Poslanecká snemovňa N. S. R. Č. 1937.
IV. volební období. 5. zasedání.
1061.
Návrh
poslanca Antona Šaláta
o vybudovaní domov pre choromyseľných na Slovensku a o snížení poplatkov
za opatrovanie choromyseľných vo verejných ústavoch.
Podpísaní navrhujeme,
aby sa vláda republiky Českosloven-
skej a zvlášť ministerstvo verejného zdra-
votníctva postaraly o vybudovanie nov-
ších verejných ústavov pre choromyseľ-
ných a aby podstatne boly snížené po-
platky v takýchto už jestvujúcich ústa-
voch za opatrovanie chudobných choro-
myseľných.
Nech sa uloží ministerstvu verejného
zdravotníctva, aby sa postaralo o nájde-
nie úhrady na tento cieľ.
Odôvodnenie.
Na Slovensku skoro v každej obci sa
nájde nejaký choromyseľný úbožiak. Nie-
ktorý z nich je tak zvaný tichý, neškod-
ný blázon, ktorého obetaví občania o-
chotne podporujú. Ale nájdu sa aj takí,
ktorí trpia na nejakú nebezpečnú mániu
(podpaľačstvo, kmínstvo, alebo zúrivé
výbuchy). Od takýchto sa potajme tra-
sie celá obec, lebo nikto a nikdy nie je
istý, či nepopúdi proti sebe hnev choro-
myseľného a nestane sa obeťou jeho šia-
lenosti. Príbuzní takéhoto maniackeho
šialenca mávajú veľkú starosť s jeho
striehnutím a opatrovaním. A neraz aj pri
najlepšej opatrnosti a dozore vykľzne im
z pod dozoru a spácha niečo takého, nad
čím ustrnie celá obec a čo narobí veľkej
škody občanom.
Známe konkrétne prípady (zo šetrnosti
k príbuzným neuvádzame ich podrobne),
keď sa nepodvratne dokázalo to, že ten
alebo onen požiar bol zavinený istým šia-
lencom.
Celá dedina dohovárala jeho príbuz-
ným, prečo ho nedajú do nejakého ústa-
vu pre choromyseľných. Vyhovárali sa
na veľké poplatky, ktoré sa musia v ta-
kýchto ústavoch platiť za pacientov.
A vskutku treba uznať, že chudobná,
dedinská rodina - majúca len nejakú
chalupu, so 4-5 jutár poľa, k tomu so
4-5 detí - nie je v stave zaplatiť denne
so 30 Kč poplatku za opatrovanie svojho
choromyseľného člena v nejakom verej-
nom ústave. Verejnej podpory sa jej na
to nedostane, lebo od všadiaľ jej príde
odpoveď, že však rodina má jaký-taký
majetok, nech sa stará o opateru svojho
choromyseľného člena.
Keby teda takáto chudobná rodina chce-
la dať svojho choromyseľného člena do
nejakého ústavu, aby neškodil domácim
a celej obci, musela by celý svoj dôcho-
dok venovať len na splácanie trov v ú-
stave, sama by nemala z čoho žiť, zadlži-
la by sa. Po 2-3 rokoch spredali by jej
majetôčok, vzrástol by počet žobrákov a
aj otázneho choromyseľného by ihneď
prepustili z ústavu.
Preto, žeby nešťastná rodina neupadla
do väčšej biedy, radšej sa trápi so svo-
jím šialeným spolučlenom a občania mu-
sia stŕpať, či zas niečo nespácha takýto
nešťastník.
Je verejným záujmom, aby všetcia ne-
bezpeční choromyseľní boli za čím ľav-
nejších podmienok opatrovaní vo vhod-
ných, verejných ústavoch, k čomu nevy-
hnutne je potrebné vybudovať na Sloven-
sku novšie ústavy a podstatne snížiť po-
platky za výživu a ošetrovanie.
Po stránke formálnej nech sa tento návrh pridelí výboru iniciatívnemu,
rozpočtovému a zdravotníckemu.
V P r a h e dňa 13. augusta 1937.
Šalát,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek, Haščík, dr Wolf, Hlinka, Kendra,
Longa, dr Pružinský, Sidor, Sivák, dr Pješčak, dr Sokol, Suroviak, Slušný, dr
Tiso, Turček, Bródy.