Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Sivák, dr Markovič, Langr, Košek, Vávra, Taub.

Zapisovatelé: Jaša, Bergmann.

215 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři inž. Dostálek, inž. Nečas.

Předseda nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr Horák.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.

Předseda Malypetr zahájil schůzi ve 2 hod. 13 min. odpol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda: na dnešní a zítřejší den posl. dr Korláthovi; do konce tohoto týdne posl. Haščíkovi.

Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické posl. Tymeše za posl. Vaverku.

posl. Tichého min. soc. péče ve věci přiznání stravovací akce na Valašsku (č. D 467-IV);

posl. inž. Karmasina min. spravedlnosti o vraždě na bratřích Reinoldových v Mukačevě (č. D 466-IV).

počátkem schůze:

Návrh tisk 1246 - přikázán výboru iniciativnímu.

Odpověď na naléhavou interpelaci tisk 1245.

Předsednictvo se usneslo podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o včerejší 130. schůzi sněmovny projevy ohrožující bezpečnost státu a hrubě urážlivé z řeči posl. Maye.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvých dvou odstavců pořadu, o nichž bylo usneseno společné jednání a jimiž jsou:

1. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 1103), aby byl dán Národním shromážděním souhlas podle čl. XIV finančního zákona republiky Československé ze dne 21. prosince 1935, č. 245 Sb. z. a n., jímž se stanoví státní rozpočet na rok 1936 (tisk 1224).

2. Zpráva výboru rozpočtového o státním závěrečném účtu republiky Československé za rok 1936 (tisk 1052) spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku (tisk 1225).

Zpravodajem při obou odstavcích jest pan posl. Remeš.

Budeme pokračovati ve společné rozpravě, začaté ve včerejší, 130. schůzi sněmovny.

Lhůta řečnická jest 60 minut.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Tiso, Jaross, Šverma, dr Novotný, inž. Schwarz, Čavojský, dr Neuwirth, dr Štůla, dr Porubszky, Turček, J. Sedláček; na straně "pro" pp. posl. Mikuláš, dr Novák, Slavíček, Pozdílek, dr Neuman, Tymeš, Křemen, Polívka, Hladký, Petrovič, Bergmann, Benda, Rybárik, Hatina, Kopasz, Netolický, Schulcz, Fiala, Révay.

Dávám slovo prvnímu přihlášenému řečníku na straně "proti", p. posl. dr Tiso.

Posl. dr Tiso: Slávna snemovňa!

Klub slovenskej ľudovej strany s uspokojením vzal na vedomie rozhodnutie predsedníctva posl. snemovne, že pri rokovaní o záverečnom účte na r. 1936 bude pripustená v tejto snemovni širšia politická rozprava, než obvykle býva. S uspokojením vzali sme na vedomie toto rozhodnutie, lebo myslím, že nielen náš klub, ale i celá snemovňa cíti, že na hlbšiu, prenikavejšiu politickú rozpravu nebolo nikdy vhodnejšieho a potrebnejšieho času ako práve dnes.

Predpokladám pravda, že keď sa zákulisný riaditeľ našej vnútornej politiky rozhodol pripustiť politickú rozpravu, súdil, že sú dané všetky podmienky, aby táto politická rozprava bola úspešná, kladná, aby z tejto politickej rozpravy vyšiel úspech, ktorý končí v sblížení sa stanovisiek na prohľbenie vzájomného dorozumenia a na posílenie práve tých veľkých záujmov, ktoré záujmy všetky štátotvorné strany v tejto snemovni reprezentujú.

Iste predpokladáme, že sú zabezpečené všeobecné podmienky takej politickej atmosféry, v ktorej atmosfére má byť takáto úspešná politická debata, teda, že je zabezpečené to, že v tejto politickej debate bude stáť argument proti argumentu a nebude sa nikdy odpovedať na argument osobnými invektívami. Že bude stáť argument proti argumentu a uvoľní sa do istej miery i tá strohá klubová disciplína, ktorá myslím ani nášmu parlamentarizmu, ani nášmu demokratickému zriadeniu doteraz neposlúžila. Že sa uvoľní vnútorné svedomie každého z nás tu prítomného v tejto politickej debate, kde, myslím, každý vycíti tón historického významu a historických udalostí a bude hovoriť a robiť podľa vlastného svedomia a zodpovednosti pred svojim vlastným svedomím a pred listoriou. (Tak je!)

Keď predpokladáme, že sú zabezpečené tieto všeobecné podmienky takejto prajnej politickej atmosféry, umožňuj úcej plodnu politickú debatu v tomto parlamente, musím pripomenúť, že dnešná doba nám pripomína ešte nejakú zvlášť časovú aktuálnu podmienku terajšej rozpravy, totižto, aby sme sostúpili s vysokého koňa doktrinárstva a namyslenosti, že neomýlnou istotou je u nás len istá kasta obdarená, čo sa týka posúdenia zahraničnej situácie a čo sa týka odhadu vnútropolitických pomerov, lebo udalosti doma i za hranicami sa odohrávajúce nám dávajú tvrdú pravdu. Konštatujeme to nie s radosťou a tým menej so škororadosťou, ale konštatujeme to so zadosťučinením, lebo vieme odhadnúť dosah udalostí i pre náš národný život slovenský.

Ale povedomie zodpovednosti nás núti, aby sme v tejto situácii prejavili svoje stanovisko, aby sme nemlčali, a myslím, že terajšej vládnej väčšine a menovite vláde každý zodpovedný činiteľ musí v prvom rade zazlievať, že mlčí, že neprehovorí a nehľadá príležitosť, aby prehovorila a nielen povedala jasne svoje stanovisko, ale prípadne i uspokojila rozbúrenú verejnosť a nepokoj a neistotu na určitú mieru zmenšila. (Tak je!) Hovorím, že i v tejto situácii chceme prejaviť svoje stanovisko, ktoré je diktované objektívnym tlmočením vôle národa slovenského, a sme presvedčení, že je tlmočením životného záujmu republiky. Vieme, že podobné naše prejavy ako boly prijímané doteraz. Nechcem rekriminovať, preto sa nepúšťam teraz do detailov, ale pýtam sa: je v nás všetkých aspoň dnes dobrá vôľa vytvoriť takú politickú atmosféru, ktorá by umožnila dorozumenie a ukončila by bratovražedný boj Čechov a Slovákov?

Toľko o podmienkach úspešnej a plodnej debaty. Ak by sme o týchto podmienkach uvažovali a srovnávali ich so všeobecnou politickou situáciou domácou, museli by sme pochybovať, či tieto podmienky sú tu a či táto politická debata bude plodná a úspešná a či nie. Strana naša do tejto politickej debaty ide i preto, lebo myslím, že je tým povinná svojej cti, nakoľko pozorujete, že v popredí politického boja stojí práve naša strana a že je naša strana povinná i politicky širšej verejnosti a nielen svojej stranníckej verejnosti s podaním určitých vysvetlení a s podaním určitých doktrín a právd, proti ktorým sa dnes z určitých kruhov tak úporne a tak zákerne boj uje.

Keď pozorujeme tento boj a pozorujeme i spôsoby tohoto boja, kde sa aktívny minister tejto vlády dr Dérer uponížil tak hlboko, že použíl spôsobov nie ani parlamentných, nie ani spoločenských, ale nechcem dávať príležitosť pánu predsedovi snemovne, aby ma pre neparlamentný výraz tuto k poriadku volal, domyslí si každý, ako označujeme takéto spôsoby, s ktorými spôsobmi proti našej strane tento pán dovoľuje si vystupovať.

Vidíme toto nielen z týchto útokov, že podmienky tej politickej atmosféry by boly dané, ale vidíme to spolu i z mnohých dobrých rád, ktoré dobré rady údajne naši dobroprajníci dávajú našej strane. Samozrejme nepredpokladáme, že veria, že preto nám dávajú tieto dobré rady, ako by sme boli presvedčení, že oni našej strane týmito dobrými radami vskutku chcú poslúžiť a našej strane pomôcť. Takýchto dobrých rád, nakoľko sú tieto dobré rady hlbšie ako prejavy politických žartov a politickej kurtoázie, nakoľko sa týkaj ú hlbšie našej terminologie politickej i našej ideologie politickej, musíme sa ich dotknúť.

Medzi týmito radami vznáša sa na nás prvá rada: politická strana taká veľká, ako je strana ľudová, ktorá má mať na mysli záujem obyvateľstva slovenského, mala by a musela by už dávno, ak vážne berie svoju úlohu a svoje povolanie v politike, odchýliť sa od spôsobu historicko-filozofických úvah, s ktorými ona pracuje v parlamente i mimo parlamentu, a mala by prikročiť k reálnej politike. Pravda, historicko-filozofické úvahy. Pripadá mi to tak, že vtedy, keď nás od historicko-filozofických úvah niekto, údajne dobroprajník, odradiť chce, vtedy s najväššími historickofilozofickými vymysleninami, nie úvahami, našu terminologiu a náš politický program znemožniť a zabiť chce. (Tak je!) Na náš program a na náš postup ide sa historickofilozofickými úvahami. Pestujeme a podopierame pojem samobytného a suverénneho národa slovenského. Ide sa proti nám s pojmom jednotného národa československého a nezbadá sa, že vtedy, keď sa realita historicko-biologická označuje za historicko-filozofickú úvahu, ktorá je nehodná politika, že vtedy taká vymyslenina, ako je národ československý, sa tisne do popredia, aby týmto spôsobom zakrylo sa všeličo, čo práve pod touto ťarchou a pod dojmom tejto vymysleniny v praktickom živote politickom na úkor slovenského národa sa prevádza.

Slávna snemovňa, iste že strana v tomto ovzduší zradila by sama seba, stala by sa nevernou svojej historii a vydala by na pospas i svoju doterajšiu štátotvornú prácu, ktorú vykonala, ak by sa v tejto chvíli, takého veľkého politického významu, neosvedčila, že neochvejne stojí na svojom programe politickej autonomie slovenskej kraj iny a v 20. výročí jestvovanie Československej republiky pripomína záväzky zahraničného odboja a čaká, že bude do života uvedená menovite vrcholná dohoda z týchto, t. zv. Pittsburghská dohoda. (Potlesk.)

Okolo tejto pittsburghskej dohody nielen preto, že je jubilárny rok tejto dohody, ale i pre doterajší náš politický vývin, ako ráčite vedieť, vedie sa ten najostrejší a najbezohľadnejší boj. My sme tento boj nevyvolávali, my sme ale boj prijali, lebo sa úprimne tešíme tomuto boju okolo pittsburghskej dohody. Lebo v tomto boji na jednej strane dopodrobna sa začínajú vynorovať všetky detaily zahraničného odboja (Tak je!), menovite medzi americkými Slovákmi a Čechmi pred uzavretím tejto pittsburghskej dohody. Na druhej strane boj okolo pittsburghskej dohody vyvoláva zmätok v rade našich neprajníkov, a to ešte i v rade tých popredných rytierov, ktorí si myslia, že životnú úlohu konajú, a ktorí štátotvorný záujem vyššie a lepšie obhaj ovať nevedia, leda že šermujú proti pittsburghskej dohode takým spôsobom, že to značí zmätok v ich hlavách, že to značí úplnú dezorientáciu, ktorá im už nevie ani správne výrazy dávať do pera a ktorá im dáva používať také slávne výrazy v reči, že nevedia ani čítať a pýtajú sa, že kde je tá "dohoda", veď že tam niet ani slova o dohode, kým nápis znie: Dohoda Čechov a Slovákov. (Hlasy: To hovoria aj právnici!) Áno. A aké argumenty užívajú! Nechcem rozprávať o tých zapadlých argumentáciách, či je vraj dohoda platná, keď sa uzavierala a podpísala v sviatočný deň Ameriky, či že Slovenská liga, ktorá bola jednou kontrahentkou na strane tejto dohody, nebola legalizovaná, štátom uznaná spoločnosť vtedy; akoby sa bolo jednalo o nejaký dobrý obchod, ako by sa jednalo o zaregistrovanie nejakej obchodnej spoločnosti a nie o zakladanie štátu, o uzavretie paktu citov, sŕdc a duší Čechov a Slovákov na vybudovanie spoločného štátu!

Slávna snemovňa! Boj okolo pittsburghskej dohody iste že vyjasnieva tieto okolnosti a dáva pozorovateľovi, ktorý politiku pozoruje i z psychologického hľadiska, tušenie a posmeľovanie, že tam v tom tábore, kde takéto zmätky bývajú vyvolávané jednou obyčajnou debatou o jednej dohode pred 20 rokmi uzavretej, nie je viacej istoty o správnosti ich stanoviska, lebo ináč by boj inakšie viedli a neuponižovali by sa k prostriedkom, akých používajú. (Tak je!)

Ináč ale tešíme sa tomuto boju proti pittsburghskej dohode, lebo čím ďalej sa tento boj vedie, tým zrejmejšie dokazuje autenticitu tejto pittsburghskej dohody, tým zrejmejšie sa preukazuje, že márne sú všetky tie námietky, čo sa teraz dokumentárne dokazuje. Nápor vyvoláva samozrejme tým hlbšie vhľbenie sa do všetkých dokumentov nášho zahraničného odboja a núti nás vynášať odtiaľ zbrane proti náporu proti pittsburghskej dohode robenému. A tým väčšmi vysvitá, ako dr Pergler nedávno z Ameriky nám bol napísal, že niet autentickejšieho dokumentu na svete ako je pittsburghská dohoda. (Posl. dr Patejdl: Právnická autorita!) Či je to právnická autorita, na to, myslím, že netreba právnický titul; očitý svedok, ktorý pri čine bol a ktorý iba fyzickú prítomnosť a fyzický výkon niekoho má konštatovať, ne potrebuje, myslím, právnické vzdelanie. A k tomuto svedectvu pripojujem sa sám. Pri poslednej mojej návšteve v Amerike a v Pittsburghu mal som príležitosť mať ten dokument v ruke a vedel som konštatovať, či je podpis prvého prezidenta republiky Masaryka pravý alebo nie, a vedel som si rozhodnúť a uistiť sám seba a každého, s kým som mohol o tom hovoríť, že podpis prezidenta Masaryka na pittsburghskej dohode je pravý, totožný, autentický. Môžem ho prirovnať s inými podpismi, ktoré mám pri ruke. Autenticita tejto pittsburghskej dohody teda čím ďalej tým viac vysvitá, ale vysvitá i význam tejto dohody pre Československú republiku. Práve na mieste, kde sa pittsburghská dohoda rodila, po porade s niekoľkými podpisovateľmi tejto dohody pittsburghskej a po porade s poprednými činiteľmi terajšej našej americkej emigrácie mal som príležitosť hovoriť o tom, že historický a štátnopolitický význam pittsburghskej dohody najväčšmi vidím v tom, že pittsburghská dohoda nám je svedkom, že v našom spolunažívaní s Čechmi bol moment, a to nie moment nahodilý, nie moment nepríčetný, ale moment po zralých a veľkých úvahách, keď poprední českí činitelia zahraničného odboja vystúpili a uznali historické právo Slovákov, aby v ich rodnom kraji na Slovensku boli si svojho osudu sami pánmi. (Tak je! - Potlesk.) Ja v tom vidím najväčší historický a štátno-politický význam pittsburghskej dohody, a nie v tom, či výpočty pittsburghskej dohody sú nám dostatočné alebo nie, či podpisovatelia pittsburghskej dohody uhádli presný rámec, čo všetko k životu slovenského národa je potrebné. Takéto veci podliehajú zmenám času, ale tento historický fakt, že najvýznamnejší činitelia zahraničného odboja, Česi, a to takí, ktorí za tento štát bojovali a sa obetovali, uznali toto historické právo Slovákov, nič nezmení. Museli prísť potom Česi, ktorí za tento štát nebojovali, ktorí si v tomto štáte sadli do hotového, aby neuznali, čo títo veľkí Česi uznali po čas zahraničného odboja. (Potlesk.)

Pittsburghská dohoda v svojom 20. jubilárnom roku vykazuje sa ešte potrebnejšia ako pred tým, keď sa podpisovala. Sme presvedčení, že keby sme nemali tej to pittsburghskej dohody, po 20 ročnej skúsenosti museli by sme prikročiť teraz k tomu, aby sme ju spravili. (Tak je!) Lebo národ slovenský ako etnický, samostatný, politicky suverénny národ chce žiť v Československej republike a je presvedčený, že Československá republika bola preto utvorená, aby tento oslobodený národ slovenský žil a sa rozvíjal.

Slávna snemovňa! Po tomto všeobecnom úvode o pittsburghskej dohode a po tomto vyzvidnutí práve tej kategorickej vôle slovenského národa, že chce žiť v Československej republike a chce sa vyvinovať kultúrne, hospodársky a politicky, je nám veľa potrebné. A tuto by som do určitej miery aj osobnú otázku z toho robil, aby som niekoľko slov tu pred parlamentom povedal o tej téze, ktorá vyvolala toľkú búrku vraj pre výraz, ktorý som mal použiť na jednom politickom shromaždení na Slovensku pred odchodom do Ameriky, že som vyhlásil, že svojho národa slovenského ani za cenu republiky sa nezriekneme. Nemal som možnosť kontrolovať všetky časopisecké zprávy, kritiky a útoky, ktoré po mojom odchode sa o tomto boly rozšírily a dávaly, až keď som prišiel domov, bolo mi to sdelené a preto pokladám to za svoju osobnú otázku, aby som i v tejto veci tu na patričnom fórume niekoľko slov prehovoril.

Národ je nám takou vysokou hodnotou, že tú v protiváhu s inými hodnotami nikdy a ničím prevážiť nedovolíme. Národ je jedinou živou organickou jednotkou a prirodzeným nositeľom všetkých práv, následkom čoho národ je tedy jediným suverénnym určovateľom spôsobu svojho života na základe prirodzeného zákona. Štát je podobnou hodnotou v pomere k národu tam, kde si národ vytvoril svojský štát, čím nastáva úplné stotožňovanie organického podmetu s prostriedkami k cieľu vedúcimi. Pri tejto relácii národa a štátu stáva sa z každej takejto hodnoty prirodzené merítko významu a hodnotenia jednoho i druhého. Taký a toľký je národ, aký má štát. Taký a toľký je štát, nakoľko sa v ňom uplatňuje národ. (Tak je!) Dovolávať sa tedy národa i za cenu republiky vtedy a tam a ústami takých ľudí, ktorí niekoľko raz nielen príležitostne, ale aj čo najslavnostnejšie vyhlásili, že túto republiku pokladaj ú za prirodzený domov svojho národa a že národ slovenský svoje politické ambície prirodzeným spôsobom uplatňuje v rámci tejto republiky, vtedy dovolávať sa národa i za cenu republiky, znamená vynášať a merať hodnoty národa merítkom najvyššej hodnoty v rade prostriedkov národom zvolených. Toto jedine vyplýva z nášho dostatočne známeho kladného stanoviska k republike, lebo nielen predpokladáme, ale sme presvedčení a chceme veriť, že republika je pre život, pre všestranný vývoj a rozvoj národa slovenského určená a založená. Kto však v tomto výraze ňuchá niečo proti republike, prezrádza, že podľa jeho koncepcie alebo podľa jeho želania republika by mala byť proti národu slovenskému, lebo len tak môže imputovať nám, že my tento výraz používame proti republike, a vtedy nie my, ale tento by mal byť postavený pred súd, aby podľa zákona na ochranu republiky bol súdený ako nielen podnecovateľ politických nesvárov, ale ako priamy podnecovateľ proti životu tejto republiky! (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany. - Posl. dr Markovič: Chytajte zlodeja!) Nie, pán dr Markovič, nepočul som. (Posl. dr Markovič: Ja hovorím: Chytajte zlodeja!) Kričíte vy! (Posl. dr Markovič: Áno!) Ďakujem za osvedčenie.