Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1938.
IV. volební období. 7. zasedání.
1405.
Interpelace:
L posl. Jobsta min. zemědělství, že správa státních lesů v Zátoni bez důvodu propustila Alfréda
Töpfla ze Zátoně č. 18,
II. posl. Franka min. vnitra, že censurní úřady nezakročily proti stát ohrožujícímu psaní ko-
munistického deníku "Die rotě Fahne",
III. posl. Jobsta min. pošt a telegrafů, že poštmistr Mirko Žapka v Kaplicích proti předpisům
prováděl volební propagandu,
IV. posl. Haščíka min. vnútra vo věci četníckeho práporčíka Šedého v Čergove pře zneužitie
úradnej moci a pře volebný teror,
V. posl. dr Sokola vládě vo věci riešenia osadníckej otázky na Slovensku,
VI. posl. Danihela min. zemědělstva o stranických a protizákonných machináciach v roľ. druž-
stevnom liehovare v Plaveckém Podhradí,
VII. posl. Haščíka min. vnůtra vo věci surového zneužitia úradnej moci a velebného teroru vedú-
ceho notára Andreja Vojtůna v Ohradzanoch (okr. Humenné),
VIII. posl. Haščíka min. školstva a nár. osvěty vo věci surového zneužitia úradnej moci a škanda-
lózneho chovania sa správcu-učiteľa Müllera vo Vrbovci na prednáške o brannej výchove.
IX. posl. Révaye min. školství a národní osvěty o disciplinární komisi pro profesory středních
škol a učitelských ústavů u zemského úřadu v Užhorodě,
X. posl. dr Wolfa mm. vnitra o nesnesitelném jednání státní policie v českém Těšíně.
XI. posl. Hlinku min. spravedlivosti o konfiskovaní "Slovenskej pravdy" zo dňa 22. mája 1988,
č. 119,
XII. posl. Haščíka min. vnůtra vo věci zneužívania okresných náčelníkov a obecných notárov
politickými stranami k agitačným velebným úkonom,
XIII. posl. Haščíka min. vnůtra vo veci politizovania a zneužívania úradnej moci veliteľa četníc-
kej stanice, hlav. četn. strážmajstra Koláčka v Snine.
1405/I. (překlad).
Interpelace
poslance A. Jobsta
ministrovi zemědělství,
že správa státních lesů v Zátoni bez důvodu
propustila Alfréda Töpfla ze Zátoně č. 18.
Alfréd Töpfl ze Zátoně byl zaměstnán jako lesní
dělník u zátoňské státní lesní správy a dne
9. června 1938 ho lesní kontrolor Schebestl
s okamžitou platností propustil, neuváděje důvodů.
Alfréd Töpfl jest členem sudetskoněmecké
strany a jelikož se k ní hlásí, dne 6. června 1988
pochodující - přes zákaz shromáždění a pochodů
- průvod asi 100 komunistů házel po něm ka-
mením a ohrožoval noži. Je nasnadě podezření, že
Alfréd Töpfl byl připraven o svůj výdělek jen
proto, že jest členem největší strany ve státě.
Interpelanti se táží pana ministra:
1. Jest pan ministr ochoten zevrubně prozkou-
mati, proč byl Alfréd Töpfl ze Zátoně č. 18. pro-
puštěn?
2. Jest pan ministr ochoten toto propouštění ze
služby ihned odvolati?
2
3. Jest pan ministr ochoten důtklivě dáti poučiti
lesního kontrolora Schebestla, aby vykonávaje svou
službu dbal svobodného projevu mínění, obsaženého
v § 117 ústavní listiny, i u svých podřízených?
V P r a z e dne 30. července 1938.
Jobst,
Hollube, E. Köhler, Knorre, Illing, inž. Králíček,
Hirte, dr Hodina, Kunz, Stangl, Jäkel, Kundt,
Sogl, R. Böhm, Obrlik, F. Nitsch, Franz Němec,
Sandner, Rösler, Viereckl, inž. Schreiber.
1405/II. (překlad).
Interpelace
poslance K. H. Franka
ministrovi vnitra,
že censurní úřady nezakročily proti stát
ohrožujícímu psaní komunistického deníku
"Die rote Fahne".
Že ani přes ujišťováni nejvyšších míst ve státě,
že přimějí tisk, aby se mírnil, všem orgánům asi
nezáleží na tom, aby dbaly toho příkazu, ukazuje
psaní časopisu "Rote Fahne" ze dne 14. června
1938, kde přes censům mohl býti uveřejněn tento
odstavec:
"Emil Sigmeth - Huszár: "Zahraniční Němec ve
III. říši. "..... Zvláště po krveprolití ze dne
30. května 1934 dostaly se k veslu Hitlerova te-
roru nejzpustlejši proletářští bídáci, řemeslní zlo-
činci a sadisté. S neslýchanou krutostí jednají
proti všemu, co smýšlí oposičně. Zatykači rozkazy
a odsouzení se odůvodňují všemožnými provoka-
cemi a paděláním... "
Sudetskoněmecké periodické tiskopisy propadají
velmi často censuře jen pro pouhé zaznamenávání
faktů, zatím co komunistický deník "Die rote
Fahne" smí stále ještě bez překážek nejpustším
způsobem spílati Německé říši a její vládě, při
čemž se censor asi neobává, že korektní styky bu-
dou zkaleny.
Interpelanti se tedy táží pana ministra:
1. Jest pan ministr ochoten dáti přesně vyše-
třiti vylíčenou věc?
2. Co hodlá pan ministr učiniti, aby pro příště
znemožnil takové psaní komunistického deníku
"Die rote Fahne", ohrožující korektní styky k ci-
zině?
V P r a z e dne 30. července 1938.
Frank,
E. Köhler, Hollube, Stangl, Hirte, Illing, inž. Krá-
líček, dr Hodina, Knorre, Jäkel, Kunz, Kundt,
F. Nitsch, Schütz, Viereckl, Obrlik, R. Böhm,
Franz Němec, Nickerl, May, Sogl.
1405 III. (překlad).
Interpelace
poslance A. Jobsta
ministrovi pošt a telegrafů,
že poštmistr Mirko Zapka v Kaplicích proti
předpisům prováděl volební propagandu.
Dne 12. července 1938, když se v Kaplicích ko-
naly obecní volby, přikázal poštmistr Mirko
Zapka synu listonoše Matěje Jedličky, aby roznesl
nevyplacené, uzavřené dopisy s plnou adresou.
Mezi jinými těmto osobám: Albína Pflegerová,
Nové Domky, Stanislav Fiala, úředník, Kinder-
mannovo nám., Hutterer, učitel, Kašna ulice,
Sailer Jan, říd. učitel, Dlouhá ulice, JUDr. Ha-
nuš Kotli, okresní soudce, zde, Frant. Hubl, učitel,
Kindermannovo náměstí, Polderfová, pekařství.
Tyto dopisy obsahovaly kromě dvou špatně po-
chopených citátů z Friedricha Schillera pustou
štvanici proti sudetskoněmecké straně. Ze spisu po
obou stranách hektografováného, dokonce opatře-
ného kresbou a podepsaného Mirkem Zapkou
budiž uvedena jen věta: "Vy nechcete válku, ne-
smíte proto volit SdP. "
Je-li již zarážející, že poštmistr Mirko Zapka
nepovažuje pro sebe za existující státní poštovní
regál a své závazky platiti poštovné, nutno tím
spíše odmítnouti, aby se státní úředník pohyboval
na poli nejhorší štvavé propagandy.
Interpelanti táží se tedy pana ministra:
1. Jest pan ministr ochoten dáti vyšetřiti tuto
zvláštní volební propagandu v Kaplicích?
2. Jest pan ministr ochoten dáti zahájiti disci-
plinární řízení proti poštmistrovi Mirku Zapkovi,
v Kaplicích?
3. Jaká opatření učinil pan ministr, aby se
účinně čelilo takovým přehmatům poštovních za-
městnanců?
V P r a z e dne 30. července 1938.
Jobst,
E. Köhler, Hollube, Knorre, inž. Králíček, Illing,
Hirte, dr Hodina, Jäkel, Stangl, Kunz, Kundt,
Sogl, R. Böhm, Obrlik, F. Nitsch, Rösler, Franz
Němec, Sandner, Viereckl, inž. Schreiber.
1405/IV.
Interpelácia
poslanca Štefana Haščíka
ministrovi vnútra
vo veci četníckeho práporčíka Šedého
8
v Čergove pre zneužitie úradnej moci
a pre volebný teror.
Dňa 15. júna 1938 podal som u vojenského pro-
kurátora v Užhorode trestné oznámenie na čet-
níckeho práporčíka šedého v čergove tohto ob-
sahu:
"Dňa 21. mája 1938 zatknúl veliteľ stanice
v Čergove, okres Trebišov, četnícky práporčík
Šedý tajomníka Hlinkovej slovenskej ľudovej
strany v Sečovciach Antona Šandríka, pre rozši-
rovanie volebných letákov, stranou vydaných a
štátnym zastupiteľstvom v Bratislave prepuste-
ných ako nezávadných.
Práporčík četn. šedý bez opýtania štátneho za-
stupiteľstva letáky svojvoľne kvalifikoval ako
protištátne a poburujúce, zabavil ich u tajomníka
Šandríka a tohto bez akéhokoľvek zákonného pod-
kladu sám zatknúl a dňa 22. mája dal eskortovať
na okresný súd do Sečoviec.
Práporčík šedý proti platným predpisom pre-
viedol na četníckej stanici u tajomníka Šandríka
osobnú prehliadku, tam ho aj vypočúval, spisoval
trestné oznámenie podľa zák. na ochranu repub-
liky a Šandríka na stanici zatknutého držal do
rána druhého dňa. Poznamenávam, že podľa uda-
nia Šandríka práporčík šedý pri výkonu služob-
nom robil nedovolené poznámky politické o slo-
venskej ľudovej strane a jej orgánoch.
Keďže práporčík šedý zneužil svoju úradnú moc.
osvojoval si právomoc, ktorá mu nepatrí, porušil
u Šandríka ústavou zabezpečené občianske práva
a zasahoval nezákonne aj do priebehu volebného
výkonu a maril jeho slobodný výkon, - mimo toho
vypočutím Šandríka na četníckej stanici a jeho
väznením tamtiež fumigoval platné predpisy -
podávam proti práporčíkovi četn. šedému trest-
ne oznámenie so žiadosťou, aby bolo proti nemu
zavedené trestné pokračovanie podľa vojenského
trestného poriadku. "
Četnícky práporčík Šedý, ako vysvitá z trestné-
ho oznámenia, surové zneužil svoju úradnú moc,
zasahoval do priebehu volieb na úkor Hlinkovej
slovenskej ľudovej strany, ba nadávaním na ľu-
dovú stranu a jej orgány, dokázal, že je obyčajným
partajným kortešom, ale nie četníckym a bezpeč-
nostným orgánom a že na to miesto proste ne-
patri.
Keď sa proti takémuto drzému zasahovaniu bez-
pečnostných orgánov četníckych a proti volebnému
teroru čo najrozhodnejšie ohradzujem, pýtam sa
pána ministra:
Či na základe môjho telegramu v tejto veci, za-
slaného pánu ministrovi dňa 21. mája t. r. urobil
nápravu pre zaistenie slobodného priebehu volieb?
Či je p. minister ochotný četn. práporčíka sus-
pendovať do skončenia vojenského súdneho pokra-
čovania a postarať sa o to. aby toto indivíduum
nemalo viac velenia na žiadnej četníckej stanici?
Či je p. minister ochotný proti tomuto nie
prvému prípadu zneužitia úradnej moci a teroru
četníckych orgánov na slovenskom východe už raz
energicky zakročiť a zjednať právnu istotu a
ochranu terorizovaným občanom?
Či je pán minister ochotný po toľkých interpe-
láciách zaviesť kázeň do sboru četníctva a posta-
rať sa konečne o jeho odpolitizovanie?
V P r a h e, dňa 14. júla 1938.
Haščík,
Čavojský, Danihel, Dentbovský, Drobný, Florek,
Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský, Sidor,
Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, dr Sokol, Šalát,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, Bródy, dr Pješčak.
1405/V.
Interpelácia
poslanca dr. Martina Sokola
vláde
vo veci riešenia osadníckej otázky na Slo-
vensku.
Špeciálnym zjavom v právnych pomeroch k pôde
na Slovensku je tak zv. osadnícky pomer alebo
osadnícka otázka.
Za bývalého Uhorska na území Slovenska sa
nachádzajúce štátne bane a hute povolávaly totiž
robotníkov a remeselníkov z rôznych krajín a kra-
jov, aby si zabezpečily stále, odborné a lacné pra-
covné sily. Robotníci a remeselníci títo zakladali
si potom spoločné bydliská na štátnej pôde, kde
sa im povoľovalo stavať si domky. Potrebné drevo
stavebné a i palivové mali obyčajne zadarmo.
Takto vzniklý osady pri štátnych baniach a hu-
tiach a ich obyvatelia, zamestnaní pri týchto štát-
nych podnikoch, menovali sa osadníkmi.
Inštitúcia osadníkov, ktorá prekonala dlhý a
rozmanitý historický vývoj, zachovala sa až do
dnešných čias a jej právna podstata spočíva v tom,
že osadníci
1. bývajú vo vlastných domoch, ale postavených
na erárnych pozemkoch,
2. podľa starých zvyklostí a štatútov dostávajú
od štátu drevo palivové a stavebné zadarmo alebo
za sníženú cenu a
3. užívajú štátne pozemky, ako: lúky, pasienky
a role, a to väčšinou za nepatrný alebo snížený
poplatok alebo i zadarmo.
Je to teda tak zv. delené vlastníctvo, kde vlast-
níkom pozemku je banský, lesný alebo hutný erár,
a vlastníkom staviska a práva úžitku sú jednot-
livci alebo rôzne osoby právne.
Vzhľadom na to, že postupom času sa pomery
hospodárske a sociálne značne zmenily, zmenil sa
i hospodársky základ pomeru osadníckeho. I uká-
zala sa potreba riešenia osadníckej otázky s nále-
žitým zreteľom na záujmy tak osadníkov ako
i štátu. Pomer osadnícky totiž stratil pre obidve
stránky svoj pôvodný význam a bolo treba pri-
kročiť k jeho likvidácii.
Ako je známe, prvým pokusom o riešenie tejto
dôležitej otázky po prevrate bolo nariadenie mi-
4
materstva s plnou mocou pre správu Slovenska
zo dňa 9. apríla 1919, čís. 63. Nariadenie toto však
len čiastočne upravovalo osadnícke pomery a i to
len na území bývalej župy zvolenskej. Preto bolo
treba úpravy novej a tak došlo k vydaniu zákona
zo dňa 7. októbra 1925, čís. 224 Sb. z. a n.
o úprave pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov
na základe pomeru námezdného alebo pomerov
podobných na nemovitom štátnom majetku na Slo-
vensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorý zákon piati
aj dnes.
Citovaný zákon však tiež nevyhovuje. Jeho
viaceré ustanovenia sú neurčité, nejasné a pri-
púšťajú tak rôzny výklad a okrem toho zabez-
pečuje až príliš veľkú moc eráru, voči ktorému
sú osadníci často úplne bezbranní.
Tak menovite ustanovenia §§ 4., 5. a 6., ktoré
sa týkajú úpravy práv osadníkov na lesnú pôdu
alebo na jej úžitky a na pozemky, nechránia do-
statočne záujmy osadníkov a umožňujú ľubovoľný
postup riaditeľstvu štátnych lesov a statkov, po-
ťažne správe štátneho závodu banského a hutného.
Správna úprava právnych nárokov v prospech
osadníkov je značne obmedzená a odvislá od bene-
volencie eráru. Dôkazom toho je na pr. ustano-
venie § 4., že podmienkou pridelenia lesnej pôdy
je, že pridelenie nie je na značnú ujmu hospodá-
renia v štátnych lesoch, alebo ustanovenie § 5.,
podľa ktorého, ak nemožno práva v S 4. uvedené
upraviť prídelom súvislej lesnej plochy aspoň 85
kat. jutár veľkej podľa predpisov tohože §u, majú
byť za práva pastvy a za práva na trávu a stelivo
poskytnuté "podľa možnosti" náhradou iné vhodné
práva rovnakej ceny. Teda len "podľa možnosti",
ináč majú byť tie práva ocenené podľa §u 8. a
zrušené. Riaditeľstvo štátnych lesov a statkov,
majúc takúto možnosť, prirodzene vždy radšej
prikročí k oceneniu práv, lebo toto ocenenie podľa
Ju 8. je zasa výhodnejšie pre erár a osadníkovi
sa prizná ozaj len bagatelná suma, ktorá ani zďa-
leka nevystihuje hodnotu jeho práv na pastvu,
trávu, stelivo a pripadne i na drevo. Takýto zá-
väzok "podľa možnosti", ktorý zákon ukladá vo
viacerých prípadoch eráru nie je vlastne nijakým
záväzkom, lebo erár sa jednoducho postaví na
pohodlné stanovisko, že tej-ktorej možnosti niet
a v tom prípade sa použije ustanovenia zákona,
ktoré je pre osadníka najnevýhodnejšie.
Toto je jedna z veľkých chýb cit. zákona, ktorý
by bolo treba v tomto smere novelizovať, a to
v prospech osadníkov, lebo za daného právneho
stavu nedajú sa ich pomery upraviť bez toho, žeby
sa im nekrivdilo.
Nie menšou chybou cit. zákona je jeho nejas-
nosť a komplikovanosť. Pomery, ktoré zákon
upravuje, sú už samy svojou povahou príliš slo-
žité a práve preto zákon o ich úprave mal byť čo
najjasnejší, najjednoduchší a najurčitejší, ktorý
by vylučoval každú pochybnosť a rôzny výklad.
Tejto požiadavke zákon nevyhovuje. Okrem toho
ukladá osadníkom rôzne opatrenia a nevinnosti,
ktorým pni nemôžu úplne zadosť učiniť, lebo sa
v komplikovaných predpisoch zákona nevyznajú.
Z toho logicky vyplývá, že svoje záujmy, ktoré sú
u mnohých existenčné a križujú sa so záujmami
eráru, nemôžu voči tomuto úplne obhájiť.
Ale ešte horšie je to s prevádzaním zákona a
praxou, ktorá sa na jeho základe vyvinula.
Cit. zákon nadobudol účinnosti dňa 13. januára
1926. Do 6 mesiacov od toho dňa bolo povinné prí-
slušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov, po-
ťažne správa príslušného banského a hutného zá-
vodu, vyhláškou vyzvať patričných osadníkov, aby
mu do 3. mesiacov sdelili zákonom označené údaje
o svojom osadníckom pomere. Najdlhšie do uply-
nutia jedného roku od oznámenia vyhlášky bolo
povinné riaditeľstvo zaslať príslušnému okresnému
súdu podrobný elaborát, obsahujúci presné a spo-
ľahlivé údaje, týkajúce sa osadníckeho pomeru.
Súd má tento elaborát potom poslať obecnému
úradu obce, v ktorej území je osada, aby osadníci
mohli doňho nazrieť a podať pripomienky. Potom
sa má previesť príslušné miestne šetrenie.
O úprave osadníckych pomerov môžu sa stránky
dohodnúť. Keď sa nedohodnú, má rozhodnúť súd
v pokračovaní nespornom.
Že ako neprajné postupuje štátna lesná správa
voči osadníkom, z niekoľkých prípadov svedčí
o tom prípad osady Moštenica v okrese bansko-
bystrickom. V tejto osade boly r. 1885 zrušené že-
leziarne a výroba železa bola potom koncentro-
vaná v Podbrezovej. Obyvateľstvo osady tým
veľmi mnoho stratilo, lebo len čiastočne našlo za-
mestnanie v Podbrezovej, ktorá je viac než 20 km
vzdialená. K meritornému pojednávaniu o úprave
osadníckych pomerov v tejto osade podľa zákona
č. 224/1925 prikročilo sa až v r. 1936. Pri prejed-
návaní otázky pastvy riaditeľstvo štátnych lesov
a statkov v Banskej Bystrici navrhlo pastvu v 4.
takých miestach, ktoré sú v nadmorskej výške od
1000 až 1200 m a okrem toho sú tak vzdialené od
osady, že cesta na pastvu potrvá dobytku až 2 ho-
diny. To znamená, že dobytok musí prekonávať
600-700 m rozdielu nadmorskej výšky medzi osa-
dou a navrhovaným pastviskom. Osadníci sa proti
tomu návrhu právom ohradili a žiadali prídel
pastvy v prístupnejších miestach v dolinách, ale
márne. Otázka zostala nevyriešená pre neústupné
stanovisko lesnej správy a odkladá sa ďalej, hoci
miestne šetrenie sa skončilo ešte v r. 1937. A tak-
to je aj v ostatných prípadoch, že štátna lesná
správa nemá dostatok porozumenia pre životné
potreby osadníkov.
Za takého stavu vecí osadníkom na Slovensku,
ktorých počet sa odhaduje na 18. 000-20. 000, a
ktorí žijú v chudobných krajoch okresov: Brezno
n. Hr. a Banská Bystrica, hrozí hospodárska skaza
a bieda.
Preto je potrebné, aby vláda venovala náležitú
pozornosť a starostlivosť otázke osadníckej na
Slovensku, ktorá uviazla na mŕtvom bode. Treba
predovšetkým čo najrýchlejšie odstrániť nedostat-
ky zákona čís. 224/1925 Sb. z. a n., a zmierniť
doterajšiu nemožnú a na úkor osadníkov prevá-
dzajúcu prax štátnej lesnej správy tak, aby
úpravou osadníckych pomerov bola dosiahnutá
spokojnosť a zaistené bolo živobytie a hospodár-
sky rozvoj osadníkov. Riaditeľstvo štátnych lesov
a statkov v Banskej Bystrici spravuje do 70. 000
ha štátnych pozemkov a z tohto komplexu pri
dobrej vôli našiel by sa pre každú osadu potrebný
prídel pozemkov: roli, lúk, pastvín a lesa. Keď
na základe zákona o pozemkovej reforme boly zá-
brane a pridelené zemedelcom súkromné majetky,
nemôže sa ani štát vyhnúť tomu, aby zo svojich
pozemkov nepridelil osadníkom to, čo im patrí. Za
spravodlivé a urýchlené riešenie otázky osadníckej
na Slovensku hovoria nielen dôvody hospodárske,
ale predovšetkým dôvody sociálne.
5
Pýtame sa preto vysokej vlády:
1. Či je si vedomá nedostatočnej a nevyhovujú-
cej zákonnej úpravy tak zv. osadníckych pomerov
na Slovensku a či má vedomosť o nemožnej a zá-
ujmy osadníkov poškodzujúcej praxi štátnej lesnej
správy?
2. či je ochotná urobiť v tejto veci účinnú ná-
pravu, najmä novelizáciou zákona čís. 224/1925 Sb.
z. a n., alebo aspoň zmiernením doterajšej praxe
štátnej lesnej správy, aby otázka osadnícka bola
k spokojnosti osadníkov vyriešená?
V Prahe dňa 2. augusta 1938.
Dr. Sokol,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščík, Hlinka, dr Tiso, Kendra, Longa, dr Pru-
žinský, Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz,
Šalát, Turček, dr Wolf, Bródy, dr Pješčak.
1405/VI.
Interpelácia
poslanca Štefana Danihela
ministrovi zemědelstva
o straníckych a protizákonných machiná-
ciách v roľ. družstevnom liehovare v Pla-
veckom Podhradí.
Roľnícky družstevný liehovar v Plaveckom Pod-
hradí bol utvorený na podklade generálnej doho-
dy, uzavretej medzi št. pozemkovým úradom a
právnym zástupcom veľkostatku M. Pálfyho
v Malackách, ktorému liehovar patril. O jeho
sdrúžstevnení bola Št. pozemkovým úradom vy-
daná a poslancovi Štefanovi Blažkovi doručená
táto úprava.
Čj. 97. 445/33-IV.
"Pán Štefan Blažek, poslanec,
Moravský Sv. Ján.
Štátny pozemkový úrad označuje podľa dohody
o konečnom vyriešení pozemkovej reformy na veľ-
kostatku Malacky zo dňa 18. XI. 1930, čj. 176. 365/
30 ako kupca hospodárskeho liehovaru v Plav.
Podhradí za ceny prídelové s podmienkou, že
ustavenie družstva, jeho provoz atď., bude pre-
vedené vo smysle priloženej klauzuly o sdrúžstev-
není liehovaru. "
"Klauzula o sdrúžstevnení liehovaru.
Bod 1. Liehovarské družstvo bude založené na
verejnej schôdzi za prizvania všetkých roľníkov
z najbližšieho okolia (vo smysle liehového zákona
do 10 km) ako i majiteľa na podklade vzorných
stanov upravených Št. pozemkovým úradom v r.
1924. Po založení družstva môžu sa dodatočne pri-
hlásiť za členov a musia byť do 14 dní prijatí
všetci roľníci z najbližšieho okolia, pokiaľ to pri-
pustí dnešná alebo bez veľkých ťažkostí dosaži-
teľná výrobná kapacita liehovaru. "
Naproti tomu konštatujeme:
1. Že ustavenie družstva nebolo prevedené
v smysle danej úpravy št. pozemkového úradu,
menovite, že prevážna väčšina okolitých roľníkov
k jeho zakladaniu ani ústne ani písomne, alebo ve-
rejnou vyhláškou pozvaná nebola a založenie
družstva dialo sa len v užšom kruhu niekoľkých
okolitých agrárnikov, a 4-5 neagrárnikov, ktorí
sa však len náhodou o tom dozvedeli.
Dôkazy:
a) "Prehlásenie. Dolupodpísaný starosta obce
Plavecké Podhradie týmto prehlasujem, že usta-
vujúce valné shromaždenie roľníckeho družstev-
ného liehovaru v Plav. Podhradí nebolo v našej
obci verejne obvyklým spôsobom vyhlásené. Plav.
Podhradie, 29. apríla 1938. Cyprián Dulanský, sta-
rosta obce.
b) Obec: Sološnica, obvodné notárstvo Sološni-
ca, okres Malacky. Krajina Slovensko, číslo
1473/1938 adm. Predmet: žiadosť posl. Štefana
Danihela, o vystavenie svedectva. Výmer: Žiadosť
posl. Štefana Danihela, obyvateľa v Sološnici, aby
mu bolo vydané svedectvo od obce Sološnica, či
vyhláška o ustavujúcom valnom shromaždení roľ-
níckeho družstevného liehovaru v Plav. Podhradí
bola v obci obvyklým spôsobom verejne vyhlásená,
alebo či verejne vyhlásená nebola. Verejné vyhlá-
senie atď___V Sološnici, dňa 3. mája 1938. Löbb,
vedúci notár, Špoták, starosta. "
c) Roľníci-neagrámici, ktorí sa len náhodou
o tom dozvedeli a sa ho zúčastnili: Štefan Bajnar,
Plav. Podhradie, Imrich Písečný, Jozef Písečný a
Štefan Dinuš, Sološnica.
Ďalej poznamenávame, že ustavujúce valné
shromaždenie sa nekonalo v sídle družstva v Plav.
Podhradí, ale v Sološnici a to y súkromnej miest-
nosti Jána Dobrovodského, hoci je v Sološnici veľ-
ký družstevný dom, v ktorom sa odbavujú všetky
miestne, kultúrne a hospodárske prednášky a
schôdze. Pozoruhodná je okolnosť, že družstvo
bolo založené len s 18. členmi a 477 podielmi.
Predsedom družstva sa stal posl. Štefan Blažek,
ktorý v obovode družstva ani siahy zeme neob-
hospodaroval.
d) Sťažnosť na Št. pozemkový úrad v Prahe,
podaná 8. roľníkmi dňa 13. XII. 1934, ktorej po-
sledný odstavec znie doslovne takto: "Súčasne čo
najrozhodnejšie sa ohradzujeme proti spôsobu
utvorenia sa roľníckeho družstevného liehovaru
so sídlom v Plav. Podhradí, čo sa stalo bez nášho
vedomia a obídením prevážnej čiastky okolitých
roľníkov, nabyvateľov to pôdy z Palffyovského
veľkostatku, ktorí všetci majú prvotriedny záujem
na dobrodení otázneho liehovaru a boli 7. toho
dobrodenia vylúčení. Pri zakladaní spomenutého
družstevného liehovaru bola hrubo porušená druž-
stevná myšlienka a preto žiadame Št. pozemkový
úrad, aby v tomto smere sjednal nápravu a umož-
nil tak nám, ako i ostatným interesantom správnu
účasť na tomto podniku. "
2. Že ani provoz družstva sa neprevádza podľa
smerníc št. pozemkového úradu.
Dôkaz: V roku 1936 prihlásilo sa 15 roľníkov
7, 0 Sološniee za členov, z ktorých ani jeden nebol
prijatý, hoci každý z nich mal všetky náležitosti,
6
ktoré stanovy predpisujú. Keď sa títo odvolali
k valnému shromaždeniu, boli zamietnutí. Naproti
tomu však neskoršie podaným prihláškam asi
v 40. prípadoch sa vyhovelo a to jak zvýšením
členských podielov starým členom, tak aj prijatím
značného množstva nových členov. Nebude ne-
miestne pri tom poznamenať, že v tejto dobe bola
znovu prijatá firma Lednar a Wolf, hoci zo súd-
nych spisov vysvitá, že ona bola najúhlavnejšou
nepriateľkou tohoto družstva. Rovnako agrárny
tajomník Bohumil Laštuvka, ktorý v Plav. Pod-
hradí dostal zbytkový statok, ale ho má v pre-
nájme, bol koncom minulého roku prijatý so 100
podielmi za člena.
3. Že správa družstva vedome porušuje svoje
stanovy.
Dôkaz: Článok 5 stanov družstva obsahuje aj
túto vetu:. Nabyvateľom pôdy pridelenej št. po-
zemkovým úradom pri prevádzaní pozemkovej re-
formy nemôže byť členstvo odmietnuté, pokiaľ niet
proti nim dôvodov, pre ktoré musí správa navrh-
núť vylúčenie člena. " Z uvedených 15. prihláse-
ných a zamietnutých roľníkov má prevážna väč-
šina aj prídel od št. pozemkového úradu a to práve
z tých pozemkov, ktoré kedysi tomu liehovaru
patrily, poťažne z ktorých ten liehovar aj suroviny
dostával.
4. Že správa družstva neberie ohľad na hospo-
dárske potreby tamojšieho roľníctva, že nadŕža
jednotlivcom, že svojím straníckym počínaním
vnáša rozkol do družstevníctva a že mnohých sta-
točných roľníkov a obetavých družstevníkov oso-
čuje a denuncuje.
Dôkazy: a) Správa družstva prijala za člena aj
Vojenské lesné podniky s 50. podielmi a s výme-
rom pôdy 538 ha, z ktorých je len asi 6. 5 ha rolí
a ostatné sú iba lúky. Vojenské lesné podniky po-
čas svojho členstva nedodaly družstevnému lieho-
varu ani 1 q suroviny a neodobrali ani len hekto-
liter výpalkov. Správa družstva prijala aj viace-
rých takých členov, ktorí na základe malej vý-
mery pôdy nemohli a nebudú môcť liehovaru su-
roviny dodávať a výpalky odberať. Z toho ply-
nie, že družstvo nebolo doteraz v surovinách
samostačné, muselo inde v odľahlých krajoch su-
roviny nakupovať od obchodníkov, čo je nielen
v rozpore s družstevnou myšlienkou, ale aj proti
duchu predpisu liehového zákona. Tým sa dostáva
jednotlivcom nielen tej možnosti, že môžu špeku-
latívne využiť družstvo no stránke dodávky suro-
vín, ale že sa im zaisťuje aj väčšie kvantum vý-
palkov, než by za riadneho spravovania družstva
sa ich hospodárstvu ušlo.
b) Správa družstva v odpovedi ministerstvu ze-
mědelstva na číslo spisu čj. 33 187-II/A-1937
udáva toľko nehoráznyh neprávd a ľúhanín, že sa
v rámci tejto internelácie zapodievať namôžeme,
ale ich až pri úradnom vyšetrovaní podrobne do
zápisnice uvedieme.
c) To isté stanovisko zaujímame aj k mnohým
čiastkam prirovnaného spisu I-II roľníckeho
družstevného liehovaru Dodaného na Vrchný súd
v Bratislave čj. Co V 150/37 a podotkutím toho
že sa patriční aj súdnou cestou budú domáhať
satisfakcie.
5. že správa družstva, aby mohla kryť svoje
výčiny, dopustila sa aj zavádzania úradov.
Dôkazy: a) Správa družstva na vyššie označe-
ný spis min. zemědelstva doslovne uvádza, že
"Ustavujúce valné shromaždenie bolo riadne svo-
lané, v obci obvyklým spôsobom publikované, čo
sme pri úradnom šetrení už dokázali. " V inter-
pelácii pod bodom la) je prehlásenie obecného
starostu, že v Plav. Podhradí, teda v sídle druž-
stva, ustavujúce valné shromaždenie nebolo ozná-
mené, a pod bodom 1b) je dôkaz, že ani obecný
úrad v Sološnici nemohol zistiť či vyhláška v obci
Sološnici bola verejne vyhlásená.
Z týchto dvoch svedectiev teda nasleduje, že
roľnícky družstevný liehovar nemohol pri úrad-
nom šetrení dokázať obvyklé publikovanie valného
shromaždenia. Je to teda výslovne zavádzanie
úradov.
b) Podobný delikt vidíme i v tom, že člen druž-
stva s 1 podielom Oskar Škrabík, obyvateľ v Plav.
Sv. Mikuláši, je vedený vo výkaze započítateľnej
plochy u finančných úradov, s výmerom 22. 97 ha,
hoci má svoje pozemky takmer všetky a už dlhé
roky v prenájme, teda ich neobhospodaruje.
6. Že mnohé z tých údajov sú už dávno známe
i min. zemědelstva a že miesto nápravy a po-
trestania vinníkov, bolo družstvu vyplatené Kč
61. 000. - štátnej podpory.
Mohly by sme uviesť ešte celý rad ďalších dô-
kazov, ako sa to družstvo zakladalo a ako sa ve-
die, ale považujeme to za zbytočné, keďže sú
o týchto veciach i pán minister, i ministerstvo
zemědelstva, tak aj ústredné družstvo a Sväz pe-
stovateľov zemiakov v Bratislave, z parlament-
ných rečí interpelanta, ako aj z dennej tlače in-
formovaní.
Pýtame sa teda:
Je ochotný pán minister tieto veci priamo vy-
slaným úradníkom svojho ministerstva na mieste
a za účasti interpelanta čím rýchlejšie a dôkladne
vyšetriť?
Je ochotný svojmu ministerstvu nariadiť, aby
dňa 17. januára 1937 interpelantom a jeho spoloč-
níkmi podanú sťažnosť vybavilo?
Chce menovanému družstvu pod ťarchou všet-
kých následkov nariadiť, aby sa úprava Št. pozem-
kového úradu v plnej miere aspoň dodatočne
splnila?
Chce sa postarať, aby neprávom odmietnutí roľ-
níci boli ihneď za členov toho družstva prijatí?
A či konečne chce ním zistených vinníkov, ve-
dúcich činiteľov tohto družstva, aj na zodpoved-
nosť brať a primerane k spáchaným deliktom
o ich potrestaní sa postarať?
V P r a h e. dňa 28. júla 1938.
Danihel,
Hlinka, Suroviak, dr Pješčak, Bródy, Sivák,
dr Sokol, Slušný, Drobný, Čavojský, Sidor, Haščík
Kendra, Schwarz, dr Wolf, Florek, Šalát, dr Tiso,
Longa, dr Pružinský, Dembovský, Turček,