dotiaľ bude každá práca prosté zaslepovanie.

Veľavážená snemovňa! I na inom mieste môžeme pozorovať úbytok demokracie. Zabývajme sa len na pr. s rezortom spravedlnosti. Nuže, ráčte odpustiť, sami českí vládní politikovia so zahanbením sa priznávajú niekedy predo mnou, že cenzúra ani za éry Bachovskej nešarapatila tak, ako týchto čias. Prosím, tam kde dostávajú súdy inštrukcie, ako majú vykonávať cenzúru, tam vôbec nemožno právom mluviť o demokracii. Rovnako tak nemožno o demokracii mluviť tam, kde pri vyhlašovaní rozsudkov občianskych i vojenských súdov dostáva sa na verejnosť len to, kto bol odsúdený a na koľko, avšak prečo bol odsúdený a aký bol výsledok dokazovania, o tom sa verejnosť nedozvie nič. Ani to nie sú rezultáty demokracie, jestliže obžalovaní za zatvorenými dvermi môžu byť obhajovaní iba menovanými obhájcami advokátmi.

Nemajte mi za zlé, veľavážení páni, že sa nezaoberám s tou časťou rozpočtu, ktorá sa týka výdavkov vojenských; obávam sa totiž, že keby som sa do toho dôkladne prehĺbil a pitval bych detaily, mohol by niektorý vojenský prokurátor vzniesť proti mne obžalobu. Do toho sa ja nemiešam, len tomu sa divím, že vojenský prokurátor nevznáša obžalobu proti vláde za prezradenie tých mnohorakých príprav, ktoré možno vyčítať na príklad z rozpočtov na stavby železničné, četnícke, policajné, colne-pohraničné, verejných prác, silníc atd.

Avšak zo štátneho rozpočtu ani z ďaleka sa ešte nezračí pravý obrázok zbrojenia. Útraty samospráv na zbrojenie sú proste nepriehľadné. Tak na pr. Užhorod bude stavať novú delostreleckú kasáreň za 40 milionov tak, že štát už vopred podpísal nájomnú smluvu a zaručil sa za platenie úrokov a splátok stavebných nákladov.

Pokladám za nesprávné, že vláda pri vyhľadávaní nových prameňov pre štátne peniaze nepostupuje podľa zásady rovnosti. Javí sa to v tom, že dôchodky úrokové nie sú podľa stávajúcich zákonov rovnako a spravedlive zdanené. Štátna štatistika vie o sporiteľných vkladoch 55 až 60 miliard Kč, a naproti tomu berné úrady zdaňujú iba úrokové dôchodky z 22-23 miliard Kč. A takto úroky zo sporiteľných vkladov 35 až 38 miliard Kč zostávajú nezdanené. Netreba mnoho dokazovať, že tento horentný nezdanený kapitál nie je pôvodu slovenského a podkarpatoruského.

Je nesprávné ďaleji to, že prevážna väčšina novo zavádzaných daní sú sraziteľnou položkou pri vyrátaní daňových prirážok, takže obce a okresy akožto samosprávné sbory sú tým ukrátené a privodí to iba ich nové zadlženie.

Sú rezorty, v ktorých rozpočet šetrí práve tam, kde by sa nemalo šetriť. Tak na pr. rezort školský nielen že šetrí, ale nevyužil úplne ani rozpočtový preliminár z roku minulého na stavbu škôl, keďže peňazí bolo treba na iné veci. Márne požadujeme rovnaké zachádzanie pre cirkevné školy Podkarpatskej Rusi. V tejto najchudobnejšej krajine ešte i dnes požaduje sa ako základný učiteľský plat 4.809 Kč, kdežto už na Slovensku iba 1200 Kč. Tým sú škrtené školy cirkevné.

Šetrí i rezort zemedelstva, a veru ani tuna by sa nemalo šetriť, lebo veď na pr. vláda poskytla na úhradu škody spôsobenej suchom v r. 1937 a odhadnutej na 300 milionov, úhrnom iba 5 milionov korún, čo nečiní ani 2 % celej škody.

V otázke úpravy cien vína už dávno bušia gazdovské organizácie na vratách ministerstva zemedelstva. Najnovšie obdržal som sľub, že ceny vína budú nariadením zvýšené na snesiteľnú výšku a že bude snížená i nemožná nápojová daň z vína, ktorá je dvojnásobkom ceny vinného moštu. A teraz medzi úhradovými návrhy vidíme tiež vládny návrh na zvýšenie dane z vína. Všetko to dokazuje, že vláde vôbec nebolí hlava z krízy produkcie vína, ktorá je z 90 % v rukách maďarských.

Spomína sa už i nová pozemková reforma, ale zapomína sa na to, že pri prevádzaní starej pozemkovej reformy bola uplatňovaná tendencia priamo protimaďarská. Celý rad maďarských obcí bol vydedený pri pozemkovej reforme, avšak bola utvorená Latorica, bol utvorený štátny vzorný statok, no a previedla sa i kolonizácia len preto, aby sa nedostalo pôdy maďarskému ľudu. (Výkřiky posl. Kosika.) Prečítajte si knihu senátora čsl. soc. demokratickej strany Ballu. V nej sa dočítate, že česká agrárna strana previedla pozemkovú reformu v autonomnej Podkarpatskej Rusi tak, aby Maďari boli naprosto vydedení.

Musím ešte prehovoriť o stavbách v Podkarpatskej Rusi. Všetky stavby, ktoré boly v poslednej dobe zahájené, slúžia účelom zbrojenia. V Chuste, Mukačeve a Užhorode stavajú sa gymnáziá české, o maďarské gymnázia však márne žiadame.

Ešte niekoľko slov o štátnych príjmoch. Ako som sa už zmienil, nové dane postihujú v prvom rade maloživnostníkov, maloproducentov, ľudí s pevnými platy, robotníkov, súkromných úradníkov a tedy malé existencie strednej triedy. Je veľmi pozoruhodná mienka listu českej buržoazie "Národní politiky", ba ešte i toho kapitalistického listu "Národní listy", ktoré nemôžu sa zdržať prejavu svojho názoru, že vraj veľké bremená sú uvalené obzvlášte na strednú triedu a na malé existencie. Bolo by bývalo o veľa správnejšie, keby ste boli silnejšie zdanili jednotkové obchody, mamutie družstvá a kartely, lebo z príjmov týchto podnikov by mohly lepšie vzrastať príjmy štátu. Bohužiaľ, to sa nestalo. (Hluk.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. dr Korlátb (pokračuje): Veľavážená snemovňa! Musím vybočiť ešte na jednu vec. Včera pri jednom výkriku povedali tu niektorí páni, že my nemáme právo hovoriť v mene maďarského ľudu. Podľa štatistiky hlasovalo na nás v území Podkarpatskej Rusi 77% Maďarov a tedy užívajúc dôvery týchto 77 % Maďarov právom môžeme hovoriť v mene maďarskeho ľudu. Že zbylé 23 % delia sa medzi stranu českých agrárníkov a stranu čsl. sociálnych demokratov, to na veci nič nemení. Inak rozpočet neodhlasujem. (Potlesk poslanců maďarských spojených stran.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP