P. poslanec soc. demokratickej strany Remeš uviedol svojho času v rozpočtovom výbore aj to, že 7 montérov z Mostu dokázalo, že montáže, ktoré robotníci v Podbrezovej prevádzajú obvykle 100 kg za 93 Kč, možno vraj previesť za 29˙50 Kč. Na základe tohoto by sa mohol niekto domnievať, že mzdy robotníctva v Podbrezovej sú veľmi vysoké. V skutočnosti však v Podbrezovej sú tak nízke mzdy, ako azda v žiadnej inej železiarni v republike. V Podbrezovej majú viacerí robotníci na hodinu iba 1˙44 Kč. V kolektívnej smluve, ktorá platila pre Podbrezovú a k nej patriace závody, bola v mzdovej čiastke smluvy pre závod v Tisovci aj táto "perla": "Mladší kvalifikovaní delníci maj ú na hodinu 1˙32 Kč." Pri prevádzaní korektúry tejto kolektívnej smluvy v októbri 1937 sme túto "perlu" zo smluvy samozrejme vynechali, lebo to robilo ostudu štátnym banským a hutníckym závodom.

Pri tejto príležitosti som nútený uviesť, že ministerstvo verejných prác poskytlo svojim robotníkom na niektorých banských závodoch v českých krajinách celkom správne drahotnú výpomoc do výšky 500 Kč, ale pre robotníctvo štát. banských a hutníckych závodov na Slovensku príslušní činitelia takúto drahotnú výpomoc poskytnúť nechcú, ale iba menšiu, hoci mzdy týchto robotníkov sú na Slovensku nižšie ako v krajinách českých a hoci niektoré banské závody na Slovensku prinášajú ročne viacmilionové čisté zisky.

K štátnym železiarňam v Podbrezovej uvádzam ešte iba toľko, že ich treba technicky dobudovať a zmodernizovať, postarať sa o ich dobré vedenie ako po stránke výrobnej, tak aj obchodnej, a vtedy nebudú vykazovať deficity, ale čisté zisky. Je potrebné postarať sa aj o to, aby štát, krajiny, okresy a mestá objednávaly svoje železiarske potreby v štátnych železiarniach v Podbrezovej, čo by tiež zaručovalo väčšiu zamestnanosť a rentabilitu týchto závodov.

Nedávno prešla novinami zpráva, že keď parlamentný úsporný a kontrolný výbor tak starostlive skúma hospodárenie štátnych banských a hutníckych závodov, že by nemal zabúdať ani na hospodárenie štát. lesov a statkov, ktoré sú spravované ministerstvom zemedelstva. Štátne lesy a statky majú 1 mil. 134.891 ha, z čoho na lesné hospodárstvo pripadá 1,026.159 ha, na poľné hospodárstvo 46.608 ha, na pasienky 46.392 ha a na rybníky asi 13.000 ha. K štátnym lesom a statkom patria ešte aj nasledovné priemyselné podniky: 3 cukrovary, 38 píl, 1 sušiarňa zemiakovej múčky, 4 mlekárne, 8 pivovarov, 13 liehovarov, 4 mlyny, 2 kameňolomy a 10 tehelní. Pri tomto ohromnom majetku bol podľa odborníkov r. 1936 v skutočnosti schodok, i keď sa na papieri v bilancii vykazuje čistý zisk. Takéto sú výsledky hospodárenia štátnych lesov a statkov, i napriek tomu, že sa štátnym lesom a statkom veľa pomohlo aj obilným monopolom a značným stúpaním cien dreva. Vzhľadom na uvedené okolnosti verejnosť očakáva, že parlamentný úsporný a kontrolný výbor bude patričnú pozornosť venovať aj hospodáreniu štátnych lesov a statkov.

Štátny rozpočet na r. 1936 bol najviac prekročený ministerstvom národnej obrany. Ide o obranu nášho štátu, ktorý chceme mať dobre zabezpečený všetci, ktorým na tomto štáte úprimne záleží. Je žiaducné, aby sme mali dostatočne opevnené naše hranice, je potrebné, aby sme mali náležite vystrojenú a v každom ohľade silnú našu armádu. Avšak nestačí iba dostatok dobrých kanónov a lietadiel. To sú iba stroje, ku ktorým sús potrební ľudia, dobrí vojaci. Keď by došlo k tým ťažkým chvíľam, ktoré si zaiste nikto z nás nepraje, vtedy by sme museli brániť republiku všetci, či by sme boli na fronte alebo doma. Vtedy by bolo potrebné, aby všetci občania tohoto štátu, najmä však Česi a Slováci mali zdravého ducha a dostatok oduševnenia a obetavosti. Aby tak tomu bolo, aj o to sa musia starať kormidelníci tohoto štátu. Aj to treba pripraviť, práve tak ako kanóny a pušky. Isté je, že jeden z hlavných predpokladov úspešnej obrany štátu sú spokojní občania. A tu prichádza do úvahy otázka, či sú dané všetky predpoklady k tomu, aby mohol byť spokojný slovenský národ, ktorý je s bratským českým národom spolutvorcom a udržovateľom tohoto štátu. Tie predpoklady nie sú splnené, to doznáva takmer každý vzhľadom na jestvovanie slovenského problému. Ide v podstate o to, ako tento problém vyriešiť, ako Slovensko pacifikovať a uspokojiť. Isté je, že sa táto vážna a páľčivá otázka nedá vyriešiť ani prípadnými odrobinkami hodenými Slovensku, ani medovými motúzkami a peknými rečami a tým menej výrokmi o "všivákoch a sopľošoch".

Hlinkova slovenská ľudová strana ako najväčšia slovenská strana a predstaviteľka nacionálne prebudeného slovenského národa predložila príslušným činiteľom konkrétne návrhy, ako je potrebné a možné slovenský problém vyriešiť. Ide hlavne o uplatnenie Pittsburghskej dohody. Je charakteristické, čo sa hovorí v súvise s Pittsburghskou dohodou. Jej odporcovia raz hovoria, že ju nemožno uskutočniť preto, lebo by to vraj ohrozilo záujmy štátu, a inokedy zasa tvrdia, ako pred chvíľkou pán posl. Tymeš, že vraj táto dohoda je už uskutočnená. V "Českom slove" zo dňa 16. februára t. r. píše poslanec strany českých národnych socialistov dr Lukáč o tejto dohode medzi iným doslovne aj toto (čte): "V tejto dohode neide o nijaké československé spojené štáty, ale o jeden samostatný štát, ako je tam výslovne uvedené. Teda ani Pittsburghská dohoda neprízvukuje a neuvádza nijaký dualizmus a nijakú federáciu štátov." Teda, vážená snemovňa, načo si robiť z Pittskburghskej dohody zbytočného strašiaka? Myslím, že to robia hlavne tí páni, ktorí proti Pittsburghskej dohode kričia, ale Pittsburghskú dohodu neznajú. Ja som si na každý prípad to podstatné z Pittsburghskej dohody priniesol. To sú tri body a dovolím si ich pre informáciu prečítať. Ovšem, páni, ktorí najviac vykrikovali proti vyriešeniu slovenského problému, odišli, a tí by práve to mali počúvať, tým by sa to najlepšie zišlo. (Posl. Vallo: Ani vaši vás nepočúvajú!)

1. Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. - Naši nemusia počúvať, lebo naši to vedia, naši Pittsburghskú dohodu znajú. (Výkřiky posl. Vallo.) Neide o vás, myslím, že vy tiež poznáte Pittsburghskú dohodu. - 2. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, úrade a vo verejnom živote vôbec. 3. Československý štát bude republikou, jeho konštitúcia bude demokratická. - Nuž, sme zvedaví, že aké máte námietky, najmä tí páni od českých národných socialistov, alebo aj páni od soc. demokratov. (Výkřiky posl. Bendy a Kopasze.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Čavojský (pokračuje): Pravdou je, vážená snemovňa (Různé výkřiky.), toto: Hovorilo sa donedávna o ľuďoch, ktorí neznali určité veci, že im je tá vec tak známa ako španielska dedina. A keby som viacerým priateľom z t. zv. československých strán, lepšie rečeno z českých strán, povedal, že im je známy slovenský problém práve tak ako španielska dedina, vtedy by som nehovoril pravdu, lebo páni španielsku dedinu lepšie znajú ako Slovensko. (Výkřiky posl. Bendy.)

Nám slovenským autonomistom v podstate ide o to, aby sme mali v našom štáte pre náš slovenský národ zagarantované všetko, čo mu ako osobitnému národu k jeho všestrannému rozvoju patrí. My tomu hovoríme autonomia. Škodlivosť centralizmu uznávajú dnes i tí, ktorí boli svojho času jeho obranci, avšak nám nemôže stačiť, keď sa na nielktorom poli neuplatňuje centralizmus dnes, lebo nemáme žiadnej záruky, či sa nebude uplatňovať zajtra. Na pr. pri prijímaní kvalifikovaných robotníkov k železnici bolo potrebné ich nominovanie ministerstvom železníc. Riaditeľstvá železníc na Slovensku nemohly teda prijať bez súhlasu ministerstva železníc ani jednoduchého zámočníka. Teraz je toto zlo odstránené, ale nemáme žiadnej záruky, či nebude v budúcnosti znova zavedené. Podobné je to i v iných rezortoch. Rovnako chceme mať zabezpečené, že úradným a vyučovacím jazykom na Slovensku je jazyk slovenský. Ďalej máme špeciálne potreby hospodárske a sociálne. Preto chceme zabezpečiť samosprávu Slovenska. My najlepšie vieme, čo je pre našu slovenskú krajinu dobré a potrebné.

Je dosť zaujímavé zistiť, kto sa najviac stavia na Slovensku - a tak sa zdá podľa vystúpenia pána posl. Tymeš a aj v posl. snemovni - proti samospráve Slovenska a kto sú to tí najväčší vyznavači československej národnej jednoty. Sú to soc. demokrati, strana, ktorá i keď je pokladaná za internacionálnu, uznáva, že má v českých krajinách veľa dobrých českých vlastencov. V českých krajinách soc. demokraciu vedú a tvoria Česi, na Slovensku ju vo značnej miere tvoria a vedú Židia a Maďari, a myslím, že hlavne toto určuje stanovisko soc. demokracie na Slovensku k slovenskému nacionalizmu. Niektorí soc. demokrati na Slovensku ešte ako tak majú smysel pre tento štát, od ktorého dostávajú nejaký ten cumlík, ale nechápu slovenský nacionalizmus. A podobne sa soc. demokrati zachovali aj k Tisovej reči.

Proti Tisovej reči síce kričali najviac, myslím, poslanci agrárnej strany, ale "Venkov" za to referoval o Tisovej reči slušne. (Výkřiky: To je Kahánek, to je ligista!) Čítajte, prosím, "Právo lidu", ako sa tam referuje o Tisovej reči. Vraj keď Tiso hovoril o osobitnosti slovenského národa, že to vymyslel Tuka. No, prepáčte, takto nezodpovedne tárať a luhať by "Právo lidu" nemalo! (Výkřiky.) Program Hlinkovej slovenskej ľudovej strany robili slovenskí martyri, Andrej Hlinka a Jozef Kačka, ktorý bol od Maďarov odsúdený na smrť, ktorý rozsudok bol potom upravený na 15ročný žalár. (Posl. Kopasz: Ale robil ho tiež Jehliczka!) To môže hovoriť pán Kopasz, ktorý tie veci nepozná. Vy ste vtedy boľševizovali Slovensko, teraz ste štátotvorní, nepoznáte tieto veci, to my Slováci-ľuďáci musíme lepšie poznať. Neráčte sa pliesť do vecí, ktoré vám nie sú známe. (Výkřiky posl. Kopasze.)

Nám, slovenským autonomistom, sa vytýka, že využívame neblahej medzinárodnej situácie k ráznejšiemu uplatňovaniu pož iadavkov slovenského národa. My nechceme zneužívať žiadnej situácie. Avšak pripomínam, že keď by bol býval vyriešený slovenský problém v časoch pokojnejších, neboli by sme sa museli domáhať jeho vyriešenia teraz. Teda nie my sme na vine, ale tí, ktorí dosiaľ nechceli slovenský problém vyriešiť.

Veľmi zlú službu konajú štátu tí páni, ktorí vyhlašujú Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu za protištátnu. My takéto tvrdenia čo najrozhodnejšie o dmietame. Tí páni zabúdajú, že toto je najväčšia slovenská strana.

A veľmi zle by to bolo pre tento štát ... (Posl. Benda: Zatial,!) Teraz je, ja hovorím a som presvedčený, že bude. Teda veľmi zlé by to bolo pro tento štát, keby najväčšia slovenská strana bola proti tomuto štátu. Nech sa páči pozreť si na volebné výsledky v jednotlivých okresoch na Slovensku a zistí sa, že Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu tvoria temer výlučne iba uvedomelí Slováci. Nie je to však takto s ostatnými stranami na Slovensku, ktoré v značnej miere tvoria neSlováci. My nemáme Schulczov, nemáme maďarských židov. (Hluk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Čavojský (pokračuje): Ráčte sa pozreť na výsledky volieb ľudovej strany, a tie správne posudzovať. Keď nie sú dnes ešte pod naším práporom ... (Posl. Široký: To nehovoríte. že cirkevné veľkostatky sú prenajaté židom na Slovensku!) ... ak sú na cirkevných statkoch nájomci židovskí, tí pravdepodobne pri posledných parlamentných voľbách hlasovali na sociálnu demokraciu, ktorá bola spojená so židovskou stranou. (Výkřiky.)

Keď nie sú dnes ešte pod naším práporom všetci Slováci, to nie je preto, že by boli s terajšími pomery spokojní, alebo že by sa nepokladali za príslušníkov slovenského národa. To sú iné príčiny. Jedni sú zastrašení, a jedni k nám dnes ešte nepatria, zaiste aj preto, že aj my máme chyby a nedostatky, ale nie je to preto, že by sme nemali pravdu.

Slovenský národ je nacionálne prebudený a neprestane sa domáhať svojich práv. Môžu byť umlčaní jednotlivci, môže byť prípadne umlčaná i celá strana, ale slovenský národ už umlčať nemožno. Kto iné tvrdí, ten klame seba i iných.

Pán predseda agrárnej strany vo svojej reči, povedanej v januári v pražskej Lucerne, povedal medzi iným doslovne aj toto: "Beda národu ... (Posl. Široký: To sa vám páči!) To sa mi páči. Budem to adresovať tým pánom, ktorí sú proti slovenskej autonomii, aj na adresu pána Berana, samozrejme! "Beda národu, ktorý nechce poznať pravdu, ktorý sa jej nechce podívať do očú, ktorý si vzájomne lže a ktorý si predstavuje veci lepšie, než aké sú. Luhali si v Rakúsku, a zaplatili to štátom, luhali si v Berlíne a prehrali svetovú vojnu." Ja viem, že pán posl. Beran adresoval tieto slová hlavne vo veci zahraničnej politiky na adresu svojich politických protivníkov, ale veľmi dobre ich možno aplikovať aj na slovenský problém a veľmi dobre ich možno adresovať aj tým pánom, ktorí nechcú uznať potrebnosť vyriešenia slovenského problému. (Tak je! - Posl. dr Lukáč: Dualizmus!) My slovenskí autonomisti nežiadame dualizmus. Dualizmus dosiaľ je na Slovensku, ten je, a ľudáci nevládnu, ale ten robia a robili centralisti. My nie sme za dualizmus.

My, slovenskí autonomisti, sme presvedčení, že hlavnou prekážkou vyrešenia slovenského problému je nemiestny egoizmus niektorých Čechov a strannícke záujmy niektorých strán. Sme svedkami tej špatnosti, že sa jednotlivé strany odvolávajú na záujem štátu a demokracie, ale vo skutočnosti ide im jedine o ich záujem strannícky. Veci sa majú tak, že záujem štátu a duch správne chápenej demokracie káže, aby slovenský problém bol vyriešený. Je nesmiernou škodou, keď sa v plnej miere nepoužije tvorivého slovenského nacionalizmu pri výstavbe a upevňovaní nášho štátu.

My, slovenskí autonomisti, sme si veľmi dobre vedomí toho, že československá štátna jednota je životným záujmom nášho slovenského národa. (Potlesk.) Ale vieme veľmi dobre i to, že je to rovnako životný záujem národa českého. Podľa toho sa musia zariadiť Česi i Slováci. Tento štát pokladáme za svoj, a preto neprestaneme s použitím všetkých vhodných prostriedkov domáhať sa toho, aby mal náš. slovenský národ v tomto štáte zabezpečené všetko, čo mu ako osobitnému národu patrí.

Rovnako v záujme bezpečnosti nášho štátu je treba robiť rozumnú zahraničnú politiku. To, čo sa deje v zahraničnej politike, najmä však pokračovanie našich malodohodových spojencov, sú pre kormidelníkov našej zahraničnej politiky veľmi výrazné znamenia. Nehovorím, že máme hneď utekať do Berlína na "Handkuß" ... (Posl. dr Clementis: No a kedy?) Pán doktor, keď bude potrebné vyjednávať a záujem štátu to bude vyžadovať, tak tam pojdeme. Pokladám za potrebné, aby náš štát v záujme svojej bezpečnosti hľadal prirodzených spojencov (Posl. dr Clementis: Menovať!), ako je to na príklad aj Poľsko, či sa to pánom boľševikom páči, alebo nie nemôžeme si pomôcť.

V štátnej účetnej uzáverke za r. 1936 sú boľavou kapitolou výdavky ministerstva soc. pečlivosti. Sú to výdavky určené hlavne na zmiernenie biedy. Cez tie číslice možno videť naše neblahé hospodárske a sociálne pomery. Viem, že všetky krajiny našej republiky boly veľmi postihnuté hospodárskou krízou, ale netrpely všetky rovnako. Slovensko v každom ohľade trpelo viac ako krajiny české. Rok 1936 bol už rokom hospodárskej konjunktúry aj v našom štáte, ale k zlepšovaniu hospodárskych pomerov na Slovensku dochádzalo neskoršie a dialo sa pomalšie než v krajinách zamoravských. Slovensko má niektoré špeciálne hospodárske bolesti, kde sa mu krivdilo a ešte krivdí. Sú to hlavne železničné tarify a štátne dodávky.

Niektorí českí činitelia posudzovali Slovensko aj po stránke hospodárskej veľmi nesprávne. Chceli mať zo Slovenska poľnohospodársku krajinu, bez priemyslu, alebo iba s nepatrným priemyslom, aby Slovensko bolo odbytišťom výrobkov priemyslu českého. Preto sa dialo niekoľko rokov to neblahé odpriemyselňovanie Slovenska, ktoré sme my zaiste celkom správne nazvali hospodárskym ožobračovaním slovenského národa. Veď Slovensko neuživí svojich obyvateľov iba z poľnohospodárstva. Keby sme nemali na Slovensku dostatok priemyslu, musela by sa značná časť obyvateľov Slovenska alebo vysťahovať, alebo zomreť hladom.

Hospodársky život Slovenska bol posudzovaný podľa príslušnosti jeho obyvateľov k jednotlivým povolaniam. To nie je správné. Posudzovať hospodárske potřeby Slovenska treba podľa toho, aké sú možnosti výživy obyvateľstva v jednotlivých oboroch hospodárskeho života. Na Slovensku patrí k roľníctvu 57% obyvateľov, kdežto v Čechách iba 24 %. K priemyslu patrí na Slovensku iba 19 % obyvateľov, v Čechách 42 %. Avšak v Čechách tvorí roľnícka pôda z celkovej rozlohy 64 %, kdežto na Slovensku iba 60 %. Vyjadrené pomerom hustoty obyvateľstva zisťujeme, že na 100 hektároch ornej pôdy žije na Slovensku 76 osôb, kdežto v Čechách iba 52 osôb. Pri tom je pôda v Čechách pomerne výnosnejšia ako na Slovensku. V Čechách činí pôda repárska a obilnárska asi 61 % z celkovej ornej pôdy, kdežto na Slovensku iba 50 %. A prichádza do úvahy ešte aj to, aký je počet príslušníkov rodín u roľníkov v Čechách a aký je na Slovensku. V Čechách pripadá na 100 osôb žijúcich z roľníctva 65 príslušníkov rodín, kdežto na Slovensku až 115 príslušníkov, teda temer raz toľko.

V Čechách boly skoro všetky populačné prírastky presunuté do priemyslu a živností, kdežto na Slovensku takých možností nebolo. Ba od prevratu boly tieto možnosti odbúravaním slovenského priemyslu stále zmenšované. Skutočnosť je taká, že populačné prírastky na Slovensku nemožno už umiesťňovať v poľnohospodárstve. Ako známo, populačné prírastky na Slovensku sa síce tiež zmenšujú, ale preca sú pomerne značne väčšie ako v Čechách. Podľa odhadu povolaných slovenských národohospodárskych činiteľov bude na Slovensku z populačného prírastku obyvateľstva každý rok pribúdať na pracovnom trhu asi 30.000 osôb.

Pri posúdení hospodárskych pomerov prichádza do úvahy aj nezamestnanosť. Počet nezamestnaných v minulých mesiacoch stúpal nasledovne: V novembri 1937 na Slovensku stúpol počet nezamestnaných o 80.2%, kdežto v Čechách len o 27.7 %. V decembri 1937 na Slovensku stúpol o 52˙8%, v Čechách o 23˙4%. V januári 1938 stúpol na Slovensku o 15.2 %, v Čechách o 10 %.

Toto je úradná štatistika. Sú to číslice veľmi krikľavé. Ale ja nechcem, aby bola nezamestnanosť na Slovensku posudzovaná len podľa týchto číslic. Nechcem nič demagogicky zveličovať. Skutočnosť sama je tak strašná, že ju zveličovať netreba. Posudzujme teda nezamestnanosť podľa iných, čo možno najserióznejších číslic. Podľa poslednej úradnej štatistiky bolo koncom januára t. r. v celej republike 518.871 nezamestnaných. Z toho na Slovensku 114.723 nezamestnaných. To znamená, že z celkového počtu nezamestnaných pripadá na Slovensko 22.1%. Podľa poslednej štatistiky Ústrednej sociálnej poisťovne za mesiac november 1937 z celkového počtu zamestnaných robotníkov, ktorí sú poistení podľa zákona o sociálnom poistení, pripadlo na Slovensko 15 %. Slovom, na Slovensku je nezamestnaných pomerne viac a zamestnaných pomerne menej než v krajinách českých.

Slovenský národohospodársky odborník dr ing. Zaťko asi pred 3 týždňami v jednej svojej prednáške povedal, že v Čechách určuje zamestnanosť priemysel, kdežto na Slovenslku určujú zamestnanosť investičné práce. Toto je známa skutočnosť. A ja sa spytujem, ako by to vyzeralo na Slovensku vtedy, keby nebolo väčších investičných prác, ktoré nemôžu večne trvať? Kde umiestníme na Slovensku terajších našich nezamestnaných? Kde budeme umiestňovať naše populačné prírastky?

Toto všetko nám robí veľké starosti. Tu spočíva hlavná príčina toho, keď voláme, aby ste nám neposielali na Slovensko ľudí zo zamoravských krajín. Takto pokračujeme nie z nenávisti voči Čechom, ale z lásky k svojmu slovenskému národu. Káže nám takto robiť pud sebazáchrany.

A okrem toho neprestaneme volať, aby v záujme hospodárskeho povznesenia Slovenska bol na Slovensku budovaný priemysel. Nemôžeme sa zaobísť bez dostatočnej náhrady za to, čo nám bolo vzaté. Nemôžu nám stačiť niektoré zbrojovky, ale potrebné sú aj iné odvetvia priemyslu. Najmä tie, ktoré majú na Slovensku prirodzené výrobné podmienky v zhľadom na naše suroviny.

Boľavou kapitolou hospodárskeho života Slovenska sú aj mzdy robotníctva. Priemerná denná mzda robotníkov poistených podľa zákona č. 221/1924 činila r. 1930 v celej republike 19˙30 Kč, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 15˙92 Kč. R. 1935 v celej republike 15˙93 Kč, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi však iba 12.88 Kč (Výkřiky posl. Vallo.) R. 1936 16˙18 Kč, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi len 1.3.42 Kč. (Posl. Vallo: A koľko v ržomberskej tehelni a v Ľve?) Zaručene viac ako 13˙42 Kč. Zaručene kvalifikovaní robotníci v ružomberskom "ľve" zarobia viac ako raz toľko. Ale počujte: Tí robotníci v ružomberskom Ľve sú organizovaní v marxistickej odborovej organizácii a nie v kresťanskej organizácii. (Výkřiky posl. Vallo. - Místopředseda Košek zvoní.) Je teda povinnosťou marxistickej organizácie, aby im vymohla väčšie mzdy. Keby boli tí robotníci našimi členmi, bolo by to bývalo našou povinnosťou. (Výkřiky. - Posl. Vallo: To je farizejstvo! - Výkřiky posl. Zupky.)