Nastupujúc do jubilejného roku 1938 nechceme sa zbytočne spytovať, čo nám prinesie. Nič nie je vopred určené a žiadna kniha osudov nemá stránky so zápismi o priebehu nášho života od r. 1938. Tie stránky sú prázdne. Bude to, čo svojou prácou v r. 1938 vytvoríme. Keď sa pozreme pozorne na obraz, sostavený z číslic hospodárskeho života v rozpočte r. 1937, vidíme, že sú opravdu mnohé veci, ktoré zasluhujú našu bedlivú pozornosť.

Ja s veľkou radosťou počul som reč pána sen. Modráčka, ktorý podal skutočne veľmi objektívny preukaz nášho rozpočtu. Je najvyšší čas, aby sme zastavili vzrast režie a hľadali cesty k zvýšeniu produkcie. Zpäť k produktívnej práci by malo byť heslom hospodárskej činnosti od r. 1938, aby sme nestrovili viac ako vyrobíme, aby sme tvorili prebytky, bez ktorých niet blahobytu, bez ktorých by nebolo možné ani uspokojenie požiadavok chudobných vrstiev, na ktoré požiadavky chudobných vrstiev sa musí klásť v tejto republike najväčšia váha, lebo to je našou hlavnou povinnosťou. Prosím, čo je to 150 ľudí, ale pozrite sa statisíce ľudí hladových hľadí na nás a čakajú nápravu. Musíme si byť povedomí tejto ohromnej a ťažkej odpovednosti. (Sen. Mikulíček: Je třeba rozřešiti hospodářský problém pracujících!) Pán kolega, ja som pre chudobného človeka vždy mal kus srdca, ako moja matka, Pánboh jej daj nebe. (Sen. Mikulíček: Vy byste měli býti již dávno v našich řadách, kdryž to upřímně myslíte!) Ja poznám velmi dobre Rusko.

Predovšetkým by som sa chcel podívať, ako by sme zvýšili produkciu a produktivitu Slovenska. Dvíhať produktivitu Slovenska znamená v prvom rade zvýšiť kultúrnu úroveň a životný standard jeho obyvateľstva, potom zracionalizovať výrobu vo všetkých odvetviach, zaistiť rentabilitu výroby zvýšením domáceho a usnadnením zahraničného odbytu, zdokonaliť jestvujúce a najsť nové zárobkové možnosti s využitím prírodného bohatstva a prírodných krás.

Je nesporné, že školstvo vykonalo na Slovensku po prevrate obrovský pokrok, ale ešte stále je veľký rozdiel medzi kultúrnou úrovňou Slovenska a zemí západných. Podľa štatistiky sčítania ľudu z r. 1930 pripadlo na 1000 obyvateľov starších. než 10 rokov prítomných na Slovensku 81,6, ktorí nevedeli čítať ani písať, kým v Čechách pripadalo na 1000 obyvateľov iba 12,4 a na Morave 14,9 obyvateľov.

Tedy venovať všetkú pozornosť školstvu tak zemedelskému ako živnostenskému. O od bornej príprave robotníctva nemôže byť u nás! žiaľbohu ešte ani reči. Veľký nepomer medzi počtom t. zv. kvalifikovaného a nekvalifikovaného robotníctva je najlepším dôkazom toho, že treba v prvom rade zvýšiť odbornú prípravu pracovných síl, ak sa má zvýšiť ich produktivita. Ovšem nižšia kultúrna úroveň, chudoba, zmenšuje počet zárobkových možností na našom venkove, pomerne menšia výnosnosť a väčšie zaťaženie zemedelskej pôdy než v Čechách tlačí standard a zmenšuje ohromne i náš konzum. Obilným monopolom sme síce pomohli obiľnárskym krajom, ale tu treba v prvom rade zaistiť nášmu roľníkovi rentabilné ceny i za živočišné výrobky a poskytnúť mu tak dobrú kalkulačnú základnu tak tie pre odvetvie tejto výroby.

Podľa odhadov odborníkov činí celoročný príjem Slovenska z cudzineckého ruchu asi 80 mil. Kč, ale ako ďaleko sme s racionalizáciou práve pri týchto odvetviach priemyslu. Naše Tatry, naše hory ešte nemôžu poskytnúť, by som povedal, tej komodity, ktorú západný človek, ktorý donesie efektívne peniaze, si žiada.

Máme na Slovensku, hlavne na Slovensku východnom a Podkarpatskej Rusi ubohých roľníkov. Je smutný fakt, že následkom neúrody sú jednotlivé kraje slovenského východu a Podkarpatskej Rusi v ťažkej núdzi. V mnohých okresoch Zemplína a Podkarpatskej Rusi chybuje chlieb. Niet krmiva, niet osiva. Tu nesmie obiľná spoločnosť byť úzkoprsá. Krmivá musí sprostredkovať zemedelská rada, s ktorým učinením sme inak spokojní, ale nemá dostatočných finančných prostriedkov. Ohľadom zásobovania sa musíme obrátit, i na ministerstvo soc. pečlivosti. Ale je nútna rýchla pomoc. Naši priatelia tu medzi ľudom si myslia, že my tu vo vládnej strane na všetko pristávame, ale to nie je tak, my pozdvihujeme náš hlas, protestujeme, informujeme, chodievame do ministerstiev a istotne žiadame pod tlakom i ľudskosti, ktorý každého človeka musí pohnúť, keď vidí tú neskonalú biedu Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska. Áno, možno povedať, že my, slovenskí ľudia sme dostatočne pomohli tým Rusínom, veď sú to naši bratia. Ale východné Slovensko a Podkarpatská Rus boly vždy zeme emigrácie a práve v tomto ohľade my vidíme ohromný pokrok. Ale práve ťažkosť nášho úkolu sociálneho musíme do ohľadu brať, že driev sa vysťahovalo zo Slovenska 25.000 ľudí ročne. Dnes toto číslo kleslo na 5.000. Lenže musíme uvážiť, že nutno dať zamestnanosť a potravu tým 30.000 ľuďom viac, o ktorých je naša populácia väčšia ročne. Tým nutno zaopatriť existenciu, ako hovorím, hlavne sa to týka tých rusínskych krajov. Prosím skutočne i verejnosť, celú pospolitosť zamoravských zemí, aby obrátila pozornosť k nášmu biednemu ľudu, lebo, slávny senát, nesmieme prísť s roľníctvom tam, kde je Maďarsko. Ako to povedal Bethlen nedávno v Pešti, v keď hovoril, že 70 % i viac maďarského roľníctva sú úplní proletári. A pri tom vieme, že v Maďarsku je zemedelstvo najmenej reprezentované 60 %. Samo sebou sa rozumie, že musíme obrátiť najväčšiu pozornosť na zemedelstvo a zaujímať sa oň, veď pred nedávnom delegát Austrálie v Ženeve povedal, že na celom svete je 865 mi1. výdelečných ľudí, a z nich je 550 mil. zemedelcov.

V celom svete sa zlepšuje hospodárska situácia, ale ozdravovací proces postupuje v priemysle, obchode, živnostiach a doprave rýchlejšie ako v zemedelstve. Minister Zadina sa o zemedelstvo svedomite stará. K priaznivému vývoju prispela značnou mierou hospodárska politika vlády, ktorá podnikala rôzne práce investičné, účelné regulovanie pomerov hospodárských a sociálnych a i v každom ohľade vhodnú úpravu našej meny. Preto má naša hospodárska politika dôležité úkoly pre zaistenie rentability zemedelskej výroby a práce, zabezpečenie zvláštnych potrieb malozemedelcov a zemedelského robotníctva, organizáciu sociálneho poistenia a zdravotnej služby, zaistenie kultúrnych potrieb vonkova a prevádzanie dôležitých prác technických, dosial, veľmi značne obmedzených. Konštatujem, že boly zvýšené dotácie na zlepšenie úrovne zemedelského robotníctva. Ide o odmeny za dlhoročné služby, osobitné kurzy, zlepšovanie bytových a mzdových pomerov a pečlivosť o deti, ktorú môžeme všade konštatovať.

O úkoloch pozemkovej reformy sdelil min. dr Zadina, ktorý svedomite nám chce pomôcť dľa finančnej možnosti, že na Slovensku a Podkarpat. Rusi je zaistené pre prídel ešte asi 85.000 ha lesnej pôdy. To ovšem každodenne čakáme, aby sa previedlo ich rozdelenie.

Dnes prináša zemedelstvo povážlive veľké obeti priemyslovej výrobe v štabilizovaných cenách chleba, ktorý dosial, u nás je najlacnejším v celej Europe, ale i v iných predmetoch životnej potreby, ktoré za ceny hlboko podvýrobné na trh prináša. To, čo vyspelé naše zemedelstvo vypestuje a čo presahuje domácu potrebu, musí prirodzene exportovať, i keď to vyžaduje obeti. Trhy cudzie i domáce bez obetí sa nikdy nezískavaly a nikdy získavať nebudú. Kto to nemôže pochopiť, nech sa spýta na pr. tak veľkého továrnika, akým je Baťa. Produktivitu nášho zemedelstva možno dvíhať aj exportom, ako som to spomenul. Pre túto príčinu konštatujem len jedno, že sa u nás veľmi rádo rýchle zabúda a zabudlo, sa už skoro úplne, čo znamenal vývoz československého zemedelstva pre štát i priemysel a obchod v prvých rokoch našej republiky. Zabudlo sa už skoro úplne, kde sa vzaly miliardové zásoby devíz, ktoré Bankový ústav odovzdal po konštituovaní Národnej banky tomuto ústavu, zabudlo sa už úplne, že zlatý poklad, kryjúci našu menu, nedaroval nám žiaden strýček z Ameriky.

Rozpočet ministerstva, ako to svojím časom veľmi dobre i náš priatel, Foit povedal, je nízky, že nestačí na poslanie rezortu. Disparita medzi cenami zemedelských a priemyselných výrobkov stále rastie. Rozpočet ministerstva zemedelstva na tento rok bol síce robený v najlepších intenciách, ale muselo sa tak diať v miere skromnej, ako to diktovaly nútné zretele na iné štátne nezbytnosti. Pre ďalšie roky bolo by treba nápravy v tomto smere, keďže silné a zdravé zemedelstvo je najspoľahlivejšou základnou brannosti štátu.

Veľký význam ovšem má naše lesníctvo a môžeme s radosťou konštatovať, že Hodžovi sa podarilo v tomto obore s inž. dr Šimanom previesť nútnu organizáciu drevárstva. Pre nás je drevo našou pšenicou, pre juh je pšenica ovšem pšenicou; ale čo znamená vývoz našich lesov? To znamená prácu pre robotníctvo v našich lesoch, to každý súdny človek musí videť.

Prejdem teraz k druhému veľkému odvetviu našej výroby, a síce k priemyslu, ktorý pracuje stále istotne proti nezamestnanosti. Svetová súťaž je veľké, slovo, najmä keď má človek za chrbtom také Nemecko, kde údajne sú výrobcom nahradené straty, ktoré im z lacnejšej ceny vývozu boly zapríčinené. A preca aká radosť, že vzdor takýmto ťažkostiam vidíme, že sme v stave vydržať tú konkurenciu, bych povedal, všetkých zemí sveta, ovšem mimo tam, kde je práca úplne znehodnotená, na Dialnom východe. Je pravda, že Sombart riekol, že vojna doniesla víťazstvo barevným. Je isteže ťažko s takým Japonskom súťažiť, kde, ako sa hovorí a píše, stojí bicykl 20 Kč. Lež u nás v priemysle, ako to dr Zaťko nedávno spomínal, musia nastať aj v pochopovaní podnikateľstva isté psychologické zmeny. Idea a ideologia sociálneho štátu spôsobily dokonalý prevrat myslí a určitým spôsobom usmernily našu verejnú mienku. Reakcia, vyvolaná uvedomením robotníckych vrstiev a skutočnosťou, že si tieto vrstvy vedely zaistiť veľmi značný vplyv na československú vládnu politiku, má pre naše priemyselné podnikanie ďalekosiahle následky. Podľa prevážnej, mienky dneška je priemyselný podnikatel, len akýmsi nútnym zlom, ktorého sa platný spoločenský poriadok z rôznych dôvodov nemôže zbaviť. Prevážna a rozhodujúca časť našej verejnej mienky si už dávno prestala uvedomovať, že súkromný podnikatel, je vlastne pilierom tohoto poriadku; bez priemyselného podnikateľa nemôže jestvovať.

Úloha tých, ktorí majú odvahu postaviť sa na obranu záujmov tejto vrstvy obyvateľstva, je veľmi nepopulárna. U nás veľmi často zdôrazňujú masarykovskú pravdu, že sa štáty udržujú tými ideami, z ktorých vznikly. Iste sotva môže byť pochybným, že medzi idey, z ktorých naša republika vznikla, patrí aj idea individualistického spoločenského poriadku. V súkromno-podnikateľskom spoločenskom poriadku dôležitý je pomer reprezentantov verejnej moci a verejnej mienky k podnikateľom, najmä tam, kde sa z hľadiska vyššieho očakáva určitá činnosť od tejto vrstvy obyvateľstva. Môžem s radosťou konštatovať, že v republike máme mzdový mier, že to práve tak cíti podnikatel, ako i robotník. Podnikateľ, zemedelec, robotník sú osudove spojení, a to práve dneska. Musíme to tolerantne nahliadnuť v každom ohľade jeden druhému a držať pevne pohromade, ináč by to mohlo mať nedozierne následky. Ovšem vychovať podnikateľskú generáciu je najťažšia vec. Dostaneme v Košiciach techniku, tam by sa muselo urobiť jedno oddelenie, aby sa vychovali podnikatelia. Vieme na príklad, že v Amerike pri distribúcii na, škole ich učia: keep smiling! Tak sa to musí robiť. Také oddelenie ešte nemáme, myslím, že Baťa započal v tomto smere. Ale technika slovenská by sa mala tejto možnosti chytiť.

Export musíme každopádne podporovať. Ovšem možnosť exportu závisí od refundácie daní, najmä dane obratovej, uhoľnej a prepravnej, ako aj od stanovenia náležitých vývozných tarifov železničných, prípadne sväzových. V podstate mohlo by ísť o dobudovanie tých podporných opatrení, ktoré sú už, v prospech niektorých výrobných odvetví zavedené.

S týmto súvisí v značnej miere i uvoľnenie devízového hospodárenia. Náš vývoz na pr. r. 1937 do štátov s devízovým hospodárením je neuspokojujúci. Je o mnoho menší a povoľnejší než na pr. do Ameriky, kde takýchto devízových prekážok niet.

Zo štatistiky nášho zahraničného obchodu s jednotlivými zemiami možno konštatovať, že akčný radius nášho zahraničného obchodu sa behom r. 1937 značne zlepšil. Objem nášho zahraničného obchodu s Veľkou Britaniou činil 1.734 mil. Kč, s U. S. A. 2.072 mil. Kč. S radosťou konštatujem, že pokiaľ sa týka Malej dohody, činil s Rumunskom 1.184 mil. Kč, s Jugoslaviou 1.005 mil. Kč s Franciou 1.033 mil. Kč. Vidíme, že sú tu všetky predpoklady k tomu, aby Malá dohoda sa sblížila aj hospodársky, lebo to bude mať krásne výsledky.

Drevárska výroba by si tiež žiadala, aby jej bol umožnený vývoz na vzdialenejšie trhy, do zemí voľných devíz. Toto je podmienené: a) zodpovedajúcimi tarifami, aby bola možná medzinárodná konkurencia, b) direktnou podporou exportu vo forme zvýhodneného kurzu oproti vývozu nezpracovaného dreva.

S radosťou musím konštatovať, že naši zástupcovia v zahraničí venujú sa hodne otázkam hospodárskym. Toto dr Krofta skutočne energicky prevádza a za to zasluhuje našu vďaku:

Ministr Mlčoch, ktorý teraz prišiel, pracuje stále na harmonii medzi zemedelstvom, remeselníctvom a ťažkým priemyslom a potom, samo sebou sa rozumie, složkou delníckou. Úfame, že sa mu to podarí pod ohromným tlakom dnešnej situácie. Čo sa týka životných potrieb remeselníctva, dobre vieme, že je to predovšetkým problém živnostenského úveru, problém cenový, uzákonenie invalidného a starobného poistenia remeselníctva, výplata účtov za verejné dodávky, zdanenie filiálok, riešenie otázky otváracích a zatváracích hodín, uvolnenie obmedzení voľného obchodu vnútrozemského, obmedzenie zakladania továrenských predajní, zákaz obchodov s jednotkovými cenami, uzákonenie invalidného a starobného poistenia obchodníctva a živnostníctva.

Priemysel úzko súvisí, ako som hovoril, s nezamestnanosťou. Ale nemožno tu racionalizáciu zastaviť, my sme národ pokroku. Tak na pr. keď rieknem, že v Prostejove sa jedny kalhoty urobia za 2¹/₂ minuty a jeden ženský mantel za 5 minút, tak nemožno zastaviť túto racionalizáciu s ohľadom na súťaže schopnosť.

O konjunktúre sa mnoho píše a len jedno vieme, čo sme sa naučili v ťažkej dobe tej konjunktúy, že nútno robiť podporu podnikania, obnoviť dôveru a voľnosť i v medzinárodnom štátnom styku, optimizmus. Naučili sme sa mnoho v menovej technike, v úspornosti výroby, v dobývaní zahraničných trhov, vo financovaní výroby a investícií. Vychádzame z terajšej krízy chudobnejší o kapitály, ale bohatší o skúsenosti. Ovšem čo najviac škodí, sú škarohliadi, ktorí nevedia, čo som predtým vypovedal o tej ohromnej prosperite, ktorá v tých procentoch i tisícoch procentoch sa ukazuje. Ja neznám takú krajinu - znám všetky štáty Europy - kde by bolo toľko defaitizmu a kritiky u ináče celkom slušných ľudí. Človek sa lapá za rozum a pýta sa, o kom hovoríte, o Francii, Italii alebo Nemecku? Veď hovoríte o vašej vlasti, hanbite sa fuj! Myslite, že sa to nedozvedia v zahraničí a že toho nevyužijú naši nepriatelia? Tí sú o všem dobre informovaní a preto by bolo potrebné mať viac dôvery k tomuto krásnemu štátu, ktorý prežije všetky ťažkosti a ktorý je založený sub specie aeternitatis. (Souhlas.)

Jeden z veľkých inštrumentov produkcie sú aj železnice. Nútno s radosťou konštatovať, že konečne prestal ich deficit, ďalej nútno s radosťou konštatovať, že naši železničiari v každom ohľade konali svoju povinnosť. Počet železničiarov sa značne zmenšil, ale pri tom všetkom bola zväčšená doprava. (Výkřiky: Bude třeba, aby železničáři zase dostali svá práva!) Istotne nie sme nikdy proti tomu, aby každý štátny občan Československej republiky mal svoje práva. To je podkladom každej demokracie. Môžeme ďakovať i Bechyňovi, chodili sme tam s deputáciami a videli sme, že ten chorý človek mal toho dosť a že za nemoci a ťažkého zdravotného stavu vedel vyvinúť toľko energie! A to je veľmi pekné.

Konečne prichádzam k vážnemu článku produkcie a odbytu, to je naša dunajská plavba. Je konštatované, že dunajská plavba nám v mnohom ohľade hospodársky pomohla a pomáhať bude. Teraz je tu nová správa, ktorá sa celkom dobre zaviedla a osvedčila. Ďaleko by viedlo podávať štatistické dáta, lebo čas spechá, ale môžeme byť hrdí na to, že ministerský predseda dr Hodža teraz chce ísť na more do Levanty, že budeme mať svoje lodi, že nebudeme vydaní podnikateľom, ktorí nám poslednú kožku stiahli najmä v dobe najvyššej konjunktúry.

Prichádzam k poslednému úseku. Vysokovážený senát! Nectilo by nás, keby sme medzi tými málo radostnými udalosťami posledných dňov neuviedli jednu veľkú a radostnú udalosť, sú to tohoročné narodeniny nášho predsedu vlády dr Hodžu (Potlesk.), sú to narodeniny najväčšieho slovenského muža prítomnosti i minulosti, štátnika, revolucionára, reformátora, reálneho politika. Je on pionierom,, ktorý v záujme našej vlasti šliape nové cesty, a niet tej hviezdy, ktorú by vo svojich dimenziách koncepcionálnej tvorby nebol dosiahol.

Vždy hovorím, aká chyba je, že nemáme guslarov ako Jugoslávci. Oni by vedeli dobre reprodukovať celú tu poeziu, to kúzlo práce nášho Hodžu. Veď ten boj, ktorý viedol, bol tak šľachetný, tak čistý, tak preplnený žertvou a pravdou!

Z tých rozpomienok, ktoré ako utešená melodia idú, ako hlas takého veľkého zvona vzkriesenia prichádzajú nám starším na pamiatku dojmy volieb z r. 1905 v hornoliptovskom okrese. Tam sa zrodil ten najkrajší kvet duševného sveta, vtedy sa zrodilo kúzelné heslo rovno z ľudu, večný program, ktorý znel: Za tú našu slovenčinu!

V tom národe vtedy ešte nebola vyhaslá pamiatka nášho veľkého martýra, strýka nášho Hodžu. Tam v exile v cudzine zomieral na bol a túhu za domovom. A bude vás zaujímať, že si na svoj pomník dal napísať následovné heslo: S veľkým piatkom teda dokonávam na Golgate viery zmučený; pod kríž Kristov do hrobu sa dávam. Ameň! Verím, budem vskriesený. Blahorečiac Vašim srdciam, hlavám, bratia, tu sa s Vámi rozžehnávam na Slavian čas, Kristom určený.

I náš národ šiel cestou Golgaty a umučenia a stál už blízko hrobu.

Hodža prišiel v r. 1905 do Horného Liptova na voľbu môjho brata. Jeho reč ako utešená hudba tiekla cez naše duše. Dlhé to boly reči, ale nám sa zdály byť utešeným krátkym snom, kde omamujúci hašiš nás prehodil na druhú koľaj nádeje. Čo sa dialo vtedy v jeho zázračnej intuitívnej, priamo vizionárskej duši? Aké blesky šľahaly vtedy týmto geniálnym umom? Národ už vtedy stál pod krížom, aby bol ukrižovaný. Ale na Martinskom cintoríne v slovenskej zemi, v hroboch, z ktorých večné svetlo svieti, tam odpočívali pochovaní, ale vždy živí naši buditelia.

Ohnivé stopy stály na týchto nám tak drahých pamiatkach. Z týchto výšin krajšieho sveta šľahal stále plameň a krmil národnú vatru. Už nebolo možné národnú ideu slovenskú a v blízkosti československú ničím zabiť.

Články Hodžu v "Týždeníku" nietily tento plameň. Ako čo by boly bomby padaly na zem, nie deštruktívné, ale také, ktoré zapaľujú. Keď aj rieka historie naskladá mnoho hlenu, tlak vývoja, kultúrné idey nájdú si i napriek najväčším ťažkostiam svoju nezadržiteľnú rieku pokroku. To boly lúče v temnostiach.

A konečne prišla svetová vojna. Bol som v stave retovať z tejto krvavej pohromy môj skromný válečný deníček. Dal som ho vytlačiť a venoval som ho môjmu drahému priateľovi Milanovi v hlbokej úcte, v bratskej oddanosti. Keď ho prečítate, žasnete nad odhodlanosťou Hodžovou. Nosil c. a k. uniformu a stále neúnavne pracoval proti monarchii. Mal ženu, deti. Viedli ho v okovách a jeho život. visel na vlásku, ale navrátil sa. A vtedy počala vizionárska doba jeho žitia a jeho najužšia spolupráca s bratmi Čechmi k utvoreniu Československej republiky. Nedal sa stiahnuť s pravej cesty. Nedal sa pokoriť ani sľubmi ani hrozbami. Už počal sa jeho veľký duch vyvinovať. Nedal sa nahovoriť na hold cisárovi. Už vtedy vedeli sme, ako pracuje náš prezident Osloboditeľ, ako náš Beneš, Štefánik, Osuský v zahraničí. Naše, Slovensko, keď raz už bolo oslobodené, počalo rozprestierať svoje krídla k mohutnému letu. Všetci vydali čo najlepšie zo svojej duše. To bola extáza oslobodeného otroka.

Lež nie dosť na týchto vnútorných ťažkostiach. Zo zahraničia počaly duť skázonosné vetry. Doba, keď jedine idoly počaly sa zbožňovať a keď pochod kultúry človečenstva ležal v bahne rozbitý. Veď je to i dnes. Vidíme ten požiar ma Ďalekom východe. Vidíme, ako to dobre riekol Churchill, ako diktátori rajtujú na krvavých tygroch. Nie sú vstave ich ochočiť. Boja sa dolu sísť, lebo tygri sú vždy hladnejší. A vidíme, že hnusní bohovia vojny ako krvožíznivá smečka sliedia v zákulisí.

Deň a noc hámre zimnične bijú, vysoké pece šustia, pískajú, dymia a pracujú nepretržite diabolské zbrane na masakry. Jednotnosť kresťanstva urobila bankrot, mier sa stal utópiou a darmo nám zanechal náš veľký prezident Osloboditel, veľké heslo, že nie Cesar, ale Ježíš.

Hodža ako predseda vlády zasiahol na každom poli vývoja do behov vozňa našej vlasti. Ona ako Heliosov plamenný záprah už, svojimi reformami, na pr. novotou pozemkovej reformy, sociálneho pokroku a filozofie humanistickej vzbudil obdiv celého sveta.

Ale i zahraničná tensia stále sa zväčšovalu. Nútno bolo vypracovať pre našu Československú republiku veľký plán obrany, lebo počalo sa ohromné zbrojenie oproti našej nezávislosti. A tu sme vďační my, Slováci, že môžeme niečim prispieť bratom Čechom, totiž veľkou pevnosťou Slovenska, ktorá event. zachráni našu neodvislosť.

Je to šťastie pre národ, keď má muža, ktorý ako veľkí ľudia renaissancie má tu smelosť chceť svet skrze nové myšlienky na mnohých poliach obnoviť, lebo vidí neudržateľnosť dnešných pomerov.

Hodža je človek ducha par excellence. On veľmi dobre pochopil, že duch a nie inštitúcie vládnu. Zlepšenie organizátorských opatrení len vtedy nám môžu pomôcť, ak sme schopní našej dobe dať nového ducha, ducha práce, zodpovednosti a väčších dimenzií. Hodža je zvláštna osobnosť. Želá si, aby sme my moderní ľudia mali tú silu vykonať to, čo nová doba od nás žiada a čo dnešné dni robia skoro nemožnosťou. Vždy bojoval oproti kolektivizmu duší, lebo s kolektivizmom je často tragicky spojený aj hospodársky život. S úžasnou tvrdosťou vychováva moderného človeka v nedokonalého tvora, v tvora bez humanity. Veľké sú úkoly, ktoré dľa návodu Hodžu má zmeniť duch. Je to podobný úkol tomu, ktorý chcel obnoviť chybné fundamenty katedrály pod hroznou ťarchou mohútnej stavby.

Nie je to nadvláda ducha nad prírodou, keď sa Hodža tak silne exponuje, aby Indický oceán bol Dunajom a kanálom Oderskolabským územím Slovenska a našej republiky spojený s Baltom? Život má duchovný cieľ a náprava pomerov sveta a society žiada mravnoduchovnú dokonalosť jednotlivca. Ale ako sjednotiť, keď jeden národ druhému sobral úplne vieru v ľudstvo, idealizmus, spravedlnosť, pravdivosť a rozum?

Naša doba zabudla čisté pramene mysle strážiť. Odtial, tá suchota, v ktorých vysychajú, ale keď odpraceme nános, ktorý kryje vodu, potom zo zavlaženého piesku znova začne kľúčit, život, a to z miest, kde doposiaľ bola púšť.

Teší nás nekonečne, ako to ani nemôže byť ináč, harmonická spolupráca s pánom prezidentom. Ináč vyslovil to i on sám v krásnych slovách, že pánu prezidentovi dr Benešovi ďakujeme dnes z celej duše za veľkomyseľnú, šľachetnú priazeň, ktorú nám doposial, preukazoval, a prosíme o ďalšiu. My sa zo všetkých síl vynasnažíme, aby sme aj ďalej verne slúžili jeho i našim ideálom, našej republike. Nám stále musí ako veľký majak svietiť pred očami osobnosť nášho pána prezidenta Osloboditeľa. Lebo to je taký majak, ktorý vrhá svoje svetlo nie len v púhych intervaloch a iba jedným smerom: Žiari ustavične a osvetľuje budúcnosť práve tak ako minulosť.

Hodža je duchovný vodca slovenského ľudu. Jeho ideálom j e, aby on mohol byť, čo menujeme hlasom s neviditeľného neba. Sprostredkovateľ, ako. boli proroci nevyspytateľných nebies, otvorených tajností všemíru, kto by dnes mohol závodiť so šialeným letom jeho inšpirácií, s dynamikou rytmu jeho práce? Je to veľké, nemenované jazero plné myšlienok. Jeho duchovný život podobá sa veľkej tajnej rieke, ktorej spev, žiadna mluva jednoho smrteľníka nebola by vstave vyjadriť. Jeho najvyšším cieľom je rozkvet večného a božského na svete a v našich dušiach.

Ako vodcovi, pútnikovi za najvyššími ideálmi nášho národa mu srdečne a bratsky prajeme, aby ho Boh všemuhúci aj ďalej sprevádzal ešte mnoho, mnoho rokov na jeho ďalšej životnej púti.

Štátnu uzávierku prijímam. (Potlesk.)

Místopředseda dr Heller (zvoní): Přerušuji rozpravu, jakož i další projednávání pořadu.

Do výboru zahraničního na místo sen. dr Turchányiho nastupuje sen. dr Szilassy.

Stálý výbor podle §u 54 úst. listiny ustavil se dne 17. prosince 1937. Zvoleni byli: předsedou Malypetr Jan; I. místopředsedou dr Soukup František, II. místopředsedou Zeminová Františka; I. zapisovatelem dr Hruban Mořic, II. zapisovatelem Ostrý František, III. zapisovateleni Taub Siegfried.

Došel přípis p. sen. inž. Havlína o tom, že dnešního dne vstoupil jako hospitant do klubu senátorů čsl. živn.-obchodnické strany středostavovské.

Předsednictvo senátu se usneslo podle u 40 jedn. řádu, aby se příští schůze svolala písemně nebo telegraficky s pořadem, jenž bude určen.

Konstatuji, že žádný návrh k tomu podán nebyl.

Končím schůzi.