Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.

IV. volební období. 4. zasedání.

839.

Návrh

poslancov Vlád. Polívku, Stundu, Bendu, Svétlika, Líšku
na účinnú pomoc československým krajanom v zahraničí.

IV. Masarykov zahraničný deň ako aj
predchádzajúce akcie poriadané sústav-
ne československým ústavom zahranič-
ným v prospech našich krajanov v cudzi-
ne, poznovu celej verejnosti českoslo-
venskej pripomenul neobyčajný význam
života našich krajanov v cudzine. Tak
ako každoročne, poznovu si uvedomil
celý národ aj za hranicami svoju vzá-
jomnú spolupatričnosť. Nedostačuje iba
slávnostnými prejavmi hovoriť o živote
našich krajanov v cudzine, o ich podielu
na diele našeho národného a štátneho
osvobodenia, je nutne treba realizovať
účinnú pomoc po stránke kultúrnej, škol-
skej, hospodárskej ako aj sociálnej.

Naše menšiny v cudzine nemajú rov-
nakého údelu. Vo väčšine štátov veľmi
si vážia našich krajanov ako zdatných
pracovníkov a odborníkov a dopriavajú
im primeraného kultúrneho ako aj hospo-
dárskeho rozvoja. Vďačíme všetkým štá-
tom za túto všeľudskú službu a pomoc
našim krajanom. Nerovnomerný osud na-
šich krajanov v cudzine musí nás viesť
k tomu, aby cieľuvedomým organizač-
ným postupom práce docielili sme pre
nich zaistenie pre všeobecný ich rozvoj
a národnú záchranu.

Sme presvedčení, že všetci naši kraja-
nia v cudzine sú loyálnými občanmi štá-
tov, kde bývajú. Vernosť ich k národné-

mu celku československému nijako im
je vytýkaná ako vec neloyálna, lebo táto
vernosť nesleduje iných cieľov ako kul-
túrnej a národnej služby a nemá naprosto
žiadnych politických cieľov.

V dobe svetovej války takmer všetky
krajanské spolky a sdruženia vykonaly
svoju národnú povinnosť, podporovaly
revolučné hnutie, prispievaly na celý zá-
pas, tisíce dobrovoľcov bojovalo pod zá-
stavami Národnej rady českých zemí
pod vedením Masarykovým, Benešovým
a Štefánikovým. Bolo to naše celé zahra-
ničie československé, ktoré splnilo svoju
vlasteneckú povinnosť v miere najvyššej.
Pán prezident Osvoboditeľ ako aj pán
prezident dr. Beneš ocenili veľmi vrelé
účasť našeho zahraničia v odboji zahra-
ničnom. Spoločnou prácou, nadšením, o-
betavostou ako aj životmi pomáhali na-
ši krajania budovať našu štátnu samostat-
nosť. Ich prácou bola tiež dokumentova-
ná pred celým svetom jednota českoslo-
venská najskvelejším spôsobom. Nikdy
snáď nebude plne docenená obetavosť
všetkých krajanských složiek a nezná-
mych hrdinov v boji za našu samostat-
nosť.

Po splnení odvekého snu, po dosiahnu-
tí štátnej samostatnosti, zostali naši kra-
jania aj naďalej v cudzine. Iba nepatrná
časť sa ich vrátila do vlasti. Dnes celko-

2

vý počet zahraničných Čechoslovákov
je odhadovaný veľmi skromne na 21/4
miliónu, čiže každý piaty príslušník čes-
koslovenského národa žije v cudzine, v
porovnaní vetve slovenskej každý tretí
Slovák žije v cudzine. Tieto čísla sú veľ-
mi závažné pre náš štát ako aj celý ná-
rod. Najsilnejšia kolónia československá
je v Spojených Štátoch severoameri-
ckých takmer 1,400.000, polovina Čechov
a polovina Slovákov, druhá v poradí je
vetev naša v Maďarsku takmer na 200.000
Slovákov a niekoľko tisíc Čechov, ďalej
v Jugoslavii je na 150.000 našich bratov
s väčšinou slovenskou, silná menšina je
v Rakúsku na 100.000 Čechov a Slová-
kov asi na 10.000, ďalej nasleduje vetev
v Polsku, 60.000 krajanov, Rumunsku na
60.000 s rozhodnou väčšinou slovenskou,
Francia je domovom 50.000 našich kraja-
nov, Nemecko má na 40.000 krajanských
duší, SSSR asi 40.000, Belgia asi 6.000.
Bulharsko 3.000, Švajčiarsko tiež asi
3.000, Itália 2.000, Nizozemsko rovnaký
počet, Kanada na 40.000, Argentína
30.000, Brazília 7.000 atď. Tento výčet
našich krajanských oblastí nie je úplný.

Ako bolo spomenuté, nie je zaistenie
kultúrneho rozvoja našich krajanov v jed-
notlivých štátoch rovnaké.

Po stránke školskej najlepšie sa má
menšina naša v Rakúsku, ktorá má vo
Viedni 17 materských, 6 ľudových, 6
mešt., 2 odborné školy, reálku a reálne
gymnázium vydržiavané spolkom Ko-
menským. Okrem toho viedenská obec
sriadila 8 českých škôl obecných, českých
doplňovacích škôl je 16 mimo Viedeň.

Jugoslavia má 31 slovenských a 13 čes-
kých štát. škôl (pobočiek), 7 českých o-
becných a 8 českých doplňovacích škôl
súkromých, súkromú materskú školu,
Prokůpkovu hospodársku školu, sloven.
hospodár, školu a sloven. gymnázium v
Petrovci. Krajania v Polsku majú 13 sú-
kromých škôl českých a 38 verejných
dvojjazyčných škôl. V Rumunsku je 16
škôl s vyučovacím jazykom slovenským,
8 s vyučovacím jazykom českým. V
SSSR iba na Ukrajine je 19 českých škôl
ľudových a české oddelenie pri učitel.
ústave v Kyjeve, jediné v celom zahrani-
čí, v Nemecku je 19 českých doplňova-

cích škôl, vo Francii jedna celodenná,
6 doplňovacích, v Belgii 4 celodenné ško-
ly a jeden jazykový kurz, v Bulharsku
2 celodenné a 4 doplňovacie, v Itálii je-
den jazykový kurz, podobne aj vo Švaj-
čiarsku. V Spojených štátoch severoame-
rických majú Slováci 120, Česi vyše 100
katolíckych škôl s vyučovacím jazykom
anglickým, iba jazyk materinský a ná-
boženstvo slúži k výchove v národnom
duchu. V Maďarsku je 53 škôl typu B,
kde v nižších triedach sa vyučuje jazy-
ku slovenskému a náboženstvo tiež, ale
celé vyučovanie je v jazyku maďarskom.
Z celkového stavu detí v r. 1931-32 ne-
bolo zaškolených do maďarsko-sloven-
ských škôl na 8.000 detí. Je to smutný
stav našej slovenskej vetve.

V ostatnom svete krajanskom máme 5
českých a 1 slovenskou doplňovaciu ško-
lu v Argentíne, v Brazílii 1 a v Mandžus-
ku tiež 1.

Tento smutný obraz školských pome-
rov jednej pätiny národa nás naplňuje
najvážnejšími obavami. Treba sa náleži-
té postarať o zaistenie výučby mládeže
v jazyku materinskom hoci aj len v do-
ňovacích školách, aby nám druhá a tre-
tia generácia sa nestrácala a neodumie-
rala ....

Kultúrna služba vlasti musí byť prvou
splátkou za všetko, čím naše krajanské
kruhy v cudzine prispely k našemu osvo-
bodeniu.

Okrem školy sú tu snahy spolkov
vzdelávacích, besied, odborov Matice Slo-
venskej, Školskej atď., ktoré napomáhajú
k povzneseniu národného povedomia.
Budovanie národných domov v živote
našich krajanov je veľmi radostný zjav,
ktorý dokazuje, že naši krajania nechce-
jú podliehať nezdravej assimilácii, ale že
chcejú vedome byť nositeľmi svojej oso-
bitnej kultúry československej. Pretože
hospodárska tieseň v mnohých oblas-
tiach sveta tragicky dolahla na našich
krajanov, stará vlasť, svobodná republi-
ka Československá, musí napomáhať ú-
činne, aby naše krajanské jednotky ne-
dostatkom hmotným neutrpely aj úhonu
národnú a neblížily sa k nezadržitelné-
mu zániku. Spolkový národný dom,

8

chrám atď. budú vždy oporou najsilnej-
šou.

Po stránke národného povedomia je v
našom záujme doma aj za hranicami, aby
boly systematicky podporované uvedený
kultúrne snahy výdatnou finančnou pod-
porou. Pán prezident Osvoboditeľ Masa-
ryk láskavé svolil, aby deň jeho narode-
nín bol symbolicky využitý pre veci na-
šich krajanov nielen po stránke ideovej,
ale aj hmotnej. Tak vzniknul ušľachtilý
podnet k Jubilejnému fondu čs. zahrani-
čia, ktorého výsledok po sbierkach v mi-
nulom roku je asi 2 milióny 50.000 Kč. Má
byť použitý podľa či. 2 štatútu fondu k na-
sledovnému účelu:

»Posláním Jubilejního fondu českoslo-
venského zahraničí je prohlubovati a po-
silovati národní a hospodárske uvedome-
ní našich krájanú v cizině. Za tím úče-
lem bude z Jubilejního fondu čs. zahra-
ničí poskytovaná pomoc národním, kul-
turním, hospodárskym a sociálním pod-
nikom trvalé ceny, sloužícím národním
zájmum krájanú v cizině.«

Dosiaľ nie je rozhodnuté, ako bude po-
užívaný v praktickom živote. Fond vznik-
nú! z obetavosti najmenších a najslabších
Jedincov. Títo vykonali svoju národnú
povinnosť čestne. Bohužiaľ tento fond
nedostačuje, aby mohol splniť veľké svo-
je poslanie. Pretože naši krajania pod-
statne prispeli k našemu štátnemu osa-
mostatneniu, nemôže sa pomoc našemu
zahraničiu ponechať iba cesta verejných
sbierok, ale musí sa postačujúca čiastka
finančná včleniť ako súčiastka do našeho
štátneho rozpočtu v jednotlivých kapito-
lách (kultúrnej, sociálnej atď.). Život na-
šich krajanov v zahraničí má pre nás
veľkú dôležitosť propagačnú ako aj štát-
ne politickú. Podľa situácie a stavu kra-
janského života získavame tiež na sym-
patiách pre náš štát. Vyhoveť potrebám
kultúrnym našich krajanov je záujmom
našej propagačnej služby, ktorú vláda
musí veľmi svedomité sledovať a nesmie
opomenúť ani v jednej chvíli splniť všet-
ko k úspešným zásahom.

Návštevy významných kultúrnych pra-
covníkov sú naliehavé žiadané všetkými
krajanskými spolkami. Nesmie sa podce-

ňovať táto osobná misia v našom krajan-
skom živote. Okrem národného poslania
splní návšteva aj poslanie štátne propa-
gačné, získa okruh záujemcov o našu re-
publiku ako aj o náš kultúrny život. Ná-
klad na podobné zájazdy plne vyrovná
ovocie tejto účelne volenej služby našim
krajanom.

Mládež našich krajanov nesmie stratiť
živý kontakt s vlasťou svojich rodičov.
Preto programové zájazdy mládeže na
prázdninový pobyt do Československa
musejú utužiť ich lásku k národu. Aj tu
je potrebná účinná pomoc štátu. Zachrá-
ni sa tak mladá generácia od odumretia
z národného celku.

Zahraničný ústav československý ako
aj výbor Zahraničných Čechov a Slová-
kov veľmi podrobne pojednal o nalieha-
vých potrebách našeho zahraničia na po-
rade dňa 9. marca 1937 v rámci IV. Ma-
sarykovho dňa čs. zahraničia. Pripravu-
je veľké Memorandum na vládu, v kto-
rom sa vyzdvihnú všetky okolnosti ako
aj naznačia konkrétne cesty k posilneniu
krajanského života. V jubilejný budúci
rok, v rámci X. všesokolskéhp sletu, tisí-
ce krajanov zavítajú do starej vlasti. Po-
zdravia svoje rodné kraje a budú sa te-
šiť z našeho demokratického rozvoja a
úspechu našej práce. Republika Česko-
slovenská ako aj celý národ pozdraví
milých krajanov iste veľmi srdečne. Vlá-
da tiež pripojí sa k tejto radosti a osved-
čí svoju vernosť k ich osudu.

Aby nezostávala iba pri slávnostných
prejavoch lásky a oddanosti, podpísaní
navrhujú:

Poslanecká snemovňa nech sa usnesie:

Vláde republiky sa ukladá, aby v štát-
nom rozpočte výdatnou finančnou podpo-
rou zaistila nerušený rozvoj kultúrny na-
šeho krajanského života najmä vybudo-
vanie školstva a kultúrnych národných
domov.

Vláde republiky sa ukladá, aby do štát-
neho rozpočtu každým rokom zaistila
čiastku 5,000.000 Kč na doplňovanie po-
slania Jubilejného fondu čs. zahraničia
pre splnenie vytýčeného cieľa naznače-
ného v jeho štatútu.

4

Vláde republiky sa ukladá, aby všet-
kými vhodnými prostriedkami poukázala
na význam našeho krajanského života,

najmä v našich školách, aby nebolo na
spolutvorcov našej svobody zabúdané.

Po stránke formálnej podpísaní navrhujú, aby ich návrh bol prikázaný výboru
rozpočtovému, zahraničnému a kultúrnemu.

V P r a h e dňa 10. marca 1937.

Polívka, Stunda, Benda, Světlík, Líška,

Zeminová, dr. Neuman, Jenšovský, dr. Kozák, dr. Klapka, Mikuláš, Bergmann, Fr.

Langr, Dávid, Lanc, Tykal, Netolický, Tichý, Bábek, Fiala, Bátková-Žáčková, dr.

Patejdl, Stejskal, Uhlíř, Hatina, Šmejcová.