Váženi pánovia, nech je mi dovolené niečo zaísť do predválečnej doby. Tento istý pán dr Hodža prišiel do veľmi ťažkej pozície po vojne, a sice preto, lebo on už pred válkou chodil po tých krajoch a všade buntošil proti madarskému režimu, proti županom a žandárom, ako je to všeobecne známe. A ten ľud, ktorý ho kryl svojim telom, lebo ho chceli zabiť pri tom moste a ukazujú ešte dnes, kde ho ratovali, ked' sa stal ministrom, mohol ten ľud od nebo niečo požadovať, ale on sa skvele zbavil toho úkolu, zarazil biedu toho ľudu, on tomu slovenskému ľudu doniesol sústo chleba, a myslím, že na Morave a v Čechách výsledok monopolu je práve taký ako u nás. Ovšem istá vec je, že nesmie nastať zdraženie životných potrieb, a myslím, že je možno tiež riecť, že rovnaká cena musí byť; v tomto sme úplne rovní. A my Slováci a Podkarpatská Rus - dovolujem si tiež ich menom hovoriť - stojíme na tom stanovisku, že v monopole nesmie byť privilegium medzi západom a východom, ako za soľ platí sa rovnako, tak to musí byť s cenami monopolu taktiež, tá vec padá konečne do dopravy, lebo je to ťažký materiál. Preto žiadame, aby aj obilný monopol doniesol tie isté ceny na Slovensku ako tuná v Čechách.

Keď sme už pri obilí, chcel bych spomenúť, že v pšenici nie sme dostatočne schopní kryť našu potrebu, ale pri druhých obilovinách áno, ba naopak sme odkázaní na vývoz. Nech je mi dovolené niekoľko dát podať. Vo vývoze obilia dominoval jačmeň. V r. 1932 sme exportovali 18.000 vagonov jačmeňa v hodnote 140 mil. Kč, v r. 1933 už len 7.555 vagonov v hodnote 55 mil. Kč a v poslednom období hospodárenia československej obilnej spoločnosti asi 5.079 vagonov. Zo štatistických dát je zrejmé, že hodnota vývozu jačmeňa a sladu obnášala ročite ca 300 mil. Kč a poklesla v posledných rokoch pod 100 mil. Kč. Neráčili by ste veriť, že ten vývoz našej zemedelskej produkcie činí ročne asi půl miliardy. Čo znamená v našom rozpočte dnes jedna položka pol miliardy, nemusím viac tuná objasnovat. Obilný monopol takto dokázaľ priaznivý vliv na štruktúru nášho hospodárstva a v tomto ohľade zasluhujú vďaku naše živnostenská a obchodné kruhy, že sa doviedly takto prispôsobiť a nezdražily ceny.

Vážení pánovia, musíme pristúpiť, aby sme pomohli tým najchudobnejším krajom našej republiky, a sice zavedením živočišnej reglementácie.

Je veľmi zaujímavé, že pán prof. dr inž. Reich, ktorý vo svojom diele »Základy organisácie zemedelstva« napísal, že keby jedna osoba v zemedelskom povolaní na Slovensku činná vyprodukovala tú istú hodnotu ako na pr. v zemi Moravsko-sliezskej, stačilo by vyprodukovať celkovú hodnotu zemedelskej produkcie na Slovensku len 502.059 osobám, zatiaľ čo dnes je k tomu na Slovensku potrebných asi 846.837 osôb. Čo to znamená, vážení pánovia? To znamená, že pri srovnaní s Moravou takmer 346,000 osôb činných v zémedelskom povolaní na Slovensku nemá za svoju prácu ani primeranú, resp. takmer žiadnu odmenu, že musia veľmi lacno v tomto ohľade pracovať a nedostávajú skoro žiadnú odmenu.

Pán minister Hodža krásne riekoľ o týchto monopoloch, že neskrotný finančný kapitál zo škody roľníkovej tvoril si nezaslúžené zisky, a síce z jeho práce a tak, že na tom zisku nebolo ani jedinej slzy, ani jedinej kvapky krvi.

Lenže, vážení pánovia, toto sú všetko len etapy ku zväčšeniu nákupnej sily nášho roľníctva. Toto sú len etapy v našom boji proti nezamestnanosti. Dobre vieme, že dneska, keď je nám skoro celý svet zavretý valutovou blokádou, nemôžeme von, môžeme vyvážať len do južnej Ameriky a do tých zemí, kde je devízová preprava voľná, inde nemôžeme. Pre túto príčinu musíme klásť najväčšiu váhu na sosílenie vnútorneho trhu. Ja nechcem bagatelizovať príčinu, export, to je daleko odomňa, však pán min. predseda vo svojom prehlásení riekol, že jedna tretina nacionálneho dôchodku ide práve z vývozu, a tento vývoz, vážení pánovia, je ohrožený clearingovými špičkami a všelijakými tarify, kompenzáciami, transferami a privilegovanou, prezatýmne vyplácanou prémiou. Priemysel v Čechách a na Morave to je podklad, to je najhlavnejší boj proti nezamestnanosti.

Dokiaľ ovšem rolníctvo nemá aspoň relatívne to, čo sa volá tým buržoazným ziskom, 4 až 5%ným, dokiaľ nemá v ruke svoje pozostalosti, za ten čas nemôže sa kupná sila trhu dvíhať. Už pred 44 rokmi, keď boly obdobné pomery v zemedelstve, zdôrazňoval známy pracovník Alfons Šťastný nutnosť pomôcť roľníctvu a riekol, že nevydržíme konkurenciu s Amerikou. To sú fabriky na obilie, to nie je zemedelstvo. Tedy, vážení pánovia, v tomto ohľade všemožne nútno dvíhať nákupnú silu zemedelstva, poneváč, ako riekam, to bude mať reflex i na mzdy továrnické, rolnícke, robotnícke a poľnohospodárske.

K tejto rentabilite je rozhodne potreba ako základny predpokladu pomôcť predlženému zemedelstvu, a síce môžem citovať tuná asi 30 štátov - a na to času nemám, v ktorých previedli podobnú ohromnú pomoc, na priklad Rumunsko, Poľsko, Dánsko atď. Zadlženie zemedelstva u peňažných ústavov bolo koncom r. 1933 odhadnuté na 16 9/10 miliardy Kč. Celkové zadlženie hypotekárne v celej republike sa odhadovalo roku 1931 asi na 46 miliard Kč, z ktorých bolo na nemovitostiach prevážne zemedelských asi 28 miliard Kč. Toto rástlo ešte r. 1932 až 1934, takže dnes sa odhadujú hypotekárne dlžoby na zemedelstve asi na 30 miliard Kč.

Tie ohromné úroky, to je ten polyp, to žere ten špík tomu zemedelstvu. Ráčte si predstaviť, čo to znamená. Dnes na Slovensku by sme platili ešte 12%, keby neboly prišly naše zemedelské pokladnice, ktoré strhly tento úrok asi na 8%.

Podľa odhadov zemedelského ústavu účetnícky-spravovedného mala by sa úprava vztahovať asi na 20 miliard Kč dlžôb, z ktorých pripadá na Čechy asi 8,5 miliard, na zem Moravsko-Sliezsku asi 4,5 miliard, na zem Slovenskú asi 5,5 miliard, na zem Podkarpatoruskú asi 1 miliarda Kč. Ovšem veľmi dôležitým momentom je aj výnos jednoho hektaru.

Slávny senát! Istá vec je, že naša finančná politika sa musí prispôsobiť moderným požiadavkom a tomu revolučnému pochodu, v ktorom je vlastne celé svetové hospodárstvo. Žijemé v dobe, kde nevieme, ako klochtia vysoké pece, ako budú vyzerať tie kusy vytavené z vysokých pecí, ktoré výjdu von - a v tých dušiach mládeže sa vlastne tvorí nová Europa. Z tejto príčiny musíme i nášmu finančníctvu venovať najväčšiu pozornosť.

Guvernér Engliš hovorí: Niet obnovy výroby bez voľných peňažných kapitálov. Ku každej novej výrobe a ku každému rozšíreniu je nezbytný voľný peňažný kapitál. Je preto obnova peňažného trhu nezbytným predpokladom obnovy hospodárskej. Trvalé obnovenie peňažného trhu predpokladá obnovenie tvorby peňažného kapitálu.

A tu chcem spomenút, že kapitál nie je nepriateľom, ale prostriedkom, ovšem je dôležité, aby nemal lupičské úmysly.

Práve tak vážné ako finančné potreby sú aj potreby daňové. V tomto ohľade iste daňový systém musí predovšetkým chrániť malých. Veľmi dobre viem, že roľník a živnostník je úplne preťažený a že sa mu bere posledná subštancia. Múdrou daňovou politikou možeme pôsobiť k tomu, aby aj podniky prosperovaly.

Pán min. predseda veľkú kapitolu svojho prehlásenia venoval aj exportu. Aj v tomto ohľade možno hovoriť, že u nás nepanuje fatalizmus. Vždy hovorím: Radšej niečo urobiť, i keď to nestojí na výške, než prizerať s rukama v klíne, na život ako teče a ako súsedné štáty pracujú. Je známé, že dnes Anglia bola vstave dostať naspäť 80% svojej prosperity, a keď idete za tým, vidíte, že predovšetkým dosaženie tohoto vysokého štardartu života a udržanie jeho závisí na mravnosti verejného života. Devaľvácia v celku asi odpovedala očekávaniu, ovšem tam je vývoz obťažený, kde sú rámce kompenzácie, kde máte clearingové špičky. Ako k predsedovi obchodnej komory prijdú ku mne ľudia a hovoria, že musia čakať dva roky pre clearingové špičky. Pravda, kde je blokáda devíz, tam je to ťažké, ale na voľných trhoch, ako je južná Amerika, pomalu dobýváme víťazstva. Neverili by ste, že vyhrávame proti Jáponsku, poneváč južná Amerika raz hovorila zákonodárne, že bude brať tovar, artikly len zo zemí, ktoré kupujú od nej suroviny. To je docela správne.

Náš vývoz ukazuje veľmi pekný vzrast predovšetkým do štátov Malej Dohody, ktorý v participáciách sa zvýšil r. 1935 proti r. 1934 za prvé 4 mesiace z 7,1 % na 8,1 %. Čo do hodnoty bol náš celkový vývoz r. 1934 proti predcházejúcemu roku vyšší o 1.374 mil. Kč a v roku 1935 za prvé 4 mesiace vyšší o 183 mil. Kč. I pán námestník pána min. predsedu Bechyně nedávno hovoril, že volúmem našej produkcie sa laňského roku ešte zvýšil o 12 %. Vďaky Bohu, slávny senát, nejdeme na zad, ale pomáličku, pomáličku s pomocou našich vývozcov, ktorí musia bojovať proti premiám, sa dobývame i do Austrálie, Auclandu, Guinee a do ďalšich a vzdialenych krajov južnej Ameriky. V tom je videť schopnost výrobcov i nášho delníctva, ponevač jsou vstave vyrobiť kvalitný tovar, ktorý je súťaže schopný na celom svete, čo chváli aj nášho delníka.

Je istou vecou, že je nutné, aby agenda pri exporte predovšetkým bola zjednodušená, a potom musíme dostať nejakým spôsobom naše zamrznuté vonkajšíe pohľadávky. Štatistické dáta: V Nemecku máme asi 350 mil.,v Maďarsku asi 150 mil., v Rumunsku 190 mil., v Jugoslaviji asi 100 mil., v Grécku asi 27 mil., to všetko činí na 1 miliardu a jedna miliarda našej koruny dnes v takej ťažkej dobe veľmi mnoho znamená.

V tejto súvislosti zmienil sa pán min. predseda vo vládnom prehlásení o možnostiach, ako by sme mohli zväčšiť náš export a podal nám niekoľko dát o exportnom ústave. Viem najlepšie, ako pred vojnou technologické muzeá veľmi dobrú službu konaly svojou činnosťou, poneváč ten obchodník vonku, keď vidí človeka, ktorý reprezentuje vládu Československej republiky, má k informáciám väčšiu dôveru.

Čo je dnes najvážnější vecou, je kredit. Nemôžete robiť obchod bez kreditu. Já bych rád viděl obchod, ktorý sa robí na svetovom trhu bez kreditu, i pokiaľ ide na pr. o Sovietské Rusko, ktoré platí všetky svoje záväzky celkom správne, ale žiada si aj 28 mesačného úveru. Chcem len povedať, že informace z export. ústavu dané majú istú garanciu, solidnosť, soliditu, a to je hlavná vec. Ovšem slávny senát, 3 miliony dať exportnému ústavu, to je toľko ako jedna kvapka na horúci kameň, lebo ten náš exportný ústav musí predovšetkým hľadeť exportovať naše zemedelské články. Jak jsem statisticky dokázal, je úpadok zemedelskýčh článkov väčší než priemyslových. To každého človeka musí priviesť na rozmýšľanie.

My sme veľmi radi, že pán min. predseda vo vládnom prehlásení venovanom Slovensku sľúbil dalšie odstupnovanie železničných tarifov. To uvidíme a istotne nebudeme mlčať, ak by to neprišlo, poneváč to je zrovna existenčná otázka Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Ovšem na jednu kapitolu bych tiež vašu láskavosť a pozornosť chcel obrátiť, a síce na unifikáciu. Tento dualizmus právny, vo ktorom dnes žijeme, ba aj i trializmus, je nemožný. Musíme príjsť k jednotnému právu československému.

Náše Slovensko - nech je mi dovolené ako slovenskému človeku spomenúť mojej vlasti - s jeho úzkou bázou sa musí stať dielňou najvyššej výkonnosti. Máme, vysoce vážení pánovia, velmi veľkú odpovednosť za slovenského človeka. My vieme, že náš slovenský národ vie trpeť. (Sen. dr Buday: Slovenský človek vie trpeť!) Áno, rozhodne slovenský zemedelec a roľník vie trpeť.

Vážení pánovia, keď človek ide za príčinami tej biedy, ktorá panuje na Slovensku, ještě vždy prijde na to, že vôbec tarify a tu specieľne pre drevo nie sú dostatočné. Na Podkarpatskej Rusi ležia tisíce vagonov dreva, ktoré tam hnije. Nemožno ho exportovať, vážení pánovia, poneváč do rámca kompenzácií, ktoré sme posledne urobili s Maďarskom, musíme vložiť i textilné továrne, i robotníctvo, (Výkřiky komunistických senátorů.) i vás musíme do toho vložiť, čo aj plným právom môžete žiadať, ale my môžeme rozhodne žiadať; aby tarify ohľadom dreva boly zmenené; a ja verím vo slová pána min. predsedu a čakám i od ministerstva železníc skutky, hoci je pravda, že železníce pracujú s ohromným deficitom, ale takový štatistik sa ešte nenarodil, ktorý by mi povedal, že o koľko je ten kraj produktívnejší, ktorý pracuje s lacnejším úverom a s lacnejšími tarify. Tam je potrebné toto konštatovať. Tedy nie nejaký partikularizmus ministerský - pán minister železnic je ovšem našim veľmi dobrým priateľom, však nám vybudoval dráhu Červená Skala-Margecany - ale páni sekční šéfovia v ministerstve železnic musia v širších dimenziách mysleť. Tu je vždy celok, ktorý dekretuje, a nie jednotlivé partikularistické mienky.

Nás veľmi teší, že pán min. predseda takto oproti centralizácii mluvil. V tomto ohľade - veľmi krásne to odôvodnil i náš kol. Teplanský - je nutná zmena. Na pr. slovenský človek, ktorý býva v Krásnom pri Košiciach a ktorý má 50 až 60 km do Užhorodu, keď má niečo previesť u krajinského úradu, musí cestovať 300 km? To je nespravodlivosť proti nášmu ľudu na slovenskom východe. My protestujeme proti takémuto systému a nebojíme sa protestovať, lebo náš protest je založený na absolutnej pravde. Viem a teší mňa - a to mi aj ministr Hodža povedal - že sa veľmi seriózne zaobierajú s tou myšlienkou, aby urobili expozitúru krajinského úradu v Košiciach, ktorú rozhodne žiadame.

Chcel by som ešte niekoľko slov o živnostníctve a obchodníctve povedať; poneváč dobre vieme, že tento stav je úplne vyčerpaný dnes, že žije vlastne z vlastnej podstaty, že živnostníci sú zaťažení ohromnými ťarchami prevyšujúcimi ich hospodársku únosnost, ťarchami daňovými, sociálnymi atď, a práve tak je to aj pri obchode. Vláda si musí uvedomiť, že tento konzervativný štátotvorný stav je práve tak vyčerpaný ako roľníctvo, že patria v tomto ohľade spolu, a práve pre túto príčinu by som odporúčal, aby sa živnosti i obchodu venovalo viacej pozornosti.

Čo sa týka robotníctva, páni sa mýlia, jestliže si myslia, že my nemyslíme na najbližšiu súdržnosť a spolupráciu. (Výkřiky komunistických senátorů.) My sme tuná v osudovej spojitosti. Váš predrečník celkom správne, poukazoval na nebezpečie, ktoré nás prinúti, aby sme plece pri pleci pracovali a bojovali. Neráčte mysleť, že nemyslíme na to robotníctvo, je tiež naším konzumentom a my si srdečne prajeme, aby sa delníctvu dobre viedlo.

Ohľadom slovenských potrieb by som len chcel spomenút, že na pr. na slovenskom východe - kde populácia sa silne rozmnožuje - budeme stáť pred ťažkým problémom nejakých nových prídelov pôd, získanej skrze regulácie riek. Ďaleko by viedlo hovoriť tuná na pr. o silničnej novele, o elektrizácii, o melioráciách, o válečných škodách. A tu musím vysloviť verejne vďaky pánu ministrovi vnútra, že válečné škody na mnohých miestach sú už nahradené. Keby ste videli tú biedu, v ktorej sa ten ľud nachádza, kde nemáte 1 Kč na soľ v jednej obci, tam nám všetko dobre padľo, že v tomto ohľade dostali istú podporu.

Ani o školstve nemôžem hovoriť, lebo nemáme času, len to bych chcel riecť, že stav univerzity Komenského v Bratislave je neudržiteľný (Sen. dr Štefánek: Už je vyriešený!) Vyriešený len čiastočne, poneváč vraj do toho obchodného domu pojde filozofická a juristická fakulta, ale nútno vybudovať aj medicínsku fakultu na Lafranconi, predovšetkým nútno vybudovať tam špitál, lebo v jednej posteli ležia až tri chorí. Takto nie je možné ísť ďalej. Slovenský východ, nech je mi dovolené ešte spomenúť, aj Podkarpatská Rus patria klimaticky k sebe, lebo i tie živelné pohromy sú tam väčšie ako na západe, je to klíma už kontinentálne, lebo demarkačná čiara, ktorá bola medzi Byzancom a Rímom a je medzi oceánskym a kontinentálnym klimatom, ide cez Podkarpatskú Rus. Je nemožné, aby v celom štáte sociálné ťarchy boly rovnaké. I pri tarifoch i pri daniach musí nastúpiť isté odstupňovanie sociálnych ťarch, lebo ten Slovák i Rusín na východe nie je vstave vydržať tie ťarchy, ktoré na ňom leží.

Musíme spomenúť aj to, že to bola zem emigrace, že práve z centrálnej Europy šla, k tomu ten nekľud duševný od Maďarska a Poľska. Ale predovšetkým je treba kľud duševný, konzolidácia duševná a mravná a potom možno mluviť o druhých veciach.

O cudzineckom ruchu chcem povedať, že naše slovenské mestá musia sa prebudiť zo svojho spánku, ale nech idú na Rýn a do Anglie a uvidia, čo urobily tieto velké mestá pre cudzinecký ruch.

Evangelická církev podľa starých platných zákonov má nárok na dotáciu z rozpočtu, nie na subvenciu, ako páni sekční šéfovia, ktorí nie sú dobre informovaní, myslia, a z toho povstávajú ohromné trenice.

Nemyslite, že druhé štáty nemajú ťažký problém, tuná vidíte zúfalý boj v zemi zlatého bloku o frank a jeho valutu, ale jedno je isté, že Anglia má všetky kľúče v ruke. Kým Anglia neustálí čo len provizörne svoj štabilizačný kurs pri manipulovaní meny za ten čas nemožno hovoriť o stabilisácii. Pre túto príčinu schvaľujeme, že Caillaux chce svolať medzinárodnú valutárnu konferenciu, kde by sa aspoň prechodne určil fixný kurs. Musim riecť, že toto ohromné zbrojenie á la longue žiadna valuta nevydrží.

Chcem spomenúť, že nám velkú radosť urobilo, že ruský národ sa sblížil s námi, že Beneš bol tak krásne prijatý. Ja chcem riecť len to, čo Rusko zvlášťe z ohľadu hospodárskeho znamená. V r. 1931 bol náš dovoz 278 mil. Kč, náš vývoz 480 mil Kč, to ste mali asi 700 mil. Kč obratu, t. j. ¾ miliardy. A ja podľa toho, čo môj pán predrečník hovoril, ktorý spomenul, že export pojde do Ruska, očakávam, že tento export z väčšiny pôjde na Bratislavu, kte musíme vybudovať internacionálny veľký prístav Bratislava-Odessa, zač som bojoval už pred 15 roky.

Ešte jednu vec. My sa zabývame málo s krízou mládeže. Tá kríza mládeže je krutá a mládežou je treba sa viac zabývať. Ja sa nebojím bolševizmu, keby sme mali samostatnú slovenskú techniku, mali by sme veľmi krásny export mladých do Ruska, ktorý by zamenal tých nemeckých inženierov, ktorí sa tam nachádzajú. (Sen. dr Štefánek: Nemáme inženierov!) Bude ich dosť. Tak to bude vypadať za 10, 15 až 20 rokov.

Sme vďační za toto prijatie Beneša v Rusku a uznávame v každom ohľade jeho veľkú námahu, srdečne mu ďakujeme. Bol to veľký skutok. Každému dnes záleží na t. zv. odbytových trhoch, nehovoriac ani o ohromnom význame takého spojenca.

Vidíme expanziu Nemecka na juhovýchod. Německo má zamrzlé veľké pohľadávky v dunajských štátoch. Nemecko chce teraz za tieto zamrznuté požiadavky urobiť stále továrne. Nechcem hovoriť, čo to znamená, keď Nemecko má všade minority, keby svójmi inženiermi tam vybudovalo továrny. Je to tendencia aj politická. (Předsednictví převzal místopředseda dr Buday.) Tá mala byť v Rumunsku, kde je niekoľko stomilionov, táto špička clearingová, Francia zakročila a tak sa to nepovedlo.

Stredná Europa musí prijsť, poneváč je to nútnosť. Som presvedčený o tom, že stredná Europa má dosť regeneratívnych sil, aby mohla aj potrebné štrukturálne zmeny urobiť.

Musíme stáť v ovzduší Svazu národov. Ako malý národ nemôžeme pracovať a žiť z násilia. Možno žiť len z pravdy, a túto nutno hájiť všetkými prostriedky duše.

K Malej dohode zachovávame našu vernosť. Bola to vlna vzrušenia, vrelého citu, keď prišla zpráva marseilleská. Teší nás, že medzi Rumunskom a námi sú aj kultúrne vzťahy, ktoré sa teraz prehľbujú.

Nedávno práve Anglia urobila dohodu námornú s Nemeckom. Hlavná zásada Anglie bola v zahraničnej politike vždyť »wait and see« - to znamená, »vyčkaj a pozoruj«. Ale zde to šlo rychlejšie, lebo pri námorníckej dohode anglo-nemeckej túto zásadu opustila. Vidíme to na nervóznosti v Italii.

Nás tešilo, že Juraj V. jako veličenstvo kráľ, náš priateľ, gentleman od hlavy do päty dožil sa tak krásneho jubileuma.

S naším rakúskym súsedom si prajeme prijsť čím skór do riadnej obchodnej smlúvy. Od prevratu sme šli až na krajné možnosti tomuto štátu v ústrety. Nechcem spomínať tie chyby, ktoré tam boly úrobené. Môžem honorovať, že terajší činitelia chcú organizovať všetky tvorivé síly ku produktivnej práci.

Poľsku by som s tohoto miesta chcel riecť, že nás trpko bolelo, keď prišli s ničím nezaloženými zprávami a nápady na našu vlasť v novinách. Nech nezapomenú, že koľko slovenských ľudí, národovcov bojovalo za revolúcie plece pri pleci oproti carskemu režimu v ich zemiach, na krvavých poliach bitevných pod znakom bieleho orla.

Čo sa týka Maďarska, vážený pán sen. Törköly tu dal prehlásenie menom kresť. soc. a maď. nacionálnej strany. Z jednej strany musíme honorovať, že tieto strany chcú spolupracovať na zvýšení blahobytu Československej republiky a že chcú v rámci našej ústavy dobývati si svojich požiadavkov; ale rozhodne musíme sa ohradiť proti tomu, keď v dalšej svojej reči náš vážený pán kolega spomenul, že oni preto bojujú oproti našej vládě, lebo pod záminkou hesiel demokracie utvorila diktatúru väčšiny vládnych strán a že doterajšie spôsoby chce pri vládnutí používať a že tieto spôsoby nie sú vstave, aby vyrovnaly hospodárske protivy. Mal by som dotaz na pána kolegu, kto vlastne z obilného monopolu má viac osohu? (Tak je!) Či ten drevorubec slovenský, ktorý musí biedačit a hladoveť, či ten náš maďarský štátny občan, ktorý čiste kultúru pšenice produkuje? Veľmi sa divím p. kol. Törkölyovi a spytujem sa ohľadne tých práv, či je všeobecné volebné právo v Maďarsku? Len jedno, vážení pánovia, uvažte. My tu máme 750.000 Maďarov. (Výkřiky: 1 milion!) Pešť, ktorá má dnes 1,500.000 duší, má menej hlasov ako tých 750.000 maďarských štátnych občanov v našich zemiach. (Různé výkřiky.) Túto štatistiku, páni kolegovia, nevyvrátite, poneváč je to štatistika od vlády z Pešti a je absolutne správna.

Ale chcem hovoriť - a to si pamätajte - že my predváleční Slováci, ktorých ste potierali a honili vašimi žandáry, ktorých ste ako Hodžu chceli dať zabiť, si ctíme mravné hodnoty maďarského ľudu. Tak hovorím ja, ktorého tiež maďarskí žandári honili a bili. Keď idem medzi svojich voličov do madarských obcí, dobre si ich ctím, lebo je to ľud dobrý, poriadný a statočný. V peštskom parlamente, keď prijdú akékolvek maličkosti, hned sa uverejňujú, ale že jedon predválečný Slovák, Kornel Stodola - tam sedí druhý, tretí, štvrtý, piaty (ukazuje) - že my všetci chceme s madarským ľudom žiť v najlepšom priateľstve, že si ho ctíme, o tom maďarské noviny nepíšu. To je práve to smutné, čo som chcel spomenúť.

Pristupujem ku koncu svojej reči. Môžeme byť hrdí na našu vlasť, na náš postup, a to v každom ohľade, i vo vedeckej činnosti. Keď tu boli cudzinci, hovorili, že sme zrovna takými pioniermi a že do každého oboru vedeckej činnosti donášame niečo nového. Pozrite roľnícke akadémie, čo nového doniesly. Nemecké noviny prevzaly mnoho, i ten Darré veľmi mnoho myšlienok odtial prevzal.