Čtvrtek 19. prosince 1935

Přítomni:

Předseda dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, Klofáč, dr Hruban, dr Bas, dr Heller, dr Buday.

Zapisovatelé: dr Karas, Pichl.

Celkem přítomno 133 členů podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády dr Hodža; ministři dr Krčmář, dr Trapl.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Bartoušek; jeho zástupce dr Trmal.

 

Předseda dr Soukup zahájil schůzi v 9 hod. 40 min.

Sdělení předsednictva.

Změna ve vládě.

Přečten předsednictva senátu došlý dopis předsedy vlády dr Hodži ze dne 18. prosince 1935, č. j. 9328/909/35/S m. r., stran demise vlády a jmenování nové vlády:

Předsednictvu senátu Národního shromáždění republiky Československé v Praze.

Pan president republiky přijal demisi vlády, dnes mu podanou, a jmenoval rozhodnutím ze dne 18. prosince 1935 mne předsedou vlády; pověřiv mne zároveň řízením ministerstva Zahraničních věcí.

Dále jmenoval pan president poslance dr Josefa Černého ministrem vnitra, guvernéra poštovní spořitelny dr Karla Trapla ministrem financí, univ. profesora dr Jana Krčmáře ministrem školství a nár. osvěty, poslance dr Ivana Dérera ministrem spravedlnosti, poslance Jos. V. Najmana ministrem průmyslu, obchodu a živností, poslance Rudolfa Bechyně ministrem železnic, poslance inž. Jana Dostálka ministrem veřejných prací, poslance dr Josefa Zadinu ministrem zemědělství, poslance Františka Machníka ministrem nár. obrany, poslance inž. Jaromíra Nečase ministrem soc. péče, poslance dr Ludvíka Czecha ministrem veř. zdravotnictví a tělesné výchovy, poslance dr Emila Frankeho ministrem pošt a telegrafů, poslance dr Jana Šrámka ministrem pro sjednocení zákonů a organisace správy a poslance dr Františka Spinu ministrem. O tom kladu si za čest učiniti sdělení.

Předseda vlády: Dr Hodža v. r.

Rozdané tisky.

Zprávy tisky 61, 67, 68, 72, poštou 69, 71, 75.

Interpelace tisky 66/1 a 66/2, 74/1 a 74/2. Usnesení posl. sněmovny tisk 70. Těsnopisecká zpráva o 8. schůzi senátu N. S. R. Čs.

Zápisy o 11. a 12. schůzi senátu N. S. R. Čs. "Z cizích parlamentů", rok 1935, ročník NI, č. 10 až 12.

Zápis

o 13. schůzi senátu N. S. R. Čs. vyložen byl podle §u 72 jen. řádu v senátní kanceláři k nahlédnutí.

Ježto nebyly v předepsané lhůtě žádným panem senátorem podány písemné námitky, pokládá se zápis ten za správný a bude vytištěn.

Z předsednictva přikázáno

výborům brannému a rozpočtovému usnesení posl. sněmovny tisk 70.

Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad schůze, to nejprve odst. 1:

1. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení posl. snemovne (tisk 65) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky československej a finančného zákona na rok 1936 (tisk 75) a rozprava o prohlášení ministra financí, učiněném ve 13. schůzi senátu dne 12. prosince 1935.

Senát usnesl se v plenární schůzi, konané dne 12. prosince 1935, aby s rozpravou o osnovách státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro r. 1936 sloučena byla rozprava o prohlášení pana ministra financí učiněném v plenární schůzi dne 12. prosince 1935.

Konstatuji, že senát je schopen se usnášeti.

Navrhuji, aby o státním rozpočtu byla provedena jednotná všeobecná rozprava.

Navrhuji dále, aby řečnická lhůta byla stanovena tím způsobem, že by doba řeči pro každý klub činila tolikrát 10 minut, kolik každý klub má členů, po případě hospitantů, nejméně však 1/4 hodiny.

Kdo s těmito mými návrhy souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Návrhy se schvalují. Uděluji slovo pánu zpravodaji sen. Zemanovi.

Zpravodaj sen. Zeman: Slávny senát! Prv nežli by sme prikročili k prejednávaniu štátneho rozpočtu, musíme spomenúť vďačným srdcom prvého prezidenta osloboditeľa T. G. Masaryka, ktorý sa vzdal svojej vysokej funkcie prvého občana republiky Československej. (Senátoři povstávají.) Sme mu všetci vďační za jeho obetavú lásku a neunavnú prácu, žertvovanie za slobodu národa, za prezieravé kladenie základov nášho štátu, za múdré vedenie a za spravodlivé spravovanie verejných vecí republiky Československej. Prosíme, aby mu Boh dal zdravia a sily, aby sa mohol ešte dlho dívať na rozkvet svojho národa, na požehnané dielo svoje a na to, ako v jeho duchu a v jeho príkaze budeme pracovať vždy naďalej pre blaho vlasti a národa. (Hlučný potlesk.)

Keď sosmutnelým, ale vďačným srdcom spomíname nášho veľkého prezidenta Tomáša Garika Masaryka, konáme svoju občiansku povinnosť, aby sme v tomto zákonodarnom sbore pozdravili novozvoleného prezidenta republiky Československej dr Edvarda Beneša. (Hlučný potlesk.).Prajeme nášmu novému prezidentovi uprimne a zo srdca, aby v tradícii a veľkej idei nášho národného oslobodenia pokračoval v duchu svojho predchodcu vo výstavbe hospodárskej i politickej nášho štátu.

Nech mu Boh pomahá, aby šťastne mohol pokračovať známou jeho húževnatosťou a vytrvanlivosťou vo svojom diele pre blaho celého nášho národa, pre pokojné súžitie a napredovanie celého občianstva našej republiky a pre trvalý mier ako tu doma tak i medzi národmi. (Hlučný potlesk. - Senátoři usedají.)

Náš pán prezident Masaryk hlboko prenikol k vnútornej podstate vecí, keď označil za hlavnú príčinu krízy mravnú krízu poválečného človeka. Podľa týchto slov Masarykových je hlavnou príčinou krízy nedôvera, t. j. neistota o tom, čo bude zajtra, za rok atď.

Správne bolo preto v našej tlači zdôraznené, že všetky technické a finančné plány na odstranenie krízy by boly marné, keby tu neboly mravné hodnoty, na ktorých spočíva vzájomná dôvera, lebo široké vrstvy ľudové podľa toho sa hospodársky orientujú a zariaďujú, ako veria či neveria svojím vodcom.

Napriek medzinárodnej neistote bola vnútorná politická atmosféra, do ktorej zapadlo predloženie rozpočtu, veľmi priaznivá. Nie je tajomstvom, že vedľa úspornej parlamentnej komisie a pána ministra Trapla bol to menovite pan min. predseda Hodža, ktorého menovanie a prvé prejavy vyvolaly v najširších vrstvách pocit uspokojenia, bezpečnosti a dôvery. štát má, hovoril dr Hodža, dnes funkcie nielen právne a bezpečnostné, ale aj politické a hospodárske, preto sa musia zmeniť metody byrokratickej práce v hybnosť a pružnosť a majú byť vedúcim motívom, lebo verejnosť žiada činorodú prácu. Bolo často opakované, že zákon pôdy je zákonom božím, že smeruje k dohode, k mieru, ale učí tiež práci a vytrvalosti a odmeňuje len ruky pilné. Stredoeuropská agrárna demokracia stojí tu na vedúcom mieste pred historickou zodpovednosťou. Vidíme, že vláda pána ministerského predsedu má pre tieto veci plné porozumenie, že usiluje o nové cesty a metody a že verejná mienka na to priaznive reaguje. To sú dobré znaky pre náš nový rozpočet.

Rozpočet na r. 1936 zachováva základnú štruktúru a formu nezmenenú. V deväťročnej tradícii rozpočtu nebolo potrebné previesť prenikavé zmeny. Pre úplnosť referátu treba dodať len toľko, že význačnejšia zmena je len v tom, že bývalá kap. 12, Štátny pozemkový úrad, teraz po zaradení pozemkovej reformy do kompetencie ministerstva zemedelstva odpadla, takže administratívny rozpočet má na miesto 21 kapitôl 20. U skupiny podnikov je zdokonalený prehľad investícií, u štátneho dlhu systematičnosť triedenia úhradových položiek.

Po stránke materielnej boly už v jednaní v poslaneckej snemovni a v tlači vyzdvihnuté niektoré dôležitejšie znaky tohoto rozpočtu. Hlavný dôraz bol kladený na rovnováhu. Bolo uvítané, že sa podarilo po úpornom jednaní previesť podstatné úspory, rešp. škrty a že obsah predloženého rozpočtu neprevyšuje vo väčších rozmeroch úhrn výdavkov na r. 1935. Tento úspech je výrazom pevnej vôle priviesť štátne financie do poriadku pre úzky vzťah medzi vývojom štátnych financií a ostatného hospodárstva. Pri zásluhách úspornej komisie treba spomenúť osobitne jej predsedu posl. Berana, ktorý robí tradíciu tejto ustanovizni, keď prehlásil pri svojej nedávnej voľbe za predsedu strany: "Vo všetkom konaní a počínaní sme odkázaní na seba a svoje sily. Máme pred sebou neznámu budúcnosť a v nej veľké úkoly: Predovšetkým zabezpečiť štát." Tieto slová sú potvrdené v rovnováhe rozpočtu.

Ďalej treba sa zmieniť i o tom, že vláda napriek pokročilej dobe odhodlane a rýchle urobila všetky potrebné opatrenia, aby zabránila rozpočtovému provizoriu. Rozpočet na r. 1936 bol vhodne označený ako "pilier oživenia". Týmto má byť vystihnutý úmysel vlády zrychliť zlepšovanie hospodárskych pomerov rozsiahlymi verejnými investíciami. Tieto predpoklady môžu byť splnené len vtedy, keď bude prevedená zásada o hybnej administratíve. Je známe, že od prelimináru a projektu do zadania, prevedenia a zaplatenia verejných investícií je dlhá cesta.

V hospodárskych listoch bolo uvedené, že z rozpočtu na r. 1935 zbýva ešte asi poltretej miliardy na investície, ačkoľvek sme už na konci roku. Takým spôsobom by sme z rozpočtu na r. 1936 neurobili pilier oživenia a nemohli by sme úspešne bojovať proti nezamestnanosti.

Nezamestnanosť musíme považovať za jednu z najvážnejších otázok nášho verejného života. Máme priemerne ročne 700.000 osôb nezamestnaných. Podľa hustoty nezamestnanosti, meranej podielom počtu nezamestnaných z celkového počtu pracovných síl s výnimkou zemedelstva, bolo Československo na štvrtom mieste: Spojené štáty severoamerické majú 22%, Rakúsko 14,7%, Nizozemsko 14%, Československo 13,8%, Anglia 11,9%, Poľsko 11,7%, Nemecko 11,1%.

Problém nezamestnanosti sa komplikuje otázkou populačnou, menovite na Slovensku. Za 10 rokov bal na Slovensku prirodzený populačný prírastok Asi 430 až 450 tisíc ľudí, to je ročne asi 45.000. Posledný počet neumiestnených uchadzačov o miesta bol na Slovensku cca 60.524 v septembri tohoto roku. Je možné za terajších pomerov zabezpečiť pre tento prírastok prácu a chlieb? Zemedelské krajiny samy o sebe nie sú dostatočné absorbovať značnejšie prírastky na obyvateľstve, keď nemá nastať sníženie životnej úrovne všetkých ostatných vrstiev. Je teda problém Slovenska z veľkej miery problémom jeho zpriemyselnenia. Preto treba pri verejných investíciách mať predovšetkým na zreteli, aby boly na Slovensku vybudované predpoklady tohoto zpriemyselnenia.

Nakoľko verejná investičná činnosť je podmienená nosnosťou zadlženosti štátu i samosprávnych sväzkov a ich úveruschopnosťou na domácom trhu, treba povzbudiť čo najviac súkromné investičné podnikanie.

Pán minister Trapl spomenul v expozé, že rozpočet bolo nutné zasadiť do rámca celkového plánu, usilujúceho o zlepšenie hospodárskeho vývoja. Ide teda o sústavné oživenie celého hospodárstva.

Prvým opatrením bolo menové opatrenie z r. 1934, t. zv. devalvácia. Ďalším má byť

riešenie problému zadlženia. Môžeme právom konštatovať, že medzi hlavné zásady rozpočtu na r. 1936 a finančnej politiky patrí pomoc dlžníkom a riešenie problému dlžôb. V terajšom rozpočte bolo tomuto problému venované toľko pozornosti, ako dosiaľ nikdy. Pán minister Trapl označil za hospodársky najprijateľnejšiu a najschodnejšiu cestu sníženie úrokov. Toto sníženie stalo sa všeobecne uznanou nutnosťou. Prispeje súčasne k riešeniu radu iných problémov, ako zemedelského zadĺženia, oddlženia samosprávy, štátu a priemyslu. Sníženie má prospeť v prvom rade výrobe. Ale pomôže tiež trhu a zadlženým verejným a štátnym zamestnancom.

Odborné kruhy peňažné upozorňujú, že sníženie debetných sadzieb malo by byť prevedené len v súvislosti s radom iných opatrení, menovite so súčasnou a úmernou úpravou úrokovej sadzby a ukladacích papierov, s likvidovaním moratoria a s pevnou politikou menovou.

Úroky boly na Slovensku aj pred rokom 1918 vždy vyššie. Dnes sa volá po unifikačnej úrokovej úprave. Tomuto by malo predchádzať vybudovanie hospodárskych predpokladov pre sjednotenie úverových sadzieb. Patrí sem na pr. nepomer medzi poptávkou a nabídkou kapitálu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nedostatky katastru a pozemkových kníh, rozdrobenosť parciel, pomalý postup súdov pri vymáhání pohľadávok, malý prístup slovenského peňažníctva pri reeskonte v Národnej banke a drahší reeskont z druhej ruky až o 2%.

Úver a úrok majú vliv nielen na domáci trh, ale sú jednou z najdôležitejších složiek výrobných nákladov pri konkurencii na medzinárodných trhoch. Náš priemysel upozornil, že s vyspelými priemyslami iných zemí môžeme konkurovať len vtedy, keď prispôsobíme náklady na úver pomerom v ostatných zemiach. Priemyselné organizácie považujú za podmienku hospodárskeho oživenia tiež zvýšenie vývozu, preto nesmieme nič zanedbať, čím by sme zvýšili vývoz do cudziny.

Je isté, že predpoklady hospodárskeho oživenia sú v priamej súvislosti s vyrovnaným hospodárstvom štátu a samosprávnych sväzkov. Tu nestačí ovšem len formálna rovnováha rozpočtu, ale skutočná rovnováha v celom štátnom hospodarení.

O povahe rovnováhy rozpočtu na r. 1935 boly vyslovené rôzne názory. Pán minister financií otvorene konštatoval, že rovnováha štátnych financií závisí na obrode hospodárskej a že schodok hospodárstva za r. 1935 bude pravdepodobne vyšší než za r. 1934. Pán posl. Remeš je presvedčený, že vláda je si vedomá toho, že rovnováhu rozpočtu neudrží, a upozorňuje, že miera hospodárenia na dlh je u nás prekročená.

Objektívne treba uznať, že doterajšia vývojová línia nedáva mnoho nádeje na udržanie rovnováhy. V rokoch 1930-1933 činily schodky 5.111 mil. Kč, v roku 1934 bol schodok pomerne malý, ale v roku 1935 vykazuje štátna pokladňa za 9 mesiacov úbytok na daniach 1.130 mil. Kč a celkový schodok asi na 1.300 mil. Kč.

Naproti tomu v rozpočte na r. 1936 nejde len a mechanické vyrovnanie výdajov a príjmov, ale súčasne o konkrétny finančný a hospodársky plán, ktorý oprávňuje k nádeji na oživenie hospodárske. Môžeme preto právom tvrdiť, že štátny rozpočet na r. 1936 prináša viac optimizmu a dôvery než v rokoch predošlých. Rovnováha je tiež lepšie podložená. Je to jednak rezerva v daňových nedoplatkoch, jednak nová t. zv. doplnková úhrada na základe pripravených osnov a konečne očakávaný priaznivejší výnos štátnych príjmov, ktorý sa už ukázal v posledných mesiacoch t. r., menovite u verejných dávok. Číselne najviac sa zväčšil výnos sražkovej dane z platov - je to v súvislosti so zvýšeným počtom zamestnaných. Silne stúpla tiež dôchodková daň u samostatných živnostenských podnikateľov. Nakoľko v našom rozpočte na r. 1936 máme úhrnom asi za 6 miliard projektovaných investícií a nový smer našej živnostenskej politiky smeruje k posíleniu stredného a drobného živnostenského podnikateľa, mohlo by sa právom očakávať, že aj u nás sa dostaví zlepšenie daňových výnosov v týchto kategoriách.

Okrem toho máme aj v iných oďvetviach konkrétne náznaky zlepšenia, na pr. v zahraničnom obchode, v priemyselnom indexe, v doprave a pod.

Pán minister financií ohlásil nový spôsob likvidovania daňových nedoplatkov, ktorý by podľa odhadov odborníkov mohol vyniesť štátnej pokladni v dobe čo najkratšej až miliardu Kč.

Úhrn daňových nedoplatkov obnášal koncom roku 1934 asi 4.797 mil. Kč. V tejto sume sú zahrnuté rôzne skupiny nedoplatkov, nedoplatky už nejestvujúce, sporné, nedobytné, zralé k odpisu a dobytné.

Pán minister financií je odhodlaný riešiť tento problém a zachrániť pre štátnu pokladnicu väčší obnos. Je známe, že čím staršia pohľadávka, tým, pochybnejšia je jej dobytnosť. Preto treba len vítať novú finančnú politiku v tomto smere.

Tretím závažím rovnováhy je t. zv. doplnková úhrada z nových daňových zákonov. Pán minister Trapl upozornil, že ide len o určité vyrovnanie vo smysle daňovej spravedlivosti, pokiaľ ide o neprimerané zisky vzhľadom k sníženej úrokovej miere, ďalej o prispôsobenie niektorých predpisov k zmeneným hospodárskym pomerom a konečne o zjednodušenie daňovej techniky u malých a stredných poplatníkov. Nové daňové osnovy nie sú nikdy sympaticky prijaté. Pán minister financií sám prehlásil v expozé: "Neľze zatiaľ počítať so snížením verejných tiarch, čím odďaluje sa zasa konsolidácia nášho národného hospodárstva."

Upozornenie nášho priemyslu je iste vážne, menovite keď uvážime, aké ťarchy má okrem verejných. Posl. dr Klapka uviedol, že priemysel je zadlžený u obchodných bánk približne 15 miliardami Kč, čo znamená, že takmer celý prevodzovací kapitál si krátkodobe vypožičiava. Podpora priemyslu bude museť sa pohybovať na širšej základni. Spomenul ju pán predseda vlády Hodža: "Vytvorili sme u nás bázu prijateľnú všetkým vrstvám a povolaniam, na ktorej priemysel a zemedelstvo sa môže dorozumeť o svojich požiadavkách."

Ovšem, že nová organizácia priemyslu môže byť uskutočnená len v rámci celoštátneho hospodárskeho plánu.

Cieľ plánovania je iste zdravý a rozumný. Má odstrániť nadvýrobu, ale súčasne byť zabezpečením rentability a zvýšením pečlivosti o kupnú silu konzumenta. Chce vylúčiť nepravé špekulačné momenty a regulovať distribúciu ako spojku medzi konzumentom a výrobcom. Boj o konzumenta sa vedie teraz menovite v znamení novej živnostenskej politiky.

Celý plán finančný a hospodársky má jeden základný predpoklad: dobrú administratívu. U nás je to menovite štátna administratíva politická, finančná a súdna. Pán predseda vlády Hodža preto právom zdôraznil ako základný požiadavok nášho štátneho a súkromného hospodárstva vôbec výkonnosť a expeditívnosť administratívy.

Štátny rozpočet je obrazom všetkých odvetví našej administratívy. Máme tu rozdelenie na ústredné orgány, správu zahraničnú a vojenskú, správu vnútropolitickú, justičnú, kultúrnu, hospodársku a dopravnú, sociálnu, finančnú a konečne jej kontrolu.

U kapitoly min. predsedníctva treba osobitne vyzdvihnúť činnosť národohospodárskeho oddelenia a menovite jeho pozornosť pre slovenské hospodárske otázky.

Správa zahraničná má na r. 1935 dokonca nižší preliminár než vlani asi o štvrť miliona Kč, ačkoľvek medzinárodná situácia je taká, že by skôr vyžadovala podstatné zvýšenie.

Rozpočet ministerstva nár. obrany na rok 1936 má vyššiu dotáciu. Výdajový preliminár v rozpočte je a 60 milionov Kč väčší než bal na r. 1935. Z tohoto zvýšenia pripadá najväčšia čiastka, asi 51 milionov Kč, na titul 2, t. j. na dvojročnú prezenčnú službu, na zvýšený počet náhradných záložníkov.

Zvláštnej pozornosti zasluhujú v tejto kapitole vydania osobitného zákona platového pre vojenských gážistov, započítanie vojenskej služby, účelná organizácia leteckej výroby, ďalšie vybudovanie vojenského vedeckého výskumného ústavu a prípravy organizovanej pohotovosti zemedelstva a priemyslu.

Vo vnútornej správe je menovite rozpočet správy politickej - ministerstva vnútra zvýšený na 714.75 mil. Kč oproti 645 mil. z r. 1935. Ide menovite o zvýšenie štátnej bezpečnostnej služby.

Vo verejnosti sa poukazuje, že sníženie platov, reštrikcia a mnohokrát - zvlášť k mladým - nespravedlivá systemizácia, v poslednej dobe odsunutie výplat k výkonnosti neprispelo. Aspoň resystemizácia by mala byť čoskoro a poctive prevedená, aby za dobré služby sa dobrým úradníkom dostalo aspoň uznania.

Pokiaľ ide o platové pomery, treba spomenúť zprávy, že sa uvažuje o vrátení výplat zasa na začiatok mesiaca.

Zvýšenie výdavkov o 69 mil. Kč vyplýva zo zvýšenia osobných položiek vo výške 47 mil. Kč a vecných v obnose 22 mil. Kč. Potreba četníctva je o 29 mil. vyššia. Dôležitá je nová položka na prevádzanie zákona o ochrane a obrane proti leteckým útokom. Sú to náklady na kurzy, cvičenia a skúšky a na výzbroj četníctva a policie. Ďalej je novozaradený rozpočet fondu hasičského príspevku podľa zákona 79/1935. Preliminár príjmov obnáša 12 mil. Kč. Z fondu budú sa vyplácať obciam príspevky na hasičské potreby; pre Slovensko bude kompetentný krajinský úrad v Bratislave.

V obore správy justičnej a unifikačnej je zvýšený preliminár výdajov u ministerstva spravedlivosti o 1,520.000 Kč, u ministerstva unifikácie o 154.000 Kč, u najvyššieho správneho a volebného súdu o 63.900 Kč. Zvýšenie je odôvodnené stúpajúcou agendou a zaplnením voľných systemizovaných miest. Oproti 641.848 prípadom prejednávaným v r. 1927 u krajských a okresných súdov bol tento počet v r. 1933 viac než jeden milion prípadov. Priemerný vzrast agendy súdov proti pomerom predválečným robí 120 % a v niektorých oboroch dokonca 300%.

Na správu kultúrnu má ministerstvo školstva preliminovaných 944 mil. Kč, čo je o 20 mil. viac než na r. 1935. Z tohoto zvýšenia pripadá na národné školstvo 14 mil. Kč, odôvodnených menovite stúpajúcou potrebou Slovenska a Podk. Rusi. Vzhľadom k potrebe je i tohoročné zvýšenie nedostatočné. V nastávajúcom rozpočtovom roku majú byť riešené 2 ďalšie dôležité slovenské otázky: umiestnenie časti Komenského univerzity v budove štát. obchodného domu v Bratislave a zriadenie druhého gymnázia v Bratislave.

Úhrnný preliminár výdavkov v obore školstva obnáša 1.916 mil. Kč. Z výkladu pána min. Krčmářa v kultúrnom výbore je zrejmé, že ministerstvo školstva samo pociťuje nedostatočnosť finančných prostriedkov. Dôležité bolo prehlásenie o zemských školských radách.

Správa hospodárska a dopravná má vyššie položky u ministerstva zemedelstva, ver, prác a ministerstva obchodu.

U ministerstva zemedelstva je zvýšenie len v dôsledku nového zaradenia bývalej samostatnej kapitoly štátneho pozemkového úradu, vo skutočnosti je to vlastne sníženie o 1,353.700 Kč. Toto sníženie pripadá na ťarchu vecných výdavkov. V programe ministerstva zemedelstva je tu v prvom rade oddlženie. Úhrn zemedelského zadlženia sa odhaduje na 20 až 30 miliard Kč, z toho sa počíta na neúmorné dlžoby asi 9 miliard Kč. Bez dlžôb je v zemiach českých asi 20%, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi len 15% zemedelstva.

Ďalšia otázka je úprava dobytkárstva a otázky mliekarstva, pre výrobu živočišnú a rastlinnú je dôležitá vzájomná rovnováha.

Zavedenie obilného monopolu pre zaistenie rentability a pevných cien v zemedelskom podnikaní sa plne osvedčilo. Treba vyzdvihnúť morálny význam tohoto opatrenia. Dôvera v zabezpečení rentability práce zemedelcov a upevnenie ideí pôdy, ktorá je v pohnutých dobách základom bezpečnosti štátu. Pán minister dr Zadina uviedol, že štabilizovanie monopolu je dôležité tiež preto, aby sme sa mohli rozhodnúť pre vybudovanie úplnej sieti obilných skladíšť. Táto vec je menovite na Slovensku dôležitá nielen s hľadiska zemedelskej politiky, ale tiež pre zabezpečenie zásobovania a obrany štátu. Pekné výsledky má Dzevos. Bol získaný priestor pre 2.500 vagonov obilia. Žiaducné je komasovanie (sceľovanie) aspoň 60% slovenských katastrálnych chotárov, aby sa odčinilo nielen nemožné rozcapartenie roľníckych usadlostí, vplývajúci tak zhúbne na výnosnosť týchto gazdovstiev, ale i k vôli prevložkovaniu pozemkových kníh, lebo ináčej toto nie za 60, ale ani za 100 rokov hotové nebude. Dobudovať slovenské roľnícke školstvo technikou, aby sme mali svojich roľníckych odborníkov práve ku vyše spomenutým prácam, a vybudovať živočišné poistenie na spôsob západných štátov.

Ministerstvo obchodu, priemyslu a živností má preliminár výdavkov väčší o 3,954.200 Kč, z čoho najväčšia časť pripadá na vecné výdavky. Významné sú menovite tri zvýšenia: opatrenie k podpore živností o 1,000.000 Kč, na cudzinecký, turistický a kúpeľný ruch o 1,400.000 Kč a sociálnej pečlivosti živnostníctva o 500.000 Kč, so stanoviska speciálne slovenského zvýšenie pre ústav v Turč. Sv. Martine.

Tiež pre plavebné podnikanie sa preliminuje o 1 milion Kč viac.

V poslednej dobe sústredily na seba pozornosť menovite dve otázky: Exportný ústav a podpora cudzineckého ruchu. Pán minister označil v živnostensko-obchodnom výbore oživenie cudzineckého ruchu za jeden z najvýznamnejších úkolov ministerstva obchodu zvlášte pre Slovensko.

Ministerstvo ver. prác vykazuje zvýšenie výdavkov o 38,500.000 Kč. Takmer celé toto zvýšenie ide v prospech letectva. Pán minister ver, prác konštatoval v techn.-dopravnom výbore, že jeho rezort bude mať r. 1936 pre štátne investície 600 mil. Kč; k tomu pristúpi asi 250 mil. Kč štátnych podpôr a 130 mil. Kč úverov na udržovanie práce, takže verejné práce prispejú k zmierneniu nezamestnanosti takmer l miliardou Kč. Okrem silníc, letectva, elektrizácie treba špeciálne poukázať na vodohospodárske práce, ktoré majú na Slovensku veľký význam. V najnutnejšej potrebe by bolo treba venovať na tieto vodohospodárske práce obnos cca 43 mil. Kč, kdežto preliminované bolo len 22 mil. Kč, takže sa tu javí nedostatok cca 215 mil. Kč.

Dovoľujem si poukázať na význam úpravy rieky Váhu po stránke zemedelsko-hospodárskej, komunikačnej a obrannej. Ďalej treba zdôrazniť nutnosť výstavby II. stupňa vodného diela na Váhu, ako doplnku I. stupňa u Ladcov. V záujme týchto investícií by bolo treba sjednať opäť finančnú rovnováhu v štátnom fonde vodohospodárskom pri minsterstve verejných prác a z prostriedkov tohoto fondu priznať Slovensku náležitú dotáciu.

V dopravnej skupine má ministerstvo pošt a telegrafov preliminár výdavkov vyšší o 563.200 Kč, ministerstvo železníc vyšší o 984.800 Kč. Podniky čsl. pošty a železníc majú tiež výdavkové rozpočty vyššie: pošta o 27 milionov, železnice asi o 42 milionov Kč. Zisk pošty je cca o 8 milionov Kč nižší, strata železníc o 41 milionov vyššia. Veľmi významné sú položky investičné: úhrn investičného rozpočtu u pošty je o 82 mil. Kč vyšší, u dráh o 553 mil. Kč. Tieto cifry charakterizují politiku a program pre nové rozpočtové obdobie. Pán minister pošt a telegrafov konštatoval v tech.-dopravnom výbore, že poštový prevoz prekročil najnižší bod a že sa dá teraz očakávať postupné zlepšovanie. Pán minister železníc zdôraznil nutnosť technického zdokonalenia železníc a vyslovil presvedčenie, že investície budú mať priaznivý vliv na prevozné výsledky v budúcich. rokoch. Je isté, že úhrnný obnos investičného rozpočtu železníc vo výške 1.033 mil. Kč môže mať už i v najbližšej dobe priaznivý vliv na oživenie hospodárstva a zmiernenie nezamestnanosti.

Ministerstvo soc. pečlivosti má väčší rozpočet o 54 milionov Kč. Na vecné výdavky pripadá 826 mil. Kč, na osobné 26 mil. Kč: Potreba na vecné výdavky je na r. 1936 vyššia o 53 mil. Kč. Vyššia je menovite potreba na sociálne poistenie, o 39 mil. Kč, pečlivosť stavebná a bytová takmer o 10 mil. Kč, pečlivosť o mládež, o nezamestnaných, živnostenská inšpekcia. Pán minister sociálnej pečlivosti očakáva od prevedenia investičných prác redukciu nezamestnanosti asi o 200.000 osôb. Nakoľko polovičke obyvateľstva nie je dostupné nájomné v novostavbách, považuje naprosto nutné venovať zvláštny zreteľ výstavbe domov najmenšími bytmi.

Ministerstvo ver. zdravotníctva má rozpočet o 13 mil. Kč vyšší, ale z toho ide 10 mil. Kč na úhradu nedobytného liečebného. Pán minister poukázal na súvislosť hospodárskej krízy a zdravotného stavu obyvateľstva, z ktorej plynú zodpovedné úkoly, menovite plánu na budovanie nemocníc: Potreba na penzie je vyššia o 31.5 mil. Kč a obnáša 856 mil. Kč. V záverečnom účte na r.1934 bolo 846 mil. Kč.

Najväčšie rozpočtové obnosy vykazuje ministerstvo financií jak po stránke výdajovej, tak príjmovej. Jeho výdavkový preliminár robí 22.2 % z celého rozpočtu, vlani to bolo 26.3%. Sníženie výdavkov v tejto kapitole je najväčšie z celého rozpočtu a obnáša 245 mil. Kč, takže celková potreba na r. 1936 je 1.845 mil. Kč: Úhrn príjmov tejto kapitoly je a 13 mil. Kč vyšší než na r. 1935 a obnáša 7.499 mil. Kč.

Rozpočet počíta so zvýšeným obnosom priamych daní o 106 mil: Kč, dane obratovej a prepychovej o 30 mil. Kč a monopolov o 12 mil. Kč, zatým čo sa snižuje preliminár výnosu ciel o 17 mil. Kč, spotrebných daní o 23 mil. Kč, poplatkov o 37 mil. Kč a dopravných daní o 60 mil. Kč. Ďalej sa počíta s daňovými osnovami, menovite so zákonom o predlžení úradných dávok v administratívnom pokračovaní, kde sa navrhuje nezmenené predlženie, o 5 rokov, ďalej zákon o spotrebnej dani z kyseliny octovej, kde sa navrhuje vyberanie dávky 6 Kč za 1 kg kys. octovej; v zákone o spotrebnej dani z prípravkov ku kypreniu testa navrhuje sa zavedenie dávky 30 halierov z množstva prípravkov k 500 g múky; zákon o predĺžení prirážok k dani z obratu a dani prepychovej; predĺženie zákona o dani z obratu a prepychovej a jeho doplnení.

Čo sa týka speciálne slovenských požiadavkov, treba s ľútosťou konštatovať, že do osnovy opäť nebol vzatý starý už slovenský požiadavok ohľadom doplnenia §u 4 č. 17 terajšieho textu zákona o dani z obratu a oslobodení od dane pre dodávky a výkony pre zem Slovenskú a Podkarp. Rus ako aj pre obec a mestá na Slovensku a Podkarp. Rusi, ktorým ustanovením by sa odstránila doterajšia nespravedlivosť na Slovensku a v Podkarp. Rusi, kde treba z týchto dodávok platiť 2% poplatok prevodný, 1% poplatok kvitančný plus daň z obratu, takže sa tu javí 5% zaťaženie oproti 3% zaťaženiu v zemiach historických.

Ďalšie značné zaťaženie pre poplatníctvo znamená osnova zákona o zmene a doplnení zákona o priamych daniach. Na druhej strane treba vítať snahu vlády, aby v doterajších nejasných a nepresných ustanoveniach tohoto zákona urobila poriadok a previedla presnú štylizáciu spomenutých ustanovení, avšak musíme právom požadovať, aby sa v takýchto prípadoch nevykladaly doteraz sporné ustanovenia v každom prípade v neprospech poplatníctva.

Z ďalších osnov treba spomenúť novelu zákona o predĺžení prirážok k dani dôchodovej a dani z tantiém, zákona o stabilizačných bilanciách, zákon o predĺžení súdnych poplatkov atď.; ďalej treba zdôrazniť dávny požiadavok slovenského poplatníctva a odborných kruhov ohľadom unifikovania poplatkových predpisov.

Tieto nové osnovy a menovite chystaná likvidácia daňových nedoplatkov budú klásť nové nároky na výkonnosť finančných úradov, ktoré už dnes sú preťažené.

Z prehľadu jednotlivých kapitôl je zrejmé, že sa zvýšily výdavkové prelimináre vo všetkých skupinách štátnej správy až na správu zahraniční. Najväčší absolutný vzostup je u správy vojenskej, pripočítame-li k riadnym výdavkom i mimoriadny úver 360 mil. Kč, ďalej u správy sociálnej, politickej a hospodárskej. Z celkových výdavkov správnych je určená pre budúcí rok takmer štvrtina na účely sociálne, viac než pätina pre správu finančnú, pätina pre národnú obranu, viac než desatina pre účely kultúrne a desatina pre potreby hospodárske.

Skupina štátnych podnikov je voči štátnej pokladni skúpejšia, lebo má odviesť ako zisk 998 mil. Kč oproti 1.055 mil. Kč, preliminovaným na r. 1935. Z toho má odviesť: tabaková režia 1278 mil. Kč, štátna loteria cca 21 mil. Kč, pošta 30 mil. Kč, poštová sporiteľna 16 mil. Kč, štátne lesy a statky 31 mil. Kč, štátne bane 57 mil. Kč a iné menšie položky; preliminár III. skupiny je nezmenený.

Štátny dlh obnáša 40.933 mil. Kč a vyžaduje na úrok, úmor a správu 7.998 mil. Kč. Potreba štátneho dlhu zodpovedala v rozpočte na r. 1935 plnej štvrtine výdavkov na štátnu správu presto, že úmor štátneho dlhu až na 150 mil. Kč je zastavený. Keby mal byť úmor plne obnovený, dosiahla by potreba na štátny dlh tretiny správneho rozpočtu.

Celkový dojem rozpočtu na r. 1936 bol vo verejnosti priaznivý, lebo verejnosť kladla väčší dôraz na organickú súvislosť finančného a hospodárskeho plánu s rozpočtom.

Náš rozpočet nám ukazuje cestu z krízy: je to prispôsobenie sa novým pomerom, niekedy aj skromnejším. Na druhej strane nádej a dôvera vo vládny finančný a hospodársky plán, ktorého východisko je tento rozpočet

Doporučujem slávnemu senátu, aby prijal predložený rozpočet podľa zprávy výborovej. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP