Poněvadž však právě z tohoto neupraveného poměru vznikají časté nesnáze, pokud jde o stanovení hraniční čáry, bylo přikročeno k jednání vlády naší republiky s vládou království Maďarského, aby všecka jednání, která vyplývají právě z těchto technických hraničních a různých jiných poměrů na obou tocích, Dunaji i Tise, mohla býti vyřizována administrativně a nikoliv zdlouhavou cestou diplomatickou, kterou ovšem v určitých naléhavých případech úpravy toku nelze nastoupiti, nechceme-li se vydati v nebezpečí, že zákrok na úpravě toku samého by přišel pozdě.

Smlouva, která je Národnímu shromáždění předložena ke schválení, obsahuje všecky podmínky, aby úprava obou vodních toků dála se klidně, nerušeně a urychleně. Co se rozumí těmi úpravami u Dunaje, jako řeky splavné pro voroplavbu, jejíž břehy z největší části jsou již stabilisovány, regulovány? Jde tu hlavně o stanovení plavební čáry. Není samozřejmě možno, aby dno koryta řeky tak mohutné, jako je Dunaj, bylo po celé své šířce udržováno ve stavu takovém, aby řeka byla po celé šířce své splavná. Je nutno ustavičně činit různá opatření, zejména bagrování, aby v korytě samém byla dostatečně široká plavební dráha pro celkem čilou a stále vzrůstající plavbu na Dunaji. Tyto bagrovací práce obstarávány jsou střídavě, stejně jako úpravy břehů na tom i na onom břehu dělá vždycky stát, jemuž břeh sám náleží, stejně tak i úpravu plavební linie podniká jednou Československo, jindy zase Maďarsko. Je nutno náklady na úpravy břehů i plavební čáry uvésti v soulad. Je nutno míti dohodu o úhradě všech nákladů. Právě tyto dohody jsou obsaženy v uzavřené úmluvě.

U řeky Tisy jde poměrně o komplikovanější záležitost. Zde se jedná teprve o to, aby koryto řeky Tisy, pokud tvoří hranici mezi Československem a Maďarskem, bylo stabilněji stanoveno. Zde tedy lze očekávat rozsáhlé regulační práce, které samozřejmě nemohou se prováděti z jedné strany na našem území, nýbrž musejí se v určitých úsecích prováděti zároveň oběma státy. O těchto regulačních pracích, o rozvrhu jejich nákladu, o projektuje nutno se předem dohodnouti. Je nutno se dohodnouti také o nápravě škod, které zejména na Tise velmi často bývají páchány vysokým stavem vodním, zejména z jara a na podzim.

Jak již jsem naznačil, diplomatické jednání o těchto věcech, o těchto záležitostech je příliš zdlouhavé a vedlo by sotva k cíli, a proto navrhovaná a sjednaná úmluva mezi oběma státy navrhuje, aby byla zřízena zvláštní technická komise, složená ze zástupců obou států, kteří by krátkou cestou v této komisi dohodli se nejen o všech potřebných projektech, o všech technických opatřeních, nýbrž také o jejich provádění a o úhradě jejich nákladů.

Toto ustanovení považuji v celé smlouvě za nejdůležitější a domnívám se, že právě i záležitost tak důležitá a obou států se týkající, jako jest úprava toku řeky Tisy, a tím předejití ustavičnému měnění hranice mezi oběma státy, přinese oběma státům opravdu blahodárné důsledky.

Není pochybností, že úpravou řeky Tisy získá naše republika další vodní spoj, ne sice takové důležitosti jako má Duna, ale my dobře víme, že zejména v posledních dvou letech vystupují v Evropě do popředí přání národohospodářů, aby se k obchodním mezinárodním stykům používalo čím dále tím více vodních toků jako nejlevnějších a nejbezpečnějších dopravních drah. (Předsednictví převzal místopředseda dr Markovič.)

Právě při sobotní promoci továrníka Bati na čestného doktora technických věd jsme mohli vyslechnouti velmi zajímavé zprávy, jak nezbytně potřebuje i naše republika a náš hospodářský život rozmnožení sítě vodních cest. A poslední poznatky, které vyplývají z připojení Rakouska k Německu, ukazují, že zvětšené Německo klade nepoměrně zvětšený důraz na využití Dunaje jako velmi důležité vodní cesty od západu k východu. Naše republika jakož i všecky státy podunajské budou muset napnout všechny síly, aby si zachovaly při dunajské plavbě místo odpovídající jejich velikosti a délce jejich hranic s tímto tokem. Nemůžeme se vylučovat z myšlenek, které dnes vládnou v Evropě, nýbrž musíme se přizpůsobovat, a po té stránce nám dává i předložená úmluva mezi Československou republikou a Maďarskem určité předpoklady pro to, že také s naší strany bude možno využívat našich vodních toků intensivněji, než se dálo doposud.

Náklady, které vyplývají z předložené úmluvy a jimiž se zabývati má povinnost právě rozpočtový výbor, jehož mám čest býti referentem, nepřicházejí zde celkem v úvahu jako nové náklady. Pokud jde o práce regulační, udržovací a úpravu obou toků, jsou náklady z úmluvy vyplývající již zařazeny anebo budou v dalších letech postupně zařazovány do rozpočtu příslušného ministerstva. Jako nové náklady jsou tu snad pouze bezvýznamné náklady cestovní, výdaje pro komisi, která místo diplomatického jednání má rozhodovat přímo a sama o tom, jaké úpravy mají býti prováděny, v jakém rozsahu, v kterém místě a jakým nákladem. Tyto náklady jsou tak nepatrné, že se rozpočtový výbor rozhodl, uváživ důležitost sjednané smlouvy mezi vládou republiky Československé a vládou království Maďarského, jak nám byla předložena vládním návrhem tisk 1238, doporučiti slavné sněmovně, aby tuto sjednanou úmluvu vzhledem k její důležitosti a výhodnosti pro naši republiku laskavě schválila. (Souhlas.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Zpravodajcom k odst. 1 pořadu za výbor zahraničný je p. posl. Stunda. Dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. Stunda: Slávna snemovňa!

Úmluva medzi Československou republikou a kráľovstvom Maďarským, ktorú predkladá vláda posl. snemovni ku schváleniu, je svojím hospodárskym, sociálnym a politickým dosahom ďaleko významnejšia a dôležitejšia, ako by sa na prvý pohľad zdalo, a určite liší sa od ostatných podobných úmluv práve svojím neobyčajným hospodárskym a sociálnym významom medzi dvoma štátmi, Československou republikou a kráľovstvom Maďarským.

Aby slávna snemovňa o dôležitosti a význame tejto úmluvy získala určitú predstavu, konkrétny obraz, dovolil by som si v tejto súvislosti podať určitý úsek z tejto úmluvy, rešp. z onoho významu, ktorý súvisí s touto tak dôležitou úpravou, s touto tak významnou úmluvou. Pri tej príležitosti môžem iba zdôrazniť, že je neobyčajná škoda, že uzavretie a schválenie tejto úmluvy prichádza pomerne tak neskoro. Na tejto dohode, ktorá sa teraz predkladá ku schváleniu československému parlamentu, má priamo životný záujem celé južné Slovensko a tak rečeno celé územie kráľovstva Maďarského, lebo bez úpravy Dunaja a bez úpravy Tisy nie je možná úspešná regulácia prítokov týchto riek, nie je možná správna meliorácia a nie je možná dobrá a bezpečná ochrana hospodárskych záujmov takmer 200.000 rodín na území južného Slovenska a južnej Podkarpatskej Rusi.

Že o čo ide, dovolím si podať snemovni tento obraz: východné Slovensko a Podkarpatská Rus, ktoré sú eminentne zainteresované na tejto úmluve, pred jej uskutočnením vypadaly takto: Zo západu Hegyalja na území Maďarska, Slanské hory zo severozápadu, zo severu výbežky západných Poloninských Karpát, z východu výbežky Vihorlatu a z juhu rieka Tisa ohraničujú zaujímavú nížinu v rozlohe vyše 3000 km². Na tejto nižine ležia okresy: trebišovský a rovinové časti okresov vranovského, michalovského, veľkokapušianskeho, sobraneckého, užhorodského, celý okres kráľovsko-chlumecký a najsevernejší cíp Maďarska. Táto nížina je väčšinou v zemplínskom kraji.

Nížina je pokladaná za časť Veľkej maďarskej nížiny alebo za časť Potisskej nížiny, čo je československým zemepisným pojmom. Túto nížinu opanúva 5 riek, ktoré všetky tečú z oblúku Poloninských Karpát: Latorica, ktorá priberá Uh a Laborec, spojené pod menom Čopan, a Ondavu, spojené s Topľou. Latorica od prítoku Ondavy mení si meno na Bodrok a pod týmto menom pri Tokaji vlieva sa do Tisy. Teda rieka Bodrok odnáša vody piatich riek do Tisy.

Časť nížiny vo východnej Indii sa menuje Pandžab, a to podľa piatich riek, ktoré po sútoku tvoria rieku Indus. Indus odnáša vody týchto riek do mora. Pandžab, indické Päťriečie, je veľmi úrodná, a keď je temer dvakrát tak veľká ako Československo, snáď nenadsadzujeme, keď porovnávame a povieme, že naša nížina piatich riek Bodroku je miniatúrnou obdobou Pandžabu v Indii.

Slovenský Pandžab - slovenské Päťriečie- vyznačuje sa, ako sme už povedali, zvláštnym vodným systémom, ktorý je komplikovanejší ako kde inde. Ukáže nám to jednoduché srovnávacie šéma, ako sa dostane voda do mora zo západného Slovenska a slovenským Päťriečím. Na pr. Demänovský potok sa vlieva do Váhu, Váh do Dunaja a Dunaj do mora. To je veľmi jednoduché. Ale slovenským Päťriečím tečie to takto: Na pr. potok Cirocha sa vlieva do Laborca, Laborec do Uhu, Uh pod menom Čopan do Latorice, Latorica pod menom Bodrok do Tisy, Tisa do Dunaja a Dunaj konečne do mora.

Päťriečie je chýrečné vodnými kalamitami a katastrofami, ktoré vyvrchoľujú na Bodrožskom ostrove. Bodrožský ostrov by sme márne hľadali na mapách, aj na československých sa užíva názov Bodrogköz. To sa prekladá doslovne na Medziborodžie. Bude snáď lepšie užívať názov Bodrožský ostrov, lebo je to skutočne skoro úplne ostrov, obtočený riekami, na juhu Tisou, na severe Latoricou a pokračujúcim Bodrokom. Latorica od Tisy pri Čope je len na 2 km. Sútok riek je pri Tokaji. Bodrožský ostrov v rozlohe asi 1000 km² je teda v slovenskom Päťriečí. Z Bodrožského ostrova patrí nám asi 1/4, t. j. asi 250 km². A je na veľkú škodu miestneho obyvateľstva, že celý Bodrožský ostrov ako časť slovenského Päťriečia nebol pripojený k Československu.

Na južnom Päťriečí, teda hlavne na Bodrožskom ostrove, veľmi zlé sú odtokové pomery veľkých vôd. Pri veľkej vode spád Bodroku je len 5 cm, Latorice 1 až 2 cm na 1 km. Preto veľké vody spomenutých piatich riek odtiekajú Bodrokom veľmi dlho a pomaly, dokonca tečú aj zpäť a rozlejú sa do šírky až 15 km. Pri tak úžasne malom spáde Bodrok má vysoký stav veľmi dlho, na pr. v r. 1937 pri najvyššom stave 704 cm cez 32 dní bol vyše 6 m a cez 42 dní vyše 5 m pri Strede nad Bodrokom. Pokiaľ bol výše 6 m, odchádzal oním 600 až 950 m³ vody za sekundu, to je tretina až polovica priemerného Dunaja pri Devíne a dvoj- až trojnásobné množstvo vody priemernej Labe pri Děčíne. Pre človeka, kto to nevidel, tieto odtokové pomery sú divom prírody, lebo je zvyklý na veľké vody, ktoré trvajú hodinu, alebo deň - dva a nie dlhé týždne.

Tieto neblahé vodopisné pomery zapríčiňujú južnému Päťriečiu a zvlášť slovenskej časti Bodrožského ostrova veľké biedy, ktoré v poslednej dobe zostrujú sa tak, že v mnohých obciach v doslovnom smysle slova je v otázke bytie či nebytie obyvateľstva. A je to, samo sebou sa rozumie, nielen na strane našej, je to práve tak i na strane maďarskej. Najlepšie poznáme situáciu, keď sa podívame práve na tento stav, ktorý panoval tu cez celý rok 1937.

Bodrožský ostrov je obtočený hrádzami popri Tise a Latorice-Bodroku. Latorická hrádza je od rieky tak ďaleko, že 17.000 katastrálnych jutár necháva v záplavnom území po ľavom brehu rieky. Po pravom brehu Latorice-Bodroku hrádze niet. Pri našej prehliadke s vršku pri Kráľovskom Chlumci vidíme na juh úzky pruh vzdutej Tisy. Na sever blýska sa až 15 km široký záplavový pás Latorice-Bodroku. Táto situácia trvá niekedy týždne, ba ako minulého roku, t. j. v r. 1937, trvala až 6 týždňov.

A vidiac tento desivý pruh Latorice-Bodroku s úzkosťou myslíme, že v tej ohromnej vode sú polia 12 obcí, z ních 7 aj všetky domy. S úzkosťou myslíme na ubohé obyvateľstvo týchto obcí, ktoré je maláriou a tuberkulózou trápené a do ustavičnej chudoby, ba do hladu vháňané. Snaha a usilovnosť chudobného ľudu polatorického kraja sú s roka na rok vodou pohlcované čo dial krutejšie, lebo regulácia hornej Latorice a jej prítokov po desaťročia boly prevádzané bezohľadne, a preto desivý pruh ničivej vody za každým je bližší, trvalejší a uzavretejší, a preto táto úmluva môže byť spasením pre celý tento kraj a konečne na základe tejto dohody a úmluvy bude možné urobiť v dohode týchto dvoch štátov definitívne plány na úpravu týchto nedohľadných, škodlivých povodní, ktoré boly priamou kliatbou týchto krajov i na území Československej republiky, ale aj na území kráľovstva Maďarského.

Treba len povážiť, že vlani v jednom jedinom okrese 45.000 katastrálnych jutár pôdy bolo zaplavené a na takejto rozsiahlosti bola zničená práca tamojšieho roľníckeho ľudu. Bolo to ožobračenie celého kraja o ťažké a ťažké miliony. Práve preto žiadna investícia nebude dosť drahá, lebo užitok z týchto investíc plynúci bude donášať svoje hojné ovocie a svoje požehnanie, ako hovorím, i na jednej i na druhej strane. Som presvedčený, že málo dohôd a úmluv bolo medzi štátmi, ktoré by boly tak úspešnými a ktoré by mohly niesť také ovocie ako úmluva táto, a práve preto zahraničný výbor vo svojom zasadnutí dňa 15. marca 1938 usniesol sa jednomyseľne doporučiť poslaneckej snemovni túto úmluvu medzi republikou Československou a kráľovstvom Maďarským k ústavnému schváleniu. (Souhlas.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Dávam slovo zpravodajcovi výboru živn.-obchodného k druhému a tretiemu odstavcu poriadku, p. posl. Bendovi.

Zpravodaj posl. Benda: Vážená snemovňa!

Vláda predložila návrh zákona tlač 1241, ktorý projednáva obchodnú smlúvu medzi republikou Československou a kráľovstvom Maďarským, ktorá bola schválená minulého roku 17. novembra. Pomer obchodný a zahranične-politický medzi Československom a Maďarskom nebol v doterajšej dobe upravený, bol viac náhodový a myslím, že práve touto cestou, touto novou obchodnou smluvou nastane istá úprava pomerov a možná že na základe úpravy obchodnej smluvy prijde aj k úprave politického priateľstva, politického pomeru, ktorý Maďarsko potrebuje snáď viac ako republika Československá.

Spomenutá obchodná smluva je zlepšením doterajších obchodných stykov medzi menovanými štátmi, je náhradou bývalých obchodných dohôd. Novou smluvou sú vyriešené takmer všetky hlavné otázky, týkajúce sa obchodne-politických a hospodárskych stykov. Je to úspech našej zahranične-obchodnej politiky. Obchodná smluva poskytuje obidvom smluvným stranám najvyššie výhody colné, čo pri obchodných dohodách nebolo, lebo smluva sama rieši otázky obchodne-politických zásad, ustanovizne colne-tarifné a veterinárske. Rieši tiež otázky vzájomnej výmeny tovaru a normalizuje nerušený vývoj obchodných stykov a obchodne-politický pomer, čím prestáva prírastok dlžôb za tovar od nás vyvezený.

V posledných troch rokoch bol náš zahraničný obchod s Maďarskom vždy aktívny. V r. 1935 o 6 milionov Kč, v r. 1936 o 14 mil. Kč a v r. 1937 (desať mesiacov) o 56 mil. Kč. Myslím, že budúcnosť bude ešte priaznivejšia. Pomimo toho zostáva nám ešte plus výmeny tovaru za drevo zo Slovenska do Maďarska vyvezené. Položka táto je kompenzovaná vývozom našich tovarov sklárskeho, keramického a strojarského priemyslu. V priamom obchodnom styku vyvážame ponajviac textilný tovar, stroje a ich súčiastky, chmel, bryndzu, banské drevo, telegrafné stĺpy, liečivé soli, automobilové súčiastky, uhlie, koks atď., ktoré predmety boly aj uvedené v minulých obchodných dohodách.

Tovar, vyvezený na účet výmeny tovarov a pre potreby návštevníkov našich kúpeľov z Maďarska, uhradzuje sa ponajviac dovozom čerstvého ovocia, hrozna, vína a vinného moštu, niektorých druhov syra a šumivých vín.

Treba pripomenúť, že pri pojednávaní tejto smluvy bolo zdôraznené, aby pri budúcej úprave obchodnej smluvy bol vzatý zreteľ na ochranu sociálneho poistenia robotníkov a zamestnancov, taktiež aj otázka vzájomneho pripúšťania konzulov, ich výsad, výhrad a kompetencie.

Živn.-obchodný výbor doporúča preto posl. snemovni k schváleniu obchodnú smluvu medzi republikou Československou a kráľovstvom Maďarským, podpísanou v Prahe dňa 17. novembra 1937 pripojeným schvalovacím usnesením:

Národní shromáždění republiky Československé souhlasí s obchodní smlouvou mezi republikou Československou a královstvím Maďarským, podepsanou v Praze dne 17. listopadu 1937.

V mene výboru živn.-obchodného doporúčam, aby zpráva tohoto výboru bola vzatá za podklad jednania poslaneckej snemovne.

Súčasne držím si za povinnosť referovať tiež o vládnom návrhu tlač 1242, ktorý návrh pojednáva úpravu pohraničného styku medzi republikou Československou a kráľovstvom Maďarským a ktorý bol podpísaný v ten samý deň. Pohraničný styk medzi týmito štátmi bol dosiaľ neupravený, čím prichádzalo niekedy k nepríjemnostiam rázu i politického, ale najmä boly tu škody národohospodárske a sociálne. Pravda, je treba ľutovať, že snáď pri pojednávaní týchto smlúv nehovorilo sa i o ochrane menšín, prípadne i o iných otázkach. Ale pri tom všetkom treba zdôrazniť, že i tuná vykonané bolo mnoho, čo obojstranne prospeje obidvom štátom, rešp. ich priateľskému a hospodárskemu nažívaniu.

Hovorím, táto smluva bola pojednávaná súčasne s obchodnou smluvou. Otázka pohraničného styku pred dojednaním tejto úmluvy bola upravovaná takmer ad hoc, čo v niektorých prípadoch zrodilo nové a nepríjemné neprístojnosti, najmä v úsekoch územia, ktoré boly úpravou novovzniklých hraníc rozdelené. Úmluvou bude pohraničný styk usnadnený a vecný, bez použitia cestovného pasu, ktorý bude nahradený tak zvanými priepustkami. Účelom úmluvy bolo zabezpečenie nerušeného výkonu prác na hospodárskych celkoch hranicami preťatých, ďalej zlepšenie provozu živností a povolaní, najmä lekárom, zverolekárom a porodným asistentkám. V prípade potreby rýchleho zásahu pri požiaroch, živelných pohromách atď. je umožnené záchranným sborom urýchlene prispeť k pomoci.

Za pohraničné úseky považujú sa v smysle úmluvy územné pruhy, ležiace po obidvoch stranách smluvných stránok v šírke približne 10 km. Tam, kde to vyžiadujú miestne pomery, môžu byť pruhy rozšírené na 15 km. Priepustky ako textove, tak veľkostne vydávané budú okresnými náčelníkmi (v Maďarsku: főszolgabírói hivatal) dotčených okrskov. Pre majiteľov pôdy (vzor A) v dobe pred 1. februárom pre obdobie od 1. marca do posledného februára nasledujúceho roku, pre členov rodiny, pracovné sily, lekárov, zverolekárov, porodné asistentky (vzor B) každoročne pred 1. decembrom každého roku s platnosťou od 1. januára do 31. decembra budúceho roku. Pre príležitostné potreby prekročenia hraníc (vzor C), vydávané budú priepustky s platnosťou 5 dní.

Úmluva táto bude ratifikovaná čoskôr v Budapešti a nadobudne platnosti 30. dňa po výmene ratifikačných listín.

Hovorím, že úpravou pohraničného styku stratíme tak mnohé nepríjemnosti, ktoré doteraz jestvovaly. Obchodná smluva má tiež svoje oddelenie, svoj podúsek t. zv. veterinársky, čo hrá pri pohraničnom styku veľmi dôležitý úkol. I táto otázka najmä pre poľnohospodárov upravená je tak, že bez akýchkoľvek ťažkostí môžu prísť k svojmu právu, rešp. budú ich práva chránené a oni takto budú vstave ich povinnostiam skorej zadosť učiniť.

Preto odporúčam v mene výboru živn.-obchodného, aby Národné shromaždenie republiky Československej vyslovilo súhlas s úmluvou o úprave pohraničného styku medzi republikou Československou a kráľovstvom Maďarským, podpísanou v Prahe dňa 17. novembra 1937. (Souhlas.)