Náš štátný rozpočet pre budúci rok je jasným diagramatickým obrazom o finančných potrebách našej republiky, ktoré sa musia, chápať podľa najvyššieho záujmu bezpečnosti štátu. Na tomto fakte sa dnes meniť nič nedá. Nebudeme to my, ktorí by sme prví prestali zbrojiť a prinášať obete na zabezpečenie našej samostatnosti. Neboli sme prví, ktorí sme začali zbrojiť, a preto nemusí to byť u nás, kde by sa začalo s odtrúbením. Všade sa hovorí, že svetový mier je v nebezpečí. Toto uznanie faktickej situácie medzinárodnej slúži k ospravedlneniu pre postup našej vlády a parlamentu pri sosťavovaní štátneho rozpočtu pre budúci správny rok.
Keby Europa a svet prežívaly epochu mierneho rozvoja, keby národy a štáty žily vedľa seba a medzi sebou loyálne a svorne, zaiste by sa i naša legislatíva mohla venovať mnohým iným a veľmi dôležitým úkolom štátnym. Hospodárske a kultúrne potreby sú ešte veľmi veľké, vyžadujú značné finančné obete a veľa času. V rozpočtovej debate vo výboroch a v plénach Národného shromaždenia sa na tieto potreby vždy poukazuje. Je úlohou štátu, aby sa vývojové diferencie medzi jednotlivými čiastkami republiky, ktoré majú korene v odlišných dejinách, v nerovnakých pomeroch geologických, geografických, kli matických, etnografických, sociálnych atď., miernily a odstraňovaly.
Pre vyrovnanie diferenčných záujmov vznikly v republike a najmä na Slovensku hospodárske sbory a regionálne sväzky, ktoré majú sbližovať a sjednoťovať obyvateľstvo štátu po každej stránke života.
Nech mi je dovolené s tohoto miesta konštatovať, že Slovensko a jeho obyvateľstvo nikdy by sa nedožilo uspokojenia, keby neboly vážne snahy vlády a zákonodarných sborov vyplniť všetky medzery, ktoré ešte i dnes zívajú tlamou vyhladovaného dravca. Ovšem aby sa odstránilo všetko závadné, k tomu potrebujeme zdroje. Dnes sme o tom presvedčení, že naše hospodárske, kultúrne a sociálne snahy nemôžu dosiahnuť žiadaného zrealizovania, lebo niet v tejto povážlivej dobe pre to ani voľných prostriedkov a niet pre to ani kvalifikovaných síl nadostač. Vieme dobre, že dnes sa musíme uskromniť a uspokojiť s nádejou na kľudnejšie časy.
Je však našou povinnosťou upozorniť vládu republiky a všetkých kompetentných a hospodárskych činiteľov štátu, že máme na Slovensku a Podkarpatskej Rusi špeciálne problémy, ktoré vzdor ťažkej finančnej situácii musia sa vziať do práce, lebo ony tesne súvisia s obranou štátu, keďže sa týkajú zaistenia aktivity jeho obrany a priebojnej sily. Zbraň nie je všetkým tým, čo v prípade vojny, ba i v terajšej pohotovosti armáda potrebuje. Armádu treba krmiť, šatiť a obúvať. K tomu sú potrebné suroviny. V produkcii surovín má každý kraj svoju zvláštnu funkciu a preto sa nám treba o ne starať. V každom kraji treba povzniesť produkciu svojskú, domácu a charakteristickú.
Slovensko z geografického a hospodárskeho stanoviska delí sa na tri oblasti: na oblasť nížinnú, strednú čili kopcovitú a na oblasť horskú. Každá oblasť má svoju špeciálnu výrobu zemedelskú. Dosavadne najvýznačnejšie legislatívne a vládne opatrenia z oboru zemedelstva týkaly sa zväčša obilinárstva tých krajov, tedy oblasti nížinnej a potom aj oblasti strednej. Najďalekosiahlejší význam má pre tieto oblasti zákon o obilnom monopole. Tento zákon štabilizoval ceny a tak dôchodok roľníckej práce v obilnárskom kraji. Týmto zákonom sa dosiahla určitá rovnováha medzi príjmami a výdavkami roľníckeho hospodárstva. Musíme sa však verejne priznať k jednému veľkému nedostatku, ktorý síce nie je plodom obilného monopolu, ale tkvie v tom, že horské kraje nie sú oblasťou obilinárskej výroby. Naše horské Slovensko je krajom pastvín a lúk a je zväčša majetkom drobných ľudí, sociálne najslabšej vrstvy zemedelského obyvateľstva na Slovensku. Malé dedinky v horských krajoch, ich mikroskopické hospodárstvá, ich od stá rokov zanedbané lúky a pastviny pri vzrastajúcej populácii sú hniezdom stálej biedy a núdze. Za terajších pomerov ubohý horský fud nebude sa vedeť postaviť na nohy z vlastných síl nikdy a preto mu treba pomáhať. Prvou podmienkou pri tejto pomocnej akcii je zveľadiť výnosnosť pastvinárskej a lúkarskej pôdy, ktorá dnes hospodársky je horšia, než aká bola pred stámi rokov, keď ju ľudia museli obrábať robotou nevoľnicky a poddansky. Ale obyvateľstvo horských dedín nesmie zostať inertné. Musí sa odhodlať na neúnavnú, ba úmornú prácu, zmeliorovať svoje pastviská a lúky, aby produkovalo kvalitné krmivá, aby pestovalo kvalitný dobytok, z čoho by mohlo peňažiť, aby si zabezpečilo ľudskejšiu existenciu.
Úrodnosť horských lúk a pastvín musí sa zabezpečiť v maštali a na hnojišti. V tomto racionálnom smere sa náš horský ľud musí vychovávať a napomáhať, aby si zo svojich prekrásnych horských pastvín a lúk vyťažil to, čo dá kráse hmotný a zaujímavejší obsah, a to je dôchodok, ako sa to deje inde, kde sa podobným krajom dáva všetko, čo potrebuje ich pôda, práca a ľud. Ako príklad uvádzam súsedné Rakúsko, Štýrsko atď.
Zlepšenie horských hospodárstiev musí sa stať u nás dôležitou otázkou agrárnou a musí ju vyriešiť celý národ, lebo keď ju nevyrieši, neodstraní sa nezamestnanosť ľudí tejto rozsiahlej čiastky Slovenska a nezabezpečí sa výživa na vlastnej hrude stále vzrastajúcemu prírastku populačnému, ktorý dosiaľ podliehal tlaku urbanizácie a emigrácie.
Viem veľmi dobre, že táto otázka ešte dlho ostane nevyriešená, a to nie z viny ministerstva zemedelstva a vlády, ale pre tú jednoduchú príčinu, že niet rozpočtových prostriedkov na túto pre štát tak významnú a prospešnú akciu. Polmilionová dotácia rozpočtová je veľmi chudobným prameňom pre pastvinárske akcie na území celoštátnom. S touto dotáciou sa podnikať nič nedá. Populačný a hospodársky problém našich horských krajov a iné s ním spojené záujmy, ktoré propagujeme, prikazujú, aby sa začala veľkorysá akcia meliorácie rozsiahlych lúk a pastvin na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi a pre túto akci nech sa zriadi na spôsob fondu melioračného zvláštny fond, aby sa povzniesly naše horské kraje a ich ľud.
Nemôže ostať bez povšimnutia ani otázka vinohradníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. Plocha viníc na Slovensku r. 1936 dosiahla 13.745 ha, na Podkarpatskej Rusi 4.520 ha, celkom 18.265 ha, čo je 72.7 % celkovej viničnej plochy v republike. Najpočetnejšie sú vinice domkárske od 2 až do 5 h a maloroľnícke od 5 až do 10 ha. Z celoštátneho stanoviska posudzujúc výrobcov, pripadá na stredné a veľké viničné závody 7.4 % viníc a na veľkostatky 9.5 %, tedy 83 % viníc je v rukách drobných ľudí, ktorým vinohradníctvo poskytuje prácu a existenciu, súčasne zamestnávajú aj cudzie pracovné sily ľudské, lebo vinice strojmi obrábať sa nedajú.
R. 1936 bolo na Slovensku 273.127 hl úrody a na Podkarpatskej Rusi 140.403 hl, celkom bolo 413.530 hl vína, to je viac ako 80 % celoštátnej úrody. Celková produkcia hroznového vína v republike dala 524.743 hl skludzne. R. 1936 bola veľká úroda vína. Polovicu celoslovenskej úrody dala oblasť západoslovenská, juhovýchodná čiastka Malých Karpat. úhrnom 142.080 hl, viac ako 50 % celoslovenskej úrody. Z celkovej slovenskej skľudzne pripadá na malovýrobu, t. j. na výrobu do 200 1, ktorá je prostá dane, 23.5 % a na veľkovýrobu, dani podliehajúcu, 76.5 %. Na východnom Slovensku pestuje sa víno v 103 obciach, 4 obce patria do hegyaljajskej oblasti. Celková rozloha viníc tokajských na Slovensku je 920 ha. Priemerná ročná úroda je tedy asi 25 hl z 1 ha vinic; tedy je to 23.000 hl kvalitného vína. Podľa obsahu alkoholu dá sa vinárstvo rozdeliť na oblasť západnú a na oblasť východnú. Poludník prebiehajúci asi Lučencom je deliteľom týchto oblastí. Západná oblasť má viac vína, ale jej víno má menší obsah alkoholu. V objemových procentoch je obsah alkoholu zpravidla pod 13 %. Na východe Slovenska sú vína ťažšie, obsah alkoholu je vyšší. Tam majú vína obsah alkoholu zpravidla nad 13 objemových stupňov. Časté sú prípady, že odrudy révy dávajú až 16% víno. Tieto vína sú prirodzené a trvácne, lebo ich konzervuje prirodzený alkohol.
Tieto data uvádzam preto, aby som dokázal, že osnova úhradového zákona, ktorá navrhuje zmenu vo vyberaní všeobecnej dane nápojovej smerom k jej zvýšeniu, ohrožuje naše vinohradníctvo na východe Slovenska a na Podkarpatskej Rusi v samých základoch. Vládny návrh zákona, ktorý dostala posl. snemovňa, v prípade jeho uzákonenia bezo zmeny uvalil by na naše kvalitné víno nové a nesnesiteľné bremeno. Platilo by sa z 1 litru kvalitného vína 3.60 Kč dane nápojovej, s prirážkami obecnými a zemskými, s paušalovanou daňou z obratu a s 50% prirážkou v nej, miesto dosavádnych 1.60 Kč až 1.80 Kč. Rozdiel je teda a 100%ný. Z vína na východnom Slovensku by sa tedy musela platiť dvojnásobná daň. Keby
tento vládny návrh nepodľahol zmene, keby hranica prípustného alkoholu ostala pri 13 %, rozdelili by sa producenti na Slovensku na dve rôzne kategorie, ktoré za rovnakú produkciu kvantitnú, za rovnakú tržbu za odpredané víno, za nerovných kvalitných podmienok, pri ťažkých bremenách tarifných boly by rôzne zdanené, ač práve za 1 liter západoslovenského ľahčieho vína a za 1 liter východného ťažšieho vína platí obchodník výrobcovi rovnakú cenu.
Naši vinohradníci sa proti tomuto škodlivému opatreniu a proti hroziacemu nebezpečenstvu oprávnene ozvali. Novinami prebehla zpráva, že sa vláda usniesla na zmene, ktorá sa má previesť v návrhu, aby sa vyššia daň nápojová vyberala z vína, keď jeho alkoholový obsah je nad 14 % objemových stupňov. Zvýšenie dane u vín nad 13 % objemových by malo zhúbny vliv i na jakostnú výrobu vína a prinieslo by štátu len na celkom krátku dobu pôsobiaci zdanlivý úspech. A čo by potom nasledovalo? Nastal by úpadok spotreby vína východoslovenského, lebo by sa muselo zdražiť, a nezadržiteľne by nastala skaza viníc, keďže by víno nemalo odbytu. Prizvukujem, že viničná plocha sa pre inú zemedelskú kultúru nehodí a réva sa inou rastlinnou kultúrou nahradiť nemôže.
I v tom prípade, keď hranica alkoholového obsahu z potreby finančnej bude stanovená na 14 %, veľmi ťažko sa bude prevádzať zákon, lebo si neviem predstaviť, kedy a ako sa bude zisťovať alkoholový obsah vína, a bude to bezpochyby spojené s novými byrokratickými zásahmi činiteľov dôchodkovej kontroly a šikanovaním vinohradníkov. Je tiež technicky nemožné u vína stanoviť presne, keď je ono ešte v sklepoch, či má nad 14 % alebo pod 14 % objemových alkoholu, najmä vtedy, keď vína obsahujú ešte hojne nevykvaseného cukru. Ak sa poslanecká snemovňa usnesie na vyššej dani nápojovej z vína nad 14 % objemových, budú to výrobcovia kvalitných vín považovať iba za prechodné nové bremeno v dobe pre náš štát i hospodársky i politicky veľmi vážnej a vinohradníctvo bude prechovávať nádej, že vláda čo skôr predloží zákonodarným sborom nový zákon vinársky, ktorý produkciu prirodzených vín kvalitných vezme do ochrany a ktorý dnes už skoro vyčerpané vinárske hospodárstvo postaví na zdravé nohy. Každý ďalší pokus zaťaženia vinohradníckej výroby zapríčiní nesmiernu škodu pre celé národné hospodárstvo.
Zvýšenie príjmov pre štátnu pokladnicu, plynúce z produkcie vína, nesmie sa stať tam, kde je výroba najcitlivejšia, v odanení, ale inde, a sú preto veľké i početné možnosti, o týchto sa však zmienime vtedy, keď sa s úhradovými osnovami bude zaoberať senát.
A na koniec niečo politického. Menšinová otázka u nás dostala sa do popredia štátnych záujmov. Každý deň prináša v tomto smere niečo nového a pozitívneho. Demokratický duch našej ústavy zaručuje tento vývoj a náš predseda vlády s jeho menšinovým programom a jeho veľkolepou koncepciou strednej Europy určil prácu a smer pre nás všetkých, tedy i pre opozíciu menšinovú platný. Spojenými silami máme hľadať týčne body vzájomnej dôvery a prestať vyberať politicky túto dôveru u vlády a čsl. národa spôsobami, ktoré i samé postačujú, aby prekazily akýkoľvek kompromis.
Sbližovaniu s Maďarskom nekladieme odpor, ba si ho uprímne želáme. Veď zlý súsedský pomer i v živote, jednotlivca má za následky hádku, proces, škodu, ba i stratu majetku. Mnoho spoločných a životných záujmov nám diktuje, aby sme vyhľadávali cesty k dorozumeniu. Veď dejiny sú svedkom, že Čechy a bývalé Uhry maly od tisíc rokov veľa úsekov spoločnej kultúrnej, polítickej a hospodárskej historie. Spoločný osud malých štátov v strednej Europe nás priamo vyzýva, aby sme postrácané nitky historickej koordinácie povyhľadávali, a je vážnym mementom pre všetkých tých, ktorí ešte ani dnes nevedia a nechcú zabudnúť, že nás Boh všetkých stvoril na jediný a svoj obraz a že "z milosti Božej" nemôže byť viac žiadnych výsad pre zotročenie slovenského národa. Slováci republiky nie sú Slovákmi bývalého Uhorska. I kultúrne, i hospodársky, i politicky pomocou českou dostali sa do horizontu slobody a suverenity. Boli sme v Černovej. Spominali sme tam, ako sa to dialo i v celom štáte, pamiatku martyrov párvyovskej doby. Oslavovali sme hrdinských účastníkov tohoto smutného, ale gloriolou žariaceho úseku predprevratovej historie Slovače. Oslavovali sme Hlinku a Hodžu. Mali sme úprimnú radosť, keď sme videli týchto našich významných Slovákov vedľa seba v bratskom styku, spojených láskou k svojeti. Z rečí na oslavách vial vznešený štátnický a vlastenecký duch. Povzniesli sme sa nad trampotami a malichernosťami všedných dní. Len jedna reč nás zarmútila, pretože vypadla z rámca slávnostnej a brastkej psychologie, a to bola tá posledná, tam na černovskom cintoríne, u hrobov oslávených mučedníkov. Pôsobila ona na nás ako paličský a štvavý úvodník z pera publicistu "Slováka". Zdalo sa nám, že ho bolí, že sa chceme smieriť, že sa bratsky sbližujeme. A mali sme pravdu, dojem bol správny. Táto kazimierska psychologia sa ozvala i na rečníckej tribúne v posl. snemovni z úst týchže. Hádam za to, aby pokazila cesty k dorozumeniu, aby nastavala barikády vrúcne žiaducnému dorozumeniu. Túto prácu považujem za politické bludárstvo, ktoré škodí, keď už nie tomu samému, kto blúdi, ale zaiste škodí jeho strane, národu a štátu Československému.
Vzájomná dôvera a spoľočná práca je dnes jedinou možnosťou, ktorá nás privedie k realizácii všetkých našich ideálov, tedy i tých slovensko-revolučných, o ktorých dnes hovoril rečník slovenskej opozície. Naším politickým a národným kredom však nie je rozkol, ale jednota československého národa, s ktorou žijeme a padáme. (Výborně! - Potlesk.) Salus rei publicae suprema lex esto! (Potlesk.)
Místopredseda Donát (zvoní): Slovo dále má pan sen. Steiner.
Sen. Steiner (maďarsky): Vážený senát! Štátny rozpočet je verným zrkadlom hospodárskej politiky vlády. Táto veta je dokázaná i rozpočtom, ktorý práve prejednávame, lebo poskytuje verný obraz protiľudovej politiky vládnej, ovlivňovanej veľkokapitalistami.
Povedá sa, že tento rozpočet je charakterizovaný obranou štátu a preto požaduje veľké obeti rovnako od každého občana. A naozaj, republika i demokracia sú ohrožované útočnými silami fašistickými vnútornými i vonkajšími. Hitler a jeho spojenci v Československu zamýšľajú španielskymi methodami pohrbiť štátnu samostatnosť republiky a vohnať národy tejto republiky pod jarmo barbarského fašizmu. Na odvrátenie tohoto nebezpečenstva treba vybudovať oceľovú, nepremožiteľnú obranu republiky a demokracie.
Snáď toto bola vedúca zásada vlády pri sostavovaní rozpočtu? Rozhodne nie. Lebo keby tomu bolo tak, tu v prvom rade by musela byť pozmenená dosavádna prax a národy republiky musely by byť aspoň istej časti bremien sprostené a tieto bremená musely by byť presunuté na veľkokapitalistov a kartely. Stal sa opak. 70 až 80 % väčších výdavkov, rozpočítaných na obranu republiky, má byť presunuté na pracujúci ľud. Je to nový útok na beztak už nízku životnú úroveň pracujúceho ľudu a znamená to soslabenie, podrývanie obrany republiky.
Predpokladom úspešnej obrany republiky je zvýšenie životnej úrovne pracujúceho ľudu a splnenie oprávnených požiadavok národných menšín. Práve pri sostavovaní rozpočtu mala vláda príležitosť poskytnúť záruky stran vyhovenia požiadavkám národných menšín. Okrem sľubov, daných dňa 18. februára ľudu nemeckému, treba splniť požiadavky všetkých národných menšín. Dnešný protidemokratický a nespravedlivý stav treba na tomto poli odstrániť. Rovnaké životné podmienky, rovnaké hospodárske, kultúrne a sociálne práva treba zabezpečiť národným menšinám a tedy i maďarskému ľudu v Československu.
Vláda ešte ani dnes nechce vziať na vedo- mie, že najlepším prostriedkom úspešného boja proti vonkajším i vnútorným nepriateľom republiky je zabezpečenie rovnoprávnosti národným menšinám. Len takto možno učiniť prítrž iredentistickému, šovinistickému štvaniu džentricko-magnátskej kliky druhu Jarossa, Szüllö a Esterházyho. Na miesto šovinistického štvania národov proti sebe len takto možno uskutočniť bratské sbliženie a spojenectvo národov republiky oproti akcii hitlerovských a horthyovských biričov Jarossa, Sidora a Henleina na rozbi- tie republiky. Len takto možno proti zahraničnému fašizmu a tunajšej reakcii úspešne obrániť demokraciu a republiku.
Uznávam, že pri sostavovaní tohoto rozpočtu venovala vláda tentokráť väčšiu pozornosť problémom národných menšín. Prejavy, ktoré učinil predseda vlády dr Hodža, neprehodnoťujem, ale oproti jeho konkrétnym sľubom nezaujímam ani stanovisko naprosto záporné. Po slovách musia prísť činy. Palčivé problémy Maďarstva v Československu musia byť vyriešené. Ten, kto za dnešných pomerov kladie prekážky v cestu splnenia požiadavôk maďarského fudu, ženie vodu na mlyn výbojného fašizmu a nepriateľov republiky a demokracie.
Predseda vlády dr Hodža, odpovedajúc henleinovcom vo schôdzi rozpočtového výboru senátu, prehlásil, že nie na nátlak cudziny zabýva sa vláda riešením otázky menšinovej. Keby sa toto stanovisko pevne a dôsledne uplatňovalo v politike vlády, bolo by nám to len vítané. Lebo nemajú práva vystupovať v záujme národných menšín fašistické štáty, ktoré svoje vlastné národy uvrhly v otroctvo fašizmu a ktoré organizujú zákerné útoky proti samostatnosti, nezávislosti iných národov. Keby vláda podnikala niečo na nátlak fašistov a ich reakčných biricov v Československu, tu by oni boli len posmelení vo svojich snahách po rozbití republiky. Nie tedy nátlak z cudziny, leč bratské sblíženie a spojenectvo tunajších národov, ktoré sa javí ako potreba vnútorných a zahraničných záujmov republiky, a obrana štátu vyžadujú si rýchle a úspešné riešenie problémov národných menšín.
To znamená, že vláda nesmie vyčkávať v tejto otázke na výsledky tajných diplomatických vyjednávaní, nesmie učiniť túto otázku závislou od vyjednávaní medzi Malou dohodou a Maďarskom, lež splnením požiadavôk maďarského ľudu Československa musí zahájiť boj proti silám, ktoré sú v službách fašizmu, a proti všetkým zjavom iredentizmu a separatizmu. Tým by sa nielen obranná sila zveľadila proti útočiacemu fašizmu, lež posilnily by sa i mierové sily demokratické, ktoré sa rozvíjajú v Maďarsku a ktoré môžu byť jedinou kautélou vzniku priateľských vzťahov medzi Československom a Maďarskom.
Po prejavoch predsedu vlády dr Hodžu očakáva ľud maďarský vážné činy. Prvý krok spatrovali by sme v tom, keby predseda vlády svolal skutočných zástupcov maďarského ľudu k prejednaniu osudových problémov Maďarstva. Predmety tohoto pojednávania nech sú tri skupiny, s ktorými sa zabýval predseda vlády: otázka štátneho občianstva, problémy kultúrne a školské a právo maďarského jazyka.
V dnešnom ovzduší, zaťažkanom nebezpečenstvom svetovej vojny, s veľkým záujmom očakával každý, komu prirástla k srdci vec Maďarstva, na aké politické stanovisko sa postavia vodcovia spojených maďarských strán.
Prv než bych sa pustil do polemiky s týmto frapantne prejaveným stanoviskom válečným, poznamenávam, že podľa môjho presvedčenia nemôže to byť názor Maďarstva v Československu. A nemôže to byť mienka ani tých ľudových más, ktoré sú dnes ešte pod vplyvom tejto reakčnej kliky. Maďarský ľud nepraje si imperializmu, nepraje si vojny. Chce slúžiť demokracii a mieru. Ale nie tak Jaross, Szüllö a Esterházy.
Čo povedá na pr. Szüllö (čte): "Postoj Poľska nie je ľahostajný pre Československú republiku. Zaujímam to isté stanovisko, na ktoré sa postavil pán posl. Sidor". Táto verejná solidarita so Sidorom nabýva pravého vyznamu až teraz, čo sa Sidor zastal vlastizradných činov Tuku. Provokatívny výstup Sidorov vyvolal pobúrenie demokratickej verejnosti celého Československa, ba rozhorčily sa nad tým i demokratickejšie živly jeho strany. Sidor musel zbabele ustupovať. To však nič nemení na Sidorovej zahraničnopolitickej koncepcii, ktorú odhalil svojim výstupom v prospech Tuku. On by bol ochotný vydať a zapredať Slovensko, slovenský a maďarský ľud Hitlerovi a poľským fašistickým plukovníkom. A s touto sidorovskou zahraničnopolitickou koncepciou súhlasí Szüllö.
Akože vypadá v tomto osvetlení zastupovanie národných práv Maďarstva? Za vedenia Sidora boly poriadané pouličné demonštrácie slovenských študentov v Bratislave. Heslom demonštrácie bolo: Na Slovensku po slovensky. Na Slovensku slobodno hovoriť len slovensky. A Maďari? Snáď chce maďarská magnátska klika pomocou politických tendencií Sidorových uskutočniť uplatnenie jazykových práv Maďarstva?
Esterházy neopomenul ani túto príležitosť, aby skrižil svoj kord za autonomiu Slovenska. Ale opomenul ako vždy vysvetliť obsah tejto autonomie. Škandalózne vystúpenie Sidora strhlo však rúško s obsahu a cieľov autonomie Esterházyovej a Sidorovej. Jej obsahom je úplné zničenie demokratických a národnostných práv Maďarstva. Jej cieľ je totožný s autonomistickými požiadavkami Henleinovými. Rozdiel je len v tom, že Henlein chce zapredať zahraničnému fašizmu nemecké územia severočeské, kým Sidor a Esterházy Slovensko.
Najjasnejšie vyjadril ciele maďarskej reakcie Jaross. Podstata jeho reči nevyvolala prekvaperrie. Dávno sme zistili, že táto reakcionárska klika je vo službách fašizmu Horthyho. Celý svoj politický zástoj a svoju činnosť podrobujú tomuto válečnému, revizionistickému cieľu. Len ich úprimnosť a otvorenosť pri odhaľovaní ich cieľov bola nová.
Uvediem len jednu stať z jeho reči (čte): "Najväčšie nebezpečenstvo vidím v konexiách so sovietskym Ruskom, ktoré bude vždy propagátorom svojho vývozného artiklu: komunizmu. Komunizmus však oneskoril sa tam, kde po r. 1918 nebol v stave zapustiť korene a dostať sa k moci. Národné štáty korporatívné sú v ofenzíve a dobývajú stále viac miesta. Berlinský prívet Mussoliniho nie je prázdna reč. Komunizmus však je donútený k defenzíve a uponižuje sa až k demokracii. Dnes bere v ochranu svoju niekdajšiu najväčšiu sokynu: demokraciu. Nemá smyslu, aby štát, brániac demokraciu, bol ochráncom komunizmu."
Najsámprv položím jednu otázku: Jestliže komunizmus podľa Jarossa oneskoril sa tam, kde nemohol po r. 1918 zapustiť korene a dostať sa k moci, prečo tedy znamenajú pre Československo nebezpečenstvo konexie so sovietskou Uniou a propagácia komunizmu ako vývozného tovaru? Na túto otázku Jaross práve tak nebude vedeť odpovedať, ako na ňu nevedel odpovedať Hitler, ktorý vraj vyhubil komunizmus v Nemecku a preca organizuje svetový front proti kominterne a komunizmu.
Dnes je už každému mysliaciemu človeku jasné, že heslo proti komunizmu je u Hitlera, Mussoliniho iba prostriedok, zámienka k vmiešovaniu sa do vnútonných vecí cudzích štátov. Je to prostriedok k ozbrojenému fašistickému útoku a ujarmeniu štátov demokratických. Netreba na to výmluvnejšich dôkazov, než sú válečné útoky na habešský, španielsky a čínsky ľud. Ale zdá sa, že práve tieto fašistické "úspechy" dodávajú Jarossovi odvahy, aby sa verej ne postavil na stranu fašistických útočníkov a k ose Berlín-Rím-Tokio pripútal osud Československa a celého Maďarstva. Po tejto stránke postúpil Jaross už ďalej než vláda Darányiho, ktorý sa dosiaľ nepripojil k svetovej fronte protikomunistickej.
Keby sa uskutočnily zahraničnopolitické ciele Jarossovcov, aké následky by to malo v zápätí pre maďarský ľud v Československu a pre Maďarsko? Keby osud Československa pripútaný bol k ose Berlín-Rím-Tokio, táto osa by sa suchou cestou alebo zbraňami prebrodila Československou republikou, udupala by nielen samostatnosť národa českého, ale uvrhla by v otroctvo fašistické tiež maďarský ľud Československa. A je isté, že by sa nezastavila na hraniciach Československa, ale zničila by tiež národnú samostatnosť Maďarska.
Za účelom obchvatu Československa a zaútočenia naň vedie hitlerovský fašizmus už celé mesiace medzinárodnú kampaň proti republike. Predným heslom je dokázať, že hlavným hniezdom boľševizmu je Československo. Hlavný materiál k tejto kampani dodávajú z republiky okrem českej reakcie henleinovci, Sidorovci a Jarossovci. Nemecký fašizmus má svojich agentov vo všetkých štátoch. Tak bují Göbbelsova propaganda i v Maďarsku. Hlavnými prostriedky tejto propagandy sú pomluva a provokácia. Chcem odhaliť rúško s jednej takejto provokácie.
V posledných týždňoch obdržal som tri dopisy z Budapešti. Dopisy boly adresované na bratislavský sekretariát našej strany a opatrené mojím menom. Dnuka v uzavretej obálke bol dopis znejúci na istú pražskú adresu a tento dopis som mal sám doručiť. Najsámprv som sa presvedčil, že adresát nemá žiadnych konexií so zasielateľmi dopisov. Obsah dopisov mňa potom presvedčil, že tu mám čo činiť s fašistickoú provokáciou. Nepredčítam obsah dopisov, lež dopošlem ich ministerstvu vnútra. Dopisy chcú kompromitovať všetky vedúce osobnosti socialistické a demokratické v Maďarsku. Ako mal byť tento cieľ dosiahnutý? Počítalo sa s tým, že československá pošta rozbalí dopisy, ktoré prišly na túto adresu z Budapešti, a postúpi ich úradom. Bude z toho pokračovanie u súdu a uverejnenie absahu dopisov. Nová kampaň proti Československu. Bude tým mimo toho kompromitovaná komunistická strana v Československu, budú kompromitované demokratické osobnosti v Maďarsku a niektoré z nich budú žalárované. Zvlášte som sa presvedčil o tejto zámernej provokácii vtedy, keď v liste "Prágai Magyar Hirlap", v čísle zo dňa 12. novembra, vyšla táto zpráva (čte): "Podkopná práca kominterny proti československo-maďarskému dorozumeniu. Prečo destruuje boľševická tlač? V Budapešti. Telefonická zpráva našej redakcie. Na základe sdelenia, získaného zo spoľahlivého prameňa, uverejňuje "Magyarság" zprávu, že kominterna za každú cenu chce zabrániť zahraničnopolitickým vyjednávaniam Maďarska s Malou dohodou a obzvlášte s Československom. Komunistická strana Československa podala zprávu Moskve, že všetkými silami pracuje proti maďarskočesk oslovenskému vyrovnaniu. Obávajú sa totiž, že by sa terajšia politická pozícia robotníckych strán - a to v prvom rade strany komunistickej - v Československu oslabila v prípade československo-maďarskej dohody. Sociálne demokratická strana v Maďarsku však - tak píšu noviny - dúfa, že touto dohodou dostala by sa k významnejšej politickej pozícii v štáte. Moskva udelila inštrukcie komunistom v Československu a povzbudzovala ich, aby zubami nehtami zápasila proti československo-maďarskému dorozumeniu."
Opatril som si citovaný článok z listu "Magyarság" a zistil som, že pisateľom článku je istý zo Slovenska pochádzajúci "beženec" Bela Molnár, ktorý je funkcionárom revíznej ligy a ako taký je spolupracovníkom "Magyar- ságu" a zpravodajcom "Prágai Magyar Hirlapu". Spojitosť je tedy jasná. Citácia jednej vety z dopisu učiní ešte jasnejšími informácie "Prágai. Magyar Hirlapu" a "Magyarságu", získané zo spoľahlivého prameňa (čte): "Proti sblíženiu k Malej dohode ihneď učiňte protiťah v Ženeve. Tunajšie vyjednávania už veľmi pokročily. Tu už je pozde danú vec previesť, kdežto tam môže byť ešte nádej."
Čo je pravdou oproti tejto pomluve? Sme úprimnými priateľmi sblíženia a vyrovnania Malej dohody resp. Československa s Maďarskom, dojde-li k tomu v rámci Spoločnosti národov a na základe kautél kolektívnej bezpečnosti, ak to bude slúžiť svetovému mieru, a neposilní-li to pozíciu fašistických štátov, ktoré provekujú válku. Bezpečnosti a pokojnému vývoju podunajských štátov môže slúžiť len ten, kto uzavierajúc spojenectvá osamostatní sa od vplyvu fašistických veľmocí, ktoré ohrožujú samostatnosť národov.