Je veľmi zvláštne, ctený senát, a nie celkom morálne, že prísne vymáhanie daňových nedoplatkov pripadá práve na dobu, kde hospodárska kríza vyvrchoľuje. V Podkarpatskej Rusi, ale i na Slovensku bolo celé roky vyrubovanie a vymáhanie daní veľmi liknavo, správnejšie: povrchne prevádzané. Celé roky nikto nevedel, ako je na tom a koľko daní dlhuje. Nahromadenie daňových nedoplatkov zavinily tiež vyrubujúce a vymáhajúce úrady; aspoň do tej miery, ako sami dlžníci. Je veľmi drastickou ironiou osudu, že naše vymáhajúce finančné úrady chcú svoju nedbalosť odčiniť práve v dobe kulminácie hospodárskej krízy. Teraz prichádzajú s plnou rigorozitou - pravdepodobne na pokyn najvyššej finančnej správy - aby vydobyly daňové nedoplatky i od tých, ktorí v dôsledku medzitým už schátralých hospodárskych pomerov dávno prestali byť poplatnými subjekty.

Kde nič neni, tam nemožno nič vymáhať; tom možno len odpisovať a musí sa odpisovať berný nedoplatok v plnom obnose. Kto však v týchto odpisoch vidí nebezpečenstvo pre rovnováhu štátneho rozpočtu, tomu povedám len toľko: nech príslušní činitelia otvoria trochu oči a najdú úhradu u zámožných. Vymáhanie prevádzané dosavádnymi metodami škodí republike viac, než výkyv rovnováhy rozpočtu, ktorý následkom toho nastane.

Ctený senát! Hospodárska kríza primala vládu ku zvýšenej pečlivosti o tých, ktorým nie je možno podstúpiť úspešný boj proti nesnádzam každodenného života. Žiaľ, táto pečlivosť nie je dosť pozorná, nie je celkom dokonalá. Ač neľze popierať, že sociálna pečlivosť je rozšírená i na výchovu mladej generácie, je to preca len jednostranné.

Pri tejto príležitosti chcem sa zmieniť len o neblahom osude vysokoškolských posluchačov maďarskej národnosti, ač som presvedčený, že zväčša ten istý osud sdieľajú i posluchači iných národnstí. Pozorujeme-li v Prahe, Brne a Bratislave, v týchto veľkých a rušných mestách pasantov spechajúcich po uliciach, zdá sa nám na prvý pohľad, že títo mestskí ľudia sú šťastmí. Aký to omyl! I tu je ich veľa, ktorí musia snášať najväčšiu biedu. V týchto lesklých mestách, kde mohútne hotely a pohodlné rodinné byty zaisťujú pohodlné ubytovanie, na stá študentov nemá kam hlavu položiť. Sú medzi nima, ktorí v klubovej miestnosti, kde sa zdržujú bezplatne, sosunú si na noc dve stoličky a na nich spávajú už od rokov. Mnoho je takých, ktorí sú odkázaní len na svoje vlastné sily, aby mohli získať vyššieho vzdelania. Títo žijú vo veľmi plačlivých pomeroch. Takýto vykoškolák 10 dní pracuje, aby mohol 20 dní študovať, totiž pracoval by, keby dostal prácu. V letnom období pracovali naši vysokoškoláci ako kubikoši, len aby počiatkom roku mali protriedkov na najnútnejšie potreby. Čo títo bodrí mladíci silnej vôle jedia, to by sa nedoporučovalo tuná uvádzať, lebo mnohým pánom senátorom by prešla chuť k jedlu, keby to počuli.

Pán minister nár. obrany pred nedávnom konštatoval, že vojaci v kasárniach sa majú lepšie, ako veľké masy ľudu. To mi práve prichádza na myseľ pri posudzovaní osudu nemajetných vysokoškolákov. Mnoho je medzi nimi takých, ktorí už od rokov živia sa suchým komisárkom, který im dodávajú ich priatelia z kasárne, a túto špatnú stravu zlepšujú si polievkou zhotovenou z potuchlej slaniny.

Páni, tento beznadejný boj proti životu je zápasom heroickým. V ošarpaných šatoch chodiť pred skvelými výklady, postávať pred bohate naplněnými obchody s potravinami s hladovým a kručiacim žalúdkom, to je opravdu tantalovská trýzeň. V lesklých mestách dívať sa na nádheru, ktorá je údelom jednotlivcov, a pri tom zachovať si mravnú rovnováhu - to je maximum morálnej skúšky.

Svoju prosbu adresujem na ctenú vládu a v prvom rade na pánov ministrov sociálnej pečlivosti a školstva: újmite sa vysokoškolských posluchačov, ktorí sú na to odkázaní. Utvorte bez meškania fond, aby sa usnadnila situácia týchto snaživých mladíkov silnej a dobrej vôle, aby ich existencia - a to bez rozdielu národnosti - bola zabezpečená. Spomeňte si na veľkého Komenského, ktorý pred toľko storočiami spoznal a videl medzinárodnosť vedy a učenia. Nezabudnite, že keď tento veľký učenec nemohol zostať vo svojej vlasti, prijalo ho malé vonkovské máďarské mesto Šárošpatak do kruhu svojich učencov. Nezabúdajte, že Komenský patrí celému kultúrnemu svetu a že jeho meno je zapísané tiež v dejinách národa maďarského.

Keď však ide o výchovu mládeže, o vzdelávanie zdravej a štátuvernej generácie, tu nemožno nezmieniť sa o ťažkých mladistvých rokoch práve odchádzajúceho prezidenta Osloboditeľa, T. G. Masaryka. Ide-li o študijné a vzdelávacie množnosti mládeže, ktorá chce študovať, tu nemusíme v ďalekej minulosti hľadať osobu, na príklade ktorej mali by sme si predstaviť ťažký osud študujúcej mládeže. Masaryk zápasil vo svojich študijných rokoch s tými istými nesnádzami, ako chudobní študenti, ktorí sosunujú dve stoličky dohromady, aby sa v noci mali kde vyspať. Masaryk, tento veľký muž, žil vo svojom mladom veku v rovnakých pomeroch. Dnes, leta páne 1935, by sa slušelo, aby sa učenosti nabývalo iným spôsobom. Chce-li niekto študovať, tu je najprostejšou povinnosťou štátu každého bez rozdielu národnosti v tejto jeho šľachetnej snahe podporovať.

Musím sa zmieniť, ctený senát, ešte o inej věľmi dôležitej otázke. Upozořňujem vás však, aby ste mňa pre to neobviňovali z nacionalizmu. O tom nie je ani reči a ja iba z ľudskej povinnosti chcem poukázať na vážnu ranu štátneho občianstva. Podľa úradného zistenia asi 200.000 ľudí nemá štátneho občianstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tážem sa, či môžu tito ľudia za to, že ich predkovia nenarodili sa pred storočiami na tomto území? Či môžu potomci za to, že nie sú v stave vypátrať pôvod svojich predkov? Či môžu za to tí, ktorí už po čas 70 rokov v tomto území bydlia nepretržite, avšak dňa 10. júna 1871 neboli oni alebo ich predkovia plnoletí?

Pravda, bol tu jeden prechodný zákon, tak zv. lex Dérer, vo smysle ktorého mohlo veľa býv. maďarských štátnych občanov získať štátneho občianstva. Nesmieme však zabúdať, že chudobný ľud, ktorý nemal ani tušenia o tomto zákone alebo nebol v tej dobe ešte k tomu nútený, nebral dosť vážne otázku štátneho občianstva. Dnes už platnosť zákona Dérerovho vypršala a neupravenosť štátneho občianstva znamená neuveriteľné utrpenie. Tisíce rodin pustnú naprosto bezdôvodne, rodiny, ktoré ochotne plnia svoje povinnosti voči štátu. Avšak najviac trpí neupravenosťou štátneho občianstva chudobná vrstva ľudu. Táto nemala ani informovanosti ani peňazí, aby si mohla zabezpečiť štátne občianstvo, dokiaľ jeho nabývanie bolo snadnejšie. Chudobný ľud je to, ktorý v nedostatku štátneho občinstva octnul sa v najneistejšej situácii. Mnoho tisíc rodin, malých a veľkých, je v zúfalej situácii. To nie je záujmom demokratickej republiky. Naopak, jej záujmom je, aby každý jej obyvateľ bol spokojný.

Vyneste čo najskôr zákon, ktorým bude otázka štátneho občianstva definitívne upravená. Pán minister vnútra učinil v novinách poloúradné prehlásenie, že otázka štátneho občianstva bude konečne upravená. Tento plán s radosťou vítam a len o to prosím pána ministra, aby návrh tohoto zákona čo najskôr predložil snemovni.

Ctený senát! Každý národ, ktorý je v tejto republike, má tak zvané kultúrne potreby Takáto kultúrna potreba v živote národov je divadelníctvo. Maďarské divadelníctvo v Československu zápasí s nesnesiteľnými nesnádzami. Väčšia časť Maďarov v dôsledku svojej hmotnej chudoby nemôže prinášať obeti na účely divadelníctva, druhá, zámožnejšia však neobetuje v príslušnej miere. Keďže komunálnych podpôr môže maďarské divadelníctvo v Československu len v miere veľmi nepatrnej používať a výdavkové položky štátneho rozpočtu buďto ničím, alebo len nepatrným obnosom pamätajú na subvenciu maďarského divadelníctva, zápasí maďarské divadelníctvo stále s najväčšími hospodárskymi ťažkosťami Maďarskí herci, títo obetaví priekopníci kultúry, v pravom slova smysle strádajú a hladujú. Svoje platy nielen že riadne, ale niekedy vôbec nedostávajú, a môžem tvrdiť, že všetci zamestnanci maďarského divadelníctva sú v zuboženom stave.

Ctený senát! Som členom robotníckej triedy, tej triedy, ktorej hospodárska situácia, ktorá je pod úrovňou, nedovoľuje navštevovať divadlo, zvlášte nie za terajšej hospodárskej krízy. A přeca tvrdím, že divadelníctvo je vo službách vzdelávania a kultúry. Ja nepohliadam len na jeho zábavnú stránku, keď tvrdím, že je povinnosťou vládnej správy podporovať kultúrne záujmy ktoréhokoľvek národa v republike. A preto vládu vyzývam, aby maďarské divadelníctvo, ktoré je na okraji úpadku, podoprela a v záujme ľudu zachránila túto ustanovizeň, ktorá si zasluhuje lepšieho osudu.

Ešte len o jednej veci musím sa zmieniť. A je to vec, na ktorú poukázal člen kresťansko-socialistickej strany, pán sen. Hokky, vo včerajšej schôdzi. Sľúbil som mu, že mu odpoviem a teraz tak činím. Prapodivné pojmy môže mať tento pán, ktorý sa nazýva Maďarom a pokladá sa za inteligenta, o situácii, keď situáciu v Rumunsku posudzuje tak, ako to on učinil včera. Zdá sa že pán senátor nepozoruje a zamlčuje skutočnú situáciu, keď tvrdí, že Maďari v Rumunsku sú v lepšej situácii než Maďari v Československu. Len pred nedávnom zapodievaly sa noviny s ostrým stanoviskom, ktoré zaujal rumunský minister zahraničia Titulescu oproti sedmihradským Maďarom. Človeku priamo ježily sa vlasy od tých ministerských prejavov, ktoré odznely o Maďaroch v parlamente rumunskom. Nebolo by účelné, aby sa moc hovorilo o tom, ako sa zachádza s Maďarmi v Rumunsku, lebo mohlo by to byť nákazlivé.

Pán sen. Hokky síce veľmi stručne, ale preca len dotkol sa otázok, ktoré sú naozaj krivdami páchanými na Maďaroch v Československu. Avšak zabudol p. sen. Hokky prehovoriť o tom, že klesá-li stále počet maďarských úradníkov v úradoch, nedostáva-li sa maďarským inštitúciám subvencií, postihuje-li neupravenosť štátneho občianstva najťažšie práve Maďarov - že to nie je čiste vinou československej vládnej správy, ale že je to najmä vinou tej opozičnej politiky, ktorú pán sen. Hokky a druhovia robia v maďarskej národnej strane, v strane kresťansko-sociálnej, v parlamente i mimo parlamentu. Pán sen. Hokky zabúda alebo chce zamlčať, že on a jeho druhovia, vodcovia týchto dvoch intransigentných strán, privodili na asi 1 milion tunajších Maďarov túto ťažkú situáciu. Pán sen. Hokky zamlčuje, že vodcovia tejto opozičnej strany to boli, ktorí po prevrate vyzývali úradníkov maďarskej národnosti, ktorí boli v úradoch, aby svoje služebné miesta opustili. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: To nie je pravda!) Môžem to dokázať. Pán sen. Hokky chce zabudnúť a chce, aby aj iní zabudli na to, že tých veľa zničených úradníkov maďarskej národnosti preto sa prechádza bez miesta a bez penzie, preto sú otrhaní, preto boli tak hrozne uponížení, lebo tie dve výtečné maďarské strany opozičné vydaly heslo: "Maďar nepracuje pre Čechov". (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: Ako to môžete tvrdiť, veď vtedy Károlyiova vláda dala úradníkom pokyn, aby nesložili sľub vernosti!) Môžem dokázať, že nie je tomu tak a že maďarská národná strana a kresťansko-sociálna strana podnecovala úradníkov k odopretiu sľubu vernosti. Odpadnú-li subvencie pre maďarské národné inštitúcie, tu to máte vysvetlené, a postihuje-li neistota otázky štátneho občianstva v najväčšej miere členov maďarskej národnosti, je to tiež len pre to. Je tomu tak preto, lebo vládna správa veľmi ochotne brala dosiaľ na vedomie, čo tieto dve opozičné strany chcely, menovite, že len oni sú Maďari, že len oni sú výlučne zástupcami Maďarov v Československu. Pán sen. Hokky a jeho strana nikdy neboli priateľmi tejto republiky, ba naopak, boli jej neprateľmi, nuž je tedy len prirodzené, že podľa toho s nimi zachádzali a pre nich potom i so všetkými Maďarmi v Československu takto nakladali.

Vezmite už raz, páni, na vedomie, že svojou opozičnosťou po dobu 16 rokov nedocielili ste nič v prospech tunajšich Maďarov. Naopak, vytvorili sto práve situáciu, na ktorú sa ponosujete, a svojou nezbednosťou zničili ste doslovne tunajšich Maďarov. A berte na vedomie i to, že tomu musí byť už raz konec. Berte na vedomie, že nechcete uznať, že váš politický život vyžívate na špatnej ceste a na úkor tunajšieho maďarského ľudu. Však sa my postaráme o to, aby sa ľud dozvedel, čo sa s ním vlastne dialo, že sa stal obeťou toho nekvalifikovateľného a pekelného plánu, ktorý prevádzali vodcovia maďarskej národnej a maďarskej kresťansko-socialistickej strany na úkor tunajšieho ľudu maďarského. Áno, pribíjam tuná, že maďarská opozícia vyžívala svoj politický život len z hospodárskej a morálnej dezolácie maďarského ľudu a že morálna a hospodárska poroba maďarského ľudu bola a je i dnes iba prostriedkom v ich rukách. Vedome a plánovite zničili ste ľud maďarský vašou politickou opozičnosťou, aby ste ho potom svojou demagogiou mohli priviesť až na okraj úplnej skázy.

Berte na vedomie, páni, že tomu je už konec. Podnikneme všetko, aby sa to maďarský ľud dozvedel. Podnikneme všecko, aby Maďari v Československu poznali svoju situáciu a tiež správnu cestu, ktorou sa dostanú ku svojím právam. Podnikneme všetko, aby verejnosť a vláda československá boly informované o tom, ako žijú v Československej republike Maďari, ktorí sa nedívajú nepriateľsky na tento štát. Sú príslušníci maďarskej národnosti, ktorí majú v láske túto republiku i vtedy, keď ich údelom je veľmi krutý osud. Sú Maďari v tomto štáte, ktorí sú mu verní a vytrvajú pri ňom, i kedy došlo ku skúškam. Berte páni na vedomie, že vaša nepekná a pre tunajší maďarský ľud škodlivá práca je v koncoch.

Prv než bych svoju reč dokončil, pokladám si za povinnosť v mene maďarských zákonodárcov štátotvorných strán s tohoto miesta zdraviť odchádzajúceho prezidenta republiky T. G. Masaryka. A taktiež v mene maďarských zákonodárcov štátotvorných strán vítam pána prezidenta republiky dra Eduarda Beneša.

Rozpočet prijímam. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Další slovo má pan sen. dr Turchányi.

Sen. dr Turchányi (maďarsky): Ctený senát! Ráčte dovoliť, abych na prejav pána kol. sen. Ballu, ktorý nás obviňoval z iredentizmu a podobných vecí, prehlásil, že keby bolo možné nás z niečoho takého obviňovať, (Sen. Balla [maďarsky]: Na osoby sa to nevzťahovalo!) - viem - tu by s námi už dávno boly zatočily úrady, ktoré v podobných prípadoch zakročujú veľmi prísne. Preto, že vládu nepodporujeme a zúčastníme sa práce našou kritikou, vytýkate nám tieto obvinenia, aby ste nás zastrašili. To je neoprávnené a bezdôvodné: My sa zúčastníme parlamentu a senátu, vo výboroch i v práci v pléne a ráčte uveriť, že tým našu loyalitu priamo dokazujeme. Tým, že prednášame tuná oprávnené ponosy a tlmočíme želania maďarskej menšiny, plníme svoju povinnosť ako štátni občania a zároveň dokazujeme svoju loyalitu.

Proti nám, menšinovým stranám zo Slovenska, stále sa útočí invektívou, že nie sme aktivisti, ale negativisti, a pritom sa nepozoruje, že tieto dva pojmy vedľa seba sú vlastne pleonazmom, lebo protikladom aktivizmu nie je negativizmus, lež protikladom aktivizmu je pasivizmus, kdežto naopak protikladom negativizmu je pozitivizmus. Avšak i k prevádzaniu negativizmu je treba hodne aktivizmu. Okrem logiky však skutky samy nasvedčujú tomu, že my naozaj nemôžeme byt obviňovaní z pasivizmu, lebo v obidvoch snemovniach Národného shromaždenia takmer s každým predmotom najviac sa zabývame my, všade prednášame naše názory, i keď trebárs kriticky. Nie my sme tedy príčinou toho, že naša kritika nachádza zahluchlé uši, a i keď niekedy tú najabsurdnejšiu chybu odhalíme, nedocházda k náprave.

K takémú neslýchanému prípadu došlo v Prešove a dovršením jeho potom vo Spišskej Novej Vsi. Čo sa stalo v Prešove?. Členovia tamojšieho maďarského kultúrneho spolku poriadali ochotnícke divadlo zvolený kus i samo predstavenie boly politickým úradom povolené. Kěďže sieň bola malá, mohlo sa tamojšie maďarské obecenstvo podívať na kus len vo dvoch turnoch. Pred druhým predstavením sa objavily siahodlhé plakáty, a to podľa svedectva perforačného razitka na nich s predbežným úradným svolením, ktoré vyzývaly slovenské obecenstvo, aby ono predstaveniu zabránilo.

Úrad na miesto toho, aby chránil týchto občanov pri prevádzaní svojho práva ústavne zabezpečeného, vyzval spolok, aby druhé představenie nekonal, lebo že nebude vstave ochrániť ho pred útokom. Celý prípad patrí medzi tie najväčšie absurdnosti, že áno, lebo veď ústavný zákon vyslovuje, že ktorákoľvek národnosť republiky slobodne môže používať svojho materinského jazyka v živote súkromnom, môže ustavovať spolky a i v týchto náleží jej voľné používanie materinského jazyka bez ohľadu na to, či je v patričnom mieste 20%nou menšinou a či nie. Úrad štátu je však povinný, štátnych občanov při prevádzaní ich práv ústavou zabezpečených chrániť, a útok, nech prichádza odkiaľkoľvek a je namierený proti ktorejkoľvek národnosti, podlieha trestným paragrafom zákona na ochranu republiky.

Napriek tomu však, že podľa svedectva rozpočtu 70% všetkých výdavkov rezortu vnútra pripadá na výdavky osobné a tedy četníckeho a policajného personálu je hojnosť, v tomto prípade úrad preca len neplnil svoju povinnosť. Musím poznamenať, že už v minulosti došlo k podobnému prípadu, a ani vtedy sme nepočuli, že by bol či politický a či justičný úrad použil dôsledkov zákonom predpísaných; opomenul to, napriek tomu, že na obidve miesta bolo zaslané oznámenie.

Stupňovaním prípadu prešovského je prípad vo Spišskej Novej Vsi, kde maďarský kultúrny spolok chcel poriadať ochotnícke divadlo v dobe pozdejšej, politický úrad však to nepovolil s odôvodněním, že nemôže zabránniť tomu, aby sa prípad prešovský opakoval.

Ctený senát! Takéto veci sú v XX. století takmer neuveriteľné. Dotyční, vraj nezodpovední činitelia, tvrdia jak v týchto tak i v rôznych iných prípadoch, že používanie maďarského jazyka vo spolkoch, na ulici a v kaviarniach je provokáciou. A preca užíva-li niekto svojho mateririského jazyka a tedy svojho práva zabepečeného ústávným zákonom, nemôže byť tu reč o provokácii a to už raz musí niekto povedať.

Teraz ovšem budú sa dovolávať nariadenia o amnestii, ktoré má odôvodniť, že trestné pokračovanie odpadlo, avšak to nie je uspokojivé vybavenie. Očakáváme, že niektorý príslušný a zodpovědný činiteľ štátu zaujme konečne stanovisko k tejto otázke a učiní prehlásenie, ktoré bude museť byť smernicou i pre tie horkokrevné elementy.

Veď keby sa prihodila podobná krivda občanom cudzieho štátu, tu by štátne úrady závodily v poľutovaniach a sľuboch, že sa im dostane satisfakcie. Tedy tak sa musí stať i v prípade, keď ide o vlastných občanov štátu.

Kritika rózpočtu je nám zo Slovenska veľmi znesnadnená ba znemožnená tým že nie je v ňom vyznačené oddelene, koľko z jednotlivých položiek pripadá Slovensku vôbec a Maďarom zvlášte. Nabudúce musíme požadovať, aby rozpočet poskytoval po tejto stránke orientáciu, zvlášte na pr. koľko je maďarských úradníkov a v akých miestach sú, lebo takto možno posudzovať iba dáta, o ktorých mohli sme nadobudmúť informácií iba súkromne. Vo všeobecnosti môžeme však kľudne tvrdiť, že Slovensko a hlavně Maďari sú v štátnom rozpočte veľmi silne zatlačení do zadu.

Každý veci znalý uznáva, že Slovensko je vo väčšine vecí na zaostalejšej úrovni ako zeme historické a že tedy štátny rozpočet mal by sa v stupňovanej miere, ba priamo nadpomerne starať o túto krajinu, jestliže by táto krajina mala byť učinená súťaže schopnou s ostatnými krajinami štátu. Nestane-li sa tak, zaostane Slovensko ešte viac, na miesto toho, aby držalo krok, a na koniec bude v najväčšej biede i vtedy, keď vôkol všade po odpadnutí hospodárskej krízy zavládne už hospodársky blahobyt.

Žial, nevidíme, že by sa táto nezvratne správna zásada v rozpočte uplatňovala, ba práve naopak. Stejný dojem vyvoláva i to, že Slovensko a zvlášte Maďari sú ešte i v programe investičnom macošsky odbývaní. Uvediem len niekoľko príkladov.

Zvlášte macošské je toto odbývanie u maďarského školstva. V nemeckom a maďarskom reálnom gymnáziume v Bratislave, ktoré má 960 nemeckých a 654 maďarských žiakov a tedy dohromady 1.614 žiakov, ktorí sú dosiaľ umiestení v budove evangelického lycea, stavaného pre 400 žiakov, môže sa diať vyučovanie len tak, že sa tie dve školy striedajú, t. j. že v jednej trvá vyučovanie od 8 hod. do 1 hod. 5 minút, a v druhej od 1 hod. 30 min. do 6 hod. 30 min. večer v tej istej budove a v tých istých učebných sieňach, avšak budova ani takto nestačí, takže sú mimo toho ešte triedy kočovné, ktoré stále menia učebné siene tam, kde pre telocvik alebo z inej príčiny je sieň prázdna.

Tento nemožný stav dal bratislavskému referátu ministerstva školstva podnet k tomu, aby on sám urobil kroky v záujme lepšieho umiestenia školy; mesto ponúklo zdarma pozemok, ale otázka preca nebola vyriešená stavbou, ale s poukazom na úsporné opatrenia bolo bratislavským rodičom i školskému referátu sľúbené, že škola bude umiestená v Kozej ulici v budove starej sedrie po jej vyprázdnení.

Avšak ministerstvo školstva mieni a krajinský úrad mení. Čo sa stalo? Keď sedriálna budova bola z väčšej časti uvolnená, lebo súd presťahoval sa do nového justičného palácu, obsadil valnú časť uvoľnených miestností bez vedomia školského referátu zemský úrad svojím XI. oddelením, a to skupinami 25, 26a a 26b, a pre školu nechal len 4 siene, čo je pre 168 žiakov málo. I tieto siene boly dané škole v mieste, kde žiaci musia sa zdržovať v pitvoroch s väzňami, ktorých tam k výslechu privádzajú a odvádzajú a ktorí ešte sú vo väznici, ponechanej v budove.

Z rozpočtovej položky 1 1/2 mil. Kč je síce na adaptáciu zaradené 400 000 Kč, avšak v dôsledku jednania krajinského úradu nemohla by byť zahájená adaptácia celej budovy; tejto situácii treba tedy odpomôcť, tu však ani postupná prestavba a adaptácia nevyhovie účelu. Tento nemožný stav nemožno trpeť už ani preto, lebo už tohoto roku bolo treba pri zápisu odmietnuť sto žiakov pre nedostatek miesta a táto cifra sa nabudúce zdvojnásobí. Jediným riešením tejto otázky by bolo, keby bola prevedená adaptácia celej budovy v r. 1936; ináče bude nutno nezbytne sa postarať o iné umiestenie školy.

Takýchto otázok je veľa. Veľká časť žiactva gymnázia v Nových Zámkoch chodí do židovskej ľudovej školy. Tohoto roku dostavily sa nové ťažkosti, avšak v rozpočte preca nie je postarané o rozšírenie budovy.

Nádražie v Nových Zámkoch je v hanobnom stave. Cestujúci čakajú v akejsi uličke v suchu, daždi a blate pod špatnou strechou, ale táto sa neopravuje. (Sen. dr Žiška [maďarsky]: Nuž a žilinské nádražie je lepšie?) Aj to je zanedbané.

O tom, že maďarské divadelníctvo je zo štátneho rozpačtu vynechané, premluvil už môj predrečník.

Na výstavbu prístavu v Komárne bolo vynaložené veľa peňazí a tým sa stalo, že sa nezamestnanosť následkom toho zmiernila. Preca však musíme videť, že v prístave sotva sú nejakí robotníci zamestnaní, a tí, čo tam sú, dovezení sú ta z ďaleka, zo zemí historických. Je prirodzeným naším požiadavkom, aby štátne a štátom subvencované podniky zamestnávaly čo najviac robotníkov a aby týchto robotníkov braly výlučne z miestnych alebo aspoň z okolitých nezamestnaných. Je tam dosť i odborných robotníkov a ak nie, nuž raz sa už musí začať i s odborným vzdelávaním tamojšich. Je to nezbytný požiadavok.

Ale priamo absurdum je, že sa od robotníkov požaduje preukaz o štátnom občianstve, hoci ináč nedostatok štátneho občianstva starých slovenských obyvateľov je privodený nedostačiteľnosťou zákona, nie však tým, že by to boli cudzozemci. Ale priamo neslýchané je jednanie, s ktorým sa potkávame v Bratislave, že mesto chcelo núdzovým robotníkom vyplatiť ich oprávnenú mzdu podľa kolektívnej smluvy, avšak ministerstvo vnútra, to nepovolilo.

Musím sa ešte zmieniť o všeobecne špatnom umiestení súdov na Slovensku, o čom už kol. Hokky včera prehovoril vo spojitosti s okresným súdom v Sevľuši, ale stejne skvelou ukázkou po tejto stránke je tiež okresný súd v Nových Zámkoch, ktorého miestnosti sú už asi 400 rokov staré a napriek jeho obrovskej frekvencii a napriek tomu, že tlačenica na tmavom klenutom pitvore, ktorý je jediným spoločným miestom pre strany, advokátov a súd. znalcov, je nielen nezdravá, ale vzhľadom na blízkosť strmého a špatného schodišťa i životu nebezpečná, z vyšších miest nebolo postarané o vhodnejšie umiestenie.

Musíme učiniť predmetom kritiky i to, že - prez všetky hlučne hlásané zásady demokracie - autonomné sväzy, ktoré už dávno boly na Slovensku, nielen že sa nebudujú a nerozmnožujú, ale rad-radom sa zrušujú, a obnovenie autonomie stále sa zameškáva, ač v demokratickej republike neľze to ničím odôvodniť. Nemyslím tu v prvom rade na obce, ale na advokátsku komoru, ktorá ma menovaný výbor, čo už samo charakterizuje absurdnosť situácie: výbor, ktorý je menovaný; v tomto par excellence z právnikov skladajúcom sa sbore ešte ani v 17. roku republiky nemôže sa uplatniť právo demokratické, a jestliže už ani medzi právnikmi nemôže dojsť k platnosti, čo tu máme očakávať v kruhoch laického obecenstva? To isté vidíme u iných sväzoch: u komôr, nemocenských pokladníc a iných spolkov.

Najvýznačnejšou oblasťou štátnych investícií dnešnej doby je vybudovanie vhodnej silničnej sieti. Proti zemiam historickým je Slovensko po tejto stránke hrozne pozadu, o čom sa každý môže presvedčiť jediným pohľadom na mapu tejto časti štátu. Príčina toho tkvie zväčša v rôznosti silničného práva zemí štátu a toto právo po zrušení žúp nebolo vhodne upravené. V starom Uhorsku totiž silnice boly z najväčšej časti cestami župnými a nie štátnymi, a okrených silníc vôbec nebolo. Po zrušení žúp pripadly všetky župné cesty na ťarchu rozpočtu krajiny, ktorá ani jestvujúce cesty nemôže náležite upravovať, tým menej môže stavať cesty nové podľa miery potreby. Je tedy nezbytné, aby čo do otázky silničnej bolo so zemiami stejným právem nakladané, totiž aby patričná kvóta krajinských ciest na Slovensku bola inkamerováná.

A tu nemôžem nechať bezo slova, že i štátne silnice sa opravujú podľa nesprávnej metody, lebo s hľadiska úspornosti používa sa pri opravách systém makadamový, čo už dnešným dopravným pomerom a ich požiadavkom nevyhovuje, silnica, je do dvoch rokov zasa rozbitá a musí sa znova spravovať. To tedy nie je úspornosť, leč márnostratnosť. O tom už ani nehovorím, že zamýšľa-li sa oprava niektorej cesty, čaká sa s tým zpravidla tak dlho, až je dotyčná cesta úplne neschodná.

Tu sa musím zmieniť o tom, že u Villachu v Italii a u Vratislave v Nemecku zaviedli nový systém do stavby silníc. Silnice dlaždia drevom. Systém je vraj dobrý a lacný. U nás by to bolo prvotriednym záujmom, lebo by to bola príležitosť vzkriesiť takmer mrtvý už obchod s drevom na Slovensku.

Rovnako tak nezbytným požiadavkom je dobrá úprava zemedelských dlhov, aby i gazdom bolo úplne pomožené, ale aby ani banky neboly zničené. I tu požadujeme samozrejmo úplnú rovnosť a rovnoprávnosť bez rozdielu zemí a národností.

Z iného komplexu našich krívd nemôžem nechať bezo zmienky, že na Slovensku okrem vecí špionážnych je tiež veľa pokračovaní podľa zákona na ochranu republiky, ktoré sú vedené proti Maďarom bez dôvodu príliš ostro. Z čoho sa to dá odvodiť, to vyložil podrobne kol. dr Pajor v rozpočtovom výbore. Aniž by som sa šíril o podrobnostiach, žiadam pána ministra spravedlnosti, aby štát. zástupcami a vyšetrujúcimi sudcami vo veciach podľa zákona, na ochranu republiky ustanovoval len pánov skúsenejšich, ktorých predchádzajúca prax poskytuje bázu, že niektoré zbytočné veci už v štádiu vyhľadávania alebo vyšetrovania zastavia.

Veľmi žiaducné by bolo sostavovať zvláštny štatistický výkaz v tom, koľko takýchto vecí bolo zrušené behom vyhľadávania a vyšetrovania, lebo takéto veci podľa našich doterajšich skúseností proprechodia bez výnimky všetky inštancie, ač republika naozaj nemôže potrebovať, aby jej súdni činitelia boli pre prejavy prostých ľudí, učinené zväčša v podnapilom stave a ani vážne nemyslené, zabremenení prácou a aby ešte pritom sa použilo trestov pomerne veľmi prísnych. Veď zväčša vyhľadávanie má už svoje odstrašujúce účinky, ktorými sa tieto príliš ostré rozsudky vlastne odôvoďňujú.