Stejně poslední zákon, který předpisuje všechny možné dávky na auta, zvláště soukromá, je takovým škrcením motorisace a automobilismu, že se to vůbec nedá ani říci. Dotazoval jsem se, kdo je vinen. Ministerstvo veř. prací bylo proti, ministerstvo nár. obrany bylo proti, ale v ministerstvu vnitra, tam prý to všechno tkví. Čím více aut bude v soukromé držbě, tím větší bude připravenost vedle připravenosti úřední pro válku, tím více bude práce a méně nezaměstnanosti. I zde bude třeba, aby ministerstvo zahraničí tomu věnovalo péči. Stejně pohraniční dráhy, zvláště na pomezí německém, jsou dosud ještě velmi zanedbány. Tak by tu byla řada problémů, jichž by bylo třeba se dotknouti. Jsem přesvědčen, že všichni jsme za jedno, že ve velké, vyspěle, opravdové armádě spočívá vedle Společnosti národů také trvalý náš i světový mír.

Tím bych naznačil náš směr k prohlášení p. ministra zahraničí. Z toho vidíte, že plně souhlasíme se směrnicemi pana ministra zahraničí, jak je prováděl od počátku dodnes a jsme přesvědčeni jasně, že jen na mírovém poli můžeme dosáhnouti opravdové osvěty, opravdově může rozkvésti naše demokracie v duchu mravním a křesťanském. Prohlašuji, že budeme hlasovati pro prohlášení pana ministra. (Potlesk.)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Stodola. Dávám jemu slovo.

Sen. Stodola: Slávny senát! Chcel by som sa zaoberať predovšetkým s expozé pána ministra Beneša a zatým by som chcel niekoľko slov venovať osobnosti pána min. predsedu dr Hodžu.

My žijeme, vážení pánovia, vo veľmi ťažkej dobe, každý deň vlastne donáša nové prekvapenia. Vidíme, že tak daleko ešte tá štabilita neni. Práve čítam na príklad, že China so svojou celou hospodárskou sústavou, so svojou menou pristúpila k obloku šterlingových mocností. Čo to znamená? Vieme my, aké budú hospodárske a politické následky z toho? To je len maličký príklad, ako hovorím, stálych zmien. Každý deň donáša nové a nové prekvapenia a vládnuť znamená pružne sa prisposobiť k týmto, zmenám.

V takúto dobu je iste ako taký trám nosnosti, ako taká opora duše v istej psychóze sa nachádzajúcej - však vieme, že v tomto ohľade v niektorých krajoch sú už rôzne zjavy pathologické - ako trám nosnosti našich nádejí je také expozé, aké pán minister dr Beneš nám podal. Je ono jasné, uprimné a pravdivé, je vrelé a naplnené teplým patriotickým duchom a tak jasne je tam povedané, že sme štátom mieru a že sme za loyálnu spoluprácu medzinárodnú, že nedáme nikomu siahať na našu integritu a že existencia nášho štátu je záujmom všetkých produktívnych síl Europy. Jeho poukaz na naše demokratické inštitúcie a jeho poukaz, že najlepšie vidno, ako konsolidácia nášho štátu pokračuje, v tom, že keď sme odhodlaní podať medzinárodnej arbitráži všetky okolnosti a opatrenia ohľadom minorít, znamená v každom ohľade velkú liberalitu. A aj to musím konštatovať a honorovať, keď je vypovedané, že našim všetkým triedam a národnostiam, ktoré konajú svoje povinnosť, dáme vždy a dávali sme tie práva, ktoré im náležia. Aká pevná odhodlanosť a hlboká viera vyzerá z toho do budúcnosti, do vývoja a dnešného europského poslania nášho národa!

Ovšem súhlasím úplne s rečou pána kol. Wintra a s jeho poznámkami, keď registroval reč sen. Hancku, že my Slováci ako aj bratia Česi sme rovnako zodpovední za všecko, čo sa v tomto štáte deje, že tu neni nejaký partikularizmus ohľadom Polska, ale naši solidarita jednotná a úplná, ktorú chceme niesť my Slováci, z ktorej sa nikdy nechceme vyzuť.

Pán minister Beneš spomenul v krátkosti aj Francie a ja chcem tu priklincovať s tohoto miesta, ako verný je nám ten štát, ako verná je nám táto matka našej slobody. Vieme, že keď Ribbentropp bol v Paríži, že mu Laval povedal, že podmienkou sblíženia Nemecka s Franciou je integrita Československej republiky. Teší nás aj, keď povedal, že i neodvislosť Rakúska, lebo vieme, že tam vediúci človek vraživosťou bol odstránený, že tam konsolidácia duší pokračuje, že vlála seriózne chce zabezpečiť neodvislosť tohoto štátu, že zaujíma oproti nám stanovisko korektnosti, totiž to stanovisko, ktoré pán minister Beneš vo svojom expozé ako korektnosť v každom ohľade konštatoval. Ovšem keď človek hladí tak, ako sa vyvinujú pomery, musí videť niečo i z toho tak zv. zákulisia a v tom ohľade literatúra predovšetkým anglická a americká donáša nekonečne vážné doklady aj ohľadom války italskohabešskej. Som tak smelý, o tejto veci v krátkosti niečo poznamenať.

Amerika svojho času chcela zalúpiť všetky suroviny habešské. Od decembra 1903 mala Amerika v Habeši nejakú provozovaciu stanicu, urobila obchodnú smluvu a kým Londýn vydal nepočetné miliony za Sennar-hráz, kým zápasil za každý côl sudánskej bavlnnej pody, dala sa Amerika, rešp. jej kapitalisti, do toho, aby mu odobrala vodu. Chcela Habeš oplodniť, aby sa pomalu utvorila zo Sudanu púšť. Americkí inženieri sa pokusili obnoviť ohradné múry na jazere Tsana, ktoré od 12. storočia ležaly v rumách. A kým Londýn ešte nič netušil, už vznikly plány White Co., a Američania dostali rozličné koncesie. Ovšem svet sa mení, kojunktúra prestala a hlad sveta po surovinách bol utíšený. Slepá zakladatelská mánia ustala, nadprodukcia stala sa citeľnou. Americký syndikát, ktorý chcel zo štyroch okolo jazera Tsana ležiacich provincií urobiť zem bavlny, bol opatrnejší. A keď ku všetkému bola prozradená smluva medzi americkými kapitalistmi, nielen že Anglia počala zúriť, že noty boly podané vo Washingtone a Addis Abeba hrozivo upozornená, že Menelik v r. 1902 sa zaviazal, že "na Modrom Nile, na jazere Tsana a Sobat žiadne diela nezaloží a nenechá založiť, ktoré by rušily ich odtok do Nila." To bola jedna príčina nervózity Anglie, ktorú sme všetci zbadali.

Druhou okoľnosťou, ktorá padá taktiež na váhu, sú anglické voľby. Len ten, kto žije dlhšie medzi Angličanmi, vidí tú spolupatričnosť, tú lásku k tej zemi, ku ktorej keď sa približuje tým kanálom a vidí tie múry brehu z toho vápna a pomyslí, ako sa tam vobec ťažko dostane človek a pomyslí, že tento národ bol vstave z tohoto izolovaného ostrova dobyť nadvláďu sveta, vidí príklad veľkej organizácie a patriotizmu. Italia ovšem nachádza sa dnes v ťažkých finančných ťažkostiach, 155 miliard vnútornej a zahraničnej, hlavne vnútornej pôžičky, už predpovedal pred 2, 3 rokmi ten známy amerikánsky žurnalista Knickerbocker, že to bude začiatok úpadu.

V expozé pán ministra dr Beneša veľkú časť zaujala aj spomienka dunajského paktu. Je to uskutočnenie tak zv. centrálnej Europy a iste uskutočnenie tejto idee, za ktorú sme vždy boli a budeme, velmi bude záviseť od ďalšieho vývinu udalostí. Ovšem on spomína, že niet prekážok, aby sa tento pakt skončil s úspechom. My to čakáme a priali by sme si toho srdečne, lebo chceme aj s našim južným úsedom v najlepšom priateľstve žiť a totiž i s maďarským ľudom. Nová stredná Europa môže byť odôvodnená aj z geopolitického hľadiska. Jej severný úsek, Poľsko, sa rozprestiera okolo koridora Visly, ktorý pokračuje pozdlž Váhu a Moravy až do stredného toku Dunaja a odtiaľ sa tiahne na juh pozdlž srbskej Moravy a Vardaru až do Soluňa. Ten koridor je geopolitickou osou strednejeuropy podobne ako Rhône a Rýn sú osou západnej Evropy.

Predovšetkým musíme brať zreteľ na to, že zemedelské štáty strednej a východnej Europy sú velmi zadlžené západnej Europe. Preto by sa mohlo súdiť, aký záujem môže mať západná Europa na strednej Europe, keď počítame, že v stredoeuropských štátoch verejné a súkromné dlhy činia viac než 23 miliard švajciarskych frankov, ktorého kurs, ako dobre vieme, je dnes bezmála 7 Kč. A dnes štáty, ktoré požičaly tieto peniaze, ich kapitalisti, banky žiadajú, aby aspoň úroky mohly dostať nazpäť a pre túto príčinu by musely byť stredoeuropské štáty silne aktívne, musely by len vyvážať, mohly by len tovarom platiť a týmto tovarom velmi dobre vieme, sú predovšetkým agrárne produkty, ťažko odpredateľné.

Nám záleží v každom ohľade na upevnení Malej dohody. Predovšetkým tú myšlienku spoločnej dohody poštovej za velmi dobrú a múdru držím. Československo má velmi silný export priemyselných výrobkov a zároveň jeho poľnohospodárstvo vykazuje intenzívny vzostup. Od začiatku hospodárskej spolupráce Malej dohody ukazuje sa značný pokrok a to možno tvrdiť, poneváč štatistické dáta to ukazujú, že čsl. poľnohospodár stvo prinieslo v záujme zblíženia Malejdohody ťažké obeti. Ukázalo sa to menovite vo vzostupnom importe štandardných agrárnych produktov z Rumunska a Jugoslavie do československa.. Behom doby 1929 až 1933 blízko 30 % dovezenej pšenice pochádzalo z Jugoslavie a vyše 26 % z Rnzmunska. My ovšem potrebujeme, hovorím len v obrysoch, v budúcnosti dať čo najväčšie soskupenie politické a nadovšetko dostatočnú hospodársku bázu. Pred niekoľko rokmi táto idea dostala sa do popredia pričinením sa francúzskeho min. predsedu Tardieua, ktorý navrhnul užšiu hospodársku spoluprácu podunajských štátov.

V pšenici a iných agrárnych produktoch strednej Europy rozbily sa pokusy na organizáciu a myslím, že pokusy o organizáciu výroby dosiaľ učinené boly mnohé, ale z väčšiny solhaly aj preto, poneváč hospodárskymi faktormi nevzaly sa do úvahy sociologické a etické ohľady. Agrárna produkcia nemá byť posudzovaná len s hľadiska mechanickej produkcie. Toto je dôložité vedeť, koľko ľudí je v nej zamestnaných a následkom toho majú životný záujem na agrárnej produkcii a odbytu agrárnych produktov aj druhých štátov a predovšetkým naša borba proti nezamestnanosti. Štatistika nám ukazuje, že 73 milionov zo 111 milionov obyvateľov jedenásť štátov stredoeuropských zainteresovaných je na poľnohospodárstve. Europské poľnohospodárstvo potrebuje stálej organizácie, ktorá by na jednej strane nezaznamenávala len prebytky, a na druhej strane deficity hlavných europských produktov, ktorá by však prakticky uskutočnila export týchto produktov na základe kompenzácií. Keď po válke panoval názor, že politický mier je nie myslitelný bez sociálneho mieru, Spoločnosť národov založila, medzinárodný úrad práce, a všetci vieme, aký kus práce vykonal už tento úrad.

Keď som bol vyslaný našim parlamentom do Londýna, vystúpil dnešný min. predseda, vtedajší minister zemedelstva Hodža s touto myšlienkou a móžem povedať, že všetky stredoeuropské štáty to prijaly jednohlasne. Uznaly potrebu jednoho spoločného byró, ktoré má zariadiť, aby táto spolupráca bola nielen doktrínárskym spôsobom, ale i prakticky prevedená. Pre túto príčinu spokojný som bol, že pán minister dr Beneš označil vo svojom expozé práve pakt Dunajský a možnosť sblíženia ako podklad mieru v centrálnej Europe, na ktorú hladí taký priemerný Angličan ako na kotel, ktorý je pod najvyšším tlakom. To uznávam a úplne prijímam.

Expozé pána ministra dr Beneša, ako to velmi krásnym sposobom i tu môj priateľ kol. dr Štefánek tiež objasnil, bolo nekonečne zaujímavé. Jednotlivé tvrdenia išly ako údery kladiva na kovové brány historie. Z tých slov cítime akci šumenie svetových dejín, cítime horúci dych, ktorý ide ľudstvom za mierom, za blahobytom, za šťastím národov. Slovensko v tejto veľkej koncepcii, ktorú tak krásne pán minister naznačil, musí hrať veľkú úlohu civilizátorskú, pretože má významné miesto na Dunaji: Nesie v týchto končinách náš základ demokracie a všetkých ideí, na ktorých spočíva ideologia pána prezidenta Masaryka. Expozé naplňuje nás vierou do budúcnosti. Ono musí zdvíhať naše duše tým viac, lebo pochádza z úst muža, ktorému a jeho štátu sa stala vysoká česť, v najosudnejšej chvíli od svetovej vojny stať sa prezidentom svetového parlamentu, ktorý sa volá Svaz národov.

Základný ton expozé je konštruktívny optimizmus a nesúhlasím s mojim vysokocteným pánom predrečníkom sen. Štefánkom, že by našej budúcnosti neslušal istý optimizmus. Nie, práve v tomto optimizme musíme žiť a pracovať. Expozé bolo i preto vážné, lebo ho prednášal muž, ktorý je jedným z vedúcich mužov, povedal bych, jedným z majstrov svetovej diplomacie. Keď som nedávno bol v Anglii, môj priateľ Wickham Steed povedal, že Lloyd George, muž velmi vratkej povahy, vyslovil svoje uspokojenie, že minister Československej republiky dr Beneš bol zvolený v tejto najťažšej chvíli za prezidenta Spoločnosti národov. To znamená velmi mnoho, to znamená, priznanie úcty i pre našu drahú vlasť, lebo Ženeva je horúca pôda. Len ten to môže videť, kto je tam, kto vidí nadľudskú prácu niektorých vedúcich ľudí, ktorí sú hnaní tými najšľachetnejšími myšlienkami. Ja mal som to šťastie byť tam zástupcom nášho parlamentu rešp. našej vlády. A pozoroval som to a vtedy som aj pozoroval to, že tam rodia sa zrovna inšpirácie pod tlakom okolností, ako život ide, a že z týchto inšpirácií prislúcha velká časť pánu ministrovi Benešovi.

Vidíme, aká horúca poda je ta, na tak nadanom a svedomitom človekovi, ako je Eden, ktorý narazil sem tam, ktorý nevycítil náladu a substrát duší, lebo nevedel predvídať vývoj udalostí. V tomto ohľade udalosti nášho pána ministra Beneša ešte nikdy nedezauvovaly, a v tom je, vážení páni, ten axiom, že Prevoir c´est gouverne. Expozé pána min. Beneša prijímam. (Předsednictví převzal místopředseda. dr Bas.)

Slávny senát! Mali sme tú radosť pozdraviť tu nášho pána min. predsedu dr Milana Hodžu. Než by som ďalej pokračoval, musím reflektovať na slová pána kol. Kreibicha ohľadom pobytu pána predsedu vlády dr Hodžu po čas vojny vo Viedni. Vyhlašujem, že sa tvrdenia pána kol. Kreibicha zakladajú na úplne falošných informáciách. Pre pára kol. Kreibicha je kupodivu rozhodujúcim, že tieto lži o slovenskom vlastencovi predválečnom uvádza jeden rakúsky generál. Všetci vieme, že starorakúsky generál nemôže byť priaznivý slovenskému revolucionárovi. Všetko to z vlastnej skúsenosti autenticky môžem doložiť, poneváč som po čas celej vojny v tom samom úrade službu konal, kam Hodža ako vojak komandovaný bol. Bolo to oddelenie Červeného Kríža, poverené cenzurovaním zajateckej korešpondencie. Bolo to t. zv. Gemeinsames Central Nachweib Bureau. Není pravda, že by dr Hodža bol mohol podávať zprávy ohľadom chovania sa Čechov a Slovákov v ruskom alebo inom zajatí rakúskym vojenským úradom. Aké nepravdivé sú tieto tvrdenia, vychádza aj z toho, že dr Hodža totiž nikdy nekonal službu v českom alebo slovenskom oddelení tohoto úradu, ale v oddelení chorvatskom.

Opačne to bolo, lebo tak, ako iní v tejto cenzúre službu konavší mnohí Slováci a Česi, zachránil pred persekúciou stá a stá rodín, lebo podezrelú korešpondenciu nepodal ďalej. Ináč je všeobecne známé, že po čas svojej vojenskej služby vo Viedni riskovaním svojej slobody udržoval stály kontakt po čas celej vojny s českými a slovenskými politikmi. On bol vo Viedni vedúcim činiteľom podzemného odboja čsl. medzi Slovákmi.

Poznamenávam, že hneď pri vypuknutí vojny bol zatknutý. Ďalej po čas celej vojny bol vedený ako - ráčte odpustiť, že používam nemeckých slov - politisch verdächtig, a to síce po čas vojenskej služby, ktorú mu pán kol. Kreibich vytýkal. Odsúdený bol maďarskými súdmi pre zločin urážky uhorského kráľa na viacmesiačné väzenie. Boly proti nemu ajiné politické tresné procesy vedené. Len zhrútenie sa monarchie znemožnilo, aby tieto tresty boly na ňom vykonané.

V povolaní Hodžu, nášho slovenského človeka, a min. predsedu je pred námi, v našich srdciach a dušiach mnoho patetiky.

On je najlepší svedok, ktorý vedel po čas války odolať najväčšim pokušeniam z maďarskej strany. Stal sa šéfom vlády. Dovoľte, abych krátkymi slovy uviedol niekoľko krátkych rozpomienok.

Slovenský východ ako by zavretý čínskymi múrami bol pred vojnou pre nás nacionalistov zakliatou zemou, ale r. 1905 odvážil sa tam Hodža; oproti nemu zmobilizovala sa celá armáda četníkov.

Je to kraj chudobný. Ešte 1920 videl som v Sareši v jednej obci krásnu maštal, povedľa toho jeden uprostred izby chalupy vo veľkej mláke, v hnojnici koliebka s dieťaťom. Také pomery tam boly a vtedy r. 1905 sa tam odvážil Hodža na voľryby. Maďarskí páni mobilizovali všetko, čo mohli, ale celým tým krajom ešte aj dnes pri pamiatke na tieto časy prejde vlna hlbokej citovosti, taká symfonia, lebo nemohli ho upiecť ani zjesť. Ten ľud, za ktorého práva bojoval, ho prijal, chránil, skrýval pres to, že bol potom ťažko žandármi napadaný a bitý.

Min. predseda Hodža ovšem prišiel do velmi ťažkej pozície teraz po vojne, lebo bieda - čo si to budeme tajiť - je v niektorých krajoch velká a práve tam, kde ju tí ľudia ukrývali, je bieda najväčšia, a tedy ovšem sa im zavďačil a doniesol im monopolom kus chleba. Tento monopol, na ktorom tak mnoho opracoval, i tunajšiemu českému a moravskému delníctvu doniesol požehnanie, lebo dobre vieme, o koľko sto milionov u nás postúpila nákupná sila zemedelstva a Slovenska.

Tak ako svojho času Hodža na Slovensku poukazoval na agrárnu demokraciu, tak bol aj vždy priebojníkom čsl. jednoty. Jeho slovo znamená mnoho rokovu práce a borby. Však tuná sedí jeho druh Štefánek v Pešti, ktorí tam spolupracovali, keď tam prišli naši poslanci z Čiech, a dnes ho Slovensko čaká ako Samaritána, ktorý by uľavil a zahojil mnohé rany.

Ale nechcel by som zak ončiť svoju reč bez toho, že by som vrúcne nepoďakoval odstúpivšiemu býv. min. predsedovi a budúcemu predsedovi snemovne Malypetrovi. Oproti Slovensku vždy preukazoval najväčšiu lásku a sympatie. Nikdy sme neprišli k Malypetrovi, aby nám nebol urorbil, čo v daných ovšem možnostiach mohol. A tie možnosti boly rozmanité a mnohé opatrenia by sa na Slovensku neboly staly, keby nebolo Malypetra a samo sebou sa rozumie členov jeho vlády, ktorí ho podporovali.

Končím. Niekedy nadíde človeku chvíľa vzdor všetkých optimistických nábehov taká depresionálna. Viďmne, ako ťažko sa musíme boriť a rvať, vidíme, ako často musíme podstúpiť pri najlepších úmysloch uštepačné posmiešky ako národ i ako jednotlivci, ale nič nás nesmie s cesty našej povinnosti stiahnuť. Ťažšie časy sme už prežili pred vojnou ako dnes. Len pokračujem v tendencii reči priateľa dr Štefánka, keď hovorím, že môžete byť ubezpečení, že nad Tatrou nikdy druhá vlajka nebude vliať ako slovenská a československá. My Slováci sme osudom spiatí na večnosť s vami, bratia Česi, ktorým ďakujeme našu slobodu, a najnovšia udalosť, že na čelo vlády je postavený slovenský muž, musí tieto sväzky ešte via upevniť. Je to pre nás veľká historická chvíľa, dávno čakaná. My Slováci velmi dobre dosah tohto kroku si uvedomujeme zo všetkých ohľadov, i zo zahraničných. Je to vlastne najvyššia spravedlivosť logiky svetových dejín.

Do budúcnosti hladíme, ako som vopred povedal, s dôverou, lebo kým genius našich národov vedieť produkovať takých mužov ako je prezident Masaryk, o ktorom mi hovoril Doumergue, že je dezignovaný prezident Spojených štátov europských, v tej Briandovej Union Europaenne, kým bude v stave produkovať takých štátníkov - odpusťte nemóžem všetkých menovať - ako bol náš zvečnelý geniálny Švehla, kým bude vedeť produkovať takých mužov, ako je dnešný ministerský predseda dr Milan Hodža s jeho inspiráciou, dimenziami myslenia a hlbkosťou jeho slovanskej duše, kým bude vedeť produkovať takých mužov, ako je pán minister dr Beneš, ktorý vlastne je a bol ministrom zahraničných vecí celejeuropy teraz v Ženeve (Potlesk.) a konečne i takého gentlemana s jeho patriotizmom ako je Malypetr, za ten čas hľaďme s dôverou do budúcnosti, za ten čas duch našich otcov nedá nám zahynúť. (Potlesk.)

Místopředseda dr Bas (zvoní): Na dnešek žádný z pánů řečníků se již nepřihlásil.

Předsednictvo senátu se usneslo podle §u 40 jedn. řádu, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 7. listopadu 1935 o 9. hod. s 

1. Pokračování v rozpravě o prohlášení pana ministra věcí zahraničních.

2. Návrh posl. sněmovny, aby byly prodlouženy lhůty dané §em 43 úst. listiny ku projednání usnesení senátu o osnovách zákonů:

a) kterým se mění §§ 82 a 54 živn. řádu a § 70 živn. zákona pro území Slovenska a Podkarpatské Rusi (tisk 2245-I);

b) o veřejné stráži zemědělské (tisk 699-II);

c) o ochraně polního majetku (tisk 702-II); ) o otváracej a zatváracej hodine obchodných miestností v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej (tisk 1079-III).

Konstatuji, že žádný návrh k tomu podán nebyl.

Děkuji za účast a končím schůzi.