Vítame každú snnahu, ktorá má na zreteli aspoň z čiastky uskutočniť oprávnené požiadavky druhých národov. Ťažko viesť boj proti reakčnému iredentizmu a proti účinkom protirepublikánskej agitácie maďarských grófskkkych reakcionárov, keď vláda denne a denne nepreukazuje a maďarský ľud prakticky nepresvedčuje o tom, že má pochopenie pre oprávnené požiadavky maďarského ľudu. Nikto nás nemôže presvedčiť o tom, že je to v záujme snášanlivého spolužitia českého a maďarského ľudu, keď za 19ročnej existencie republiky nebola vyriešená otázka štátneho občianstva, a naopak nikto nás nemôže presvedčiť o tom, že by to bolo proti záujmom republiky, keby maďarský ľud mohol vo všetkých štátnych úradoch, na železnici, na pošte a všade použiť svoju materinskú reč a keby v pomere k počtu maďarského ľudu bola uplatňovaná zásada prijímania maďarských občanov do štátnych služieb podľa národnostného kľúča.

Áno, do politiky obrany republiky patrí, ba dokonca je nedeliteľná časť tejto politiky, aby národy republiky v dobe hrozivého nebezpečenstva fašistického prepadnutia stály vedľa seba svorne proti fašistickému útočníkovi. Nie politika izolácie druhých národov od národa českého a slovenského, ale politika sblíženia a podporovania vedomia solupatričnosti všetkých národov proti fašizmu môže zaistiť to, že fašistický nepriateľ republiky narazí na frontu obrany republiky všetkých národov. Chceme, slávna snemovňa, aby demokratická a socialistická väčšina tohoto sboru prišla konečne k presvedčeniu, že rieš enie pálčivých otázok, riešenie rýchle a účinné za spoluúčasti širokej demokratickej verejnosti všetkých národov je štátnou nezbytnosťou, že je to jeden z nezbytných krokov k zaisteniu republiky pred útokom fašistického nepriateľa.

Ak vyslovujem oprávnené pochyby nad terajším prevádzaním poliitiky národnostného dorozumenia, rozhorčene musíme odmietať politiku úhradových opatrení vlády a jej dnešnú hospodársku politiku. Vláda síce urobila prvy krok k zdaneniu kartelárov, ale väčšinu bremien preca prevaľuje na bedrá chudobného ľudu. V zákopoch proti nepriateľom republikz, proti útočníkom bude náš ľud. Náš ľud bude museť obratne používať zbrane, pušky, guľomety, tanky a granáty. Nechcete videť, že ľud je vyčerpaný a zbiedačený? Ak pracujúci ľud českého národa nemôže už znášať tie veľké bremená, tým menej ich môže znášať pracujúci ľud druhých národov. Podívajte sa len do pohraničných území. Nemeckému robotníkovi nemecký zamestnávateľ platí 35 až 50 Kč týždennú mzdu. Zbiedačenému slovenskému, maďarskému a ukrajinskému z emerobotníkovi iredentistickí veľkostatkári platia 5, 6 až 7 Kč denne. A na bedrá tohoto ľudu chcete ešte uvaliť ďalšie bremená, ktoré vyplývajú z rozpočtu obrany republiky? A túto politiku odôvodňujete frázou spravedlivého rozdelenia bremien? Pri tak ostrom postupe proti ľudu pod heslom spravedlivého rozdelenia bremien na strane jednej a pri shovievavom postupe proti agentom Tretej ríše, reaakčným iredentistom a republike nepriateľskému slovenskému separatizmu na strane druhej je jasné, prečo nemôžeme mať a nemáme dôveru k dnešnému režimu a prečo voláme dennne po sústredení demokratických a protifašistických síl a po vláde skutočne ľudovej. Toto naše stanovisko nevyviera iba z našeho opozičného postoja, ale je vedené s hľadiska skutočného zaistenia republiky pred vnútorným a zahraničným fašistickým nepriateľom.

Pri prejednávaní rozpočtu na r. 1938 a v súvislosti so skúmaním predpokladov pre úspešnú obranu republiky proti fašizmu treba sa zapodievať s pomerom česko-slovenským. Sú strany, ktoré dnes popierajú existenciu slovenskej otázky. Na druhej strane však sú aj strany, ktoré najmä dnes ju prízvukujú. Sám pán ministerprezident dr Hodža hovorí o slovenskom probléme a o nutnosti jeho riešenia.

My komunisti v našom pláne na hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie Slovenska, ktorý sme už v lete tohoto roku predložili verejnosti, zaujali sme k tomuto problému stanovisko a rozvinuli sme v ňom návrhy, ktorých uskutočňovanie by viedlo k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu vyrovnaniu Slovenska s pomerami v historických krajinách. Podľa nášho názoru hlavnou otázkou slovenského problému je, aby bola robená od dnešnej politiky odlišná hospodárska politika, ktorá by cieľuvedome smerovala k spriemyselneniu Slovenska a k zvýšeniu výnosnosti poľnohospodárstva. Ďalej, aby bola povznesená sociálna úroveň robotníctva na podklade vyrovnania rozdielu medzi mzdovou úrovňou na Slovensku a v českých krajinách a aby bolo pomožené roľníckemu ľudu, hlavne dokončením pozemkovej reformy. V obore samosprávy sme pre skutočnú decentralizáciu na podklade rozšírenia právomoci krajinského zastupiteľstva a všetkých samosprávnych sborov. A konečne na podklade zlepšenia hospodárskych a sociálnych pomerov, rešp. súbežne s týmto povzniesť kultúrnu úroveň Slovenska.

Nikto nemôže nám vytýkať, že nevidíme hlavné problémy riešenia slovenských otázok. V poslednej dobe však sme svedkami nebývalých štvaníc proti národu českému so strany t. zv. slovenského nacionalizmu, a nech mi je dovolené hneď konštatovať, že nie bez súvislosti so zvýšenými útokmi zahraničných fašistických nepriateľov republiky a nie bez úzkej spojitosti s vystúpením agentov Tretej ríše v sudetskonemeckých krajoch. S uspokojením môžeme tiež hneď konštatovať, že rozhodujúca väčšina slovenského národa ignoruje metody Sidorovcov a veľmi rozhorčene ich odmieta.

Medzi táborom slovenským a českým môžu byť a sú sporné otázky. Vláde rozhodne treba vytýkať, že sa neriadi demokratickými zásadami v riešení hospodárskych, sociálnych a kultúrnych otázok Slovenska. Môžu byť a sú sporné otázky medzi národom českým a slovensk ým v otázke národnostnej. Je či neni jednotný československý národ? Existuje či neexistuje samobytný slovenský národ? Môžu byť spory o slovenskom konzervativizme a o českom radikalizme. Môžu byť sporné veci v kultúrnych otázkach, spory o hodnote slovenských kultúrnych prínosov do spoločného štátu Čechov a Slovákov, atď. Ale prečo maju byť vystupňované tieto spory práve dnes? [ ] Prečo práve dnes, keď v podstate dnes už každý rozumný človek nepopiera existenciu národa slovenského? Prečo dnes, keď z českej strany sa už tvrdí, že "široké vrstvy ľudové na Slovensku si už jazykovú otázku slovenčiny a češtiny dávno vyriešily vo forme vzájomnej úcty a porozumenia?" (Posl. Haščík: To sú povedačky!) Môžem vám citovať, pán kolega, "České slovo". (Posl. Haščík: Neciťujte také povedačky! Povedzte voľačo lepšieho! - Místopředseda Langr zvoní.) Prečo práve dnes používa Sidor podobné methody ako Henleinova strana, že organizuje zahraničné zájazdy, že sa konajú prednášky po Viedni a v Amerike, práve tak ako sú organizované také prednášky so strany Henleina v Londýne? Organizuje Sidor azda zahraničnú pomoc pre prípad útoku proti republike? (Posl. Turček: Ale všetko v prítomnosti našich konzulov!) Tiež Henlein bol v Londýne na vyslanectve, po prednáške sa tam dostavil, tiež sa predstavil. (Posl. Turček: Hovoríte ako štátny prokurátor!) Ako štátny prokurátor ešte nie, ale budem neskoršie.

Místopředseda Langr (zvoní): Prosím o klid!

Posl. Široký (pokračuje): Pýtam sa: Hrozí slovenskému národu väčšie nebezpečenstvo pre stratu jeho národnej svojráznosti so strany českého centralizmu, so strany zastancov československej národnej jednoty, a či so strany zahraničného fašistického nepriateľa? (Posl. dr Sokol: Ktorého fašizmu? Červeného či čierného?) Skutočne, máte rozum?

Klásť túto otázku sme nútení, ak sledujeme celú sústavu politiky a ideologie Sidorovej kliky vo vedení ľudovej strany. Celková medzinárodná situácia v súvislosti s plánmi nemeckého fašistického štátu vnucuje nám denne myšlienku, ako uhájiť národnú existenciu slovenského národa v prípade prepadnutia republiky. Áno, v tejto medzinárodnej situácii ide o národnú existenciu slovenského národa. A pretože fašistické Nemecko neohrožuje iba národnú samostatnosť českého národa, ale nezávislosť a samostatnosť celej republiky a tým aj existenciu slovenského národa a slobody ostatných národov, preto hovoríme my, že národná existencia slovenského národa môže byť bránená iba a jedine obranou celej republiky. (Výborně!)

Obrana existencie slovenského národa nemôže byť zaistená žiadnym slovenským separatizmom, žiadnym koketovaním s Krebsom a Henleinom, žiadnym podobným stanoviskom, ako čo je nás do osudu Čechov. Fašistické Nemecko pripravuje práve tak pre Čechov jako aj pre nás Slovákov spoločný osud: Osud lužických Srbov.

A keďže dnešné vedenie ľudovej strany nemá slova k obrane republiky, k obrane nezávislosti republiky, a pri tom konšpiruje s Henleinom a vychvaľuje fašistické Nemecko pri súčasnej orientácii na všetky reakčné živly v republike za účelom zmeny vnútropolitického režimu, potom je jasné, že celá politika tejto kliky je vedená úmyslom oslabiť vnútropolitické predpoklady pre úspešnú obranu republiky.

Do jedného radu patrí tá klika s kartelárskymi a vykorisťovateľskými nepriateľmi ľudu a republiky, do jedného radu s henleinovskou agentúrou Tretej ríše.

Počuli sme tu od zástupcov ľudovej strany výroky, ako "štátotvorná opozícia", ako "spoločný štát Čechov a Slovákov" a najmä prednes požiadavku uskutočnenia Pittsburghskej dohody. Sú to veci, o ktorých sme už počuli veľarazy rečniť. Domnievali sme sa, že ľudová strana vysvetlí požiadavok piešťanského sjazdu tejto strany na sriadenie samostatných slovenských plukov, že vysvetlí význam orientácie, obsahujúcu tuto vetu: "treba bez ohľadu na to, čo diktuje záujem národa českého, naviazať spoluprácu i so skupinou Henleinovou, a to spoluprácu dostatočne úzku." Domnievali sme sa, že zástupca tejto strany prednesie stanovisko strany k teplickým udalostiam a že nám vysvetlí, prečo patrí k chvále nemeckého ľudu, že Henleinova strana chce z neho urobiť nástroj vojnovej politiky Tretej ríše a že prečo by mohly byť udalosti v Tepliciach východiskom pre riešenie slovenskej otázky. A konečne domnievali sme sa, že nám ľudová strana povie, ako si predstavuje boj za autonomiu i za cenu republiky atď. Nič podobného sme však nepočuli. Za to veľmi veľa hovoril zástupca ľudovej strany o Pittsburghskej dohode a o jazykových pomeroch na Slovensku, a to nie o jazykových pomeroch na Slovensku vôbec, ale iba o postavení slovenčiny. Čo vlastne obsahuje Pittsburghská dohoda uzavretá medzi slovenskými a českými organizáciami 30 mája 1918? Táto dohoda obsahuje schválenie politického programu usilujúceho sa o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z českých zemí a zo Slovenska, ďalej program jazykových práv a usporiadanie administratívy a konečne, že československý štát bude republikou a jeho konštitúcia bude demokratická.

Nechcem sa zaoberať meritorne s tou otázkou, nakoľko je táto dohoda uskutočnená a či je jej uskutočnenie teraz hlavnou požiadavkou Slovenska. Chcem s touto otázkou sa zaoberať s druhého hľadiska. Pittsburghská dohoda je demokratickou dohodou. Jej duch a celá linia je demokratická. Dnešná ideologia a politika ľudovej strany je však nedemokratická. A pretože politickým programom ľudovej strany, pokiaľ ide o vnútropolitický režim, nie je demokratické sriadenie, ale systém stavovský podľa spôsobu rakúskeho, je zrejmé, že s celým dnešným postojom sa stavia ľudová strana proti základnej otázke Pittsburghskej dohody, proti tomu, že československá konštitúcia bude demokratická; pokiaľ ide o hlavný pilier tejto dohody, vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, útočí ľudová strana so svojou dnešnou politikou vychvaľovania Hittlera a konšpirovania s Henleinom i proti uskutočnenej časti Pittsburghskej dohody. Je logické teda, že dnešné vedenie ľudovej strany nemá naprosto žiadneho práva, aby sa odvolalo na túto dohodu a aby sa snažilo dovolávaním sa tejto dohody vytvoriť kapitál proti republike. Boli by sme radi, keby naší americkí priatelia, ktorí sa obrátili na všetkých členov Národného shromaždenia so zvláštnym dopisom za vtelenie Pittsburghskej dohody do ústavy republiky, pochopili, že dnešné vedenie ľudovej strany nereprezentuje mierumilovné a slobodomilovné túžby a ideály slovenského národa a že politika vedenia ľudovej strany ohrožuje aj samotnú republiku.

Na koľko je presiaknuté vedenie ľudovej strany reakčnou ideologiou, svedčí o tom aj podaný návrh na reformu jazykového zákona. Boli sme to my a sme to my, ktorí rozhodne odmietame dnešný ústavný jazykový zákon. Naše stanovisko k tomuto zákonu sme formuľovali v memorande vláde republiky Československej v otázke česko-nemeckého vyrovnania takto: "Zákon o užívaní jazykov v Československu bol svojho času prijatý ako ústupok českým šovinistickým štváčom a odporuje duchu demokratickej ústavy republiky." Znamená jazykový návrh ľudovej strany krok napred? Naopak. Tento návrh popiera právo druhým národom, aby svoj jazyk mohly užívať vo styku s úradmi, na železniciach, na pošte atď. (Výkřiky.)

Místopředseda Langr (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Široký (pokračuje): Návrh ľudovej strany neznamená uskutočnenie občianskej rovnoprávnosti, ale útlak príslušníkov maďarského, nemeckého a rusínskeho národa a preto nesmeruje k uskutočneniu demokratického spolunažívania národov, ale slúži k rozoštvávaniu týchto i vtedy, keď s politikou vedenia ľudovej strany súhlasia radostne aj predstavitelia pánskeho útlaku za starý maďarský režim v dnešnej sjednotenej maďarskej strane na Slovensku.

Tak odvolanie sa na Pittsburghskú dohodu, ako aj návrh na reformu jazykového zákona a protičeské demonštrácie v Bratislave slúžia jednak zahraničným nepriateľom republiky, jednak majú konkrétny vnútropolitický smysel v tom, odviesť pozornosť slovenského ľudu od vykorisťovania slovenského ľudu slovenskými fabrikantmi a akcionármi, slovenskými veľkostatkármi. ktorí svorne postupujú spolu so svojími českými kolegami v drancovaní vriec slovenského ľudu a ktorí dnešný protiľudový režim vlády schvaľujú. (Hlasy: Kto sú tí veľkostatkári? Na pr. Ďurčansky alebo akcionár Hlinka v zápalkách. (Hlasy: To je roľník a z gruntu roľník!) Zaujímavý pojem roľníka, aj gruntovného dokonca! Ale táto politika sleduje aj účel oslabiť svornosť slovenského a českého ľudu v boji proti zahraničným fašistickým nepriateľom republiky.

Súčasne s energickým potieraním škodlivého a nebezpečného slovenského separatizmu vedieme boj za zmenu dnešného režimu, za nahradenie dnešného protiľudového režimu režímom ľudovým. Slovenský separatizmus bude izolovaný v národe, akonáhle oprávnené požiadavky slovenského ľudu budú splnené. Považujeme za nevyhnuteľné, aby došlo k zmene pomeru ku Slovensku. Táto zmena musí nastať na podklade inej hospodárskej politiky voči Slovensku, na podklade spriemyseľnenia Slovenska a na podklade ďalekosiahlych podpôr na zvýšenie výnosnosti poľnohospodárstva. Aby hospodárska politika bola vedená nútnym smerom spriemyselnenia Slovenska a rátala v každej situácii s potrebami Slovenska, je treba zriadiť pri ministerskej rade hospodársky sbor pre Slovensko, v ktorom by boly zastúpené aj robotnícke odborové organizácie. Bol by to poradný sbor, ktorého úlohou by bolo informovať vládu o všetkých hospodárskych potrebách Slovenska, najmä tiež pri sjednávaní medzinárodných obchodných smlúv, radiť ministerstvám pri rôznych podnikaniach a vôbec podávať návrhy ohľadne hospodárskeho povznesenia Slovenska.

Skutočná starosť o ľud, o národnú existenciu musí byť podkladom v snahe o sústredenie síl. Pán predseda vlády dr Hodža v Trnave hovoril o malej koncentrácii slovenských síl, neskoršie v Ružomberku o veľkej koncentrácii. Nie je teraz najdôležitejšia otázka, čo rozumie pán predseda vlády pod malou a pod veľkou koncentráciou. (Posl. Esterházy: Malú nulu a veľkú nulu!) Dôležitejšie je to, aké sily majú byť koncentrované a k akému účelu. O žiadnu koncentráciu reakčných a separatistických síl s demokratickými a protifašistickými silami do jedného frontu sa jednať nemôže.

Akú koncentráciu potrebuje teda Slovensko? Potrebuje koncentráciu všetkých socialistických, demokratických a protifašistických strán a skupín, ktoré stoja na platforme obrany republiky a demokracie proti fašizmu, ktoré uznávajú jednotu Čechov a Slovákov v tejto obrane, ktoré sú proti slovenskému separatizmu a za politiku národnostnej snášanlivosti a dorozumenia, ktoré sú pre hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie Slovenska. Čo je najvýš potrebné, je akčná jednota socialistických strán so stranou komunistickou. Táto koncentrácia bude zárukou, že Slovensko bude šťastné, silné a večné v rámci slobodnej, na zásadách národnostnej spravodlivosti spočívajúcej republiky Československej. (Potlesk komunistických poslanců.)