Vážená snemovňa! Vidím-li to, tu mi prichádza na um isté podobenstvo. Tento parlament je taký ako tibetský modlitebný mlyn. Príjdu sem rečníci, mluvia, vyjadrujú priania a túžby ľudu opätne a znova, odmrmlávajú svoje reči ako tie modlitebné mlyny v Tibete, a medzitým deje bežia za sebou, a nad vysokými horami Tibetu honia vetry nebezpečné mračná, avšak tuná melú mlyny i naďalej naprázdno a vytvára sa proste absolutná diktatúra výkonnej moci. V parlamente niet možnosti slobodného prejavu mienky. Medzi vládnymi stranami nemá nikto tej duše, že by sa sem postavil a odvážil sa povedať: "Zákony odhlasované parlamentom sú posviatne a preto sa musia dodržiavať." Tiež rozpočet je zákon a jeho dodržovanie je záväzné.

Väčšina sa dnes a pre budúcnosť sama seba zponižuje, jestliže tieto nadvýdaje proste a kľudne odhlasuje. Pripúšťam, môžu byť mimoriadné pomery, ktorým nemožno vyhnúť a za ktorých treba ihneď a bez rozmýšľania jednať, ako o tom mluví latinské príslovie: "Caveant consules". V takýchto dobách však sa treba rozhodovať ihneď a treba ihneď sohnať potrebné predpoklady. Avšak v r. 1936 nezažili sme časov mimoriadnych. Dnes snáď žijeme v mimoriadnej dobe, avšak v r. 1936 nie.

Jestliže teraz skúmam ducha parlamentu a tiež výkonnú moc, ktorá vzrastla v diktatorickú, a hľadám, či vtedy, keď minister financií prichádza pred parlament s takýmito ťažkými hospodárskymi prekvapeniami, boly učinené opatrenia v duchu prejavu predsedu vlády z 18. februára a opatrenia v rámci vládnych rozhodnutí, ku ktorým od tých čias došlo, dľa ktorých vraj treba vytvoriť medzi vládou a obyvateľstvom také dôverné ovzdušie, ktoré zahrnuje v sebe nerušené možnosti štátneho života a plnoprávneho národného života, tu musím konštatovať, že my, ktorí žijeme medzi ľudom a ktorí sa nedáme zaslepiť elektrickým žiarom parlamentu, vidíme, že ovzdušie dôvery nebolo vytvorené a že rôzne podriadené úrady a vrchnosti, verejná správa, súdy a finančné úrady ako keby umele pracovaly na tom, aby už v zárodkoch vyhubily dôveru, ktorá sa snáď už začínala vyvinovať.

Vážená snemovňa, my ktorí žijeme medzi ľudom, musíme so dňa na deň počúvať nové a nové ponosy, celé masy ľudu nás vyhľadávajú a prosia nás o ochranu proti prehmatom úradov. Nechcem tuná podávať celoštátny obraz, ač snadno by som ho mohol podať cez peršpektívu ústredne našej strany. Podám iba i lokálne utvorený obrázok o tom, čo všetko sa stalo na pr. za niekoľko týždňov vo dvoch okresoch v blízkosti môjho domova, čo sa hodí k tomu, aby tu žiaducnú dôveru zničilo a oživilo korene obrovskej nedôvery.

V okrese vrábeľskom ležia blízko sebe tri obce. Sú to Pozba, Baračka a Lót. Koncom januára dostavilo sa do obce Pozba nenadále 15 četníkov. Obsadili túto dedinu, počítajúcu 700 duší, uzavreli ulice v dedine a začali vykonávať domové prehliadky. Vo svojej hrdinskej činnosti išli tak ďaleko, že zatkli učiteľku maďarskej školy cirkvi reformovanej Alžbetu Szabó. Ďalší ich hrdinský čin bol ten, že za vážneho ohrožovania vyslýchali manželku Sigmonda Pásztora, manželku Františka Mészárosa, manželku Jozefa Pásztora, manželku Jana Cinnera, manželku Jonáša Szabó, manželku Františka Bathihi, manželku Júliusa Mészárosa a Irmu Mészárosovú.

(Posl. dr Holota [maďarsky]: Muž nie je medzi nimi?) Niet medzi nimi ani jediného muža, sú to všetko prosté dedinské ženy. Prečo vyslýchali tieto ženy, čo bola tá hrozná politická rozvratná činnosť, pre ktorú bolo treba zatknúť mladú učiteľku a podrobiť výslechu prosté dedinské ženy?

Nuže, vážená snemovňa, príčinou všetkého toho bolo, že istý našoptavač - lebo veď z týchto sa živí dnes administrativa - povedal, že v týchto dedinách je v obehu istý reformátsky psaltár "Halleluja", v ktorom sa poburuje proti republike. Previedli všade domové prehliadky a s veľkými nesnádzami vykutrali niekde psaltár, tlačený dosť dávno pred r. 1914, jehož inkriminovaný žalm chcem vám tu prečítať. Žalm znie takto (čte):

Ach, dlho už krvácaš ... Ach, dlho krvácaš ubohý Maďare ostrie meča, kliatba hriechu tvoja ťa hryze. Trasúci sa tážem: snáď nevystrieda ani smútnu minulosť blahý príšti deň?

Ježíš však mierne ma pokára: Molomyseľný, čo pochybuješ? Som pánom výchrice a búrky, ku mne sa hlás, Maďar, ja ťa zachránim.

Jeho vzývaj, Maďar, a Pán ťa zachráni, a uvidíš, že nové lepšie bude ako staré. Len tvoj hriešny, sobecký a rozdrásaný život polož do rúk tvojho Spasiteľa.

Odpustí ti, čos všetko napáchal a z veľa tŕňov vyženú ruže, bremeno tvoje vezme na své plece, a žehnať ti bude položením ruky.

Vážená snemovňa! Táto báseň, ktorá je výtvarom nábožensky hlboko založenej poetickej duše z 19. storočia, dala podnet k tomu, aby táto dedina po celé dni podliehala ťažkému četníckemu teroru. Avšak nestačilo to, že domové prehliadky boly konané v Pozbe, odišli i do súsednej obce Baračky, i tam obsadili četníci dedinu a hrdinne hľadali s nastrčen ými bajonety medzi bezbrannými ľuďmi, či tam ešte je niekoľko exemplárov z tejto knihy.

Tiež v obci Lót vzali k výslechu učiteľa školy cirkvi reformovanej, či je tam nejaký exemplár z tejto hriešnej knihy. Potom odišli k vedúcim osobnostiam a členom miestnej skupiny "Maďarského kultúrneho spolku na Slovensku" a pokúšali sa o to, aby vytiahli priznanie z týchto prostých maďarských ľudí. A keď títo nemohli sa priznať k ničomu, keďže necítili sa byť vinnými, tu sa ich četníci tázali, čo vraj hľadajú v maďarskom kultúrnom spolku. Vy ste obchodník, teda obchodujte, vy ste gazda, tedy gazdujte, starajte sa o svoje gazdovstvo a nechoďte do maďarského kultúrneho spolku.

Vážená snemovňa! Títo četníci neboli nijako oprávnení pátrať po tom, či je niekto činný a či nie v kultúrnom spolku. Avšak má táto vec ešte inú novú fázu. V Baračke pátrali po zbraniach u nájomcov obecnej honitby. Našli sa lovecké pušky, avšak to je prirodzené, veď ľudia najímajú obecný revír. A tu bola veľká obžaloba: ukryté zbrane. Náčelník s rozkošou zasahuje do tohoto prípadu a zabavuje lovecké zbrane, a nedá im ani povolenie ku držbe zbraní, ač sú to nájomci honebného revíru dotyčnej obce.

Avšak, vážená snemovňa, do akej miery je chorý náš administratívny život vôbec a akej nápravy je tuná treba a do akej miery je otrávený pomer podriadených úradov k obecenstvu, to charakterizuje ešte tento prípad. Keďže dotyčný pán dal mi tento dopis k dišpozícii, myslím, že nebude nezaujímavé, jestliže ho prečítam, abych tým dokázal, akým spôsobom sa pokúšajú lámať duše v kole a akým spôsobom sa pokúšajú zveľadovať kádry strán. Predsedom spojených maďarských strán v okrese Želízkom je Ladislav Majthényi. Jeho syn bol vychovaný v Maďarsku. Pred rokom vrátil sa domov a keďže svoje školy vychodil v Maďarsku, tu pán okresný náčelník v Modrom Kameni, notár a ostatní ľudia z administratívy vyslovili, že mladý Ladislav Majthényi je človek nespoľahlivý. Ladislav Majthényi ml. neobdržal tedy ani cestovného pasu, ani zbrojného pasu a kedykoľvek sa obrátil na úrad, bola jeho žiadost, ako človeka nespoľahlivého zamietnutá. (Posl. A. Nitsch [maďarsky]: Koľko je mu rokov?) Je mu 19 rokov. (Posl. Kopasz [maďarsky]: Na čo mu je zbraň?) Neide o to, na čo je mu zbraň, ale ide o to - a to je charakteristické - ako sa stal Ladislav Majthényi ml., tento nespoľahlivý občan, od večera do rána spoľahlivým a patentovaným štátnym občanom. Otec sa naraz dozv edel, že jeho syn Ladislav Majthényi ml. pridal sa k agrárnej strane. Otec sa čudoval, čo viedlo syna k tomu, že vstúpil do agrárnej strany. Syn, aby sa ospravedlnil, napísal svojmu otcovi dopis, ktorý keďže otec mňa k tomu zmocnil - prečítam (čte): "Vskutku vstúpil som do agrárnej strany. K tomu mňa primaly tieto dôvody: V prvom rade to, že som bol politicky za nespoľahlivého prehlásený, a ač som sa nikdy nezapodieval s politikou, bola zavedená na mňa taká štvanica, z ktorej už i dosiaľ mal som veľké škody a ktorá by bola mala pre mňa nepredv ídané a neviditeľné dôsledky. V prvom rade bol mi z toho dôvodu odňatý pas, potom práve z toho dôvodu nechceli mi vydať ani zbrojný pas. Keďže proti mne nikdy nebolo vedené pokračovanie a čiste len svojej "nespoľahlivosti" som mohol ďakovať všetko to, chcel som učiniť všemu tomu koniec a vstúpil som do strany agrárnej. Niet iného spôsobu, lebo len takto môžem napraviť svoju bezdôvodne pošramotenú povesť u tých, od ktorých všetko závisí. Lebo možno všetko dať a tiež nedať nič. Agrárna strana nepožaduje odo mňa nič v takej miere, že by to zabralo u mňa viac času a zaneprázdnenia. Ovšem, na niektoré schôdze budem museť chodiť, avšak vždy iba na miesto a v dobe, ako to určí notár."

Vážená snemovňa! Je krásnym dokumentom duševného teroru, že kritérium spoľahlivosti možno definovať tak, že: ja niekam vstúpim, tam mi vystavia nejaký lístok, ktorý sám ani nepodpíšem, a tým budem mať svet otvorený.

Okresný úrad v Modrom Kameni previedol určité opatrenie, ktorým sa v mimoriadnej miere napomáha bezpečnosti štátu, tiež v Zsélyi. Zsély leží blízko hraníc. Určitá časť pôdy gazdov leží za hranicou, takže títo musia každodenne prechádzať na druhú stranu hraníc, aby mohli svoje pozemky obrábať. A keďže kritérium spoľahlivosti či nespoľahlivosti určuje náčelník, odňal gazdom, ktorí sú vo stranách spojených, ako nespoľahlivým povolenie k prekročeniu hranice. Naproti tomu však povolenie bolo dané príslušníkom strany agrárnej, a je pravdepodobné, že vstúpia-li všetci do strany agrárnej, týmto okamihom budú všetci spoľahliví a obdržia povolenie k prekročeniu hraníc.

Dňa 18. februára a v dohe nasledujúcej často sme počuli vo forme ministerských prejavov, že bude postarané o to, aby menšinové jazyky sa uplatnily ako v administrative tak i u súdov. Tu mám v ruke "rozsudok" administratívneho trestného súdu, v ktorom niet ani jedinej litery maďarskej, a obsahuje to, že Imrich Morva, obyvateľ a mäsiar vo Veľkom Medere, je trestaný pokutou 150 Kč. Ani jedinej litery niet v tomto usnesení, ktorá by vyhovovala nárokom okresu komárnianského s 90 % väčšinou maďarskou. Jestliže skúmam, pre čo bol Imrich Morva odsúdený, tu sa dozvedám, že Imrich Morva istého nedeľného dopoľudnia počúval bohoslužby kostolné, vysielané radiom v Budapešti. A poneváč koncom bohoslužieb spieva sa niekde hymna papežská a niekde hymna maďarská, Morva nebol na toľko prozreteľný, aby po dokončení bohoslužieb ihneď vypnul radio. Keďže to bol letný deň a okná jeho bytu bol y otvorené, tu tóny maďarskej hymny náhodou vyznievaly i na ulicu a keďže podľa rozsudku "maďarskú hymnu počulo niekoľko občanov na ulici vo Veľkom Medere, čím on vyvolal verejné pohoršenie", musel byť Morva odsúdený a bola mu odňatá radiová koncesia.

Avšak mám pri ruke ešte iný dokument, ktorý nechcem prečítať, ale i tento prezradzuje neuveriteľnú duševnú korupciu, pretvárku, zbabelosť a udavačského ducha. V obci Iža, okres Stará Ďala, tamojší rím. kat. farár - keďže tam bola zahájená akcia, aby obecný zastupitelský sbor odhlasoval pozemok pre stavbu štátnej školy - po svojej kázni premluvil vrúcne slová ku svojim veriacim, aby zachránil hmotné záujmy obce, a dal im poučenie, že sú povinní poskytnúť pozemok zdarma a podujať sa brem en, ktoré snáď ani nebudú môcť uniesť. Duchovný plnil iba svoju pastiersku povinnosť, keď voči štátnym školám obhajoval práva cirkvi a rím. kat. školy; to však už stačilo našoptávačom, a dnes už sú v behu pokračovania proti farárovi v Iže. Raz bol odsúdený na 30 Kč, po druhé pre to isté na 1000 Kč a teraz leží akt u krajinského úradu.

Vážená snemovňa! Z takýchto prípadov, z ktorých by som mohol uviesť ešte celý rad, kebych v dôsledku klotüry, zavedenej v posl. snemovni nemusel sa starať o to, aby sa i mojim kol. poslancom dostalo času k reči - už i z týchto príkladov je jasné, že je tu v našej verejnosti taký chorý duch, na ktorý treba vziať metlu. (Posl. Esterházy [maďarsky]: Sú ustrašení!) Choroba harmonizuje so strachom. To je psychologický fakt. Treba otvoriť okná, treba vypustiť zatuchlý vzduch, lebo je nemožné, že by ste sa neodvážili postaviť sa ľudom poctivým a úprimným a že by svet platil len pre falošníkov a zbabelcov.

Múdre vládnutie má svoje zásady, len sa nebáť ich použiť. Na to si dovolím uviesť malý príklad, ktorý sa stal v Londýne dosť dávno pred válkou. Mohlo by sa povedať, že Československo nie je Veľká Britania, ale i takto je ten príklad veľmi poučný. V Londýne postavil sa do ulice istý anarchista a povedal paličskú reč. Refrénom jeho reči bolo: "Ja rozbuším Velkú Britaniu!" Dobrák anglický strážnik ho trochu počúval, potom ho to omrzelo a vzal ho na strážnicu. Tu vyslýchal policajný úradník anarchistu, ktorý s veľkým temperamentom odriekal svoju reč a na koniec povedal: "Ano, ja rozbuším Veľkú Britaniu". Na to policajný úradník povedal: "V poriadku, priateľu, teraz už môžete ísť." Anarchista sa čudoval, lebo si predstavoval, že sa dostane na niekoľko týždňov do chládku. Môžem ísť? - tázal sa anarchista. "Ako by nie, priateľu, idzte len a rozbušte Veľkú Britaniu."

Veľavážená snemovňa! Československo skutočne nie je Veľkou Britaniou a Československo skutočne nemôže užívať politických prostriedkov, vhodných pre Veľkú Britaniu, avšak možno sa poučiť i z dnešného anglického príkladu, kde dnešný anglický premiér mohol priateľským gestom prepustiť Edena, toho štátnika, na ktorého Angličania tak dlhú dobu prisahali. Ministerský predseda mu povedal: "Priateľu, vy ste vykonali veľmi krásnu prácu, avšak teraz nepotrebujeme vášho temperamentu, lebo Anglia potrebuje mieru."

Vážená snemovňa! Pozorujeme-li vnútorný politický život v Československu, tu vidíme, že je tu dvojaký vývoj. Jedným je vývoj, ktorý sleduje smer národných kolektív, a druhým je ten, ktorý chce národ československý prilepiť k ideologii marxistickej. Tu ako u Slovákov, tak u Nemcov, Maďarov ba do určitej miery i u Rusinov obrovská kolektivizujúca národná myšlienka skladá dohromady národné kádre; národ československý však trvá i naďalej na marxistickej ideologii, ktorá sa už prežila a patrí do muzea a táto zaľahla na republiku Československú a znemožňuje dohodu od národa k národu.

Republika československá prežíva teraz a bude prežívať i nabudúce doby, kde práva slobody vo smysle liberálnom, dávané individuu, nebudú mať žiadnej ceny, kde bude treba dať práva slobody národným kolektivom, aby národ korporatívne stál proti národu. Tomuto vývoju sa nebude môcť vyhnúť ani republika Československá. Československo leží na takom území Europy, kde nemôže vystupovať úspešne proti silám, ktoré sú vôkol neho pozdlž hraníc v rozvoji. Československá republika môže si do nejakej doby ľubovať v zástoji, že je koridorom medzi Moskvou a Parížou. Tí, čo posudzujú pomery striezlive, mohli videť, že obsadením Rýna bol jeden koniec koridoru uzavretý a že po Berchtesgadenu bola určitá časť koridoru i zamurovaná.

Treba zlikvidovať starý systém a nastoliť nový systém vo verejnom živote československom, ktorý bude mať odvahu podívať sa pravde do očí, ktorý nebude chcieť riešiť národné problémy podľa falošných, záľudných a zo dreva tesaných vzorov, ktorý počítajúc so živým národným telesom bude mať odvahu počínať si tak, ako si toho vyžaduje sila Slovákov, Maďarov, Poliakov a Nemcov.

Vážená snemovňa! Dovoľte mi, abych koncom svojej reči ako slovo záverečné prečítal citát z diela veľkého francúzského zahraničného ministra Talleyranda, ktorý slúžil Bourbonom, potom francúzskej revolúcii, po francúzskej revolúcii Napoleonovi a potom znova Bourbonom. Talleyrand pribil svoje politické zásady v istom memorande a tieto zásady pôsobia i dnes životnou múdrosťou. Talleyrand povedá (čte): "Naučili sme sa, bez pochyby trocha pozde, že cesta k prosperite štátov a jednotlivcov nezáleží v tom, keď bereme, čo patrí inému, lež keď zveľadíme, čo patrí nám. Naučili sme sa, že každá územná rozpínavosť, každá uzurpácia či už násilím a či úskokom, ktoré spojujú mocnosti, zamorené predsudkami, s ideami rangu, hegemonie, politickej stability a isupremacie, sú iba krutými žarty politickej pošetilosti a chybným posudzovaním síl, a ich výsledok ukazuje sa v tom, že znesnadňujú administráciu a snižujú prosperitu a bezpečnosť vládnej správy v záujme márnivosti tých, ktorí vládnu. A preto Francúzsko nech zostane len vo svojich národných hraniciach. Tým je dlžno svojej sláve, svojej múdrosti, záujmom svojim i iných národov, ktoré dosiahnu slobody." (Předsednictví převzal místopředseda dr Markovič.)

Vážená snemovňa! Z dejín sa nielen môžeme učiť, ale i musíme sa učiť. Len jedno n emožno z dejín: prihlásiť sa ku skúške opravnej. (Potlesk poslanců maďarských spojených stran.)