Na Slovensku pri tarifách pociťujeme rozdiel od Čiech.
Volanie po náprave v tarifách sa nevšíma,
ba čím ďalej tým viac sa poškodzuje
Slovensko. Na pr. s platnosťou od 1. januára t. r.
je zrušená sľava na dopravu reziva z listnatych
stromov. Zvýšenie tohoto dovozného postihne
tak drevokupca, ako i robotníctvo. Zvýšená
je tiež tarifa na palivové drevo, vôbec tarify
na Slovensku majú byť prispôsobené historickým
krajinám a hlavne slovenským pomerom. Pôjde-li
to tak ďalej, to Slovensko, ktore je dosť ožobračené,
bude celkom ožobracené. (Hlasy: To je ten pravý
dualizmus!) Slovensko od prevratu volá po spravedlivosti,
lenže márne. Za soc. demokratického režimu
v ministerstve železníc i na objednávkach je
poskodzované Slovensko. I v poslednej dobe na pr. na železničné
pražce slovenského pôvodu nižšie ceny
ustálilo ako za pražce vyrobené v Čechách.
Takýmto postupom sa odoberá práca robotníkom
na Slovensku a ničia sa dodavatelia v prospech dodavateľov
z Čiech.
A teraz čo sa týka štátneho jazyka.
Napriek všetkým doterajším usnesením
vlády a sľubom, že sa na Slovensku má
a bude úradovať po slovensky, v železničnom
rezorte aj teraz, v 20. roku, úraduje sa na Slovensku do
70 % česky a len 30% slovensky.
Podľa obežníku min. rady zo dňa 20. októbra
1926, čís. 6077, a zo dňa 18. novembra 1927,
čís. 7012, zamestnanci na Slovensku, ktorí
neúradujú po slovensky a ani sa nesnažia po
slovensky naučiť, majú byť stíhaní
disciplinárne. Toto sa však nerobí, lebo na
vedúcich miestach sú úradníci, ktorým
to tiež znie. Služobných predpisov v slovenskej
reči nemáme, a keď sme sa ponúkli min.
železníc, že ich preložíme do slovenčiny,
ministerstvo železníc s tým nesúhlasilo.
Jediný výdobytok sme mali aspoň na papieeri,
že pri uchádzaní sa o miesta pri železnici
na Slovensku prednosť mali Slováci. Táto zdánlivá
radosť sa zmenila. Terajší soc. demokratický
režim pri žeeleznici zrušil tú "okatú"
výhodu, a dnes na Slovennsku Slovaci ako doma nemajú
žiadnej prednosti, ba čo viac, sú rad-radom
odstrkovaní. Že je tomu tak, pozrime si obsadzovanie
miest na pr. na čiare Košice-Čadca. Za posledné
roky miesta prednostov väčších a významnejších
staníc, Košice, Spišská Nová Ves,
Poprad, Štrba, Lubochna, Vrútky atď., a posledne
Čadcu Slováci nedostali. Aby Spišskú
Novú Ves dobre kvalifikovaný hlavný inšpektor
Hajn a k tomu člen Unie nedostal, v poslednej chvíli
zaviedli proti nem u disciplinárne vyšetrovanie pre
maličkosť. Neosožilo mu, že je členom
soc. demokratickej Unie železničných zamestnancov,
ale škodilo mu, že je Slovák a v terne na prvom
mieste. Ďalej, aby sa o lepšie miesta viacerí
neuchhádzali, davajú sa ex offo, lebo im to bolo
sľúbené v Tetrách. V Tatrách
bol jeden pán, odpovedný činiteľ a už
tam rozdával prednostenstvá.
O Čadcu sa uchádzal Slovák Biringer, starý
hlavný adjunkt, ktorý len v Turanoch je asi 11 rokov
prednostom Vek a služobná doba neosožila, ale
niekoľko desiatok intervencií ministrov a poslancov
šťastie doprialo najmladšiemu bratovi Čechovi.
Slová k môže byť dobre kvalifikovaný,
služobne starý, dobrý pracovník, neosoží
to. Pri Slovákoch sa namieta, že sú mladší,
ale keď sú starší, vtedy nevadí,
keď miesto obsiahne mladší neslovák. Väčšina
Slovákov je kvalifikovaná za nespoľahlivých
a preto skupinárske a vôbec vedúce miesta
nedostávajú Keď však ináč
vyhovuje, vtedy zas povedia, ze s tým vojsko nesúhlasí.
My Slováci sme nespoľahliví, ale aspoň
jeden príklad uvediem: V Košiciach námestník
odd. VII., ktorý ani hovoriť, ani písať
po česky nevie, tým menej po slovensky, už
niekoľko rokov je dobry len preto, že je z bývalého
Rakúska. (Výkřiky.) Je to aký
si Kaiser. O miesto revizorov pokladieň dopravných
a prepravných kontrolorov v obvode košickom uchádzali
a uchádzajú sa stálee i Slováci a
preca ako i teraz prepravné kontrolorstvo dali radšej
mladému bratovi Čechovi z obvodu bratislavského
riaditeľstva železníc. Z toho vidíte,
že nás Slovákov ešte i dnes držíte
za poddaných v kolonii žijúcich.
Niet toho dňa, aby som nedostal sťažnosti a nadávky
od obyvateľov Slovensk a na pána ministra železnic.
Je všeobecne známe, že ani pri jednom rezorte
štátnej správy nie je tak prísna podmienka
pri prijímaní maturantov ako do železnicných
služieb. Pán minister železníc je jediný,
ktorý pre ním ustálený počet
dostatočných známok na školskom vysvedčení
mnoho Slovákov maturantov nepripúšťa k
chlebu, keďze Slováci mávajú len dostatočné
známky. Dobré maturitné vysvedčenie
na Slovensku mávajú deti českých a
židovských rodín. A preto Slováci nedoprianím
pána ministra železníc pre ustálený
počet dostatočnýchh známok v svojej
vlasti sú odkázaní na žobrácku
palicu. Radšej sú prijímaní maturanti
bez vlasti.
Prijímanie elévov je na každodennom poriadku.
Človek žasne, keď pozre na úradne listy
železničnej správy, podľa ktorých
na Slovensku v 20. roku jestvovania republiky a rovnoprávnosti
sa stále lifrujú úradní čakatelia
zpoza Moravy. Jestli niekto robí priepasť medzi Čechmi
a Slovákmi, tak najväčšiui priepasť
robí režim ministerstva železníc. Myslím,
že nepraje si nikto, aby slovenská mládež
bola nútená siahnuť k nezákonitým
prostriedkom pre neznesiteľné rozhodnutie pána
ministra železníc.
Určenie počtu dostatočných známok
pri prijímaní elévov pri železnici je
odstrkovaním Slovákov. Že je to nemiestne,
je úplne jasné. Elévi musia sa podrobiť
lekárskej prehliadke a psychotechnickej skúške.
Teda pri lekárovi a psychotechnickej skúške
nemôže byť smerodatný počet dostatočných
známok, ale zdravie a chápavosť ku službe.
Zodpovední činitelia železnicnej správy
sa osvedčili aj v samom ministerstve, že niektorí
maturanti so samymi dostatočnými známkami
na školskom vysvedčení sú schopnejší
ako niektorí s vyznamenaním. Podmienka pána
ministra železníc pre prijatie eléva k železnici
v záujme pokojného spolunažívania Čechov
a Slovákov v tejto vážnej dobe musí
byť odstránená, ináč je ona nožom
na krku mladíkov Slovákov, maturantov. (Posl.
Uhlíř: To je nyní hrozně vážná
starost, zdali má dostatečnou nebo ne!) Vám
je ľahko o tom hovoriť, ale ten maturant, ktorý
hľadá miesto, by vám vedel odpovedeť ináč.
Internacionála pri železniciach sa ovšem uplatňuje,
ako dokazuje i prípad v Bratislave, kde pre riaditeľstvo
boli prijatí traja právnici, ktorí sú
nie ani Česi, ani Slováci a ktorí psychotechnickú
skúšku skladali po prijatí a pri lekárskej
prehliadke obstáli niektorí i s chybami.
Menovania zamestnancov sú už veľmi úzkoprsé.
Myslím, čo aj pravde zodpovedá, že počet
menovaní tej či onej kategorie deje sa podľa
výpočtov v kanceláriách a nie podľa
skutočnej potreby. Na Slovensko pripadá menovaní
vo veľmi malej miere proti historickým krajinám.
Výnosy o menovaniach dokazujú, že menovania
a premenovania dejú sa na úkor. slovenských
riaditeľstiev. Pri každej príležitosti poukazujeme
na nedostatok menovaní na Slovensku. Žiaľ bohu,
zostáva to nepovšimnuté, ale slovenský
personál vždy je podráždený.
Na druhej strane príslušníci soc. demokratickej
strany rýchle postupujú a bývajú povýšení.
Aspoň jeden prípad na dokazovanie. V ministerstve
železníc v preezidiu pri pánu sekč.
šéfovi, ktorý je viac ako sám pán
minister, je pán dr Šúštal, ako tuhý
príslušník soc. dem. strany, ktorý len
pred niekoľko rokami prišiel k železniciam a od
1. januára 1938 je už ministerským radcom a
myslím, že i vekove najmladší v našej
republike. Starí min. radcovia, ktorí všaak
nie sú miláčkami soc. demokratického
režimu, v terajších hodnostiach sedia niekoľko
rokov. (Předsednictví se ujal předseda
Malypetr.) Že železničné zamestnanectvo
je macošsky odmeňované za svoj obetavy služobný
výkon, to nám dokazuje sám zákon čís.
103 z r. 1926 a ešte macošskejššie vládne
nariadennie cís. 15 z r. 1927, podľa ktorých
začiatočný plat zamestnanca činí
mizerných 6.300 Kc ročne. Jeden zamestnanec z Lipt.
Sv. Mikuláša uvádza, že slúži
18 rokov, a ze ešte dostáva 717 Kč platu. Medzi
iným píše (čte): "Pre troch
dospelých ľudí je to nedostačujúce
ani na riadne ľudslké vyžitie. Pokým sa
nevyriesi páľčivá platová otázka
kategorie staničných manipulantov, tej kategorie
panských žobrákov, nemôžem žiaľ
Bohu, nikto ničím prispievať." Totižto
vystúpil zo všetkých humánnych a sociálnych
spolkov.
Vzhľadom na drrahotu všetkých životných
potrieb na jednej strane, na hospodársku konjunktúru
na strane druhej, srážky z platov, penzií by
maly byť zrušené bez váhania ihneď.
V hospodárskej kríze bol náš štát
medzi prvými štátmi, ktoré zaviedly
srážky z platov a penzií. V hospodárskej
konjunktúre náš štát bude posledným,
ktorý tieto srážky len po všetkých
ostatnych štátoch z uší.
Treba primeranejšie zvýšiť platové
stupnice a zamestnancov zaradiť do nich po odbornom ocenení
ich služieb. Treba vrátiť automatiku menovania
a povyšovania, lebo systemizácia, ako sa prevádza,
nezodpovedá skutočnosti. Čakacie doby na
menovanie sú absurdne dľhé. Zamestnanci vekove
starí po 15 až 20 ročnej čakacej dobe
sú menovaní v počiatočných
platových stupňoch, ako som spomenul, majú
6.300 Kč. Dokedy majú títo zamestnanci slúžiť,
aby dosiahli konečného stupňa vo svojej platovej
stupnici, keď ju dostanú len vo vysokom veku? Terajší
systém výchovného na dve deti podporuje depopuláciu,
ktorá býva počiatkom konca každého
štátu. Nech autori terajšej platovej sústavy
uvedú, ktorý štát v Europe má
okrem nášho ešte systém výchovného
na dve deti? Tí, ktorí tento systém zaviedli,
dnes, po 12 rokoch jeho platnosti, mali by ísť do
kriminálu. - Tak to píše prof. dr Chura vo
svojom diele.
Pri tejto príležitosti nemôžem súhlasiť
s rozhodnutím vlády vo veci srážok penzistov.
Keď aktívni zamestnanci majú mať úľavu
na plat. srážkach od 1. apríla 1938, trváme
na tom, aby úľav týchto účastní
boli i penzisti, ktorí v dnešnej dobe sú na
to veľmi odkázaní. Jestli tento požiadavok
nebude akceptovaný, zodpovednosť pred penzistami padá
na pracovné súručenstvo vládnych organizácií.
Výkon zamestnanectva vyzerá na Slovensku takto:
Že zamestnanci na Slovensku proti zamestnancom historických
zemí sú nadmieru využívaní, dovolím
si poslúziť štatistikou. Na pr. odbavených
vlakových kilometrov na jednoho zamestnanca v pražskom
riaditeľstve padne 79, na Slovensku v košickom až
121 a v bratislavskom až 139. Tonokilometrov na 1 zamesstnanca
v pražskom riaditeľstve padne len 25.000, kdezto v košickom
34.500 a v bratislavskom až 37.500. I osových kilometrov
na 1 zamestnanca viac padne na Slovensku.
K tomu všetkému len pražské riaditeľstvo
definitívnych zamestnancov má 25.119, kdežto
obidve slovenské riaditeľstvá len 16.675. Pri
tomto výkone zamestnancov sú i nevyužití
zamestnanci. Medzi takých patrí i inšpektor
Plašil pri dopravnom úrade v Žiline, pre ktorého
úrad nemá zadelenia, ktoré by on prijal.
Z Lipt. Hrádku z prednostenstva bol stiahnutý a
z trestu preložený do Žiliny. V Žiline bol
zadelený do skladu, tam sedeť nemohol, že má
zlatú žilu. K dispozícii bol daný riaditeľstvu,
riaditeľstvo si s ním nemohlo poradiť, lebo sa
vždy oháňal, že pán minister nár.
obrany Machník je jeho rodinou. Teda v Žiline
sa potuloval bez zadelenia, až konečne pre nesnášanlivosť
so spoluzamestnancami preložený bol do Košíc,
kam neodisiel, ale hlásil sa nemocným a ako nemocný
i ďalej rajtuje na vojenských koňoch, tam ho
zlatá žila nebolí, ale železničnú
službu konať vraj nemôže.
Predpisy o prekladaní do výslužby železničná
správa nedodržuje. Dodržuje ich síce,
keď sa to jej hodí a keď ide o odstraňovanie
z aktívnej služby ľudí nacionálneho
a kresťanského cítenia. V tonm prípade
stačí, keď má vyslúžené,
na dosiahnutie 60. roku veku sa nečaká. Naproti
tomu železnicná správa, keď ide o nejakého
slovenskéhho alebo českého duševného
bedára, ktorý je príslušníkom
centralistickej strany a pracuje vedome alebo nevedome proti záujmom
slovenským, pri tom, keď má vyslúžené,
trvá sa ešte aj na dosiahnutie 60. roku veku. Dvojakou
mierou železničná správa sa tu robí
malichernou, v očiach zamestnancov sa snižuje a morálne
degraduje.
Záujem aktuality železničnej správy
káže buď bez rozdielu každého penzionovať,
kto dosiahol nároku na 100 % penziu, bez rozdielu veku,
alebo bez dosiahnutia 60 roku veku nikoho. Konkrétny prípad:
6. februára 1938 dosiahnul Leopold Cuřík,
vrch. administratívny riaditeľ a šéf aktívnej
kontroly ministerstva železníc, 60 rokov veku. Členom
penzijného fondu je od 1. októbra 1898, teda 40
rokov. Prečo nie je ten penzionovaný? Nie preto,
že by bol skutočne nepostrádateľný,
ale preto, že robí dobré služby pre sociálnych
demokratov a pre príslušníkov Unie železničných
zamestnancov. Takéto prípady podlamujú morálku
zamestnanectva a ubíjajú v ňom vieru vo spravedlivosť.
Penzijný fond. Socialisti usilujú sa previesť
všetkých zamestnacov do Všeobecného penzijného
ústavu. Údajne soc. dem. posl. Chalupa vypracoval
už aj taký návrh. Návrh sleduje dvojaký
účel, za prvé poškodiť zamestnancov
a za druhé ušetriť pre štát. Všeobecný
penzijný ústav platí len 80% penzie, penzijný
fond štátnych železníc 100 % penzie dosiahnutého
platu. Schodok Ústrednej sociálnej poisťovne
dosiahnul už výšky 5.600 mil. Kč, schodok
Všeobecného penzijného ústavu 2.500
mil. Kč. Tieto schodky zapríčinila vraj socialistická
nehospodárnosť a nákladná režia.
Socialisti by chceli s riešením t. zv. penzijného
problému dostať štátnych zamestnancov
z blata do kaluže, sproletarizovať všetko, aby
to bolo revolučnej akcie sclhopnejšie. (Posl. Srba:
Takhle se mluvilo před 50 lety, dnes už ne! Nemáme
žádný zájem na tom, abychom někoho
proletarisovali!)
V poslednej dobe podal som interpeláciu vo veci prevedenia
novej systemizácie, ktorá posiaľ sa ťažko
rodí. Ako som sa dozvedel, nová systemizácia
pre ministerstvo železníc a riaditeľstvá
je hotová, avšak pre služobné miestá
nie. Pán minister železníc uznal nadmierny
výkon železničných zamestnancov, a konečne,
že od jestvovania našej republiky tiež podľa
prehlásenia sme sa dožili, že železnice
sú aktívne, našou povinnosťou je, aby
sme sa domáhali, že by železničné
zamestnanectvo za nadľudský výkon účastné
bolo novelizácie zákona č. 103 z r. 1926
a vládneho nariadenia č. 15 z r. 1927, že by
zrusený bol 10 % interkalár pri zbývajúcich
kategoriách a taktiež aby boly prevedené zmeny
vládnych nariadení č. 13.3 a 134 z r. 1934,
čo sa týka služobných šiat.
Dnes, keď štátna pokladnica na hospodárenie
štátnych železníc nedoplatí ani
haliera, je to zásluhou jedine personálu, a preto
žiadúcne je, aby tento snaživý personál
bol aj slušne honorovaný.
Předseda (zvoní): Dále je přihlášen
ke slovu p. posl. Hatina. Dávám mu slovo.
Posl. Hatina: Slavná sněmovno!
Při projednávání účetní
uzávěrky za r. 1936 rád bych reagoval na
některá nespravedlivá obvinění
našeho vládního režimu poslanci sudetskoněmecké
strany. P. posl. May tvrdil, že režim našeho
státu je tak tvrdý vůči pohraničnímu
obyvatelstvu, že se nestará náležitým
způsobem o vybavení nemocnic a že 75% přirážky
zdravotní používá výhradně
na nemocnice české. Dovoluji si čísly
prokázati, že tomu tak není a že také
zprávy, které se objevily v "Angriffu"
a v řadě německých časopisů
zahraničních, neodpovídají pravdě,
naopak že pokud jde o dotování veřejných
nemocnic v Čechách a na Moravě, zdravotní
přirážka byla rozdělena naprosto spravedlivě
a nelze tvrdit, že by československý vládní
režim takovým způsobem se choval k Němcům,
že prý ani nepřipustil, aby nemocný
člověk nalezl v nemocnici náležité
ošetření. Slavná sněmovno, v
Čechách mají veřejné nemocnice
v okresech národnostně smíšených
7.750 lůžek. Tyto nemocnice dostaly 4,420.000 Kč.
V českých nemocnicích je celkem 13.270 lůžek
a dostaly 8,831.439 Kč. Obložených lůžek
v nemocnicích německých bylo 6. 654, t. j.
83%, a v českých nemocnicích pak 11.740,
t. j. 88%. Stejně tak je to
na Moravě. Propočítáme-li přesně
cifry, připadající na jedno lůžko
anebo na nemocnici, vidíme, že německé
nemocnice, pokud jsou v oblastech národnostně smíšených
s převahou německého obyvatelstva, dostaly
z přídělu zdravotní přirážky
na Moravě o 15,03% víc nežli nemocnice, které
se nalézají v oblasti české. V Čechách
pak dostaly nemocnice v německé oblasti o 0.98%,
t. j. asi o 129.872-54 Kč víc nežli v oblasti
české. Není tedy pravdou, jak tvrdí
německé časopisy, že zdravotní
přirážka je výhradně používána
pro nemocnice v oblastech českých, naopak je pravdou,
že zdravotní přirážka byla tentokráte
rozdělena více ve prospěch oblastí
německých, ač se tím nechci nijak
dotýkati snad neobjektivnosti ministerstva zdravotnictví,
poněvadž jsem přesvědčen, že
tentokráte bylo potřebí větších
částek v nemocnicích německých,
buď že se tam rozšiřoval nějaký
pavilon nebo že se tam rozšiřovala nemocnice.
Na Moravě obdržely německé nemocnice
o 831.723 Kč víc. Tyto nepravdy, které zde
byly několikrát opakovány, je nutno uvésti
na pravou míru a zdůrazniti, že věci,
které byly o této věci v tisku rozšiřovány,
neodpovídají pravdě.
Stejným nástrojem proti Československé
republice a proti československému vládnímu
režimu se stal, slavná sněmovno, populační
problém v Československé republice. Mohli
jste čísti v řadě časopisů
a zejména v zahraničním tisku, že jednak
v důsledku hospodářských opatření
a jednak proto, že československá vláda
nevěnuje vůbec pozornost poměrům v
pohraničí, osídleném převážně
německým obyvatelstvem, mohlo se státi, že
prý většina okresů v oblastech převážně
německých vykazuje natalitu tak nízkou, že
prostě některé okresy vymírají.
Co je na tom pravdy podle statistiky? Zjistil jsem si to ze statistiky,
která byla posledně vydána Státním
statistickým úřadem, kde jsou přesně
rozvrženy jednotlivé okresy, jednak na okresy národnostně
smíšené s převahou německého
obyvatelstva, jednak na okresy české. A zjistil
jsem, že ani toto tvrzení, které se stalo nástrojem
propagandy proti naší republice také v anglickém
a německém tisku, neopovídá pravdě,
neboť pravda je, že v zemi české je více
okresů, kde je vyšší natalita, u příslušníků
německého národa nežli ve vnitrozemí.
Na př. mezi takové okresy s vyšší
natalitou náleží Chvalšiny, Kaplice, Hartmanice,
Vyšší Brod, Horní Planá, Vimperk,
Bezdružice, Přísečnice. Ve všech
těchto okresích je na tisíc obyvatel přebytek
přes 22 živě narozených dětí,
kdežto v Čechách máme pouze 2 české
okresy, a to Vlašim a Lomnici, kde máme na tisíc
obyvatel živě narozených dětí
pouze 22.49. Tedy i to je nepravda, že by v okresech s převahou
německého obyvatelstva byla natalita tak nízká,
že by tyto okresy vymíraly. Pravda je, že je
řada okresů, jako je Liberec, Tanvald, Děčín,
Varnsdorf, Česká Lípa, kde je natalita velmi
nízká. Tam však byla nízká natalita
už dávno před válkou, i když tam
byl hospodářský blahobyt. A také v
českých okresech, které přiléhají
k těmto okresům národnostně smíšeným,
můžeme ze statistik seznati, že i české
okresy tam vykazují příliš nízkou
natalitu a že i tyto okresy s převahou českého
živlu mají natalitu stejně nízkou. Ale
není ani dnes vinen nějaký vládní
režim, jestliže řada těchto okresů
vykazuje větší počet úmrtí
než živě narozených dětí,
nýbrž jsou to spíše poměry sociální,
je to povahou industrialisace kraje severočeských
měst atd., je zde mnoho jiných příčin,
které zaviňují nízkou natalitu a které
už tam vystupovaly dávno před válkou.
I v době největšího hospodářského
blahobytu byla v těchto okresech natalita velmi nízká
a úmrtnost velmi vysoká.