Národné shromaždenie republiky Česko-Slovenskej usnieslo sa na tomto zákone:

Čl. I.

(1) Prezident republiky sa zmocňuje, aby na jednohlasný návrh vlády (§ 80 ústavnej listiny), zahrňujúci v sebe aj súhlas väčšiny členov Slovenskej krajinskej vlády (čl. V, odst. 4 zákona zo dňa 22. novembra 1938, č. 299 Sb. z. a n., o autonomii Slovenskej krajiny), vydal dekrétom s mocou ústavného zákona nový text tých ustanovení ústavnej listiny republiky Česko-Slovenskej a iných zákonov ústavných, ktorých zmeny by vyžadovaly nové pomery, ako aj urobil rovnakým spôsobom tie opatrenia, ku ktorým sa vyžaduje ústavného zákona, pokiaľ sú nutné vzhľadom na nové pomery. Toto zmocnenie nevzťahuje sa na zmenu ustanovení ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n., iba ak by k tomu dal súhlas snem Slovenskej krajiny.

(2) Zmocnenie podľa odstavca 1 nabýva účinnosti dňom ustavenia sa snemu Slovenskej krajiny a trvá dva roky.

Čl. II.

(1) Vláda sa zmocňuje, aby po dva roky od počiatku účinnosti tohto zákona robila nariadením všetky nutné opatrenia, i keby k nim bolo inak potreba zákona, s výnimkou zmeny ústavnej listiny; k nariadeniam vo veciach uvedených v § 4 ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. je potrebný súhlas väčšiny členov Slovenskej krajinskej vlády. Tieto nariadenia vyžadujú súhlasu prezidenta republiky, ktorý ich spolu podpisuje. Ustanovenie § 12, odst. 2 ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. - a to i vo svojej obdobnej platnosti pre Podkarpatskú Rus - vzťahuje sa i na tieto nariadenia.

(2) Vo veciach, ktorých zákonodarná úprava patrí podľa ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. snemu Slovenskej krajiny, príslušná je k vydaniu nariadení Slovenská krajinská vláda; ustanovenie § 11, odst. 2 tohto ústavného zákona vzťahuje sa aj na dohodu o vykonávaní tejto moci nariaďovacej. Ustanovenie odstavca 1 predposlednej vety platí aj tu.

(3) Ustanovenie odstavca 2 platí obdobne aj pre Podkarpatskú Rus vzhľadom k zákonu o autonomii Podkarpatskej Rusi.

(4) Podrobnú úpravu nariadení vydaných podľa odstavcov 1 až 3 možno vykonať vládnymi nariadeniami, ktoré môžu bližšiu úpravu niektorých jednotlivostí vyhradiť príslušným úradom.

(5) Nariadenia, vydané podľa odstavcov 1 až 4, možno zrušiť vládnym nariadením pri zachovaní postupu stanoveného v týchto odstavcoch, a to aj po skončení doby uvedenej v odstavci 1.

Čl. III.

Vládne nariadenia, vydané podľa § 1 zákona zo dňa 9. júna 1933, č. 95 Sb. z. a n., o mimoriadnej moci nariaďovacej, či podľa toho istého zákonného ustanovenia v texte zákona zo dňa 15. novembra 1933, č. 206 Sb. z. a n., ďalej vládne nariadenia, vydané podľa čl. I zákona zo dňa 21. júna 1934, č. 109 Sb. z. a n., ktorým sa menia zákony o mimoriadnej moci nariaďovacej, alebo podľa toho istého zákonného ustanovenia v texte zákona zo dňa 26. júna 1936, č. 131 Sb. z. a n., či v texte zákona zo dňa 17. júna 1936, č. 163 Sb. z. a n., majú od začiatku svojej účinnosti a v jej medziach platnosť zákona. Rovnako majú platnosť zákona od začiatku svojej účinnosti a v jej medziach vládne nariadenia, vydané podľa § 138 zákona o obrane štátu zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb. z. a n., predo dňom účinnosti tohto ústavného zákona.

Čl. IV.

Tento zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Historické udalosti, ktoré doliahly na náš štát, vyžadujú prebudovanie aj československého právneho poriadku v netušenej miere, počínajúc samou ústavou až do právnych noriem, ktoré upravujú najpodrobnejšie otázky.

Ústavným zákonom o autonomii Slovenskej krajiny a úpravou ústavných pomerov Podkarpatskej Rusi je sice už zhruba narysovaná ústavná štruktúra nášho štátu, bude však potrebné prispôsobiť samu ústavnú listinu, ktorú uvádza zákon zo dňa 29. februára 1920, zmeneným pomerom. Ďalej bude potrebné vteliť zmenené ústavné, politické, národnostné a hospodárske pomery do celého právneho poriadku a prihliadnuť všade k zmenám, ktoré prináša zmenšený rozsah štátu. Túto obrovskú legislatívnu prácu nemožno ovládnuť normálnymi prostriedkami najmä v dnešnej dobe, ktorá sa vyznačuje tak prekotnými zmenami v politickej a hospodárskej organizácii Európy.

Vláda, súc si vedomá svojej dejinnej a ústavnej zodpovednosti za nerušený vývoj pomerov v štáte, považuje za svoju povinnosť navrhnúť Národnému shromaždeniu prostriedky k riešeniu týchto úkolov, ktoré vidí jedine v dočasnom zmocnení nositeľov vládnej a výkonnej moci k nevyhnutným legislatívnym opatreniam. Pokiaľ by sa tieto opatrenia dotýkaly ústavných pomerov, je daná záruka rozvážneho postupu v ingerencii prezidenta republiky jako najvyššieho činiteľa ústavného a v požiadavku jednomyseľnosti vlády.

Tiež aj pri ostatnej normatívnej činnosti podľa čl. II je zachovaná ingerencia prezidenta republiky, bez súhlasu ktorého nemôže vláda vydávať nariadenia podľa tohto ustanovenia.

Záujmy Slovenskej krajiny a Podkarpatskej Rusi sú v čl. I a II zvláštne zabezpečené, článkom III dostávajú vládne nariadenia, vydané podľa zmocňovacích zákonov a zákona o obrane štátu, právnu povahu, vylučujúcu každú pochybnosť.

V Prahe, dňa 12. decembra 1938.

Předseda vlády:

Beran v. r.