Přítomni: Místopředsedové: Donát, dr Hruban.

Zapisovatelé: Kianička, Pázmán.

Celkem přítomno 106 členů podle presenční listiny.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Bartoušek; jeho zástupce dr Fritsch.

Místopředseda Donát zahájil schůzi v 11 hodin 20 minut.

obdrželi: na dnešní schůzi sen. Časný, Paulus; na dnes a zítra sen. dr inž. Botto, dr Buday, dr Heller, Stodola.

Místopředseda Donát konstatoval, že senát je způsobilý se usnášeti, a senát přijal jeho návrh, aby byly dány zdravotní dovolené: sen. Měchurovi do 10. července t. r., sen. dr Štefánkovi prodloužena o 14 dnů, sen. Enhuberovi do 5. července t. r.

Usnesení posl. sněmovny tisky 522, 523 - přikázána výboru rozpočtovému, jemuž uloženo podati zprávu do nejblíže příští schůze.

Návrhy tisky 517 až 520 - přikázány výboru iniciativnímu.

Zprávy tisky 508, 509, 511 až 516.

Odpovědi tisk 503/1 až 503/4.

Zápis o 80. schůzi senátu NSRČs.

o 82. a 83. schůzi NSRČs byly schváleny podle §u 72 jedn. řádu.

Místopředseda Donát (zvoní): Budeme projednávati pořad schůze, a to nejprve odst. 1 pořadu:

Zpravodajem za výbor kulturní jest pan sen. Nentvich, za výbor rozpočtový pan sen. Šelmec.

Prosím pana zpravodaje sen. Nentvicha, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Nentvich: Slávny senát!

Vládny návrh zákona o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach, prijatý a schválený posl. snemovňou, je splnením dávneho žeľania Slovenska, tlmočeného povolanými činiteľmi hneď od počiatku našej samostatnosti. Volanie po doplnení slovenského školstva vysokým učením smeru technického stáva sa stále hlasnejšie a dôraznejšie. Keďže sa tomuto požiadavku teraz vyhovuje, je to dôkazom sústavnej pečlivosti vlády republiky o kultúrne aj hospodárske povznesenie východnej časti štátu, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vysoké školstvo na Slovensku, reprezentované doteraz univerzitou Komenského v Bratislave, okrem dvoch samostatných fakúlt teologických, doplnené novým vysokým učením technickým, stáva sa tak úplným vrcholným článkom školskej organizácie slovenskej a vyrovnáva sa aj v tomto smere historickým zemiam. Slovensko bude mať všetky typy školské počínajúc školstvom národným a končiac školami vysokými. Uvážime-li, že do prevratu nemalo ani jedinej slovenskej školy meštianskej, strednej alebo odbornej, poznáme ohromný pokrok, ktorý za 20 rokov republiky bol tu vykonaný.

V dobe prevratu bola na území Slovenska len jedna vysoká škola, celkom ešte nedobudovaná univerzita Alžbetina v Bratislave, samozrejme maďarská, založená v dobe svetovej vojny. Iné učelištia rázu vysokoškolského na území Slovenska neboly v skutočnosti školami vysokými. Tieto akademie boly len nižšie typy vysokých škôl, slúžiace len praktickej výchove, hlavne úradníctva. Nesledovaly vyšších cieľov vedeckých a neboly rovnocenné univerzitným fakultám alebo vysokým školám technickým. Nemaly práva konať rigoráza a udeľovat doktoráty. Ich profesori neboli síly habilitované a ich slúžobné požitky nerovnaly sa platom vysokoškolských profesorov. Poslucháči mohli prestúpiť na univerzitu alebo techniku. Štátne akademie boly právnická a hospodárska v Košiciach, ďalej vysoká škola pre baníctvo a lesníctvo v Banskej Štiavnici. Súkromné akademie boly dve cirkevné, právnická a teologická evanjelická augsburského vyznania v Prešove. Univerzita Alžbetina bola zrušená zákonom č. 375/1919, ktorým bola zriadená univerzita slovenská. Ostatné školy za vysoké označované sa vysťahovaly do Maďarska, alebo boly zrušené. Posledná, právnická akademia v Košiciach, ukončila své jestvovanie študijným rokom 1921/1922.

Snahy zriadiť na Slovensku vysokú školu technického smeru datujú sa od samotného počiatku samostatného štátu. Už r. 1919 minister s plnou mocou pre správu Slovenska poveril profesora brnenskej techniky inž. M. Ursínyho študovaním otázky zriadenia takejto školy na Slovensku. Spolok akademikov v Brne "Kriváň" predložil ministerstvu školstva a nár. osvety rezolúciu za zriadenie tejto školy. Ministerstvo samo začalo r. 1920 vyšetrovať pomery a okolnosti, ktoré by zriadenie techniky opodstatňovaly. Prof. Ursíny v súhlase so slovenskými odbočkami spolku inženierov a architektov, spolkami slovenských akademikov a rezolúciami rôznych korporácií a samosprávnych sväzkov doporučil zriadenie techniky na Slovensku a za jej sídlo navrhol Košice. Minister s plnou mocou pre správu Slovenska prípisom zo dňa 29. januára 1920 oznámil, že sa technika v Košiciach otvorí r. 1921. Ministerstvo školstva a nár. osvety navrhlo zadeliť na tento cieľ do štátneho rozpočtu na r. 1921 čiastku 1 mil. Kč. Anketa ministerstva školstva a nár. osvety doporučila dňa 25. júna 1920, tedy pred 17 rokmi, zriadiť túto vysokú školu v Košiciach. K realizovaniu týchto podnetov však nedošlo.

Aby ministerstvo zemedelstva získalo väčší počet technikov Slovákov, zriadilo r. 1921 zvláštny fond 1 mil. Kč na podporu poslucháčov vysokých škôl technických smeru, vodohospodárského a kultúrne-technického, keď sa títo zaviažu po skončení študií vstúpiť do štátnej zemedelsko-technickej služby. Ani táto pomoc nemala želaného výsledku.

Stále zrejmejší nedostatok kvalifikovaných odborných síl pre technickú službu všetkých odborov na Slovensku prinútil odpovedné kruhy, aby otázkou slovenskej techniky znova sa zaoberaly. Anketa v Košiciach r. 1920 za účasti zástupcov najširších kruhov záujemcov vypracovala podrobné memorandum, ktorým potrebu techniky v Košiciach náležite odôvodnila. V posl. snemovni podávajú sa návrhy na aktivovanie tejto vysokej školy. U príležitosti prejednávania návrhu zákona o úprave zememeričského inženierstva r. 1927 schvaľuje senát rezolúciu vyzývajúc vládu, aby čím rýchlejšie zriadila vysokú školu zememeričskú v Košiciach, a posl. snemovňa usnáša sa na rezolúcii, aby vysoká škola zememeričská zriadená bola v Bratislave v spojení s univerzitou alebo ako počiatok samostatnej slovenskej techniky. Poneváč sa nemohlo zriadenie ani tejto zememeričskej škody ihneď uskutočniť, urobilo ministerstvo školstva a nár. osvety opatrenie, že v svojom rozpočte zaistilo 50.000 Kč na 15 štipendií pre slovenských poslucháčov zememeričského inženierstva. Ani toto opatrenie sa neukázalo účinným a preto ministerstvo školstva a nár. osvety vypracovalo r. 1928 vládny návrh zákona o zriadení vysokej školy technickej a rozposlalo ho do medziministerského pripomienkového pokračovania. Ministrom školstva a nár. osvety bol vtedy p. dr Hodža. Navrhovaná škola mala byť umiestnená v Košiciach. Slovenská verejnosť otázku ďalej sledovala, ako je patrné z interpelácie inž. Nečasa a dr Dérera r. 1929 a ďalších návrhov v posl. snemovni podávaných, ako aj rezolúcií rôznych záujmových korporácií.

Otázkou slovenskej techniky zaoberalo sa, aj krajinské zastupiteľstvo slovenské, ktoré dňa 30. októbra 1930 urobilo konkretné uzavretie, že považuje za nezbytnú potrebu zriadiť na Slovensku čím skoršie vysokú školu smeru technického predbežne s odborami: 1. inženierske staviteľstvo smeru konštruktívneho a dopravného, 2. inženierske staviteľstvo smeru vodohospodárskeho a kultúrneho, 3. zememeričské inženierstvo.

Potrebu vysokej školy technickej na Slovensku podrobne odôvodnilo výčtom všetkých technických úkolov, ktoré treba v blízkej budúcnosti riešiť, nemá-li byť vývoj hospodársko-technického a kultúrneho života na Slovensku hatený. Je to výstavba, doplnenie a preorientovanie komunikačnej sieti, výstavba niekoľko tisíc budov školských pre umiestnenie úradov, pohraničnej stráže, nemocníc, výstavba podnikov na využitie vodných síl, hradenie bystrín a úprava vodných tokov, meliorácia cca 1¹/₄ mil. ha zemedelskej pôdy, komasácia pozemkov na ploche takmer 2 mil. ha a iné. Vážnym hospodárskym problémom Slovenska je ďalej úprava a doplnenie pozemkového katastru a tým podmienenej právnej istoty pozemkovej držby. K zdolaniu týchto úkolov javí sa naprostý nedostatok technických síl. Nebolo uchádzačov, aby sa mohol obsadiť celkový počet systemizovaných miest inženierov v štátnej službe stavebnej, zemedelsko-technickej a zememeričskej. Nedostatok technikov na Slovensku spôsobil zemi Slovenskej škodu aj tým, že nemohly byť technicky pripravené projekty dotované z prídelov fondov silničného a vodohospodárskeho.

Aby zvýšeniu počtu študujúcich technikov napomohol, minister školstva a národnej osvety dr Dérer zaraďuje do rozpočtu svojho rezortu čiastku ¹/₂ mil. Kč na štipendiá pre poslucháčov technických vysokých škôl východného Slovenska.

Roky ťažkej krízy hospodárskej a neutešený stav štátnej pokladnice zapríčinily, že k aktivovaniu techniky na Slovensku nedošlo. Len čo sa stav štátnych financií polepšil, započaly počiatkom r. 1936 nové verejné akcie za zriadenie žiadanej vysokej školy. Návrhy jednotné v cieli lišily sa len v určení odborov, ktoré by nová škola mala z počiatku obsahovať. Nikdy nechýbalo inženierske staviteľstvo oboch smerov a zememeričské inženierstvo. Súčasne ozýva sa aj na Podkarpatskej Rusi študentstvo, žiadajúc univerzitu s dvoma fakultami a zriadenie techniky v Košiciach ako spoločnej pre Podkarpatskú Rus a Slovensko. Požiadavok študujúcej mládeže je podporovaný kultúrnym a osvetovým strediskom podkarpatoruským, spolkom A. V. Duchnovič v Užhorode. Aj ostatná najväčšia manifestácia usporiadaná v novembri 1936 národohospodárskou župou východoslovenskou v Košiciach za početnej účasti zástupcov okresov a miest slovenských i podkarpatoruských usniesla sa na požiadavku zriadiť túto školu už počiatkom študijného roku 1937/38 v Košiciach s tými istými odborami, ktoré doporučilo už v r. 1930 zastupiteľstvo krajiny slovenskej. Má to byť prvou etapou postupného vybudovania úplnej techniky. Ďalšie odbory majú byť zriadené vo dvoch etapách, a to tak, že by v druhej etape zriadené boly odbory pre lesné inženierstvo s chemicko-technickým odborom pre výskum a zpracovanie dreva a odbor ďalší zemedelského inženierstva. V tretej etape malo by dojsť k doplneniu ostatných odborov.

Odlišné názory o tom, ktoré odbory by maly byť najsamprv zriadené a v akom smere malo by sa postupovať pri doplňovaní ďalších odborov, pohly ministerstvo školstva a nár. osvety k svolaniu ankety odborných znalcov a popredných činiteľov hospodárskeho života Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Porada mala návrhy sjednotiť a vysloviť sa, čo treba podujať, aby nová škola čím skoršie mohla byť do života uvedená, pokiaľ to dostupné prostriedky zariaďovacie a ubikačné dovoľujú. Anketa v novembri 1936 v Bratislave mala zistiť, či sa a do akej miery zmenily predpoklady, ktoré boly dôvodom pôvodnej osnovy ministerstva školstva a národnej osvety z r. 1928 a usnesenia krajinského zastupiteľstva slovenského z r. 1930

Anketa potvrdila, že dôvody vtedy uvádzané v neztenčenej miere sú platné. Pri zisťovaní počtu slovenských poslucháčov na terajších školách technických bolo konštatované, že ich počet od prevratu stále stúpa a v posledných rokoch sa na istej výške ustálil. V študijnom roku 1920/1921 bolo na všetkých školách rázu technického zapísaných 672 poslucháčov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi, z tých len 198 Slovákov. V terajšom študijnom roku je všetkých 558 a z tých 384 národnosti slovenskej. V minulom roku bolo všetkých študujúcich 584, z toho 377 Slovákov, z ktorých 269 študovalo v Čechách, 104 v Brne a 4 na technikách nemeckých. Je z toho patrné, že študujúci z východu a stredu Slovenska inklinujú viac do Prahy, z juhu do Brna. Rozhodujúci vliv má tu asi železničné spojenie.

Výsledok ankety vo shode s pôvodným návrhom ministerstva školstva a nár. osvety aj usnesením krajinského zastupiteľstva v Bratislave potvrdzuje, že sa javí naliehavá potreba zriadiť na Slovensku čím skoršie vysokú školu technického rázu a budovať ju po etapách podľa skutočnej potreby.

V prvej etape má byť zriadené oddelenie 1. inženierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, 2. inženierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho, 3. zememeričského inženierstva, čo sa predloženou osnovou uskutočňuje a vyčerpáva.

V druhej etape má sa zriadiť oddelenie chemického inženierstva so zvláštnym zreteľom k technologii dreva a jeho produktov, oddelenie lesného inženierstva a ďalej zemedelského inženierstva. V tretej etape ostatné študijné odbory, rešp. oddelenia v poradí, ak toho bude treba.

Je zrejmé, že predloženou osnovou zákona, ktorá shodne s usnesením krajinského zastupiteľstva, citovanou anketou a manifestačnými prejavmi rôznych významných korporácií

aktivuje prvú časť programu budovania slovenskej techniky, vychádza sa v ústrety najaktuálnejším hospodárskym a v súvise s nimi aj kultúrnym potrebám Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Ako každá vysoká škola stáva sa strediskom pokroku a intenzívneho rozvoja života hospodárskeho aj národného, ohniskom kultúrneho usilovania v širokom okruhu, uplatní sa aj táto škola technická. Vyskytla sa otázka zdánlive ťažko riešiteľná, kde má byť nová vysoká škola umiestnená. Prihlásila sa Bratislava ako hlavné mesto krajiny a sídlo univerzity a dvoch teologických fakúlt a početných inštitúcií vedeckých, priemyselných a obchodných, o ktoré by sa škola v budúcnosti mohla opierať. Aj iné mestá sa prihlásily. Vládny návrh určuje za sídlo budúcej techniky Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska, hospodárske aj kultúrne centrum východnej polovice tejto zeme, ktoré svojou polohou, rozvitým hospodárskym životom a vzdelanostnou úrovňou je predurčené stať sa druhým hlavným mestom zeme. Technika neslúži iba výchove technicky zdatného dorastu, ale vytvára aj všeobecné kultúrne stredisko, kde sa všetky složky kultúrneho usilovania národa sústreďujú. Takéto centrum východným oblastiam republiky chýbalo, veď od Olomúca na východ nebolo doteraz vysokej školy. Nová škola bude takým koncentračným bodom pre východ Slovenska a Podkarpatskú Rus.

Pri voľbe Košíc za sídlo budúcej novej vysokej školy boly rozhodujúce okolnosti, ktoré jej priaznivý rozvoj zaručujú. Mesto, ktoré v najbližšej dobe bude mať do 80.000 obyvateľov, je súčasne miestom početných škôl stredných aj odborných. Má jednu z troch teraz na Slovensku jestvujúcich škôl reálnych a zaisťuje už aj tým väčší počet študujúceho technického dorastu. Košice sú aj sídlom dobre vybavenej vyššej školy hospodárskej s rozsiahlym zemedelským gazdovstvom a cvičným liehovarom. Škola táto môže byť základom odboru zemedelského inženierstva. Ministerstvo zemedelstva zriadilo tu aj výzkumné zemedelské ústavy. Pre budúce študijné oddelenie lesníckeho inženierstva zaručuje mesto dostatočne veľkú plochu zo svojho lesného majetku, takže aktivovanie ďalších žiadaných študijných odborov v druhej etape budovania bude veľmi usnadnené a uľahčené.

Košice už teraz sú kultúrnym centrom východnej polovice Slovenska a veľkou príťažlivosťou na blízku Podkarpatskú Rus. Stále divadlo, početné vedecké a umelecké krúžky a sdruženia utvárajú prostredie takmer veľkomestské, takže slovenský študent z vidieckeho ústavu najde tu všetko, čo mu bársktoré veľké mesto môže poskytnúť. Aj pomoc sociálnu tu najde. Je tu krajinský študentský internát pre 350 študujúcich, kde za lacný groš najde zdravé bydlenie a dobré zaopatrenie. O hmotnú podporu nemajetných pečuje niekoľko spolkov dobročinných, ktoré svoju pečlivosť rozšíria aj na vysokoškolákov. Aj budúci profesori, ktorým bude sverená úloha budovať školu po stránke vedeckej tak, aby sa vyrovnala druhým technickým vysokým školám republiky a čím skôr dosiahla europskej úrovne, najdú tu podpory svojho usilovania. Bohatá vedecká knižnica, pozostatok to bývalej právnickej akademie, zámerne doplňovaná nákupom najnovších vedeckých diel technického smeru, bude hneď z počiatku pomôckou, ktorú nemožno podceňovať. Bude len otázkou výberu zdatných, vedecky na svetovej úrovni stojacích učiteľských síl, aby sa nová technika stala skutočným ohniskom badateľskej činnosti a dala tým popud k uvoľneniu nových hospodárskych a kultúrnych síl a zdrojov, čo od nej nielen slovenský národ, ale aj celá republika očakává. Veď len technický odborník, inženier, je tvorcom nových hospodárskych hodnôt, ktorými prispieva k rozmnoženiu národného imania a jeho zabezpečením zaisťuje aj politickú slobodu a neodvislosť obyvateľstva. Jej pôsobením zmnožia sa možnosti obrany štátu a jeho odolnosti naproti všetkým zahraničným protivníkom.

Naše techniky maly vždy veľmi dobrú povesť aj za hranicami. Ich absolventi nachádzali umiestnenie v celom svete a vždy sa osvedčili nielen ako zdatní odborníci, ale aj ako účinní propagátori našich hospodárskych a kultúrnych stykov s cudzinou. Majú zásluhu, že naše priemyselné výrobky ich pomocou zdárne súťažia na svetovom trhu s výrobkami veľkých technicky pokročilých štátov. Ďalším svedectvom jakosti našich techník je okolnosť, že sú vyhľadávané početnými poslucháčmi zo zahraničia, ktorí tu rádi študujú. Kým na československých univerzitách bolo v školskom roku 1934/35 zapísaných len 3% cudzincov, bol ich počet na českých technikách takmer trojnásobný, to je 8,4%, na všetkých univerzitách republiky spolu 4,1%, na technikách spolu 13,5%. Títo cudzinci po návrate do svojich vlastí nezabúdajú na nás a súc postavení na odpovedné miesta; praktického života svojho národa usnadňujú naše styky s nimi.

Dúfame, že sa plne podarí učiteľom, ktorým vnútorné budovanie novej školy bude sverené, dosiahnuť toho, že kvalitou ich vedeckej aj výchovnej činnosti sa táto stane ďalším článkom na ceste rozvoja našich stykov s cudzinou a propagátorom našej vedy a technickej zdatnosti na poli medzinárodnom. Potrebný počet poslucháčov techník dá sa zaistiť prehĺbením ich prípravy na školách reálnych tým, že by sa terajšie 7triedne reálky doplnily na 8triedne. Je faktom, že reálka zaručuje účelnejšiu prípravu pre technické štúdium ako ktorýkoľvek iný typ strednej školy. Bolo by len na prospech nášmu hospodárskemu životu, keby mládež sa viac venovala štúdiu technickému. 8triedna reálka mala by byť čím skoršie zavedená. Rušenie jestvujúcich škôl reálnych a ich premena na reálne gymnáziá nie je cestou, ktorá by v nás budila smysel pre praktické dráhy životné, ktorých nám toľko beztak chýba. Veď už teraz klesol počet reálnych škôl v republike len na ¹/₆ počtu gymnázií.

Jedno tu treba zdôrazniť: Aby štúdium na technike bolo viac abiturientmi stredných škôl vyhľadávané, je treba dať technickému dorastu do výhľadu lepšie materiálne zabezpečenie.

Je smutným faktom, že inženieri takmer všetkých odborov majú v štátnej aj verejnej službe v srovnaní s právnikmi položenie relativne nepriaznivejšie ako čo do počtu systemizovaných miest, tak aj čo do možností postupových. Menovite ministerstvo verejných prác a ministerstvo zemedelstva majú nedostatočný personálny stav technikov, aby mohly zavčas a zodpovedným spôsobom končiť úkoly, ktorých riešenie javí sa naliehavým a ktoré pri nedostačujúcom počte technického úradníctva nemôžu byť zavčas pripravené, čím vznikajú veľké škody. Takéto pomery javia sa aj u krajinských úradov. Krajinský úrad v Bratislave uvádza katastrofálny nedostatok uchádzačov o miesta inženierov v štátnej službe za príčinu, prečo pôvodne systemizovaný počet miest bol pri novej systemizácii r. 1927 podstatne snížený. Miesto výhodnejšej systemizácie rozmnožením miest vo vyšších stupňoch platových snižuje sa počet miest vôbec a tak sú od štúdia technického odradení aj tí, ktorí by sa mu eventuálne boli venovali. Postup naprosto zvrátený.

Poneváč počet systemizovaných miest inženierskych nevystačuje, prijímajú sa potrebné

sily smluvné. Sú síce čo do slúžobných požitkov postavení na roveň úradníctvu pragmatikálnemu, ale chýba im pocit istoty o trvaní ich služby, čo iste k zdaru ich výkonov neprispieva. Keď sú konečne preberaní na uvoľnené miesta systemizované, čo sa často po viacročnej, niekedy až 7ročnej službe v smluvnom pomere ztrávenej, stáva, sú hmotne poškodení tým, že sú menovaní čakateľmi a pri definitívnom ustanovení sa doba smluvného pomeru v celom rozsahu nezapočítava. Sú prípady, že plne kvalifikovaný inženier je prijatý do štátnej služby s počiatočným platom 160 Kč týždne, tedy 640 Kč mesačne. To je stav neudržiteľný a štátu nedôstojný, keď sa výkon zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním oceňuje nižšou odmenou ako počiatočníka kategorie so vzdelaním školy ľudovej. Nie je preto čudné, nedostáva-li sa technikov. Inštitúcia smluvných technických síl úradnickych mala by byť odstránená. Potrebný počet ich v štátnej a verejnej službe mal by byť zaistený riadnou a relatívne výhodnou systemizáciou.

Rozvoj hospodárskeho života môže nastať len v dôsledku činnosti technika. Len táto nám priblíži a otvorí nové zdroje hospodárskeho blahobytu vo všetkých jeho formách. Je povinnosťou štátu, aby tejto činnosti napomáhal rozmnožením miest systemizovaných na mieru skutočne potrebnú a upustil v štátnych službách od zamestnávania smluvných síl technických. Ako nedostatočné je opatrenie štátnej správy v tomto smere, ukáže nám príklad v rozpočte ministerstva zemedelstva v oddiele výskumníctva.

Úkoly zemedelského výskumníctva sú dľa diela dr ing. Reicha, sekčného šéfa ministerstva, "Prameny a základy zemědělského pokroku v ČSR," stručne vytýčené takto: Dôležitou složkou činnosti výskumných ústavov zemedelských je, s ohľadom na nižšiu kultúrnu vyspelosť slovenského a zvlášť podkarpatoruského zemedelca, kontrola pomocných látok v zemedelstve používaných, lebo chráni pred nesvedomitými výrobcami a obchodníkmi, jednak usnadňuje racionálne hospodárenie. Zvlášť kontrola obchodu strojenými hnojivami a jadrnými krmivami vyžaduje stálej pozornosti úradov. Dôležitosť odbornej kontroly v živočišnej produkcii dokazujú výsledky chlievskej a užitkovej kontroly. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na rozdiel od historických zemí je zemedelec chránený zákonom pred nereelným obchodom výrobnými a pomocnými látkami, platí tu teda verejná kontrola. Táto vykonáva svoj blahodárny vliv aj na zvýšenie výroby zemedelskej, lebo chráni zemedelca pred hospodárskymi a výrobnými škodami.

Výskumné ústavy zemedelské sú úradným kompetentným činiteľom pre skúšanie a posudzovanie všetkých zemedelských výrobkov, pomocných látok pre zemedelskú výrobu, prostriedkov na ochranu rastlín ako aj všetkých potravín a niektorých predmetov dennej spotreby.

Organizačný a pracovný program zemedelského výskumníctva zvlášť na Slovensku a Podkarpatskej Rusi je obsiahly, lebo zbýva vykonať ešte veľa práce. V šírení zemedelského pokroku v budúcich rokoch pripadá mu úkol zvlášť odpovedný a preto zaslúži si aj podpory verejnej mienky a primeraného vyššieho rozpočtu, najmä lepšej úpravy systemizácie a postupovej, aby mal dostatok pracovníkov a mohol tak svoje úkoly s úspechom zdolávať. A k zdolaniu tejto významnej a odpovednej úlohy má ministerstvo celkom 152 rozpočtove krytých miest, z ktorých plná polovica - 74 - je v najnižšej, šiestej platovej stupnici. Na základe vládneho nariadenia o úsporných opatreniach je z nich ešte 10% neobsadených, takže skutočný počet zaplnených miest je iba 135. Aké výhľady do budúcnosti má taký zamestnanec inženier, je snadné si predstaviť. To nemôže lákať k štúdiu techniky ani ku vstupu do štátnej služby. Tu treba spraviť nápravu. Potom o študujúci dorast vysokých škôl technických netreba mať obavy.

Aktivovanie techniky na Slovensku, navrhovanou osnovou zákona uskutočňované, bude pozdravené radostným súhlasom všetkého slovenského ľudu a sprevádzané jeho vďačnosťou republike. Doplnením vysokého školstva na Slovensku vysokým učením technickým stavia sa Slovensko na roveň českým zemiam a otvára si neobmedzené možnosti pokroku hospodárskeho aj kultúrneho. Myslím, že hovorím zo srdca všetkých Slovákov, vyslovím-li vláde úprimnú vďaku za tento čin v presvedčení, že zriaďovanie ďalších študijných odborov bude sa uskutočňovať s urýchlením, ako budú pomery vyžadovať. Je to i známka vnútornej sily a vedomia bezpečnosti republiky, keď sa uprostred politickej neistoty Europy odhodláva zriaďovať novú vysokú školu, určenú službám mieru. Republika podáva celému svetu nový dôkaz svojho úsilia, pracovať v službách demokracie na diele mieru a konsolidácie, usilovať o rozvoj svojho obyvateľstva v kľude a pokoji.

Kultúrny výbor prejednal predloženú osnovu zákona v svojom zasadnutí dňa 15. júna t. r. Uvažoval aj o rezolúciách prijatých posl. snemovňou a prehlásil svoj súhlas s nimi. Menovite vyslovil živý súhlas s požiadavkom, aby v najbližšej dobe bol predložený zákon o zavedení osemsemestrového štúdia zememeričského inženierstva na tejto škole a s rozšírením jeho platnosti na všetky druhé vysoké školy technické. Okrem rezolúcií posl. snemovňou schválených prijal výbor ešte rezolúciu ďalšiu.

Kultúrny výbor doporučuje, aby slávny senát schválil osnovu zákona o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach v znení, usnesenom snemovňou poslaneckou, tisk 473, a schválil aj kultúrnym výborom prijaté rezolúcie. (Potlesk.)

Místopředseda Donát (zvoní): Za výbor rozpočtový je zpravodajem pan sen. Šelmec. Prosím, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Šelmec: Slávny senát!

Rozpočtový výbor senátu zaoberal sa usnesením posl. snemovne o vládnom návrhu zákona, ktorým sa v Košiciach zriaďuje vysoká škola technická dr Miloslava Rastislava Štefánika.

Rozpočtový výbor senátu vrele víta toto usnesenie, lebo vidí v zriadení vysokej školy technickej v Košiciach vzácny a prenikavý impuls pre rýchly a dôkladný vývoj zemedelsko-technicko-kultúrnych pomerov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, kde budúcu odbornú generáciu čaká celé množstvo hospodárskych problémov, aby sa vyriešily v záujme vyrovnania hospodársko-kultúrnych rozdielov medzi nimi a medzi západnými zemiami republiky.

Myšlienka zriadenia vysokej školy technickej v Košiciach vyšla z najdôležitejších potrieb Slovenska. Podľa štatistiky z r. 1930 malo Slovensko 3,329.793 obyvateľov; z toho bolo v zemedelstve zamestnaných 1,892.042, t. j. 56,8% obyvateľov, v priemysle pracovalo 635.004, t. j. 19,01% obyvateľov, a ostatok sa rozdelil medzi inými povolaniami. Celková plošná výmera Slovenska je 4,687.620 ha pôdy. Hlavné kultúry zemedelské činia 2,862.109 ha celkovej pôdy. Nezemedelskej pôdy je 1,825.570 ha. Vychodiac z tejto štatistiky poznávame, že najdôležitejšou potrebou Slovenska a Podkarpatskej Rusi, kde sú v prospech zemedelstva rozdiele ešte väčšie, je rozkvet a rozvoj zemedelského hospodárstva. Konštatujem, že pôda, ktorá sa na Slovensku a Podkarpatskej Rusi obrába, nemá toho významu, ako má pôda v západných zemiach, kde ona zemedelsko-technicko-kultúrne je zdokonalená. V dôsledku tohoto nedostatku nezabezpečuje na nej pracujúcemu obyvateľstvu hospodársky a kultúrne tú úroveň, ktorú by si zemedelstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi za svoju usilovnosť a pracovitosť zaslúžilo.

Aj keď uznáme, že sa na východe republiky prevádzaly meliorácie a stavby vo veľkom rozsahu a s veľkým nákladom, musíme prehlásiť, že všetko, čo sa previedlo, je len malou čiastkou úloh, ktoré sa v budúcnosti majú na východe republiky vyriešiť. Hlavnou úlohou je tam zmeliorovať a rozšíriť kultúrnu plochu, zvýšiť jej výnos a tak povzniesť životnú úroveň celého obyvateľstva.

Podľa výpočtov a projektov zemedelsko-technickej služby treba na Slovensku rozšíriť a zlepšiť 40 % celkovej roľnícky obrábanej plochy. K tomu je treba 4¹/₂ miliard Kč investície. Za tento obnos by sa meliorovalo, regulovalo, komasovalo a previedla by sa katastrálna práca, prepotrebná pre zvýšenie úverovej schopnosti slovenského a podkarpatoruského roľníka. Niet pochyby, že práve tieto pomery a hospodárske nedostatky slúžily vážnym dôvodom pre to, aby vláda navrhla zriadenie vysokej školy technickej v Košiciach, v centre územia východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Práve na tomto území najde budúca technika možnosť tvorčivej, badateľskej a propagačnej práce.