Předseda Malypetr.
Místopředsedové: Langr, dr Markovič,
Košek, Sivák, Vávra.
Zapisovatelé: Jaša, Bergmann.
190 poslanců podle presenční listiny.
Členové vlády: Z vlády republiky Česko-Slovenské:
předseda vlády R. Beran; ministři
Sidor, arm. gen. Syrový, Čipera,
divis. gen. Eliáš, dr Feierabend, dr
Fischer, dr Havelka, dr Chvalkovský,
dr Kalfus, dr Klumpar, dr Šádek.
Z vlády slovenské: předseda vlády
dr Tiso; ministři dr Ďurčanský,
Teplanský, dr Vančo. Z vlády
podkarpatoruské: předseda vlády Vološin.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.
Předseda Malypetr zahájil schůzi v
13 hod. 31 min. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá
jednati.
podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda:
na dnešní den posl. Zvoníčkovi;
na tento týden posl. J. Vančovi.
Do výboru ústavně-právního
vyslal klub poslanců čsl. strany lidové posl.
dr Hulu za posl. Staška.
Do výboru rozpočtového vyslal klub
poslanců republik. strany zeměděl. a malorol.
lidu posl. dr Zadinu za posl. Křemena.
Zpráva tisk 1438.
Publikace Mezinárodní informační služby
parlamentní "Z cizích parlamentů",
ročník XIX.
přikázal předseda žádost kraj.
soudu trest. v Praze ze dne 25. listopadu 1938, č. Nt XIX
43/38, za souhlas s trest. stíháním posl.
dr Clementise pro přečin proti cti (č.
J 368-IV).
Předseda (zvoní): Přistoupíme
k projednávání pořadu, na němž
jako prvý odstavec jest:
1. Rozprava o prohlášení předsedy
vlády R. Berana, učiněném ve 156.
schůzi posl. sněmovny dne 13. prosince 1938.
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby rozprava
tato provedla se sloučeně s projednáváním
dalšího odstavce pořadu, jímž jest:
2. Zpráva výboru ústavno-právneho
o vládnom návrhu ústavného zákona
(tlač 1437) o zmene ústavy republiky Česko-Slovenskej
a o mimoriadnej moci nariaďovacej (tlač 1438).
Jsou snad nějaké námitky proti návrhu
na sloučení těchto 2 odstavců?
(Nebyly.)
Není jich. Návrh jest přijat.
Zpravodajem při odst. 2 pořadu jest za výbor
ústavně-právní p. posl. dr Sokol.
Dávám mu slovo.
Zpravodaj posl. dr Sokol: Slávna snemovňa,
panie a pánovia!
Ústavno-právny výbor posl. snemovne Národného
shromaždenia na schôdzke konanej 13. decembra 1938
rokoval o vládnom návrhu ústavného
zákona o zmene ústavy republiky Česko-Slovenskej
a o mimoriadnej moci nariaďovacej.
Vládny návrh má 4 články. Podľa
čl. I sa prezident republiky zmocňuje, aby na jednohlasný
návrh vlády vydal dekrétom s mocou ústavného
zákona nový text tých ustanovení ústavnej
listiny republiky Česko-Slovenskej a iných zákonov
ústavných, ktorých zmeny by vyžadovaly
nové pomery, a aby tým istým spôsobom
a za tých istých okolností robil také
opatrenia, ku ktorým sa vyžaduje ústavný
zákon. Toto zmocnenie prezidenta republiky vzťahuje
sa na ústavný zákon o autonomii Slovenskej
krajiny len v tom prípade, keď k tomu dá súhlas
snem Slovenskej krajiny. Zmocnenie podľa čl. I nadobúda
účinnosti dňom ustavenia sa snemu Slovenskej
krajiny a trvá 2 roky.
Podľa čl. II sa vláda zmocňuje, aby
po dva roky od počiatku účinnosti zákona
robila nariadením všetky potrebné opatrenia,
a to aj v tom prípade, keby k nim bol potrebný zákon.
Výnimkou je zmena ústavnej listiny.
K vládnym nariadeniam, ktoré budú vydávané
vo veciach, ktoré podľa §u 4 úst. zákona
o autonomii Slovenskej krajiny patria do kompetencie Národného
shromaždenia, potrebný je súhlas väčšiny
členov slovenskej krajinskej vlády.
Ku všetkým týmto nariadeniam vyžaduje
sa súhlas prezidenta republiky, ktorý nariadenia
spolupodpisuje.
Vo veciach, ktoré patria do zákonodarnej kompetencie
snemu Slovenskej krajiny, vydávať tieto nariadenia
príslušná je slovenská krajinská
vláda. Toto isté platí obdobne aj pre Podkarpatskú
Rus vzhľadom na autonomiu Podkarpatskej Rusi.
Čl. III legalizuje so zpiatočnou platnosťou
všetky tie nariadenia, ktoré boly vydané na
základe doterajších zmocňovacích
zákonov alebo podľa §u 138 zákona o obrane
štátu.
Účelom tejto úpravy je, aby boly vylúčené
všetky pochybnosti o ústavnosti týchto nariadení,
ktoré by mohly vzniknúť najmä pred súdmi,
ktorým prislúcha právo preskúmať
zákonitosť vládnych nariadení.
Konečne čl. IV obsahuje účinnostnú
klauzulu, podľa ktorej zákon tento nadobudne účinnosti
dňom vyhlásenia, vyjmúc čl. I, a prevedením
jeho poverujú sa všetci ministri.
Ústavno-právny výbor podrobne preskúmal
tento vládny návrh a po rozprave usniesol sa na
týchto zmenách v tekste návrhu:
V čl. I slová "zahrnujúci v sebe aj
súhlas väčšiny" boly nahradené
slovami "na zasadnutí ktorej musí byť
prítomná aspoň väčšina."
Táto zmena bola potrebná preto, aby pri interpretácii
zákona vylúčené boly akékoľvek
pochybnosti. Pôvodné znenie vládneho návrhu
mohlo sa totiž vysvetľovať aj tak, že stačí
súhlas väčšiny členov slovenskej
krajinskej vlády i vtedy, keď sú na zasadnutí
všetci prítomni.
Za slovami "o autonomii Slovenskej krajiny" vsunuté
boly slová "ako aj aspoň jeden člen
vlády Podkarpatskej Rusi". Tento doplnok je odôvodnený
tým, aby vláda nemohla robiť také dôležité
návrhy bez účasti a súhlasu aspoň
jedného člena vlády Podkarpatskej Rusi.
K prvému odseku čl. I po druhej vete pripojená
bola táto tretia veta: "Ustanovenie predcházajúcej
vety platí obdobne aj pre Podkarpatskú Rus vzhľadom
k zákonu o autonomii Podkarpatskej Rusi; dokiaľ nie
je ustavený snem Podkarpatskej Rusi, jeho súhlas
nahradzuje súhlas vlády Podkarpatskej Rusi."
Tento doplnok je úplne odôvodnený postavením
Podkarpatskej Rusi ako autonomnej krajiny Česko-Slovenskej
republiky.
V čl. II pred slovo "Tieto" bolo vsunuté
slovo "Všetky". Tento doplnok bol potrebný
preto, aby sa v zákone jasne zdôraznilo, že
súhlas a podpis prezidenta republiky vyžaduje sa nielen
pri tých nariadeniach, ktoré vláda vydá
vo veciach, ktoré podľa §u 4 ústavného
zákona o autonomii Slovenskej krajiny patria do kompetencie
Národného shromaždenia, ale aj pri všetkých
ostatných nariadeniach, ktoré vláda vydá
podľa čl. II tohto zákona.
So strany niektorých slovenských členov ústavno-právneho
výboru bolo navrhované, aby sa čl. III zopatrnosti
doplnil touto novou vetou: "Platnosť čl. III
vzťahuje sa na vládne nariadenia vydané do
vyhlásenia tohto zákona." Ústavno-právny
výbor však tento návrh neakceptoval, a to z
toho dôvodu, lebo predošlé zmocňovacie
zákony prestaly už platiť, takže na ich
základe vláda už nemôže vydávať
novšie nariadenia.
Konečne pôvodný nadpis navrhovaného
ústavného zákona bol zmenený takto:
"Ústavný zákon o zmocnení ku
zmenám ústavnej listiny a ústavných
zákonov republiky Česko-Slovenskej a o mimoriadnej
moci nariaďovacej."
Táto zmena bola urobená preto, aby už z nadpisu
zákona bolo zrejmé, že ide len o zmocnenie
a že prezident republiky na základe jednohlasného
návrhu vlády nemôže vydať dekrétom
novú ústavu štátu.
Slávna snemovňa! Vláda neprichádza
so žiadosťou o plnú moc po prvý raz. V
čl. III predloženého vládneho návrhu
sú uvedené zákony o mimoriadnej moci nariaďovacej,
ktoré už predchádzaly tomuto návrhu.
Ale je podstatný rozdiel medzi týmito zákonmi
a vládnym návrhom, ktorý vláda teraz
predkladá Národnému shromaždeniu. Kým
predošlé zmocňovacie zákony boly totiž
zákony obyčajné, teraz žiada vláda
o plnú moc vo forme ústavného zákona.
Týmto odstraňujú sa všetky pochybnosti,
ktoré mohly byť robené predošlým
zmocneniam z dôvodov ústavnej prípustnosti.
Aby tieto pochybnosti i ohľadom predošlých zákonov
o mimoriadnej nariaďovacej moci boly navždy odstránené,
predložený vládny návrh obsahuje v čl.
III ustanovenie, ktoré sanuje všetky vládne
nariadenia, ktoré dosiaľ boly vydané na základe
zmocňovacích zákonov tam uvedených.
Vláda požiadala Národné shromaždenie
o zmocnenie v rozsahu uvedenom v predlohe vzhľadom na mimoriadne
pomery domáce i zahraničné. Udalosti, ktoré
v takej ťažkej miere doľahly v poslednom čase
na náš štát, vyžadujú, aby
sme boli pohotoví a aby sme takto bez poškodenia záujmov
republiky prekonali všetky ťažkosti domáce
i zahraničné. Aby sme tieto svoje povinnosti mohli
svedomite a statocne splniť, je potrebné, aby vláda
bola vyzbrojená takými prostriedkami, ktoré
by jej v dobe prekotného vývoja umožnily reagovať
rýchle a účinne na všetky podnety denného
života.
Zmocnenie dávame svojmu prezidentovi, ktorého nedávno
manifestačnou väčšinou zvolilo Národné
shromaždenie, zmocnenie dávame svojej vláde,
ktorej úplne dôverujeme; robíme to v záujme
svojho štátu. Preto navrhujem v mene ústavno-právneho
výboru, aby posl. snemovňa prijala osnovu zákona
bezo zmeny. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Přistoupíme
nyní ke společné rozpravě.
Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu
řečnickou 40 minut. (Námitky nebyly.)
Námitek proti tomu není, navržená lhůta
je schválena.
Přihlášeni jsou řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Esterházy,
Zápotocký, inž. Schwarz, dr Jar.
Dolanský; na straně "pro"
pp. posl. dr Černý, inž. Nečas,
dr Pružinský, Kundt a dr Rašín.
Dávám slovo panu posl. Esterházymu.
Posl. Esterházy (maďarsky): Vážená
snemovňa!
Od čias mníchovskej dohody a viedenského
rozhodnutia až teraz sa mi naskýta príležitosť
chopiť sa slova v pražskom parlamente. Viedenské
rozhodnutie, žiaľ, neumožnilo, aby sme boli všetci
pričlenení k Maďarsku, a preto dnes chcel by
som s tohoto miesta pribiť skrátka to, že nezmenene
požadujeme od tých, čo sú u moci, aby
rešpektovali naše národne práva a zabezpečili
možnosti nášho života.
Že sa nepustím do podrobnej kritiky programu pána
predsedu vlády Berana, toho príčina
väzí v tom, že vnútorná verejnoprávna
štruktúra zmenšenej republiky doznala podstatných
zmien a že Slovensko, i keď nie úplne, tedy aspoň
do istej miery bude samostatné, čoho dôsledkom
bude, že tunajšie Maďarstvo bude museť svoje
vlastné otázky riešiť a zabezpečiť
s vládou bratislavskou a nie s vládou pražskou.
Tunajšie Maďarstvo plných dvacať rokov bojovalo
spolu so slovenskou ľudovou stranou Hlinkovou za autonomiu
Slovenska, ktorá sa teraz uskutočňuje. My
sme poctive zápasili za dosiahnutie toho a úfame,
že v dôsledku toho obdrží Maďarstvo,
ktoré zostalo na Slovensku, svoje práva na sto percentov.
V zastúpení Maďarov na Slovensku zaujmem teda
vyčkávacie stanovisko dotiaľ, kým po
voľbách, ktoré majú byť konané
18. decembra, neustaví sa prvý samostatný
parlament bratislavský, kde uslyšíme, s akým
programom prijde predseda slovenskej vlády dr Tiso.
Od toho učiním závislým svoj ďalší
politický postoj.
Predloženú osnovu zmocňovacieho zákona
však nemôžem prijať, a to preto nie, keďže
odporuje ideám parlamentarizmu a zabezpečuje jednotlivcom
dosiaľ neslýchanú plnú moc a práva
širokých rozmerov, čo sa vlastne rovná
určitej odrude diktatúry. A žiaľ, po čas
uplynulých 20 rokov skúsili sme na vlastnej koži,
že vedúci politikovia neboli vždycky zralí
k vedeniu vecí štátu. S radosťou spatrujem,
že tí, čo sa teraz dostali k moci, to uznávajú,
čím osvedčujú i to, že bola oprávnená
kritika, ktorú prevádzali Maďari cez 20 rokov.
Odvažujem sa úfať, že nado všetko pochopenie
dojde k opravdovej očiste verejného života
od všetkého, čo bolo prv podľa vás
zlé a čo privodilo skazu Čiech. Ale nemožno
nám brať za zlé, jestliže ihneď nedôverujeme
dnešnému systému a povieme, že najprv
chceme vidieť skutky.
Skúsenosti z 20ročnej minulosti poučily nás,
že sme schopní zhodnotiť mieru sľubov, odznelých
pri predkladaní takéhoto programu. Maďari,
zostavši v republike, budú stále na stráži,
aby ich práva neboly naštrbené, a budú
zápasiť za svoje naprosté zrovnoprávnenie
s ostatnými národami na každom poli verejného
života. Udalosti blízkej minulosti poskytujú
dosť odstrašujúcich príkladov, čo
znamená v telese štátnom neuspokojený
a nekľudný národný blok.
Očakávame bez podmienky od dnešných
držiteľov moci, že sa nedopustia chýb vlád
predošlých, že tieto opakovať nebudú,
ale svojimi skutkami dokážu, že každého
občana štátu pokladajú za rovnako hodnotného
a rovnoprávneho bez ohľadu na to, ku ktorému
národu sa priznáva, a že konečne prestane
to, aby občania boli zaraďovaní do prvej, druhej
či tretej hodnostnej triedy.
Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je pan posl. dr Pružinský.
Dávám mu slovo.
Posl. dr Pružinský: Slávna snemovňa!
V historicky významnej dobe predstupuje nová vláda
a žiada skrze svojho šéfa dôveru parlamentu.
Nechcem otálať a pustím sa hneď in medias
res.
Hlinková slovenská ľudová strana,
v mene ktorej mám česť hovoriť, chová
sa s dôverou voči novej vláde, a to z viacerých
dôvodov; predovšetkým z dôvodov osobných,
lebo na čele vlády stojí muž, posl.
R. Beran, ktorý prvý z českých
politikov preukázal ďalekosiahle porozumenie voči
našim slovenským autonomistickým požiadavkám
na základe hesla slávneho českého
politika Antonína Švehlu: "Rovný
s rovnými" a na základe latinského porekadla:
"Clara pacta, boni amici". On bol ten, ktorý
pamätného dňa 6. októbra s celou svojou
politickou váhou zasadil sa za to, aby 20ročný
boj slovenského národa za slovenskú slobodu
skončil sa so zdarom. Dosiahli sme, že je uznaná
samobytnosť slovenského národa, uskutočnený
je slovenský snem a slovenská administratíva
v smysle pamätnej Pittsburghskej dohody. Chováme dôveru
voči novej vláde aj preto, lebo v nej máme
náležité zastúpenie. Námestníkom
predsedu vlády je Slovák Karol Sidor, známy
borca za práva Slovenska, a v ústrednej vláde
zasedajú aj naši piati ministri, na čele s
predsedom slovenskej vlády dr Jozefom Tisom. Chováme
sa s dôverou voči novej vláde ale aj z vecných
dôvodov. Už z mojej dosavádnej reči vysvitá,
že mám tu pred očami splnenie štátoprávnych
požiadaviek Slovenska. Tej vláde, ktorá stojí
za autonomiou Slovenska, patrí dôvera Slovenska a
Slovákov.
Ďalej máme dôveru voči novej vláde
aj preto, lebo jednotlivé body predostretého programu
nielen že sú objektívne správne, ale
mnohé z nich súhlasia úplne s požiadavkami,
ktoré naša strana vždy hlásala, a to v
parlamente i mimo parlamentu v tlači, v rozhlase a na shromaždeniach.
Pán predseda vlády vyslovil sa včera následovne:
"Prosím slávnu snemovňu, aby môj
výklad a žiadosti v ňom obsažené
podrobila kritike." Na základe zásady "volenti
non fit iniuria" dovolím si činiť poznámky
na jednotlivé vývody pána predsedu vlády,
poznamenávajúc pri tom, že reflektujem len
na také body, ktoré sa vzťahujú na spoločné
záležitosti, na spoločné zákonodarstvo
a na spoločnú výkonnú moc.