Pojem suverénneho národa slovenského. Do istej miery majú pravdu naši protivníci, ktorí tvrdia, že je to v našej politickej frazeologii niečo nové. Keby sme listovali v politickej historii čo len poprevratovej, nenašli by sme tento výraz ani v rečiach vašich zástupcov, a keby sme šli ďaleko i do historie slovenskej, o suverénnom národe slovenskom márne by tam niekto hľadal niečo podobné.

Slávna snemovňa! Bolo povedané nedávno tu v parlamente, že o historii slovenskej môže hovoriť iba ten, kto sa proti tej historii neprevinil - a ja by som rád videl, aby sme pomenovali toho, ktorý sa neprevinil proti nistorii slovenského národa, a myslím, že by sme azda viac viny a obťažujúcich okoľností našli u pánov, ktorí kedysi, ešte nie tak dávno pred prevratom, hovorili o uhorskom národe ako o svojom národe. (Výkřiky.) A myslím, že o historii slovenskej hovoriť má právo každý, kto tú historiu študuje, kto ju pozná a kto sa z nej učí. Tá historia slovenská i keď nezná frazeologiu suverénneho národa, pozná historiu údelného kniežatstva nitrianskeho a vie uvážiť a rozhodnúť, že také údelné kniežatstvo nitrianske v tej dobe čo znamenalo, a príde na to, že to je nič menej, než keby sme v dnešnej frazeologii povedali: etnický celok, ktorý tu býva na území kniežatstva nitrianskeho, ktoré kniežatstvo nitrianske prišlo i vo význame medzinárodnom tak ďaleko, že od carihradského cisára dostalo svoju zvláštnu korunu, že to je dôkaz a prejav určitej štátnosti, určitej národnej samobytnosti, určitej národnej suverenity. Keď ideme potom ďalej v historii slovenskej a nachádzame a stopujeme v nej všetky boje o slovenské okolie i s výrazom i s obsahom týchto bojov okolo slovenského okolia, každý mi dá za pravdu, že to isté, čo my dnes pod menom suverénneho národa myslíme: právo na územie, na reč, na kultúru a na samosprávu že o to všetko bojovali naši predkovia v rámci toho slovenského okolia. (Posl. Kopasz: V rámci ríše Veľkomoravskej!) Odpusťte, keď sa o okolí slovenskom rozpráva, o ríši Velkomoravskej bohužiaľ nebolo už reči, niekoľko storočí uplynulo od tej doby. Myslím, že do historie slovenskej by sa takíto páni nemali miešať. (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)

Slávna snemovňa! Náš boj a politický postup ide iste v rámci slovenskej historie a držíme sa i historických realít slovenských, a proti týmto slovenským realitám, ráčte dovoliť, zase je tu jedna hrozná anomália, ktorú, myslím, práve naša vedecká demokracia by trpieť nesmela. Na univerzitu v Bratislave sú posielaní páni profesori, ktorí miesto toho, aby vskutku minulú historickú realitu skúmali, vynášali ju z minulosti na povrch, ako bolo poznamenané nie zlým vtipom, že na miesto historie píše ten pán romány, a to ešte zlé romány. (Hlasy: Kto je to? - Posl. dr Pružinský: Andrej Bielik!) Lebo, veľactená snemovňa, historiu slovenskú chcieť práve preto tendenčne preorientovať, aby autonomistický pohyb nemal historického podkladu, je už tak tendenčné a nevedecké, že už toto samo musí biľagovať celú túto orientáciu a tomu smeru dávať znamenie na čelo. Ja netvrdím, že frazeologia táto je storočná, a ja sa priznávam k tomu, že táto frazeologia je o niečo novšia, ale nezabúdajte, pánovia, že táto frazeologia je zasa prirodzeným výplodom a prirodzeným následkom všetkých tých pomerov, medzi ktoré slovenský národ prišiel. Bol čas, keď slovenský národ sa uplatňoval pod menom "Údelné kniežatstvo nitrianske", bol čas, keď tento národ bojoval, a stačilo mu to, keď bojoval, pod menom Okolia, bol čas, keď prišiel slovenský národ osvobodený po štátnom prevrate v r. 1918 do sväzku slovanského bratského národa, do sväzku slovanského štátu, Československej republiky, so systémom demokratickým. V systéme demokratickom sa musel ten národ a chcel uplatňovať. A teraz samozrejme, ak sa slovenský národ nechcel vzdať života v systéme demokratickom, kde vládne väčšinový systém, kde sa to povie: Väčšina rozhoduje, kde je viac, tam maj ú pravdu, národ slovenský, ktorý chcel žiť a chce žiť, samozrejme, že sa nemohol vydať na pospas tomuto väčšinovému mechanickému rozhodovaniu, lebo ak by sa tomu nechal, uznáte páni - celkom objektívne si to povedzme a otvorene - kedy by sa dožil uznania svojho práva? I vtedy, keby v najlepšom prípade dostal všetky mandáty, tých 60 mandátov, ktoré mu podľa volebného zákona pre Slovensko sú určené, keby všetky tie mandáty dostal, ako by mohol so 60 mandátmi väčšinu vytvoriť? Tedy na miesto tohoto technického väčšinového systému v demokracii slovenský národ, súc demokraticky založený, usiluje sa práve demokratickým základom a principom brániť a preto si tvoril a vytvoril demokratickú základnu, hovoriac: Český národ suverenný - jedna jednotka, slovenský národ suverenný - druhá jednotka, stojí jednotka proti jednotke, nemožno majorisovať, nemožno prehlasovať. (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany. - Posl. dr Patejdl: Ústava zní jinak!) Pán poslanec, ja nehovorím teraz o ústave. (Výkřiky.) Pardon, to je nie proti ústave, to by sme sa ďaleko dostali, keby sme na túto debatu prišli. (Posl. Jenšovský: A slovenský národ nedělal ústavu?) A kto ju dělal? Ja by som prosil pána predsedu, aby tento váš výraz do zápisnice snemovne neprišiel, aby sa to do zápisnice snemovne nedostalo, že slovenský národ "nedělal" ústavu! Ráčte si ... (Posl. Jenšovský: Já jsem říkal, že slovenský národ dělal ústavu!) Áno, a hlásime sa k tej ústave. (Hlasy: Nepřekrucujte!) Podávam aj formálny návrh, aby výrok pána kolegu do zápisnice posl. snemovne neprišiel. (Posl. Hatina: Nepřevracejte to!) Veľactená snemovňa, odpusťte, ja rozmýšľam svojim rozumom, a ak myslíte, že prekrucujem, ja sa hlásim vedome k svojmu rozumu a očakávam od každého, že aspoň tak bude hodnotiť môj rozum ako svoj. (Tak je! - Posl. Rybárik: Ale nesmiete prevracať a prekrucovať!) To už je otázka nášho vzdelania, či moja logika je správna, či vaše dedukcie sú ilogické. (Výkřiky.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Tiso (pokračuje): Slávna snemovňa! Isteže politická čiara slovenského národa v republike Československej je v najužšej súvislosti s historiou slovenskou. Nemožno to poprieť. Preto by som pokladal za vybavenú námietku: vraj od historie slovenskej ste sa odchýlili a hovoríte, o čom historia slovenská nevie. (Posl. Rybárik: Vy ste sa odchýlili už pred prevratom, ešte za Maďarska!) Nemal som času! (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Tiso (pokračuje): Naša politická čiara ... (Posl. Rybárik: Čakali ste do roku 1919!) Buďme, chválabohu, hrdí na to, a beda nám Slovákom, ktorí si takéto chyby vyčítame, kdežto vidíme, že na pr. ešte dnes posielajú nám učiteľov z Viedne. To je nie chyba? To nik nevidí, to nik nevytýka. Ale keď ten Slovák doteraz poblúdený sa vráti a úprimne sa prizná k národu, to už vytýkate? (Posl. Ursíny: Že nám posielali učiteľov, to nehovorte, ani jeden prípad nemôžete uviesť. Ráčte uviesť prípad!) Zostanem vám dlžný, ale donesiem vám mená, buďte spokojný, že vám donesiem mená. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Tiso (pokračuje): Slávna snemovňa! Okrem historického vzťahu nášho politického boja, okrem konštatovania politickej linie, politickej súvislosti nášho politického programu s historiou slovenskou isteže je veľmi závažné, aby sme teraz poukázali i na súvislosť našej politickej linie s demokraciou. My, slovenský národ, sociologicky, myslím, že sme najdemokratickejší národ. Sociologická sústava naša a štruktúra nášho národa nás priamo núti do demokratického systému. Preto sme za demokraciu. Pravda, ráčte dovoliť, že máme kritické stanovisko k demokracii práve v záujme demokracie, aby sme demokraciu zachovali, lebo demokraciu chceme mať a varovali sme demokraciu pred takými chybami, ktoré by mohly viesť ku krize demokracie. Obyčajne sa, páni, mýlime a hovoríme v povedomí, že demokracia zvíťazila menovite po vojne na celej čiare, alebo aspoň v Europe, a že toto víťazstvo a všeobecné premeny v prospech demokracie natoľko nekritických nás nechávajú, že si nevieme ani dovoliť pozrieť kritickým okom, či ide naša demokracia správnou cestou alebo nie. Uspokojujeme sa konštatovaním, že demokracia zvíťazila, tedy že demokracia je taký zdravý živel, taký princíp, ktorý nepotrebuje korektúru, a že naša demokracia samozrejme v rodine veľkých demokracií tiež obstojí a musí obstáť bez všetkej kritiky. My sme za demokraciu, ako hovorím, ale z demokracie si nerobíme modlu. My demokracii nechceme slúžiť tak, že demokraciu bezpodmienečne a za všetkých okolností i s jej chybami by sme chceli držať, lebo sme si vedomí, ze vtedy ju neudržíme. Sme za demokraciu, lebo sme presvedčení, že demokracia uplatní aj práva národa slovenského, a musíme konštatovať, že naša demokracia dopracovala sa už uznania a uplatnenia práv jednotlivca bez rozdielu. Konštatujeme, že naša demokracia dopracovala sa k uznaniu práv i jednotlivých tried. Ale konštatujem, bohužiaľ, i to, že naša demokracia nedopracovala sa ešte k tomu, aby si bola vedomá, že rovnou mierou je povinná uplatňovať práva kolektívnej a národnej individuality, tedy ísť o krok vyšie, o krok vyšie postúpiť, v prvom rade pokiaľ ide o štátotvorný národ slovenský. Ak tedy demokracia bojuje o rovnoprávnosť, musí si uvedomiť, že najúčinnejšou apologiou demokracie bude, keď sa predstaví ako vyššia mravná sila, poťažne ako účinnejší konzervátor mravných hodnôt politického a štátneho života než akýkoľvek iný systém. A my sa hlasíme k demokracii preto, že v demokracii vidíme lepšieho konzervátora vyšších mravných hodnôt v politickom a štátnom živote než bola plutokracia, monarchia alebo diktatúra. Práve preto sa hlásime k demokracii, ale nech má naša demokracia aspoň toľko sily a odvahy, ako polodiktátor Stojadinovič, ktorý, keď sa domáhal, aby skupština belehradská uznala konkordát, mal odvahu povedať svojim ľuďom v Srbsku toto: Kráľovské slovo ma viaže, Sjednotiteľ kráľ to chcel a kráľovské slovo zaväzuje! Keď polodiktátor vedel toto povedať, nech má toľko mravnej sily i naša demokracia, že povie, že prezidentské slovo zaväzuje a tedy prezidentský podpis na pittsburghskej smluve nech zaväzuje a viaže nás. (Posl. dr Patejdl: Přečetl jste si, co o tom řekl pan presidet?) eno prečítal. (Posl. dr Patejdl: To je zneužívání!) Neráčte provokovať, aby som zašiel na túto tému. My sme za demokraciu, lebo v idemokracii vernme a chceme veriť a budeme pracovať v záujme demokracie, aby bola skutočne lepšnm systémom než akýkoľvek iný systém.

Pravda, slávna snemovňa, ráčte dovoliť, môžeme my povedať o našej demokracii, že je to lepšn systém? Mám pri ruke niekoľko čnsiel z našich novín a dlho by to trvalo, a nechcem pozornosť posl. snemovne natoľko zaujať, aby som tieto články všetky prečítal, aby ste vedeli, čo cenzuruje náš bratislavský cenzor, aby ste vedeli, že také veci necenzuroval žiadny cenzor. Nedávno jsme citovali, pri príležitosti 60ročnej oslavy pána predsedu vlády, články z Budapešti, a konštatovali sme oproti tomu, čo cenzuruje naša cenzúra, a ja neviem, či sa najde človek, ktorý by mohol povedať, že tento náš systém, ktorý takúto cenzúru trpí, je lepším systémom, ako bol ten predošlý systém. Neráčte v tom vidieť akýsi nárek za minulosťou a túžbu po minulosti, vy by ste sa lepšie mali v tej minulosti, za ktorou údajne neplačete, ako my.

Veľactení, ja by som vám dal prečítať len jeden úryvok našej cenzúry, aby ste sa presvedčili o tom, čo je to za hrozná cenzúra. Bolo cenzurované na pr. číslo "Slovenskej pravdy" a teraz vám prečítam tých pár riadkov, aspoň čo bolo cenzurované. Vycenzurované bolo toto, ráčte v tom hľadať objektívne kriteriá nútnosti cenzúry (čte): "V tomto boji musíme byť tvrdí a keď sa nás chytajú vši, tým viac prnčin urýchliť boj za očistu, pozabíjať vši a nebude všivákov, vykynožiť bacily, ktoré šíria nákazu a nebude soplošov." Nie toto som chcel prečítať, ale je to cenzurované tiež. A nasledovalo: "Proti vám, bacilom, aféram, terorom a zradám Slovákov, všetci do útoku. Tedy "do útoku" vyvolalo ozvenu. A nasledovala reč predsedu Sväzu slovenských železničnarov". I toto bolo cenzurované, ráčte sa presvedčiť a srovnať (ukazuje časopisy), aby ste sa presvedčili, či je to vskutku, nechcem tu obšírnejšie články, ktoré sú cenzurované, čítať, lebo pod jednu mieru by to všetko padlo, aby ste sa presvedčili, že tá bratislavská cenzúra je akási zvláštna špecialita, a myslnm, že vy českí žurnalisti by ste to neboli dávno trpeli.

My sme za demokraciu, lebo chceme vidieť v demokracii lepší systém a ten lepší systém by sme chceli vidieť v tom, že by malo platiť dané slovo. Na začiatku tejto vlády, keď bola sostavená, prišiel do ministerstva národnej osvety pán dr Franke a v kultúrnom výbore osvedčil sa a interpeláciu, že nebude a nestrpí kultúrny boj. Naša politická verejnosť vzala na vedomie toto osvedčenie pána ministra Frankeho, a keďže sme predpokladali, že je to nielen jeho osobná mienka, ale určitý prejav celej vlády a dané slovo v tomto smysle, držali sme sa toho, že nebude kultúrny boj. A od demokracie by sme toto tiež čakali ako od lepšieho systému, že čo sa slovom povie, to sa potom aj skutočne drží a do dôsledkov vykonáva. A naproti tomu čo musnme vidieť? Slovom sa snce povedalo: nebude kultúrny boj a nebudeme ho robiť, ale musíme konštatovať, že tým urputnejšie sa vedie.

Niekoľko úkazov, aby ste zasa nepochybovali, že je to nie tak a že tvrdnm zasa, čo neviem doložiť. Páni, vy Česi a Moravania hovornm preto tak, lebo apelujem na predprevratové vaše zariadenie - 60 rokov je oid roku, čo môžete oslavovať jestvovanie svojich zemských školských rád. Čo ste mohli mať dávno pred prevratom, toho sa slovenský národ ani v 20. roku svojej republiky nemôže dočkať, aby sme mali to isté, čo ste mali za Rakúska. (Posl. Jenšovský: To není pravda, máte všecko!) Máme. A musnme bojovať za školskú radu i dnes, a bojovať zasa i protn zamýšľanému složeniu tejto školskej rady. Tú školskú radu, ktorá bola pre vás dobrá a ktorá je pre vás dobrá, že i zástupcov cirkevných škôl ste ta pripustili a mali, na Slovensku už nechcete pripustiť, hoci na Slovensku je tá cirkev nielen ideovým usmerňovateľom, ale je i faktickým majiteľom a udržiavateľom viac ako 2/3 škôl. A to naša demokracia nevie pochopiť, že cirkev má mať zastúpenie v tej školskej rade aspoň také, ako tá politická obec, ktorá je udržiavateľom, alebo aspoň ten učiteľ, ktorý zo školy často iba žije a viac v nej nerobí.

Slávna snemovňa, demokracia by mala byť lepším systémom než akýkoľvek iný systém. A aspoň v demokracii zúčastnené strany, ktoré na demokraciu ako na svoj základný politický článok prnsahajú a ktoré hlásajú, že na Slovensku je to súkromná vec - vieme v akom smysle - aspoň toho by sa maly držať v demokracii, aspoň v tom by maly držať slovo, svoj program, že by nešly priamo proti náboženstvu, ako sa to zasa chystá, že sa má priredukovať vyučovanie náboženských hodín na učiteľských ústavoch, aspoň a len na prvom ročníku na jednu hodinu a inde nie.

Vážené shromaždenie, myslím, že za 20 rokov skúseností nášho vnútorného života a pozorovaním poklesu mravných hodnôt - neklamme sa - v národe a pozorovanie i celkového svetového položenia ľudstva, i tých najzatvrdilejšnch ľudí a bojovníkov protináboženských presvedčilo o tom, že nevedie k cieľu tento boj. A keď nevieme dať na miesto náboženstva v školách niečo lepšie, umenšovať vplyv, ktorý dáva náboženstvo vo školách, je aspoň hazardovaním s týmito mravnými hodnotami národa. (Tak je!) A demokraciu nepovažujeme za to za lepší systém, že sa neučí z týchto skúseností, ale ide po stopách starých liberálnych vlád, ktoré liberálne vlády tento smer forsírovaly a dopracovaly sa svojej krízy a svojho krachu. Myslím, že naša demokracia ta nechce dojsť.

Slávna snemovňa! Konečne by som prišiel ešte, posudzujúc našu strannncku situáciu a naše položenie v dnešnej vnútropolitickej situácii, i na posledný akýsi dôvod, ktorým sa pracuje proti našej strane, keď sa nám nastrčuje záujem katolicizmu v republike a na Slovensku. A z tohoto usilujú sa páni skonštruovať argument proti nám. Hovoria nám katolíci, bratia, Česi katolíci nám povedia: pozrite, čo sa robí na Slovensku - myslím, že nehovornm žiadnu tajnosť, keď to poviem, viem to z novín a nie z dôverných konferencií a informácií - kým vy ste neplodnou opozíciou, ako zaujímajú všetky popredné a výhodné miesta vo verejnom živote evanjelici na úkor váš. To by bolo vaše právo, to by ste vy tam mali byť a nemali by ste si dovoliť rezignáciu a abstinenciu z vládnej účasti, nemali by ste toto dovoliť. To nám hovoria bratia katolnci. Bratia socialisti zas nám povedajú ... (Výkřiky socialistických poslanců.) No, myslím, že sa považujeme za bratov. Vidíte, ja takto chápem i demokraciu, i bratstvo, on demokrat pochybuje o tom. Tn nám zasa hovoria: Pozrite sa, Slováci, ľudáci, katolíci, pozrite sa na vplyv katolíckej strany v Čechách, ktorý se nedá ničím iným vysvetliť, iba tým, že sú vo vláde, a preto vám nič iného nepozostáva a vaša povinnosť je ísť do vlády.

Slávna snemovňa! Hovoria nám to bratia katolíci, ktorí ešte nedávno museli ťažké údely na svojich telách znášať od tých, ktorn išli proti ním s tým, že katolicizmus sa spreneveril národu a nešiel s národom a preto im hovorili: Váš osud je zaslúžený a pravdivý, a takto sa musí zaobchádzať s katolíkmi, lebo išli proti národu. Katolíci chytro na to zabudli. Teraz zasa nám toto hovoria tí socialisti, ktorí ešte nedávno práve katolíkov kresali a dávali si heslo a akúsi maršrútu pre svoj nástup: "Rím musí byť súdený a odsúdený", katolíci budú mať toľko práv, koľko si vydobyjú, a kto chce byť katolíkom, musí byť žobrákom - tí socialisti, ktorí zasa tých, pretože katolíkmi chceli byť, prenasledovali, a preto ich ešte aj z odborových organizácin vyhadzovali. (Výkřiky poslanců strany republikánské.) Agrárnici, najväčšia katolícka strana, kto by o vás v tejto súvislosti hovoril? (Hlasy: To ste povedali pravdu!) Myslím, že pochybujete o mojej úprimnosti v tejto veci.

Slávna snemovňa, katolicizmus ako svetový názor je činiteľom duchovnej obrody a kultúry ľudstva na základe Krístovho vykupiteľského diela. Čítam to schválne, aby zostalo to tak, ako sa to mieni. Katolicizmus ako taký medzi prostriedky, pomocou ktorých sa usiluje povolanie svoje splniť, nepočíta politické strany a politiku vôbec. Ako systém ale, ktorý si nárokuje nielen názov, ale i funkciu svetla sveta, nemôže zabrániť ani nezabraňuje, aby sa politické strany vo svojom snažení neriadily zásadami katolicizmu. Katolicizmus nemá mocenské ciele v smysle politickom, má však ambície, aby podľa jeho viery a mravoučných zásad sa riadila čím väčšia životná oblasť ľudí práve v záujme a v prospech tých ľudí.

My, Slováci, v politike riadime sa zásadami katolnckej viery a mravouky, lebo sme presvedčení, že takto konáme najlepšie služby svojmu národu slovenskému (Tak je!) a takto sa riadime najlepšími intenciami katolíckeho svetového názoru. Riadime sa zásadami katolíckej viery a mravouky, lebo katolicizmus nezná tézu, podľa ktorej by on rozhodoval, či je to národ, alebo nie je národ, a nie je téza politicko-katolícka, ak v mene katolíckej politiky niekto odopiera národu slovenskému, ktorý sa hlási k svojej národnej samobytnosti, aby ten národ katolícka politika neuznala. (Potlesk.) Ale riadime sa preto, lebo vieme, že tomu národu slovenskému najväčšie služby preukážeme, a sme si vedomí a istí toho, že národ slovenský v akejkoľvek budúcnosti a v akejkoľvek konštelácii neobráti sa heslom "katolicizmus musí byť súdený a odsúdený", lebo bude si vedomý, že ten katolicizmus stál vždy v boji na jeho strane a podporoval jeho snaženie za národnú samobytnost.

Veľactené shromaždenie! Dovoľte, aby som ku koncu, v závere svojej reči apeloval a odvolal sa na dva výroky pána ministra dr Dérera. V poslednej veľkej kampani, ktorú pán minister dr Dérer proti našej strane na Slovensku zahájil - a myslím, že už aj skončil - použil na dvoch miestach, v Nitre a Košiciach, týchto výrokov: "Nikto vám tú autonomiu nikdy nedá." A na ínom mieste zas pán dr Dérer povedal: "A kto je proti národnej jednote, ten je proti štátu československému." Dúfame a prejavujeme svoje najhlbšie želanie, o čom sme ináč presvedčení, že ústami dr Dérera nehovorila ani vláda a nehovorila ani republika. A boli by sme zvedaví, či sa jeho strana s týmito dvoma výrokmi dr Dérera ztotožňuje alebo nie. (Posl. Tymeš: Celá strana sociálně-demokratická stojí za Dérerem a všichni upřímní Čechoslováci!) Ak mi to zodpovednn páni činitelia klubu soc. demokratickej strany dajú na vedomie, budeme si to vedieť kvitovať. Ale chcem to vedieť od zodpovedných činiteľov soc. demokratickej strany.

Slávna snemovňa! Veríme a sme presvedčení, že ústami dr Dérer a nehovorila ani vláda a nehovorila ani republika, ale hovoril iba predpojatý stranník, ktorý si myslí, že takto pod heslom národnej jednoty, ktorú bude fanaticky, hlava nehlava, nehľadiac na nič, brániť, bojovať a zastupovať, si ubezpečí a zabezpečí svoje politické prvenstvo.

My oproti tomu vyhlasujeme: Áno, slovenský národ ako etnicky samobytný, politicky suverénny národ vo svojom štáte, Československej republike, žiť chce, chce si zabezpečovať všetky podmienky svojho národného, kultúrneho a politického rozvoja a pôjde ďalej neochvejne za progamom politickej autonomie v rámci Československej republiky. (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)