Čo sa týka Slovenska, uznám, že je určitý pokrok v rozpočte, ovšem nie všade a nie na celej čiare. Pre Slovensko sú dôležitým faktorom záverečné účty, skoro dôležitejším, ako rozpočet, lebo záverečné účty nám ukazujú pravý stav veci, ukazujú nám, či sa nepreviedly úspory a odsuny na úkor Slovenska a či nemáme do činenia s prepadanými obnosmi rozpočtu, o které je Slovensko ukrátené. Národohospodársky ústav Slovenska ešte r. 1933 žiadal, aby bola vynesená rezolúcia, alebo, je-li to možné, zmenený finančný zákon v tomto ohľade, aby Slovensko na tomto poli skutočného prevedenia rozpočtu nebolo ukrátené. V tomto ohľade si dovoľujeme podať rezolučný návrh, ktorý obsahuje žiadosť Národohospodárskeho ústavu Slovenska.

Musíme ovšem pri tom opakovať starý požiadavok Slovenska, čo sa týka účetnej uzáverky, totiž aby táto účetná uzáverka bola prehľadnejšia, pokiaľ ide o výdavky na slovenské účele. Položky slovenské by sa maly zvlášť vykazovať, aby sme konečne mohli posúdiť, ako Slovensko skutočne pochodilo.

Čo sa týka bernej prakse, nemohol by som výstižnejšie charakterizovať bernú prax, ako to učinil posl. Remeš, zpravodaj o rozpočte v posl. snemovni. Posl. Remeš vo svojej zpráve hovorí: "Moudrý státník má znáti míru únosnosti obyvatelstva. Daňový tlak nemá proto jíti tak daleko, aby ohrožoval existeční minimum občana." Máme na to i zákonný paragraf, ktorý je bernou praksou skutočne nohami šliapaný. "Kontumace je ideální zjednodušovací prostředek. Nepřeji panu ministru financí nic zlého, ale přece jen bych si přál, aby poznal na vlastní kůži mechanismus daňového řízení. Přál bych mu, aby dostal výzvu berní správy k podání přiznání, ač přiznání řádně podal, přál bych mu, aby dostal doplňovací a vytýkací dekrety, naplněné zaklínacími formulemi, co všecko ho stihne, nevyhoví-li výzvě berní správy. Přál bych mu, aby na vlastní kůži poznal nesmírnou úřední zvědavost berní správy. Přál bych, aby prožil duševní otřes, který se u všech poplatníků dostaví, když berní správa nevezme na vědomí jeho odpovědi na dekrety a vysloví v dalším vytýkacím dekretu hlubokou nedůvěru k předloženým dokladům a tvrzením - s prostým poukazem na anonymní znalecké posudky nebo jiné pomůcky, které má po ruce.

Přál bych mu, aby ve spravedlivém rozhorlení napsal berní správě odpověď, na niž by sice již nedostal odpovědi, místo ní by však obdržel platební rozkaz, který by ho uvedl v zoufalství, poněvadž by seznal, že berní správa nevzala ohled ani na jeho přiznání, ani na předložené doklady, ani na vysvětlivky podané v odpovědech na dekrety, ale stanovila daňové základy prostě a jednoduše "odhadem", poněvadž se poplatník octl v kontumaci, neodpověděv dostatečně na dekret čís. to a to ze dne toho a toho.

A nyní by následoval druhý díl poplatnického martyria. Poplatník by podal proti předpisu odvolání. Odvolání však nestaví placení. Berní úřad by proto vymáhal na poplatníkovi zvýšenou daň podle předpisu. Poplatník by si podal žádost o odložení exekučního vymáhání do vyřízení odvolání. Tato žádost byla by však zamítnuta pro nedostatek zřetele hodných důvodů.

Poplatník chtě nechtě musí zvýšenou daň zaplatit. Ale nejen to: musí platiti podle zvýšené daně i zatímní povinnost. Vyřízení odvolání se dočká až po letech. Samozřejmě odvolání bude zamítnuto z kontumačních důvodů.

Ujišťuji pana ministra financí, že nelíčím extrémní případ. Podobných případů odehraje se každoročně statisíce, samozřejmě v nejrůznějších variacích. A důsledky? Otřesená důvěra ve spravedlnost a objektivnost finančních úřadů, otřesená daňová a tím i občanská morálka a v neposlední řadě i otřesené hospodářské postavení postiženého poplatníka s nezbytným důsledkem pro státní pokladnu: na kontě poplatníkově rostou nedoplatky.

Nemůžeme a nesmíme připustiti, aby z chybných zákonů rostlo nebezpečí pro stát. Je příkazem pro resorty, které budou s povolenými úvěry hospodařiti, aby nezapomínaly, že prostředky, které jim parlament povoluje, byly nebo teprve budou opatřeny s neobyčejnými obtížemi a obětmi poplatnictva, že na nich lpí nejen pot těžké práce, ale také odříkání valné části občanů tohoto státu a jejich rodin."

Daňová prax, čo sa týka Slovenska, môže sa ešte aj ilustrovať, slávny senát, celým radom konkrétnych prípadov. Medzi tými konkrétnymi prípadmi, aby som sa nerozprestrel na podrobnosti, len vo všeobecnosti charakterizujem ten, že pri predpisovaní pozemkovej dane sa robia obrovské chyby následkom nedokonalosti katastru, a úrady si nepovažujú za povinnosť úradne skúmať správnosť katastru a správnosť predpisov. Zvyšujú kalváriu poplatníka malého roľníka, obchodníka a remeselníka, aby tou kalváriou pocítil tvrdosti tejto skutečnej daňovej praxe.

Veľký rad sťažností na Slovensku je pri predpisovaní dane domovej. Ohľadom dane domovej nachádzame veľmi často prípady, že pri počítaní obytných miestností i tak zv. viežky bez okien, kde iba 30 cm diery sú do múru prerazené, kde patriční ukladajú domáce náradie, prípadne nejakú skriňu, kde ukladajú špinavé prádlo, sú považované za obytné miestnosti.

To sú úplne nemožné veci, ku ktorých náprave by sme ani nemuseli my členovia zákonodarných sborov vyzývať finančné úrady. Ony by si maly samy považovať za povinnosť tie odstrániť a neprinútiť zástupcov ľudu, aby márnili čas zákonodarných sborov takýmito sťažnosťmi a interpeláciami.

Tak sa robia umele nepriatelia štátu z roduverných ľudí. Ráčte si, slávny senát, predstaviť syna vojaka z takej rodiny, v ktorej prípadne tú poslednú kravu vyexekvovali, v prípade vážnom, v prípade tom, keď ten vojak sa musí skutočne za našu vlasť exponovať. Ako môžeme očakávať od pospolitého človeka v takom prípade skutočne tú odhodlanosť a tú vnútornú silu, keď stále má pred očima trpký osud svojej rodiny, ktorá pre neprevedenie zákonných paragrafov v jeho prospech cestou finančných úradov stratila prípadne svoj majetok?

Na Slovensku ešte vždy je kopa úradníkov, ktorí si myslia, že sú povolaní obecenstvo naučiť moresom. A to je veľký nedostatok našej finančnej správy. Chyba je i v inštrukciách, ktoré vydajú nadriadené úrady finančné, snáď i ministerstvo financií. Sami úradníci ministerstva financií, alebo vyšších úradov osobne sú uznanliví a spravedliví, ale keď vydajú inštrukcie, zabudnú na ich uznanlivosť a spravedlivosť, zabudnú, že podriadení nemajú toľko právomoci ako oni a že podriadení - samo sebou sa rozumie - nemôžu prevziať tú veľkú odpovednosť rozhodnuia na seba, ktorú odpovednosť môže prevziať iba ten nadriadený. Tieto inštrukcie sú preto mnohorazy veľmi nepremyslené a premrštené. Finančná správa vlastne mnohorazy hrá dvojaký zástoj. Hrá sa na postavenie vrchnostenské, a to je správne, ale keď sa finančnej správe ľúbi alebo zdá sa jej byť to vecou praktičnejšou, teda sa nehrá na zástoj vrchnostenský, lež na zástoj protistrany toho poplatníka, a to je vecou nemožnou, aby úrad bol raz úradom, raz stranou. Úrad má byť vždy úradom a je povinnosťou toho úradu previesť paragraf zákona aj v tom prípade, jestli ten paragraf svedčí proti tomu úradu.

U bernej prax najsmutnejším zjavom našej byrokratickej hypertrofie je, že vláda sľubuje - keď sa dobre pamätám, pán minister financií v akomsi expozé sa o tom zmienil - vládne nariadenie, aby si finančné úrady všímaly nálezov najvyššieho správneho súdu. To je už skutočne taký zjav, pred ktorým musí človek vysloviť svoje ustrnutie. Treba to nariadiť, slávny senát, v usporiadanom štáte, aby si úrad povšimnul nálezov najvyššieho správneho súdu? Treba to prisľúbiť z ministerských kresiel? Je to v poriadku?

Osobne sa tomu ani nedivím, lebo som už pred rokmi vybočil na toto téma v posl. snemovrni a konštatoval som, že bohužiaľ naša byrokracia sa už vyšvihla nad parlament. A jestli sa vyšvihne nad parlament, je to i srozumiteľné, že si nevšimne toho najvyššieho správneho súdu.

Pán predseda vlády sľúbil vo svojom poslednom prejave vylúčiť nezákonný postup štátnych orgánov. Veríme v to a máme nádeji, že to tak bude.

Čo sa týka predĺženia pôsobnosti revizného odboru ministerstva financií, čítal som pred niekoľko dňami v tlači uverejnenú úvahu prof. Drachovského, ktorý veľmi trefne a pádne sa zmienil o tom, aké garancie majú byť pri predĺžení pôsobnosti tohoto úradu prevedené, aby právo slobody osobnej a práva zaručené v ústavnej listine neboly tým revizným odborom dotknuté. Doporučujem to vláde, aby si povšimla pri prevedení predĺženia tejto právomoci tohoto článku prof. Drachovského, odborníka.

Ešte vždy panuje, slávny senát, chaos na poli poplatkovom. Na Slovensku zjavuje sa nová prax s poplatkami z obchodných spisov. Tak sa zdá, ako by finančná správa chcela zaviesť novú daň tým spôsobom, že iným smerom prevedie doteraz platné zákony poplatkové. Od toho bych varoval. Keď vláda otvorene nevystúpi s novými daňovými druhmi, tak nie je to správne, aby sa akýmsi nepriamym spôsobom zaviedly cestou praxi nové daňové prostriedky a nové zaťaženie výroby, ktorá výroba také zaťaženie zniesť nemôže.

Taktiež treba odčiniť na poli poplatkového práva diskrepancie verejných dodávok na Slovensku. O tom sa zmienil pán predseda vlády a čakáme prevedenie toho sľubu.

Musím sa však, keď už o poplatkoch hovorím, zmieniť a poukázať na obrovský nesociálny charakter výšky našich súdnych poplatkov. Slávny senát! Myslím, že i politická veda i veda sociálna nás učila tomu, že pre chudobného človeka má byť vyslúženie súdneho práva čím lacnejšie. Celý rad prípadov mám z osobnej praxe svojej, že malí roľníci, malí ľudia boli v existencii zničení výlučne len preto, že sa domáhali svojho prirodzeného práva pred súdmi. Zničení boli ničím iným, ani nie advokátskymi výlohami v takej miere, ako vysokými súdnymi poplatkami. Je to sofizmus povedať, že nech sa nesúdia ľudia, a preto má byť to asi správne chápanou vecou, keď sa zavedú vysoké poplatky. To nie je správne. Platí to snáď pre zámožnejšie vrstvy obyvateľstva, ale nesmieme zabudnúť, že práve ten malý, opustený človek je v najväčšej miere odkázaný na to, aby sveril svoj osud tým našim súdom. Preto tento nesociálny stav musí byť raz priklincovaný i v tomto vysokom zákonodarnom sbore a vyslovená žiadosť, aby v tomto smere vláda ďalej nepokračovala, naopak radšej zaviesť ktorúkoľvek inú daň, ako zaviesť smer, aby malí ľudia, nezámožní, bezmajetní mohli sa dostať ku svojmu právu iba znášaním týchto vysokých súdnych poplatkov.

Niečo o obilnom monopole, o cenovej hladine a oddlžení roľníctva. Slávny senát! Medzi tými troma inštitúciemi je nielen preto súvislosť, keď sa hovorí, že obilná spoločnosť má prípadne prispeť k oddlženiu roľníctva. Súvislosť je i organická medzi tými troma otázkami, a síce preto, lebo márne bude všetko oddlženie roľníctva alebo vôbec zadlžených tried našho štátu, keď sa zároveň neupravuje cenová hladina. Kým cenová hladina všetkých potrieb nebude upravená, do toho času sa ten proces zadlženia nám iba opakuje. Márne oddlžujeme obyvateľstvo, o niekoľko rokov znova bude obyvateľstvo zadlžené. Preto jestvuje ten veľmi úzky, nielen organický, ale i časový súvis medzi tými opatreniami. Že v minulých rokoch zrútenie sa cenovej hladiny zapríčinilo zadlženosť roľníctva, na tom nesie oneskorené zasahovanie vlády najväčšiu vinu. Dnes je oddlženie našich zadlžených vrstiev najpálčivejšou otázkou vo štáte.

Pán predseda vlády sľúbil vyrovnanie výkyvov, normalizáciu, štabilizáciu. Čo sa týka samého obilného monopolu, musím predniesť dvojaké požiadavky ohľadne nápravy tých krívd, ktoré sa pri prevádzaní obilného monopolu vyskytujú. Po prvé je veľmi potrebné, aby hranica 20 q pre prevzatie denaturovaného obilia bola zvýšená na 100 q. Je potrebné, aby i ten menší stredný roľník bol oslobodený od ťarchy, aby prevzal denaturované obilie. Tú ťarchu môžu zniesť statkári a veľkostatkári, nemôžu ju však zniesť malí a menší ľudia.

Po druhé treba odčiniť cenovú diskrepanciu denaturovaného obilia, lebo je nemravné, aby jedno a to isté zbožie pred denaturovaním bolo drahšie, ako vtedy, keď sa v denaturovanom stave nazpäť prevezme.

Obilný monopol sa iba vtedy udrží, keď sa už nikdy z politických dôvodov neopakuje prípad, že sa pšenica dováža z cudziny, a keď nielen ceny obilné, ale i ceny dobytčie a ostatná cenová hladina upravené budú. O súvise dosahu obilnej úpravy a úpravy ostatných cien chcel bych povedať toto: Pokles blahobytu a zadlženosť u roľníctva nastaly vtedy, keď poklesly ceny hovädzieho dobytka, ošípaných, koní, oviec, hydiny, mlieka, masla, syra, vajec, vlny, masti, sadla, slaniny, loja a k tomu ešte zeleniny a ovocia; to všetko je o mnoho dôležitejšie pre roľníctvo, ako obilný monopol. Ďalej nastal pokles blahobytu vtedy, keď tieto ceny klesly a nesnížily sa ceny umelého hnojiva, železa, cementu a potom notárskych a advokátskych tarifov. Dosah obilnej výroby i napriek jej nespornej dôležitosti jednako nie je tak veľký, aký by bol dosah pri úprave horespomenutej výroby živočišnej a ovocnársko-zahradníckej. Na úprave obilných cien majú záujem roľnícke kraje južného Slovenska a nížiny krajín českých, nie však vyššie položené kraje republiky. Silná menšina roľníctva na úpravu obilného hospodárenia dopláca. Je to predovšetkým najmenší roľník, domkár, ktorý je odkázaný na nákup obilia, ďalej je to ešte i ten stredný roľník, ktorý intenzívne hospodári, mnoho dobytka vykŕmi, keďže ceny jadrných krmív boly premršteným spôsobom zvýšené. V krajoch hornatých, vrškovitých, a to tak na Slovensku ako i v krajinách zamoravských, priniesol obilný monopol zlepšenie len veľkým hospodárskym jednotkám a ešte i týmto len vtedy, keď nepracujú intenzívne, nekupujú mnoho jadrných krmív.

Hovorí sa, že monopol bol potrebný z dôvodov brannej pohotovosti. Je to správne, slávny senát, ale vtedy sa nemá ľud zavádzať a treba mu statočne povedať, čo je pravým cieľom monopolného opatrenia. A vtedy zaiste aj tí, ktorí nemajú z monopolu nijaký osoh, iným okom budú hľadeť na naše monopolné zariadenie, lebo obeti k vôli brannosti štátu radi prinášajú.

Čo sa týka cenovej hladiny, treba sa vystríhať ďalšieho zvýšenia konzumných cien. Ale nie je to ani potrebné. Treba, aby vláda chytila pevne do ruky medziobchod a t. zv. druhú výrobu. Tá druhá výroba nesmie zvyšovať ceny vo väčšej miere ako ceny prvovýroby sú zvýšené. Ostatne ceny živej váhy dobytka boly pred začiatkom krízy ešte vyššie ako dnes a pri tom konzumné ceny neboly vyššie ako dnes. Pomocou štatistiky dá sa zistiť správny pomer medzi cenami producentskými a medzi cenami konzumu. Krivdu jedine utrpela prvovýroba a preto sa táto právom domáha navrátenia predošlého stavu, čiže by nastal pôvodný cenový pomer predkrízový. Treba sa postarať o to, aby ceny producentské dosiahly tú starú hladinu, ktorá pred začiatkom krízy skutočne jestvovala a nikomu neškodila. Pri tom musíme konštatovať, že veľkú prekážku robily minulé vlády tým, že z fiškálnych dôvodov snížily pôžitky štátnych zamestnancov a tým - keď neopodstatnene - postavily štátnych zamestnancov tiež do radov tých, ktorí sa obávajú úpravy cenovej hladiny, ktorá je predpodmienkou oddlženia všetkých vrstiev v našom štáte. Najväčšie nebezpečenstvo, slávny senát, pre plánovanie znamená výroba umelých tukov. Počúvame stále, že kontingenty umelých tukov sa majú ďalej zvýšiť a že sú na tom interesované politické strany. Poukážem na to, že švajciarsky profesor dr Lauer, odborník na tomto poli, upozornil celý svet na to, že umelé tuky znamenajú práve také nebezpečie, ako sacharin pre výrobu cukru. Dnes, keď zvýšime kontingenty umelých tukov na 7.000 vagonov, znamená to podľa odbornej mienky 70.000 vagonov jačmeňa a kukurice, ktorý jačmeň a kukurica bude prebytkom. Ide teda o výrobu masla a sadla, pre ktoré maslo a sadlo samozrejme cestou výroby umelých tukou nebude odbytu. Je to naprosto absurdné, keď na jednej strane obmedzujeme osevnú plochu a na druhej strane robíme nadvýrobu tým, že povoľujeme a propagujeme výrobu umelých tukov. Odanenie, hovorí sa, snáď pomôže - má sa zaviesť daňová sadzba 10 Kč, ale skutky nepomôžu dostatočne. Je treba kontingenty, keď už jestvujú, snižovať a nie zvyšovať.

A keď už hovorím o absurdoch, slávny senát, i to by bolo absurdné, keby sa dane obilnej spoločnosti za obchody, učinené na Slovensku a zaplatené tuná, v Prahe, nenapísaly k dobru Slovenska.

Čo sa týka požiadavkov Slovenska vo veci dobytčieho monopolu, žiadajú si slovenské roľnícke kruhy, aby nenastalo žiadne obmedzenie počtu dobytka na Slovensku, aby sa upravily tarifálne sadzby dobytka a dobytkových produktov, aby sa umožnil vývoz krmných volov do zahraničia, ako to kedysi bolo, trebárs i cestou kompenzačného obchodu, a aby sa upravila hladina cen mlieka.

Rád by som sa ešte zmienil o úprave dlhov. Poznám návrh z tlače, ovšem keď zaujímam stanovisko k tomu, čoho sme sa dočítali v tlači, určité veci preca musím predpokladať, menovite to, že úprava bude jednaká u akciových bánk práve tak ako u ľudových peňažných ústavov, lebo zadlženie nášho obecenstva je percentuálne snáď väčšie u akciových bánk ako u ľudových peňažných ústavov. Predpokladám, že sa prv odčinia, ako som to už pripomenul, daňové nedoplatky. Predpokladám, že tá t. zv. selská banka, ktorá sa má zakladať, nebude inštitúciou straníckou. Predpokladám, že keď sa sníži úrokomer, obmedzia sa i provízie a poplatky, ktoré sú zinkasované finančnými ústavmi, bankovými a ľudovými peňažnými ústavmi, ktoré provízie a poplatky boly často tak vysoké, že cestou tých sa obchádzaly zákonité predpisy na sníženie úrokomeru. Musím konštatovať, že zákon v Nemeckej ríši je snáď výhodnejší pre obecenstvo ako náš, jednako však odborné kruhy vedia najlepšie, ako ďaleko môžu ísť.

Len treba konštatovať, že v nemeckom zákone ustanovuje sa úrokomer 4 1/2% a maximálne zaťaženie 2/3, kým v našej osnove sa má úrakomer určiť 4 3/4% a zaťaženie prípustné sa určuje 8%, co je každopádne menej výhodné. Najväčšia krivda deje sa však v tom, čo pán min. predseda už oznámil, totiž v tom, že znova sa má previesť diskriminácia Slovenska v úrokomere voči západným historickým zemiam republiky. A to v 17. roku jestvovania našej republiky.

Priznám sa, slávny senát, že nechápem a nemôžem chápať dôvod prednesený práve pri tom opatrení. Rozhoduje miera rizika v peňažných ústavoch. Verejnoprávna istota, súdna prax, policia, zákony o poisťovaní sú úplne totožné a unifikované v celej republike. Niet tedy žiadnych rozdielov medzi Slovenskom a medzi historickými zemiami na tomto poli. Nemôžem si predstaviť, že by snáď banky maly na Slovensku pomerme väčšiu režiu než v Čechách a na Morave. Hovorí sa o dedickom práve a o neusporiadanosti katastru a pozemkovej knihy. Ani to nechápem. Keď sa poskytuje hypotekárny úver, tak poskytuje sa len vtedy, keď kataster a pozemková kniha je v poriadku. Tak prv je otázkou, či sa vôbec poskytuje hypotekárny úver, alebo či nie. A preto je rozhodujúcou okoľnosťou, či je kataster a pozemková kniha v poriadku. Akonáhle úver hypotekárny je intabulovaný, musíme predpokladať, že sú kataster a pozemková kniha v poriadku. Následkom toho odpadá pri hypotékach zvýšené riziko, na ktoré sa banky stále odvolávajú, že na Slovensku kataster a pozemková kniha nie sú v takom poriadku, ako v historických zemiach. Tam, kde nie sú tieto zariadenia v poriadku, sa vôbec hypotekárny úver ani neuvoľní.

Čo sa týka dedického práva, nemáme informáciu a všetci zástupcovia zo Slovenska by sme sa radi dozvedeli, čo je to za okolnosť v dedičskom práve platnom na Slovensku, ktorá zvyšuje riziko na Slovensku. Musím rozhodne odmietať túto diskrimináciu a žiadať s najväčšou energiou, aby konečne tie zárobky cestou lepších obchodov na Slovensku než v historických zemiach boly odstránené.

Čo sa týka úpravy osevnej plochy, musím konštatovať fakt, že úprava osevnej plochy poťažne sníženie pšeničnej plochy sa spravilo na podklade terajšieho stavu, asi pred rokom zisteného. Terajší stav je nespravedlivý a nesprávny. Zistilo sa na Slovensku, že od r. 1933 v historických zemiach zvýšili pšeničnú plochu o 34% a ďalej forsírujú snáď i protizákonné zvýšenie pšeničnej plochy; vo vlasti kvalitnej múky, na Slovensku, však toto zvýšenie od zavedenia obilného monopolu činilo len 2%.

Keď sa hovorí, ako sa hovorilo už z úst predsedu Feierabenda, o ďalšom snížení pšeničnej plochy, musíme sa dožadovať, aby sa predovšetkým previedla restitucio in integrum, totižto cestou štatistiky sa ustálil stav veci, osevná plocha, aká bola asi pred 10 rokmi, a aby sa vychádzalo pri určovaní osevnej plochy prípustnej v každej jednej obci a v každom jednom okrese z dávneho prirodzeného a spravodlivého stavu osevnej plochy.

Ku podpore nezamestnaných! Zasa musím sa odvolať na posl. Remeša, ktorý vo svojom referáte konštatuje nasledovné: "Našou vlastnou vinou máme 3/4 milionu nezamestnaných." "My sme si príčiny už mnohorazy vytýkali."

Konštatujem, že je potrebná revízia podporovaných preto, aby sa vylúčili tí zámožnejší, ktorí nie sú na podporu odkázaní, a aby v prvom rade skutočne podľa spravodlivosti tí najchudobnejší boli podporovaní.

Potrebné je, aby hlavne na Slovensku sezónne zemedelské robotníctvo bolo postavené na úroveň organizovaného robotníctva. Dá sa to veľmi ľahko previesť. Zemedelské robotníctvo podpísalo každoročne t. zv. úradné štátne tlačené smluvy. Tieto smluvy sú odložené v úrade práce v Bratislave, tam sú mená všetkých tých, ktorí teraz v poslednom aj v predošlých rokoch boli sezónnymi robotníkmí. To sú tí, ktorí majú byť považovaní za rovnocennných s tými robotníkmi, ktorí sú v odborových organizáciách organizovaní.

Čo sa týka prebytkov jačmenných v prvom rade, umelého tuku atď, to by bola dobrá príležitosť, keby si to zakúpil štát a rozdelil to potom v rámci stravovacej akcie nezamestnaným. Tým spôsobom by sme jedným úderom dve muchy trefili, nakoľko by sme i tie prebytočné zásoby zmenšili.

V krátkosti by som spomenul niektoré anomálie. Pozdĺž moravsko-slovenských hraníc šíri sa pitie denaturovaného liehu. (Sen. Šelmec: Ako v Rusku!) Áno. To sme, môžem povedať, už pred 9 rokmi predniesli tehdajšiemu pánu ministrovi financií dr Englišovi, ktorý ovšem túto vec nepovažoval za dostatočne vážnu, aby učinil opatrenie, ináč veľmi ľahké, nakoľko treba vziať pod prísnu kontrolu to moravské pohraničie pozdĺž slovenských hraníc a nedovoliť predaj denaturovaného liehu komukoľvek, ktorý sa ani nelegitimuje k tomu, že je oprávnený denaturovaný lieh kupovať: Toto opatrenie žiadame si teraz. Na tisíce je tých ľudí, ktorých zdravotný stav, sociálna i mravná, úroveň sa podkope tým, že štát v tejto veci nie je dosť energický a odhodlaný k tomu, aby zaviedol raz veľmi ľahko prevediteľný a jednoduchý poriadok, totižto kontrolu pozdĺž slovenských hraníc na Morave v šírke asi 50 km, aby tí ľudia zo Slovenska, ktorí sú žiaľbohu zvyklí tomuto nespôsobu, boli hatení v tom, aby si ďalej kazili zdravie svoje a svojho budúceho pokolenia.

Anomália je i v tom, že elementárne zemedelské vedomosti, niekdy aj učebnice hospodárske nenachádzajú sa v mnohých ľudových školách v takej miere, aby sa mohly tie najelementárnejšie vedomosti poľnohospodárske vyučovať v elementárnych školách. Je mnoho učiteľov, tým viacej žiakov, ktorí nevedia pšenicu od jačmeňa rozoznať. Tedy nestačí založiť hospodárske školy, treba elementárne znalosti hospodárske, slávny senát, spopularizovať, treba ich rozšíriť a prístupnými učiniť i na elementárnych školách.

Pri obchodnom jednaní s Maďarskom ide v prvom rade o slovenské drevo. Preto by bolo na mieste, aby zástupcovia záujmových korporácií slovenských boli pritiahnutí k jednaniu s Maďarskom vtedy, keď sa ten zahraničnoobchodný modus vivendi, ktorý sa každoročne uzavre s Maďarskom, ďalej predlžuje.

Treba podporovať návrh posl. dr. Brdlíka, aby odbyt cukru bol fedrovaný krmením vojenských koní cukrom. Hospodárski odborníci vedia to, že je to nielen možné, ba že by to bolo aj osožné. (Sen. dr Štefánek: Len do istej miery!) Samozrejme, že jednomu koňovi sa nemôže dať 10 kg cukru denne, to som ani nepovedal. Znamenalo by to vzhľadom na počet vojenských koní určité zvýšenie odbytu cukru, a každé zvýšenie odbytu cukru znamená rozšířenie plochy repovej a blahobyt ďalším sezónnym robotníkom. (Sen. Šelmec: A čo s ovsom?) Myslím, že sa nehovorí v takej miere o ovse ako o cukrovej otázke. A myslím, jestli to prerátame, tak vyjde najavo, že väčšiu hodnotu národohospodársku má v tomto ohľade cukrovka ako ovos.

Zamýšľa sa reforma najvyššieho správneho súdu a hovorí sa o zvýšení hodnotnej hranice na 1.000 Kč. Myslím, že tak ďaleko ešte nie sme, veď každý rečník konštatuje tu v tomto slávnom senáte určité chyby našej administrácie, našej verejnej správy, konštatuje, že nie každý úradník je ešte na pravom mieste, a sťažnosti v našom obecenstve sú tak veľké proti praxi verejnej správy a hlavne proti praxi finančných úradov, že myslím, reforma správneho súdu v tejto forme by bola rozhodne predčasná.

Keď už voľačo robíme, máme zvýšiť počet sudcov u najvyššieho správneho súdu, aby reštancie boly zpracované, a keď sa už zvýši hodnotná hranica, nech sa zvýši do 300, 400 Kč, ale nie na 1000 Kč, poneváč práve malí ľudia by boli tým postihnutí, že administratívne úrady a hlavne finančné úrady páchajú chyby, malí ľudia by to odniesli, a to nemôže byť naším účelom.

Zmienil som sa už o zvýšení súdnych poplatkov a platí to i v relácii s najvyšším správnym súdom, v akej miere je to nesociálnou vecou. Čo sa týka pravomoci najvyššieho správného súdu, či tá pravomoc má byť kasatorická, aká je teraz, alebo aj konštitutívna, myslím, že by sme prospeli rychlejšiemu vybaveniu aktov, jestli by sme povolili a urobili pravomoc nejvyššiemu správnemu súdu i konštitutívnu. V mnohých prípadoch by sme skrátili jednanie, lebo dnes následkom zrušenia administratívnych výmerov cestou nálezu najvyššieho správneho súdu zas sa dotyčná vec znova len úradom vráti a zasa sa len stratí drahý čas i pre úrad i pre tie dotyčné zainteresované stránky, keď sa musí nový výmer vyniesť.

Pán predseda vlády vo svojom expozé sľúbil Slovensku školskú radu, zemedelské komory, ekonomizáciu slovenského peňažníctva, sníženie režie peňažných ústavov, právnu bezpečnosť, právnu kontinuitu, rešpektovanie zaistených práv, jednotný právny poriadok, chránenie podnikania pred nepremyslenými experimentmi verejnej ruky, úpravu železničných sadzieb, urýchlené úpravy rieky Váhu.

Veríme a úfame, že pán predseda vlády tento program prevedie. Prosíme len o to, aby tieto číslice o pasivite Slovenska, ktoré nám bývalý predseda vlády Malypetr na plakátoch sľúbil, boly už konečne uverejnené. Je tomu už dva roky. (Výkřiky.)

Nech je mi dovolené, slávny senát, sa zmieniť o význame a potrebách stredného Považia. Strategický, komunikačný, národohospodársky a turistický význam Považia spočíva na geografickej polohe. Ide o spojku stredu republiky a východu, posunovací priestor strategický a o husto obydlený, všetkými podmienkami vývinu vystrojený kraj. Najnovšie veľkopriemyselné stavby v Dubnici a Pov. Bystrici, stavidlo u Púchova, hydroelektráreň v Ladcoch, vývin svetových kúpelov v Trenčianskych Tepliciach a Piešťanoch sú etapami tohoto vývinu.

Veľká prirodzená nevýhoda tamojšieho snaživého ľudu je však okolnosť, že viac ako polovica obyvateľstva nežije na hlavnom údolí, lež asi v 20 bočných dolinách, 10 až 20 km dlhých, úzkych, horských, strmými svahami ohraničených, ktorý ľud pre neregulované bystriny finančne zanedbané vicinálne komunikácie a nezamestnanosť vo veľmi primitívnom položení žije. Je veľmi do očí bijúci ten sociálny a hmotný rozdiel medzi úrovňou ľudu na hlavnom údolí a na bočných dolinách a je povinnosťou vlády sa mimochodom postarať o tvorenie podmienok vyrovnania tohoto odchylu. Títo ľudia, kedysi plne zamestnaní robotníci a podomoví obchodníci, teraz sú vo veľkom počte nezamestnaní, ktorí mimo zemiakov a kapusty iné jedlá nevidia, a podomoví obchodníci, ktorí sú daniami, byrokratickými predpismi a niekde v historických zemiach i četnickou šikánou postihnutí, zaslúžia, aby našli plné zamestnanie u priemyslu tamojšieho a neboli robotníkmi z historických zemí vytisnutí, aby boly vicinálne cesty zokresnené, ovocinárstvo a pastvinárstvo, ako aj družstevné speňaženie dobytkových produktov podporované, a to tak subvenciami, ako odbornými prednáškami a odbornými poradcami, a aby Váh a bystriny regulované a magistrálky a spojky s Moravou vybudované boly. Vláda musí zahájiť, nakoľko to financie dovolia, akciu investičnú a regulačnú, aby táto skutočne husto obydlená a významná časť Slovenska konať mohla úkoly, ktoré jej uložila zemepisná poloha a kvality obyvateľstva. Tieto investície budú investíciami rentabilnými v najsprávnejšom slova smysle.