Poslanecká snemovňa N. S. R. Č. 1937.
IV. volební období. 6. zasedání.
1091.
Návrh
poslanca dr. Martina Sokola
na zmenu a doplnenie volebných poriadkov do poslaneckej snemovne a senátu.
Podpísaní navrhujú:
Poslanecká snemovňa, ráč sa usniest:
Zákon
zo dňa......,
ktorým sa menia a doplňujú volebné poriadky do poslaneckej snemovne a senátu.
Národné shromáždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I.
Zákon zo dňa 29. februára 1920, č. 123
Sb. z. a n., ktorým sa vydáva volebný po-
riadok do poslaneckej snemovne, v znení
zákona zo dňa 15. októbra 1925, č. 205 Sb.
z. a n. a zákona zo dňa 11. apríla 1935, č.
58 Sb. z. a n., mení sa a doplňuje takto:
Ustanovenie čl. I. nahradzuje sa týmto
novým ustanovením:
Územie Československej republiky roz-
deluje sa pre voľby do poslaneckej sne-
movne na Čechy, Moravu a Sliezske, Slo-
vensko a Podkarpatskú Rus.
Jednotlivé krajiny rozdelené sú na tieto
volebné kraje:
Čechy volebný kraj I. -IX.
Morava a Sliezsko vol. kraj X-XIV.
Slovensko volebný kraj XV-XIX.
Podkarpatská Rus volebný kraj XX.
2
Všetky tieto volebné kraje volia do po-
slaneckej snemovne Národného shromaž-
denia 300 poslancov. Z toho pripadá na
Čechy 146, na Moravu a Sliezske 73, na
Slovensko 69 a na Podkarpatskú Rus 12
poslancov.
A) Čechy.
Volebný kraj prvý
so sídlom krajskej volebnej komisie v
Prahe; tento volebný kraj sa skladá
z časti A a B.
Časť A tvoria: Praha I-VII a XVI-
XIX, obvody okresných súdov Praha-zá-
pad, Praha-sever a Praha-východ, pokial
presahujú obvod mesta Prahy, ako aj
okresy: Bechyně, Benešov, Beroun, Do-
bříš, Hořovice, Jílové, Kamenice nad Li-
pou, Milevsko, Mirovice, Neveklov, Pří-
bram, Sedlčany, Sedlec, Soběslav, Tábor,
Vlašim, Votice, Vožice Mladá, Zbraslav.
|
Časť A volebného kraja prvého vôli |
|
|
poslancov ....... |
19. |
|
Časť B tvoria: Praha VIII- XV a okre- |
|
|
Časť B volebného kraja prvého vôli |
|
|
poslancov ....... |
21. |
|
Volebný kraj druhý |
|
|
so sídlom krajskej volebnej komisie v Par- Hlinsko, Holice, Chrudim, Kostelec, nad |
|
|
Druhý volebný kra] volí poslancov |
10. |
Volebný kraj tretí
so sídlom krajskej volebnej komisie v
Hradci Královom; volebný kraj tvoria
okresy:
3
|
Broumov, Bydžov Nový, Dvůr Králo- |
|
|
Tretí volebný kraj volí poslancov |
11. |
|
Volebný kra] štvrtý |
|
|
so sídlom krajskej volebnej komisie v Bela pod Bezdézem, Benátky Nové, |
|
|
Štvrtý volebný kra] volí poslancov |
17. |
|
Volebný kra] platy |
|
|
so sídlom krajskej volebnej komisie v Benešov nad Ploučnicí, Bor u České |
|
|
Piaty volebný kra] volí poslancov |
13. |
Volebný kra] šiesty
so sídlom krajskej volebnej komisie v
Lounoch; volebný kraj tvoria okresy:
Bílina, Duchcov, Hora Sv. Kateřiny,
Hora Sv. Šebestiána, Chomútov, Jirkov,
Kladno, Kralupy nad Vltavou, Křivoklát,
Libochovice, Litvínov Horní, Louny, Lo-
4
vosice, Most, Postoloprty, Rakovník,
Roudnice nad Labem, Slaný, Strašecí No-
vé, Teplice-Šanov, Unhošť, Velvary, Ža-
teč.
Šiesty volebný kra] volí poslancov 17.
Volebný kraj siedmy
so sídlom krajskej volebnej komisie v
Karlových Varoch; volebný kraj tvoria
okresy:
Aš, Bečov nad Teplou, Blatná Horní,
Bochov, Doupov, Falknov nad Ohří,
Cheb, Jáchymov, Jesenice, Kadaň, Karlo-
vy Vary, Kraslice, Kynžvart Lázně, Lo-
ket, Nejdek, Podbořany, Přísečnice, Vej-
prty, Vildštejn, Žlutice.
Siedmy volebný kraj volí poslancov 12.
Volebný kraj ôsmy
so sídlom krajskej volebnej komisie v
Plzni; volebný kraj tvoria okresy:
Bezdružice, Blatná, Blovice, Breznice,
Dobřany, Domažlice, Hartmanice, Hory
Kašperské, Horšovský Týn, Hostouň,
Kdyně, Klatovy, Kralovice, Manětín, Mar,
Lázně, Nepomuk, Nýrsko, Planá, Plánice,
Plzeň, Poběžovice, Přeštice, Přimda, Ro-
kycany, Stod. Stříbro, Sušiče, Tachov,
Teplá, Touškov, Zbiroh.
Osmy volebný kraj volí poslancov 15.
Volebný kraj deviaty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Českých Budějoviciach; volebný kraj
tvoria okresy:
Brod Vyšší, Budějovice České, Bystři-
ce Nová, Hluboká nad Vltavou, Horažďo-
vice, Hradec Jindřichův, Hrady Nové,
Chvalšiny, Kaplice, Krumlov Český, Li-
sov, Lomnice nad Lužnicí, Netolice, Pí-
sek, Planá Horní, Prachatice, Strakonice,
Sviny Trhové, Třeboň, Týn nad Vltavou,
Veselí nad Lužnicí, Vimperk, Vodňany,
Volary, Volyně.
Deviaty volebný kra] volí poslancov 11.
6
B) Morava a Sliezsko.
Volebný kraj desiaty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Jihlave; volebný kraj tvoria okresy:
Bíteš Velká, Budějovice Moravské, Da-
čice, Hrotovice, Jaroslavice, Jemnice,
Jihlava, Krumlov Moravský, Meziříčí
Velké, Mikulov, Náměšť nad Oslavou,
Slavonice, Telč, Třebíč, Třešť, Vranov,
Znojmo.
Desiaty volebný kra] volí poslancov 9.
Volebný kraj jedenásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Brne; volebný kraj tvoria okresy:
Blansko, Boskovice, Brno-mesto, Brno-
venkov, Bučovice, Bystrice nad Pern-
štejnem, Hustopeče, Ivančice, Jevíčko,
Klobouky, Kunštát, Moravská Třebová,
Nové Mesto na Morave, Pohořelice, Slav-
kov u Brna, Svitavy Tišnov, Vyškov,
Žďár, Židlochovice.
Jedenásty voleb. kraj volí poslancov 17.
Volebný kraj dvanásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Olomouci- volebný kraj tvoria okre-
sy:
Bruntál, Bystrice pod Hostýnem, Cuk-
mantl, Dvorce, Frývaldov, Javorník, Ho-
lešov. Kojetín, Konice, Kroměříž, Libavá
Mesto, Lipník nad Bečvou, Litovel, Mo-
helnice, Olomouc, Plumlov, Prostějov,
Přerov, Rýmařov, Staré Mesto, Šilperk,
Šternberk, Šumperk, Uničov, Vidnava.
Vízmberk, Zábřeh, Zdounky.
Dvanásty voleb. kraj volí poslancov 17.
Volebný kra] trinásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Uhorskom Hradišti; volebný kraj tvo-
ria okresy:
Bojkovice, Brod Uherský, Břeclav. Ho-
donín, Hradiště Uherské, Klobouky Va-
lašské, Kyjov, Napajedla, Ostroh Uher-
ský, Strážnice, Vizovice, Zlín, Ždánice.
Trinásty voleb. kraj vôli poslancov 9.
6
Volebný kra] štrnásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Moravskej Ostrave; volebný kraj tvo-
ria okresy:
Albrechtice, Benešov Horní, Bílovec,
Bohumín, Frenštát pod Radhoštěm, Frý-
dek, Fryštát, Fulnek, Hlučín, Hranice,
Jablunkov, Jičín Nový, Jindřichov, Klim-
kovice, Krnov, Meziříčí Valašské, Místek,
Odry, Opava, Osoblaha, Ostrava Morav-
ská, Ostrava Slezská, Příbor, Rožnov pod
Radhoštěm, Těšín Český, Vítkov, Vrbno,
Vsetín.
Štrnásty voleb. kraj volí poslancov 21.
C) Slovensko.
Volebný kra] pätnásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Bratislave; volebný kraj tvoria okre-
sy:
Obvod mesta Bratislavy a obvody o-
kresných úradov Bánovce nad Bebravou,
Bratislava-vonkov, Hlohovec, Malacky,
Mesto Nové nad Váhom, Modra, Myjava,
Piešťany. Prievidza, Senica, Skalica, To-
poľčany, Trenčín, Trnava.
Pätnásty voleb. kraj volí poslancov 17.
Volebný kraj šesťnásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Turč. Sv. Martine; volebný kraj tvoria
okresy:
Obvody okresných úradov Bystrica
Považská, Bytča Veľká, Čadca, Hava,
Kubín Dolní, Martin Turč. Sv., Mesto Ky-
sucké Nové, Mikuláš Liptovský Svätý,
Námestovo, Puchov, Ružomberok, Trste-
ná, Žilina.
Šesťnásty voleb. kraj volí poslancov 10.
Volebný kra] sedemnásty
so sídlom krajskej volebnej komisie
v Nových Zámkoch; volebný kraj tvo-
ria:
Obvody okresných úradov Ďala Stará,
Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Parkan,
7
|
Streda Dunajská, Šamorín, Šaľa. Vráble, |
|
|
Sedemnásty volebný kraj volí poslan- |
|
|
cov ........ |
13. |
|
Volebný kra] osemnásty |
|
|
so sídlom krajskej volebnej komisie Obvody okresných úradov Baňa Nová, |
|
|
Osemnásty volebný kraj volí poslan- |
|
|
cov ......... |
U. |
|
Volebný kra] devätnásty |
|
|
so sídlom krajskej volebnej komisie Obvod mesta Košíc a obvody okres- |
|
|
Devätnásty volebný kraj volí poslan- |
|
|
cov ......... |
18. |
|
D)Podkarpatská Rus. |
|
|
Volebný kraj dvadsiaty |
|
|
so sídlom krajskej volebnej komisie |
|
|
Dvadsiaty volebný kraj volí poslan- |
|
|
cov ......... |
12. |
§
§ 49.
Odsek (1) mení sa a doplňuje a má
znieť takto:
(1) Mandáty, ktoré postupom uvedeným
v § 46 neboly obsadené, obsadí zvlášť pre
každú krajinu ústredná volebná komisia,
ktorá sa síde bez pozvania u svojho pred-
sedu o 10. hodine dopoludnia ôsmy deň
po voľbách.
Odsek (2) mení sa a doplňuje a má znieť
takto:
(2) Najneskôr pred započatím druhého
skrutínia odovzdajú členovia ústrednej
volebnej komisie, poťažne dôverníci (§
11, odsek 3), predsedovi komisie kandidát-
ne listiny svojich strán osobitne pre kaž-
dú krajinu, ktoré obsahovať môžu v ľubo-
voľnom počte mená kandidátov, avšak
len tých, ktorí týmito stranami boli v nie-
ktorom volebnom kraji tej-ktorej krajiny
kandidovaní a neboli pri prvom skrutiniu
zvolení. Mená kandidátov nech sú uve-
dené y presnom poradí a označené arab-
skými číslicami.
§ 50.
Odsek (2) mení sa a doplňuje a má znieť
takto:
(2) Podľa zápisov, ktoré došlý od kraj-
ských volebných komisií, zistí ústredná
volebná komisia podľa krajín počet man-
dátov, ktoré pri prvom skrutiniu neboly
obsadené.
§ 52.
§ 52 mení sa a doplňuje a má znieť tak-
to:
Druhé skrutinium.
(1) Komisia spočíta všetky zbytky hla-
sov jednotlivých krajín, nakoľko to pri-
púšťa § 51, delí tento súčet zbytkov pros-
tým priemerom volebných čísiel všetkých
volebných krajov, tvoriacich jednotlivé
krajiny a číslo bez zlomku delením vyšlé
dáva počet mandátov, ktoré sa obsadia
v druhom skrutiniu osobitne v každej kra-
jine.
(2) Ak je počet mandátov týmto spôso-
bom určený, ten istý, alebo väčší, ako po-
9
čet mandátov dosiaľ neobsadených, odpa-
dá tretie skrutinium.
(3) Aby sa zistilo volebné číslo pre dru-
hé skrutinium, delí sa súčet zbytkov, uve-
dený v 1. odseku, počtom mandátov, kto-
ré sa v tomto skrutiniu majú obsadiť oso-
bitne v jednotlivých krajinách, zväčšeným
o jedno a celé číslo bez zlomku delením
vyšlé je volebným číslom jednotlivých
krajín.
(4) Komisia prikáže v každej krajine
každej strane toľko mandátov, koľkokrát
sa volebné číslo dotyčnej krajiny nachá-
dza v súčte zbytkov hlasov pre tú stranu
zo všetkých volebných krajov vykáza-
ných.
(5) Ak bolo obsadené o jeden mandát
viac, než sa malo obsadiť, odpočíta sa v
dotyčnej krajine prebytočný mandát tej
strane, ktorá vykázala najmenší zbytok
delenia pri druhom skrutiniu, pri rovnakom
počte zbytkov menší počet hlasov; ak je
počet hlasov rovnaký, rozhodne los.
(6) Ak neboly obsadené všetky mandá-
ty v dotyčnej krajine vo štvrtom odstav-
ci stanoveným spôsobom, alebo preto, že
strana ohlásila menej kandidátov, než
koľko mandátov na ňu pripadá, prikáže
komisia po jednom mandáte postupne tým
stranám, ktoré vykazujú najväčší zbytok
delenia. Pri rovnosti zbytkov prikáže sa
mandát strane, ktorá má väčší súčet
zbytkov v druhom skrutiniu. Ak sú tieto
súčty zbytkov rovnaké, prikáže sa man-
dát strane, ktorá obdržala v dotyčnej kra-
jine viac hlasov; ak je počet rovnaký,
rozhodne los.
(7) Mandáty v druhom skrutiniu neob-
sedené obsadia sa v skrutiniu treťom.
§ 53.
§ 53 mení sa a doplňuje a má znieť
takto:
Tretie skrutinium.
(1) Ústredná volebná komisia rozdelí
strany, ktoré pri druhom skrutiniu pri-
chádzajú do úvahy na dve skupiny a to
tiež podľa jednotlivých krajín:
I. skupinu tvoria strany, na kandidát-
nych listinách ktorých je nadpolovičná
10
väčšina kandidátov jednej alebo viac ná-
rodnostných menšín nemeckej, maďarskej
alebo polskej. Pre otázku, ku ktorej z
týchto menšín treba kandidátnu listinu pri-
počítať, je rozhodná národnosť, ku ktorej
sa prihlásila (§ 23) väčšia časť kandidátov
tej istej strany; ak sa prihlásili kandidáti
k rôznym národnostným menšinám v rov-
nakom počte, rozhoduje los.
II. skupinu tvoria všetky ostatné strany
v dotyčnej krajine.
(2) Podľa tých istých zásad rozdelí
ústredná volebná komisia v jednotlivých
krajinách strany, ktoré pri druhom skru-
tiniu neprišly do úvahy na skupiny A a B.
Pri tom včítajú sa do skupiny A len stra-
ny, s ktorými národnostne rovnaké stra-
ny boly zaradené do skupiny I. y dotyč-
nej krajine, ostatné strany včítajú sa do
skupiny B dotyčnej krajiny.
(3) Ústredná volebná komisia spočíta
osobitne podľa krajín zbytky platných
hlasov všetkých strán, ktoré pri druhom
skrutiniu neprišly do úvahy, pokiaľ patria
do skupiny A alebo B, delí súčet týchto
hlasov počtom neobsadených mandátov
v jednotlivých krajinách, zistí tak volebné
číslo každej krajiny, ktorým je celé číslo
bez zlomku delením vyšlé, rozdelí man-
dáty v každej krajine osobitne medzi sku-
pinami I a II a na to medzi stranami kaž-
dej príslušnej skupiny zvlášť podľa zásad
§ 52; pri tom je základom výpočtu v kaž-
dej krajine súčet všetkých hlasov, odo-
vzdaných strane v jednotlivých kraji-
nách.
Čl. II.
Zákon zo dňa 29. februára 1920, č. 124
Sb. z. a n., o složení a právomoci senátu
v znení zákona zo dňa 15. októbra 1925,
č. 206 Sb. z. a n. a zákona zo dňa 11.
apríla 1935, č. 58 Sb. z. a n., mení sa a
doplňuje takto:
§ 1.
Odsek (1) mení sa a doplňuje a má znieť
takto:
Senát republiky Československej má
150 volených členov. Z toho pripadá na
Čechy 73, na Moravu a Sliezsko 37, na
11
Slovensko 34 a na Podkarpatskú Rus ó
senátorov. Nikto nemôže byť zároveň čle-
nom poslaneckej snemovne a senátu.
§ 9.
§ 9. mení sa a má znieť takto:
Volebné kraje do senátu utvorené sú r.
volebných krajov poslaneckej snemovne,
a to:
A) Čecby.
Volebný kraj 1. tvorí volebný kraj prvý,
so sídlom krajskej volebnej komisie v
Prahe:
|
volí senátorov ..... |
20. |
|
Volebný kraj II. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
11. |
|
Volebný kraj III. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
15. |
|
Volebný kraj IV. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
14. |
|
Volebný kraj V. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
13. |
|
B) Morava a Sliezsko. |
|
|
Volebný kraj VI. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
18. |
|
Volebný kraj VII. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
19. |
|
C) Slovensko. |
|
|
Volebný kraj VIII. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
15. |
12
|
Volebný kraj IX. tvoria volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
10. |
|
Volebný kraj X. tvorí volebný kraj de- |
|
|
volí senátorov ..... |
9. |
|
D) Podkarpatská Rus. |
|
|
Volebný kraj XI. tvorí volebný kraj |
|
|
volí senátorov ..... |
6. |
Čl. III.
Zákon tento vstupuje v platnosť dňom
vyhlásenia; jeho prevedením poveruje sa
minister vnútra.
Odôvodnenie.
Zákon o volebnom poriadku do posla-
neckej snemovne čís. 123/1920 ako aj zá-
kon o složení a právomoci senátu (čís.
124 a 431/1920) boly od prvopočiatku
predmetom ostrej kritiky. Vytýkaly sa im
rozličné nedostatky a volalo sa po nove-
lizácii. Že výčitky tieto boly oprávnené,
to dokazuje aj tá okolnosť, že spomenuté
dva zákony musely byť až dva razy no-
velizované; prvý raz v roku 1925 a dru-
hý raz v roku 1935. Tieto dve novelizá-
cie odstránily síce niektoré nedostatky
našich volebných poriadkov, no nepo-
všimly si najväčšieho ich nedostatku. Ne-
reformovaly volebné poriadky v tom bo-
de, kde je ich najväčšia trhlina a kde pra-
menia aj najzávadnejšie námietky proti
nim.
Touto trhlinou našich volebných pori-
adkov je nespravedlivé podelenie mandá-
tov medzi jednotlivé volebné kraje. Roz-
vrhnutie mandátov na jednotlivé volebné
kraje určené bolo v našich volebných po-
riadkoch jediným hľadiskom: počtom oby-
vateľstva (viď dôvodovú zprávu k osnove
zákona). Na každých približne 50. 000 oby-
vateľov pripadnúť má jeden poslanecký
mandát, bez ohľadu na to, či ide o vo-
lebný kraj český, či moravský, slovenský
alebo podkarpatoruský, a bez ohľadu na
to, či obyvateľstvo tohoto kraja je národ-
nosti českej, slovenskej, nemeckej, poľ-
skej alebo maďarskej. Toto je jedine
správne demokratické hľadisko. V demo-
kracii každá oblasť a každá národnosť má
mať primerané parlamentné zastúpenie.
Je však v terajších volebných poriad-
koch táto zásada aj uskutočnená?
Už zbežný výpočet nás presvedčí o
opaku. Naše volebné poriadky jednostran-
ne favorizujú volebné kraje české na úkor
volebných krajov slovenských, moravsko-
sliezskych a podkarpatskoruských. Pri-
kazujú totiž volebným krajom českým o
veľa väčší počet mandátov, než im podľa
počtu obyvateľstva v Čechách prináleží.
Prirodzeným dôsledkom toho je, že vo-
lebné kraje ostatných krajín, ale menovi-
te volebné kraje Slovenska sú o veľký
15
počet mandátov ukrátené. Na priloženej
tabuľke najnázornejšie uvidíme, kolko
poslaneckých mandátov by tá-ktorá kra-
jina mala mať podľa počtu obyvateľstva,
koľko má teraz podľa zákona a koľko má
v skutočnosti.
Rozdelenie poslaneckých mandátov podľa krajín.
|
Krajina |
Počet |
% |
Malo by pripadnúť posla- |
Počet poslaneckých |
||
|
Presne |
Zaokrúhle- |
Podľa |
Podľa parla- |
|||
|
Cechy |
7, 109. 376 |
48-8 |
146-4 |
146 |
160 |
162 |
|
Morava |
3, 565. 010 |
24-3 |
72-9 |
73 |
70 |
71 |
|
Slovensko |
3, 329. 793 |
22-8 |
68-4 |
69 |
61 |
58 |
|
Podkarp. Rus |
725. 357 |
4-1 |
12-3 |
12 |
9 |
9 |
Reč týchto číslic je jasná. Volebné kra-
je v Čechách majú o 2 poslanecké man-
dáty viac, než im patrí podľa teraz plat-
ného zákona a o 16 poslaneckých mandá-
tov viac, než by im patrilo podľa počtu
obyvateľstva. Naproti tomu Slovensko má
dnes o 3 poslanecké mandáty menej, než
mu patrí podľa zákona, a o 11 poslanec-
kých mandátov menej, než by mu patrilo
podľa počtu obyvateľstva. Podobne ukrá-
tená je aj Morava a Sliezsko. Má síce
dnes o 1 poslanecký mandát viac, než jej
patrí podľa zákona, ale vždy ešte o 2 me-
nej, než by jej patrilo podľa počtu obyva-
teľstva. Takiste Podkarpatská Rus ztráca
3 mandáty. Dnes má 9 poslaneckých man-
dátov a podľa počtu obyvateľstva patrilo
by jej 12.
Ale aj rozdelenie senátorských mandá-
tov je výhodnejšie pre české volebné kra-
je. Viďme tabuľku:
Rozdelenie senátorských mandátov podľa krajín.
|
Krajina |
Počet |
% |
Malo by pripadnúť sená- |
Počet senátorských |
||
|
Presne |
Zaokrúhle- |
Podľa |
Podľa parla- |
|||
|
Čechy |
7, 109. 376 |
48-8 |
73-2 |
73 |
79 |
83 |
|
Morava |
||||||
|
a Sliezsko |
3, 565. 010 |
24-3 |
36-45 |
37 |
36 |
32 |
|
Slovensko |
3, 329. 793 |
22-8 |
34-2 |
34 |
30 |
30 |
|
Podkarp. Rus |
725. 357 |
4-1 |
6-15 |
6 |
5 |
5 |
14
Tu české volebné kraje neoprávnene
okupujú už podľa zákona 6 mandátov a
v skutočnosti až 10. Slovensko má dnes
podľa zákona aj v skutočnosti 30 senátor-
ských mandátov, čo znamená, že má o 4
menej, než mu prináleží podľa počtu oby-
vateľstva. Takiste je ukrivdená aj Mora-
va a Sliezske. Podľa zákona by mala mať
teraz 36 senátorských mandátov, v sku-
točnosti má len 32 mandátov a podľa poč-
tu obyvateľstva patrilo by jej 37. Podkar-
patská Rus má o 1 senátorský mandát me-
nej, než by mala mať podľa počtu obyva-
teľstva.
Tieto výpočty opierajú sa o sčítanie ľu-
du v roku 1930. Od tých čias sa však po-
pulačné pomery značne zmenily, a zme-
nily sa v prospech Slovenska a ešte viac
v prospech Podkarpatskej Rusi. To vi-
dieť aj z nasledujúcej tabuľky, ktorá nám
posvieti na prirodzený prírastok obyva-
teľstva podľa jednotlivých krajín:
Prirodzený prírastok obyvateľstva v Československej republike.
|
Rok 1934 |
Rok 1935 |
|||||
|
Krajina |
Počet |
Priro- |
Na 1000 oby- |
Počet |
Priro- |
Na 1000 oby- |
|
Čechy |
7, 209. 299 |
16. 047 |
2´23 |
7, 227. 152 |
6. 760 |
0´94 |
|
Morava a |
3, 617. 845 |
19. 142 |
5´29 |
3, 627. 381 |
14. 147 |
3´90 |
|
Slovensko |
5, 455. 962 |
33. 264 |
9´63 |
3, 485. 939 |
32. 544 |
9´34 |
|
Podkarpatská |
773. 782 |
13. 101 |
16´93 |
786. 401 |
13. 341 |
16´96 |
Tu sa berie do počtu, pravda, len pri-
rodzený prírastok obyvateľstva, ale aj
tento prírastok ukazuje, že počet obyva-
teľov na Slovensku, na Morave a Sliezsku
a na Podkarpatskej Rusi rastie o veľa
rýchlejším tempom než v Čechách. Teda
ani rozvrhnutie mandátov podľa populač-
ných pomerov v roku 1930 už nie je re-
álne a malo by byť ešte priaznivejšie pre
východné krajiny štátu, menovite však
pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Na priložených tabuľkách videli sme
teda jasne demonštrované dve veci: a)
že české volebné kraje neoprávnene uzur-
pujú 16 poslaneckých a 10 senátorských
mandátov, prináležiacich krajinám vý-
chodným; b) že východné kraje v mno-
hých prípadoch nedosahujú v skutočnosti
ani ten minimálny počet mandátov, ktorý
im zabezpečuje zákon. Toto sú veľmi
krikľavé nespravodlivosti, ktoré odstrániť
môže jedine novelizácia volebných po-
riadkov v smysle nami navrhovanom.
Treba nanovo rozdeliť mandáty medzi
jednotlivé volebné kraje tak, aby nikde
nebola porušená zásada, že jediným vo-
dítkom pri tom má byť počet obyvateľ-
stva a druhé a tretie skrutínium treba pre-
vádzať osobitne pre každú krajinu, aby
zákonný počet mandátov pre tú-ktorú
krajinu ostal zachovaný. Navrhované sce-
lenie jednotlivých volebných krajov podľa
správnych okresov je požiadavkou pre
volebnú prax všeobecne uznávanou.
Dožadujúc sa týchto zmien v našich vo-
lebných poriadkoch, vychádzame zo za-
15
sad, vyslovených aj v dôvodovej zpráve
k vládnemu návrhu zákona č. 123/1920.
Tu sa výslovne hovorí: »Práve tak, ako
riadnu správu republiky nemožno si pred-
staviť bez pravidelného chodu sboru zá-
konodarného, tak je isté, že by zákono-
darný sbor vo svojich prácach bol ruše-
ný, keby jednej z národností, územie re-
publiky obývajúcich, alebo jednej zo so-
ciálnych vrstiev národov bolo odoprené
spravodlivé zastúpenie v tomto zákono-
darnom sbore, lebo nespravedlnosť vo-
lebného poriadku bola by prvou a výdat-
nou vzpružinou k politickým bojom na pô-
de parlamentnej a boje tieto zabraly by
Národnému shromaždeniu republiky Čes-
koslovenskej značnú čiastku času, potreb-
ného k rokovaniu o veľkých otázkach v
obore ústavy, verejnej správy a zdemo-
kratizovania princípov národohospodár-
skych. «
Už vyššie sme dokázali, že zásady tie-
to v našich volebných poriadkoch nie sú
uskutočnené, lebo Slovensku odopiera sa
spravodlivé zastúpenie v Národnom shro-
tnaždení. Miesto jemu patriacich 69 má
Slovensko len 58 poslaneckých mandátov
a na miesto jemu prislúchajúcich 34 má
iba 30 senátorských mandátov. Ak chce-
me, aby v dôvodovej zpráve k zákonu č.
123/1920 spomínané demokratické zásady
neostaly len na papieri, musíme čo najskôr
prikročiť k novelizácii našich volebných
poriadkov.
Po stránke formálnej navrhujeme, aby in i c i a t í v n y výbor návrh pridelil
k meritornému prejednaniu výboru ústavno-právnemu.
V P r a h e, dňa 29. októbra 1937.
Dr Sokol,
Hlinka, Sidor, Čavojský, Slušný, Turček, dr Pješčak, Drobný, Danihel, Haščík,
Florek, Suroviak, dr Tiso, dr Wolf, R. Schwarz, Kendra, Šalát, Longa, Dembov-
ský, dr Pružinský, Bródy.