Pán predseda vlády sa zmienil, že likvidovaná
je stará straníckosť, staré stranícke
hašterenie. My sme boli vždy proti tomu, na Slovensku
sme sa pokúsili túto vypiatú straníckosť
aspoň zmierniť, vždy sme sa snažili aspoň
na poli hospodárskom naväzovať styky i s inými
stranami. Tu teda vidime víťazstvo našej myšlienky.
Veď je známa výpoveď nášho
zvečnelého vodcu, že v republike je tá
straníckosť tak prehnaná, že kde sa dvaja
ľudia sídu, založia sa najmenej tri politické
strany, ak nie viac. Zlikvidoval sa starý povestný
politický kľúč, ktorý žiadne
dvere neotváral, naopak brzdil všetko, čo bolo
dobré a čo by bolo slúžilo všeobecnému
dobru.
S tým súhlasím, čo pán predseda
vlády hovoril o odpolitizovaní administratívy
a peňažníctva. Justícia, symbol spravedlivosti,
sa vyobrazuje so zaviazanými očami, čo chce
zdôrazniť, že pri administratíve a pri
súdnictve neslobodno pozerať na stranícku príslušnosť,
tam je každý rovnaký. I tento bod v prehlásení
pána predsedu vlády vítame s radosťou.
Pán predseda vlády spomenul racionalizáciu
verejnej správy. Čo povedal, i s tým plne
súhlasíme. Racionalizácia verejnej správy
je z praktických dôvodov prepotrebná. Ponajsamprv
preto, aby administratívne rozhodnutia, administratívny
akt odpovedaly zásadám spravedlivosti, aby po právnickej
stránke boly bezvadné, lebo len takýmto spôsobom
môže sa zabezpečiť právna bezpečnosť.
Potrebná je racionalizácia verejnej správy
aj z tohoto dôvodu, lebo len tak môžeme docieliť
potrebnú rýchlosť v administratíve,
keď zbaví sa administratíva zbytočného
balastu. A potrebná je racionalizácia verejnej správy
aj s ohľadom na štátne financie. Isté
úspory v štátnych financiách môžeme
docieliť len vtedy, keď prevedieme racionalizáciu
verejnej správy. Nech sa neúraduje len "l'art
pour l'art", aby sa čím viac úradovalo,
nech nejestvuje v úradoch závodenie o jednacie čísla.
V niektorých úradoch kladú si za povinnosť,
aby počet jednacích čísiel bol čím
väčší. Nie vysokosť jednacích
čísiel svedčí o dobrej administratíve.
Pracovať sa musí pri administratíve tak, aby
každá dôležitá vec bola dobre vybavená.
Pán predseda vlády sa zmienil o budúcich
smeroch našej zahraničnej politiky. Čo povedal,
s tým súhlasím na sto procent. Dávna
požiadavka našej strany bola, aby sme mali dobrý
súsedský pomer k súsedom. Ako hospodár
z vlastnej skúsenosti viem, že keby som sa so súsedom
hašteril, nemal by som čas na užitočnú
prácu. Najmä nám je potrebné, aby sme
mali dobrý pomer k súsedom, keď je z tých
súsedov jeden veľa mohutný tak na poli politickom,
ako aj na poli vojenskom a hospodárskom.
Ale celkom správne poukázal pán predseda
vlády aj na to, že nesmieme strácať starých
priateľov, s ktorými síce nesúsedíme.
Menovite sa to vzťahuje na Franciu, na Veľkú
Britaniu, ďalej na Spojené štáty severoamerické
a na Itáliu. Je to potrebné, lebo aby sme tie tvrdé
rany, ktoré sme utrpeli v blízkej minulosti, zacelili,
aby sme si mohli lepšiu budúcnosť pripraviť,
k tomu je potrebný mier. Bez mieru nemôžeme
napredovať ani na poli kultúrnom, ani na poli hospodárskom.
Preto budeme každú takú zahraničnú
politiku podporovať, ktorá bude smerovať k tomu,
aby mier bol zabezpečený.
Pán predseda vlády sa zmienil aj o stálosti
meny, totižto postavil sa proti tomu, aby u nás bola
nejaká inflácia. I s tým súhlasím,
lebo keby prišla nejaká inflácia, dostali by
sme sa do začarovaného kruhu, stúply by ceny
to i varu, stúply by mdy, to by involvovalo zase stúpnutie
cien výrobkov, stúpnutie miezd až do nekonečna.
Teda vítam i toto vyhlásenie pána predsedu
vlády.
Pán predseda vlády sa zmienil i o spravedlivej politike
daňovej. Zásady, ktoré vyslovil, sú
správne. Jednak treba dbať o to, aby štátne
potreby boly ukojené, jednak treba brať ohľad
na to, aby daňová politika bola úmerná
a aby nepodlamovala výrobu a podnikavosť. Nemecké
poriekadlo hovorí: "Die Liebe geht durch den Magen",
totižto: "Láska ide cez žalúdok",
čo znamená, že človek, kde sa dobre
nasýti, tam sa cíti dobre. Je to voľačo
obdobné i s daňovou politikou. Pán predseda
vlády v pondelok na vinohradskej slávnosti spomenul,
že konsolidácia štátu vyžaduje, aby
každý občan bol presvedčený,
že v štáte panuje spravedlivosť, a najlepšie
sa o spravedlivosti ten obcan presvedčí, keď
uvidí, že daňová politika je správna.
Pri daňovej politike sa to najlepšie ukazuje. Tedy
i konsolidácia štátu vyžaduje, aby daňová
politika bola spravedlivá.
Pán predseda vlády sa zmienil aj o kultúrnych
otázkach a tu vrele vítam jeho vyhlásenie,
ktoré vyznelo v tom smysle, že naša kultúra
má kresťanské korene. My si musíme uvedomiť,
že kresťanstvom sme sa stali civilizovaným národom
a kresťanstvo nás doviedlo k civilizovaným
národom západnej Europy. Viem, že na Slovensku
v istej dobe slovenská kostolná kázeň
a slovenská modlitebná kniha udržovaly jedine
slovenskú reč a slovenskú kultúru.
Vítam vyhlásenie pána predsedu vlády,
keď hovoril o tom, že priemysel a poľnohospodárstvo
sú rovnakými národohospodárskymi faktormi.
Keď sme zlikvidovali straníckosť, musíme
zlikvidovať aj rivalitu medzi jednotlivými výrobnými
odvetviami. Kto vyrába statok, ktorý je užitočný,
je užitočným členom ľudskej spoločnosti,
či je to priemyselník, či je to poľnohospodár.
Preto ako medzi rovnocennými faktormi ľudskej spoločnosti
má i medzi nimi panovať vzájomná spolupráca
a nie rivalita.
Ako slovenský poslanec s vďakou kvitujem stať,
kde sa pán predseda vlády zmieňuje o tom,
že na Slovensku sa budú stavať nové železnice
a zriadi sa silná vysielačka na západnom
Slovensku.
Pán predseda vlády zmienil sa o hypertrofii úradníckeho
aparátu. Zmienil sa o tom, že nemôže byť
každý úradníkom, že nemôžeme
úradnícky dorast vychovávať do nekonečna.
Keďže je to správne s jednej strany, s druhej
strany je zasa správne, že sa musíme postarať
o živobytie tých, ktorí sa nezmestia v úradníckom
aparáte. Títo môžu sa umiestiť len
vo výrobe, ale k tomu je potrebné, aby sme výrobu
zveľadili a položili na širší základ.
Dovoľte, slávna snemovňa, aby som aspoň
v hlavných rysoch sa zmienil o tom, ako si predstavujem,
ako by sme mohli výrobu položiť na širší
základ, ako by sme mohli zveľadiť našu hospodársku
výrobu, ako si predstavujem hospodársku obnovu Česko-Slovenskej
republiky. Samozrejme, že po prvé musíme hľadieť
na to, aby sme dosavádnu výrobu zlepšili. Je
treba zlepšiť výrobu v poľnohospodárstve
ako aj v priemysle. Väčšia výkonnosť,
menšie výrobné náklady. Po druhé
mám na mysli, či by sme nemohli tak, ako niektoré
štáty na západe, zaviesť nejakú
národnú výrobu, špecializovať sa
na niektoré priemyselné odvetvia. Čo vidíme?
Vidíme, že Švajciarsko, ktoré je územne
i podľa počtu obyvateľstva menšie než
naša republika, preca sa má celkom dobre. A prečo?
Lebo má národný priemysel, má hodinárstvo,
ktoré sa celkom dobre vypláca. Pozrime si Belggiu.
Belgia, ktorá má menšie územie a tiež
o niečo menej obyvateľstva, má svoju národnú
výrobu, je špecialistom vo výrobe pušiek.
Pozrime si Nizozemsko, ktoré má tiež menšiu
rozlohu a menej obyvateľstva ako my. Je špecializované
na fyzické nástroje, na žiarovky, radiové
aparáty atď.
Pýtam sa, keď tieto menšie štáty
majú sa dobre následkom toho, že majú
špeciálnu národnú výrobu, či
by sme my nemohli pomýšľať na niečo
podobného, snáď na výrobu písacích
strojov, na výrobu strojov rozmnožovacích,
z čoho by sme ťažili podobne ako mnou spomínané
menšie štáty.
Po tretie: Známy nemecký vedátor Alexander
Humboldt povedal, že kto má Prahu, má celú
Europu, čím chcel vyzdvihnúť význam
Prahy tak na poli politickom, ako aj hospodárskom. My,
ako vieme, sme na križovatke Europy, vlastne my sme tí
najozajstnejší Stredoeuropani a tou najozajstnejšou
v pravom smysle slova strednou Europou je Česko-Slovenská
republika. Musíme len z toho na poli hospodárskom
ťažiť, musíme sa stať priekupníkmi
a dopravcami Europy, musíme sa snaziť, aby východná
Europa statky zo západnej Europy kupovala naším
prostredníctvom a naopak aby sme prostredkovali tovar z
východnej Europy do Europy západnej, aby sme z toho
ťažili.
Podobne je tomu aj s dopravou. Západná Europa má
spojenie s Europou východnou cez Česko-Slovenskú
republiku. Aj z toho môžeme na poli hospodárskom
ťažiť.
Prečo je potrebné našu hospodársku základnu
rozšíriť a zveľadiť našu výrobu?
Jednak som spomenul, že priemysel a hospodárstvo sú
povolané k tomu, aby umiestnily náš populačný
prírastok. Tento náš populačný
prírastok sa nedá umiestniť v úradníckom
aparáte, ale jedine sa môže umiestniť v
priemysle je tu tedy dôvod národohospodársky.
Jednak je tuná ohľad na štátne financie.
My sme pri štátnych financiách došli už
k hraniciam nosnosti, my z národného dôchodku
bez podlomenia výroby už viac odčerpať
nemôžeme. V dobe krízy klesol národ ný
dôchodok z 90-miliard na 50 miliard - neviem, ako je to
teraz - ale my odčerpávame z národného
dôchodku toľko, koľko sa len odčerpať
dá. Ďalej z národného dôchodku
čerpať pod titulom verejných dávok už
nemôžeme. Ale nároky štátnej pokladne
vzrástly. Čo teda? Nezbýva nič iného
než zveľadiť výrobu a tvoriť nové
príjmové pramene, aby štát mohol mať
väčšie príjmy k zaokrytiu väčších
výdavkov. Tedy i ohľad na štátne financie
vyžaduje, aby sme našu hospodársku činnosť
zveľadili, a to vo výške i v šírke,
lebo ináč neobstojíme.
A teraz niekoľko slov o zmocňovacom zákone.
Budeme za zmocňovací zákon hlasovať,
a to zo dvoch príčin. Po prvé preto, lebo
máme dôveru voči vláde, v ktorej sme
a my zastúpení - teda už z tohoto dôvodu
budeme hlasovať za zmocňovací zákon.
Budeme ale zaň hlasovať aj z dôvodov vecných.
Slávna snemovňa, pred nami sú veľmi
vážne a súrne úkoly. Len tak namátkou
spomeniem: Je treba ustáliť nové hranice štátu,
je treba regulovať štátne občianstvo -
to je záležitosť optantov - je treba riešiť
dopravné otázky, ako s tými roztrhnutými
dopravnými spojkami, je třeba v obchodnej politike
riešiť úkoly, lebo medzinárodné
obchodné smluvy následkom všelijakých
zmien sa staly obsoletnými, je treba skoro s každým
štátom sj ednať novú medzinárodnú
obchodnú smluvu. Je tu otázka štátneho
dlhu. Musíme jednať so štátmi, ktorým
pripadlo niečo z nášho územia, koľko
prevezmú z nášho štátneho dlhu.
Je tu otázka daňových nedoplatkov. Tie sa
musia tiež riešiť so štátmi, ktoré
dostaly územie z nášho štátu. Je
tu poštová šeková služba, sú
tu súkromnoprávne vzájomné pohľadávky
medzi odstúpeným územím a republikou.
Je tu otázka štátneho majetku na zabranom území,
sú tu niektoré otázky sociálneho poistenia,
ako rozdeliť majetok sociálnych poistných ústavov,
atď. Len letmo som niektoré tie otázky vypočítal.
Tieto otázky, ktoré sú veľmi vážne,
je nielen treba riešiť, ale je potrebné riešiť
s urýchlením. Naši partneri v niektorých
prípadoch vyžaduj ú si rýchlu odpoveď
a opozdenie by škodilo predovšetkým nám.
I keď uznávam, že náš parlament pracuje
veľmi rýchle, lebo u nás nie je možná
obstrukcia, nie je možné to, co bolo v uhorskom parlamente,
kde obštrukcia sa vliekla v roku 1903 viac než rok.
Tu je nemožné, ako čo sa stalo pred 40 rokmi
vo Viedni v Reichsratu, že poslanec mesta Brna Lecher mluvil
nepretržite 24 hodín. Také veci sú u
nás nemožné, ale pri všetkom, keď
máme dvojkomorový systém, keď predložiť
sa musia veci k prejednaniu vo výboroch, nie je možné
zavčas tieto úlohy zdolať. Preto z vecných
dôvodov nemôžeme robiť nič iného
než hlasovať za zmocňovací zákon.
Slávna snemovňa! Pán predseda vlády
žiadal o spoluprácu. My podanú ruku, ako som
to uviedol, neodstrčíme. Sú vážne
časy, ale pri všetkom nestratíme nádej.
Aj nešťastie má svoje kladné stránky.
Pán predseda vlády spomenul, že v nešťastí
sa zoceľuje ľudský charakter. V nešťastí
sa ukáže pravý charakter človeka. Oheň
nielen páli a ničí, ale aj čistí.
Prešli sme ohňom, ktorý zničil aj mnohú
neresť, zmizla prepiatá straníckosť, zmizlo
mnohé nedorozumenie. Zmizlo mnohé nedorozumenie
menovite mezi Čechmi a Slovákmi. Vo spoločnom
štáte Čechov, Slovákov a Podkarpatorusov,
myslím, bude väčšie dorozumenie a vybavíme
si veci lepšie. Majme teda dôveru. Uvedomme si, že
hmotné statky môžeme stratiť, nemôžeme
ale stratiť cnosť, menovite spravedlivosť, pracovitosť
atď. (Tak je!) Toho sa môžeme len sami
zbaviť. Občianske ctnosti budú nám oporou
v budúcnosti. Týmto aj končím. (Potlesk.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. Zápotocký. Dávám
mu slovo.
Posl. Zápotocký: Slavná sněmovno!
Předem učiním krátké prohlášení
našeho komunistického klubu k zmocňovacímu
zákonu.
Vláda podala návrh zmocňovacího zákona,
kterým se ve skutečnosti suspendují práva
parlamentu a volených zástupců lidu a veškerá
zákonodárná moc se přenáší
na vládu. Presidentu je dokonce při souhlasu vlády
dávána moc měniti ústavu a ústavní
zákony republiky.
Považujeme tuto osnovu zákona za nejdalekosáhlejší
zásah do elementárních demokratických
práv našeho lidu. Ústava republiky, podle níž
veškerá moc pochází z lidu, je velikou
vymožeností našeho národa, je výsledkem
jeho mnohaletých bojů proti rakouskému útlaku,
je nejvyšším výrazem jeho osvobozovacího
boje, ve kterém zápasili a krváceli nejlepší
synové národa. Tento výsledek práce
a bojů celých generací má býti
rázem likvidován.
Tato skutečnost je pro další osud našeho
národa tím nebezpečnější,
že v tomto zásahu proti jeho demokratickým
právům a vymoženostem cítíme
vliv cizáckých a našemu lidu nepřátelských
sil, které svým násilným postupem
přinesly republice a lidu tolik běd. Cítíme
v tomto zásahu do demokratických práv našeho
lidu vliv reakčních kruhů, které z
porážky republiky chtějí vybudovati
svou moc proti vlastnímu lidu a vlastnímu národu.
Víme, že toto přesvědčení,
které vyjadřujeme tímto prohlášením,
sdílí s námi ohromná většina
lidu této země. Náš lid rozdrásaný
tolika bolestmi varuje před dobrodružnými diktátorskými
zámysly, ať přicházejí odkudkoliv.
Lid nedá se také oklamati těmi, kdož
dnes mluvíce licoměrně o "národní
jednotě" chtějí těžiti z
porážky národa pro své reakční
mocenské cíle. Náš lid a náš
národ zůstanou věrni velikým ideálům
celé své minulosti, ideálům svobody
a demokracie, myšlence své národní nezávislosti.
Těmto myšlenkám budeme sloužiti i my,
spojeni s lidem, za všech okolností. (Potlesk komunistických
poslanců.)
Přecházeje nyní k vládnímu
prohlášení, jsem veden pevnou vůlí
vyhověti plně přání pana předsedy
vlády, které pronesl na konci svého vládního
prohlášení, t. j. podrobiti toto prohlášení
kritice.
Pan předseda zdůraznil, že sněmovna
zná asi nejlépe, co si lid myslí. Známe
nejen, co si lid myslí, nýbrž i to, co si šeptá.
Říci to zde však pohříchu nemůžeme.
Znělo by to mnohým pánům doma i v
cizině nepříjemně v uši a bylo
by to jen tučnou pastvou pro parlamentní censuru.
Musím proto i svou kritiku, třeba si ji pan předseda
vlády přímo vyžádal, usměrňovat.
Lid je pevně přesvědčen, že to,
co se stalo, se stát nemuselo. Věří,
že kdyby byl měl skutečné, demokratické
právo rozhodovat o tom, co se v posledních měsících
v republice má dělat, bránit se či
kapitulovat, že by byl rozhodoval jinak a lépe. Pak
by však také nebylo dnešního vládního
prohlášení, protože by bylo jiné
prohlášení a jiná vláda.