Prejav pána predsedu vlády vyzdvihuje osvedčenosť našich úmluv, ľudová strana v naznačení p. posl. dr Sokola priala by si základnú korektúru, ktorá by celý systém a celú dosavádnu štruktúru našej politiky zmenila. Menovite sa to týkalo nášho spojenectva so Sovietskym sväzom, ktoré je tŕňom v oku tejto politiky, a chce miesto neho primknutie sa k úplne inej štruktúre. Spojenectvo so Sovietskym sväzom je však organickým následkom a doplnkom spojenectva československo-francúzskeho a francúzsko-ruského.

My sa nemiešame do vnútorných sporov Sovietskeho sväzu, nie jsme nadšení metodami ich riešenia. Ale radšej tvrdosť ako nová občianska vojna, kde by krvácaly zas miliony slovanských ľudí v Rusku. Jednota a sila sovietsko-ruského štátu je zachovaná, čo je pre nás žiaducné, a jeho branná moc podľa najlepších vojenských znalcov europských je prvotriedna.

Pán posl. dr Sokol nijak nenačrtal konkrétne, ako by si predstavoval oný úplný zvrat zahraničného systému našej politiky. Korektnosť a dobrý vzťah k súsedom naša zahraničná politika sleduje i tak a viacej než tam, kde neminie jedon rok, aby nevyšla kniha o delení republiky a hlavne Slovenska. Zmeny, ktoré by v našej zahraničnej politike chcela uskutočniť ľudová strana tak, ako to v obrysoch naznačil pán dr Sokol a ako to temer každodenne predkladá a koncipuje tlač ľudovej strany, sú v príkrom rozpore s celým prejavom vlády, v priepastnom rozpore s naším ponímaním a presvedčením a teda i súhlasom. Tu by sme i pri spolupráci ťažko našli prekleňujúci most.

Ale nielen zahraničná časť, i vnútropolitické hľadiská, tézy a požiadavky ľudovej strany, tlmočené pánom posl. dr Sokolom, sú v príkrom rozpore s koaličnými názormi a tak i po tejto stránke chápeme, že rokovania nemohly viesť ku zdaru a nebudú môcť ani v budúcnosti do tých čias, kým neprejdú realistickou korektúrou.

Predovšetkým nemôžeme prijať ono často prízvukované nedemokratické, totalitné hľadisko, akoby ľudová strana bola jedinou zástupkyňou Slovenska, slovenského národa a eo ipso jeho záujmov. Neobstojí to ani z hľadiska volieb z r. 1920, keď bola schválená ústavná listina a keď na jej koncepciu hlasovalo 827.167 voličov zo Slovenska, kým proti nej bolo 235.389 hlasov, a neobstojí ani z hľadiska volieb z r. 1935, keď na autonomistický blok, ktorý sa od tých čias rozpadol, hlasovalo 489.641 voličov a proti tejto koncepcii a jej dôsledkom 876.836 voličov zo Slovenska.

Odmietame to ustavičné vydeďovanie z národného kolektíva všetkých tých, ktorí sledujú povznesenie Slovenska po iných pozitívnejších a konkrétnejších cestách, tú pyšnú výlučnosť, akoby Slovensko a slovenské pracujúce vrstvy maly za tlmočníkov iba ľudovú stranu. Není to pravda ani dnes a nebude to pravda ani zajtra. (Potlesk.)

Túto výlučnosť odmietajú a odsudzujú i bývalí spojenci ľudovej strany, Rázusova strana národná, ktorá vo svojom orgáne "Národných novinách" v poslednom mesiaci niekoľkokrát upierala morálne právo Hlinkovej ľudovej strane hovoriť v mene slovenského národa. Oni dobre vedia, prečo. My proste prisisisudzujeme demokraticky ľudovej strane ono vážne miesto v národe, ktoré jej podľa terajšieho rozvrstvenia patrí, ale znova odmietame jej totalitné alury ako nedemokratické a neodpovedajúce skutočnosti.

Pán posl. dr Sokol v snemovni a pán sen. Mederly v senáte označili ďalšie príčiny stroskotania spolupráce a nesnášania zodpovednosti. Je to vec Pittsburghskej dohody a politickej autonomie, našich starých známych, vec slovenského problému, nakoľko to myslel pán posl. dr Sokol pod týmto označením. O týchto veciach pohovorily sa už oblaky slov a more litier. Je o tom celá novinárska literatúra pro i kontra, známe dôvody a známe protidôvody. Pred pár dňami písal úvodnikár "Slováka" dr Kočiš, že slovenský problém je ústavný problém. Či je dnes čas robiť ústavné problémy tak ďalekosiahle, predpokladajúce nesmierné vnútorné otrasy? Na to máme jedinú odpoveď: Nie! Pán dr Sokol obšírne rozoberal vznik Pittsburghskej dohody, interpretoval ju známym spôsobom, menovite čo sa týka jej záväznosti a otázky legislatívneho snemu.

Som ďaleko od toho, aby som Pittsburghskú dohodu znevažoval a zľahčoval. O dmietam však jej interpretácia ako ústavného problému, odmietam vdýchnuť do nej ducha, ktorý by bol porušením ňou samou požadovanej demokracie, oslabovaním ňou samou prizvukovanej štátnej jednotnosti a samostatnosti. Neidem znova a znova vymedzovať jej miesto medzi celým radom podobných zápisov, manifestácií a deklarácií, urobil to už v decembri pán posl. dr Markovič. Neidem spomínať rôznosť názorov i samých amerických Slovákov na ňu, a to rôznosť takú, že sú takí, ktorí kedysi ju interpretovali tak, ako pán dr Sokol, dnes ju však interpretujú inak, alebo ju odmietajú, a sú takí, ktorí tlmočili ju vtedy inak a dnes zase rozumejú jej tak, ako pán posl. dr Sokol. Neidem vymedzovať úlohu vtedajšieho predsedu Československej národnej rady v Paríži, profesora Masaryka pri nej, ktorý bol prítomny akoby signatárny svedok rokovania, nie ako nejaká smluvná stránka. Toto sú viac veci formálne. Pre nás stačí to, že Pittsburghská dohoda nevraví nikde o nejakej federácii československých spojených štátov, o akej federácii volajú na ľudových shromaždeniach ľudovej strany, na pr. pán posl. Hlinka na všeodborovom sjazde kresťanských odborárov v Žiline. Ale i Pittsburghská dohoda zdôrazňuje jeden samostatný štát s konštitúciou demokratickou a zariadenie tohoto štátu sveruje zákonitým reprezentantom národa. To sa tak stalo a to sa tak deje. A deje sa postupne i slovakizačný proces Slovenska, čo nikto vážne popierať nemôže.

Dohoda nespomína zákonodarný snem. O aký snem by teda tu mohlo ísť, čo mysleli pod touto požiadavkou koncipienti dohody? Tu nedostaneme jednakú mienku ani od jednotlivých účastníkov, ani od predstaviteľov americkoslovenského života. Iste značná časť ich myslela na snem politickej správy. Takýto administratívny snem slovenský uskutočnil sa reformou politickej správy r. 1927, keď sa zriadilo krajinské zastupiteľstvo a krajinský výbor pre Slovensko.

Ale pre nás všetkých toto nie je hlavné. Hlavné je, že považujeme uvádzanie autonomie alebo vteľovanie autonomisticky interpretovanej Pittsburghskej dohody do ústavy za vec naprosto protidobovú, časove nevhodnú a koncom koncov - a to pre nás jedine rozhoduje proti tisíc dohodám, zápisom a akejkoľvek mrtvej litere - že s hľadiska silnej, jednotnej republiky Československej je to škodlivé usilovanie. Naprosto súhlasíme so stanoviskom bývalého zahraničného ministra, dnešného prezidenta našej republiky dr Edvarda Beneša, ktorý vo svojej "Reči k Slovákom" na str. 53 píše (čte): "Nie som za politický autonomizmus preto, že by to bola jednoducho nová veľká umelá politická prekážka pravidelnému a nezadržiteľnému biologickému a sociologickému výmoju nášho národa, ktorá by ostatne nemala žiadúceho výsledku a správny vývoj by len komplikovala, prekážka vývoju, ktorý je v línii všeobecného nacionálneho pokroku evropského, v línii, ktorá je daná biologickými a sociologickými zákonmi dnešného nášho sociálneho a národného celku a ktorá odpovedá tiež celkovému kultúrnemu a sociálnemu stavu nášho národa a vývoju celej strednej Evropy." (Potlesk.) S kapitolami "Reči dr Beneša k Slovákom" práve o tomto témate nikdy sa autonomistické kruhy nezapodievaly, čo je, pravda, veľmi pohodlné.

Nezapodievaly sa, a nezapodieval sa ani pán posl. dr Sokol s tým faktom, o ktorom som viackrát v tlači na Slovensku písal, bez prijateľnej odpovedi. že totižto v celej Europe je dnes opačný proces, proces sceľujúci, integrujúci štáty, proces protiautonomistický. Pán posl. dr Sokol mi neuvedie jediný europský prípad politickej autonomie. I tam, kde tieto autonomie boly, v cisárskom a weimarskom Nemecku, boly zrušené. Takiste nomia Baskov, ktorú zrušil generál Franco, ten Franco, ktorý je temer denne vychvaľovaný v tlači ľudovej strany. Táto tlač menovite sa odvoláva a naráža na prípad irský. Je to naprostý omyl a nedorozumenie, poukazujúce na neznalosť celej irskej otázky, ktorú za vlasy priťahuje i na Slovensko. Odvolávam sa na knihy Sylvaina Briolleya "Ľ Irlande insurgée", Paris, Plon 1921, a menovite na dielo Louisa Paula Duboisa "Le drame irlandais et Ľ Irlande nouvelle", Paris, Perrin 1927, kde je jasne vyložený dejinný vývoj irskej otázky. Tam antibritanizmus bol starým národným hlboko zakoreneným cítením, fatálnym produktom minulosti, celých storočí ničenia a tyranie. Čo má to do činenia so vzťahmi československými, kde od storočí bola pociťovaná úzka československá spolupatričnosť? Ak už irský prípad, tak jedine v analogii Slovenska k bývalému Uhorsku. (Potlesk) Teda ešte raz, je to alebo omyl, sháňanie sa po nepravej analogii, alebo otravovanie studní. (Potlesk.)

A čo povedať na to, keď sa usilovanie o autonomiu opiera o svedectvá, súhlas, či azda aj spojenectvo neslovenské, o súhlas p. Henleina a p. Esterházyho? Citujem bývalého a občas i terajšieho spojenca ľudovej strany, orgán národnej strany "Národnie noviny", článok dr Jána Paulínyho Tótha zo dňa 5. marca 1938. Píše (čte): "Metamorfózy u ľudovej strany sú ťažko pochopiteľné. Pravda, hnutie bazírované na cite, podľa možnosti fanatickom, na cite nenávisti takmer voči každému, je ťažko podrobovať analýze rozumovej. Nikdy sa nebudeme uchádzať o podporu Henleina, grófa Esterházyho alebo Zichyho pre boj o uskutečnenie autonomie. Autonomia z rúk takýchto pomocníkov by bola hrobom nielen národa českého, ale aj slovenského na rumoch spoločnej vlasti." (Potlesk.)

Tak "Národnie noviny", tak slovenský nacionalista o chodníkoch ľudovej strany.

Slovenský nacionalizmus musí byť dnes predovšetkým štátnym nacionalizmom československým. (Potlesk.) Silné Slovensko potrebuje silnú, jednotnú, nedeliteľnú a nedelenú Československú republiku. (Výborně! - Potlesk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Žádám paní a pány poslance, aby se posadili na svá místa. (Děje se.)

Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Podle §u 65 jedn. řádu jest rozpravu o vládním prohlášení zakončiti hlasováním, zda sněmovna prohlášení schvaluje čili nic.

Budeme tudíž hlasovati.

Sněmovna je způsobilá se usnášeti.

Kdo souhlasí s tím, aby sněmovna schválila prohlášení pana předsedy vlády, učiněné ve 135. schůzi posl. sněmovny dne 4. března t. r., nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina.

Prohlášení pana předsedy vlády je schváleno. (Hlučný potlesk. - Poslanci povstávají a volají: Sláva!)

Tím je pořad schůze vyřízen.

Vykonaným hlasováním projevila poslanecká sněmovna svůj souhlas s prohlášením pana předsedy vlády neobyčejně velkou většinou. Mám za svoji povinnost toto zvláště zdůrazniti, neboť v tom vidím důkaz, že nejen tato velká většina sněmovny, nýbrž také převážná většina všeho obyvatelstva republiky přijala jasná a rozhodná slova vládního prohlášení s radostí a povděkem. (Potlesk.) Vidím v tom však také důkaz, že za tím, co zde pan předseda vlády prohlásil, stojí sjednoceně a neochvějně všechen národ, v čele s hlavou státu, presidentem republiky. (Výborně! - Potlesk.)

K návrhu předsedovu byla výboru soc. politickému k podání zprávy o vládním návrhu zákona tisk 1251 uložena lhůta do úterý dne 15. března 1938 do 12. hodiny pol.

K návrhu předsedovu udělila sněmovna hlasováním dovolené: posl. dr Markovičovi na dobu od 24. února do 4. března t. r. pro cestu do zahraničí, posl. B. Köhlerovi a Gottwaldovi na dobu od 8. do 21. března a posl. dr Goldsteinovi na dobu od 8. do 20. března t. r. z téhož důvodu.

Dovolené podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda na dnešní den posl. Bayerovi, Fischerovi, Grubrovi, Janalíkovi, Jäklovi, dr Jillymu, inž. Karmasinovi, Nickerlovi, dr Zippeliusovi.

nemocí dr Kugel, inž. Peschka, dr Rosche.

Do výboru ústavně - právního vyslal klub poslanců národní obce fašistické posl. dr Dominika za posl. dr Branžovského.

mezi schůzí: Zprávy tisky 1262 až 1264.

Předseda sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v úterý dne 15. března t. r. o 3. hodině odpol. s

1. Zpráva výborů zemedelského a ústavneprávneho o vládnom návrhu zákona (tisk 1260) o úľevách pri splácaniu pohľadávôk za niektorými zemedelcami (tisk 1262).

2. Zpráva výborů zemedelského a ústavneprávneho o vládnom návrhu zákona (tisk 1261), ktorým sa znovu čiastočne mení vládne nariadenie zo dňa 31. marca 1936, č. 76 Sb. z. a n., o zemedelskom vyrovnavacom riadení, a dávajú ustanovenie o dočasných opatreniach v exekučnom a konkurznom riadeniu proti zemedelcom, ktorých návrh na vyrovnanie nebol v zemedelskom vyrovnavacom riadeniu prijatý (tisk 1263).

3. Zpráva výboru soc.-politického podle §u 35 jedn. řádu o vládním návrhu zákona (tisk 1251), jímž se mění zákon ze dne 1. č ervna 1932, č. 99 Sb. z. a n., o odškodnění nemocí z povolání.

4. Zpráva výborů techn.-dopravního, ústavně-právního a rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 1212) o dopravních značkách pro silniční dopravu (tisk 1255).

5. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 1103), aby byl dán Národním shromážděním souhlas podle čl. XIV finančního zákona republiky Československé ze dne 21. prosince 1935, č. 245 Sb. z. a n., jímž se stanoví státní rozpočet na rok 1936 (tisk 1224).

6. Zpráva výboru rozpočtového o státním závěrečném účtu republiky Československé za rok 1936 (tisk 1052) spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku (tisk 1225).