Jak zajímavá čísla, uveřejněná v dnešním Právu lidu, nás poučují, mohli bychom již i my vyjíti na veřejnost s. chlubnými daty vzestupu produkce od roku 1932, jimiž oslňoval v neděli Hitler říšskoněmecké posluchače jako výsledkem jeho režimu v Německu. Hospodářský vzestup u nás není slabší než je v Německu za hitlerovského režimu, při čemž myslím, že je u nás rozhodně zdravější a přirozenější. Ovšem nemůžeme se chlubit tím, že není již u nás nezaměstnaných. Ale kdybychom to dělali tak jako v Německu: 200.000 mladých mužů oblékli do černých nebo hnědých nebo jinak zbarvených košil a je živili na účet státu, 150.000 dělníků nakomandovali do pracovních kolon, 150.000 sezonních dělníků škrtli ze statistiky nezaměstnaných a 50.000 občanů zavřeli do koncentračních táborů, neměli bychom taktéž žádných nezaměstnaných. Tento způsob řešení otázky nezaměstnanosti nemůže však demokracie prováděti. My věříme tomu, že při zachování občanské svobody a demokratických práv zmůžeme posléze všechny hospodářské a sociální problémy, jež na nás dosud doléhají, a to způsobem zdravějším a kulturnějším.
Navrhuji jménem rozpočtového výboru, aby slavný senát schválil státní závěrečný účet za rok 1936 S dodatky, uvedenými ve zprávě rozpočtového výboru ze dne 23. listopadu 1937. (Souhlas.)
Místopředseda dr Hruban (zvoní): Zahajuji rozpravu.
Navrhuji řečnickou lhůtu v trvání jedné hodiny.
Není jiného návrhu? (Nebylo.)
Jiného návrhu není, zůstává tedy řečnická lhůta v trvání jedné hodiny pro každého řečníka.
Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. sen. Hokky a Maixner; na straně "pro" pp. sen. Stodola a Olejník.
Dávám slovo prvnímu řečníku, přihlášenému na straně "proti", panu sen. Hokkymu.
Sen. Hokky (maďarsky): Záverečný účet nebudem posudzovať. Nemožno ho ani vážne posudzovať dotiaľ, kým najvyššiemu účetnému kontrolnému úradu nebude zaistené právo, aby svoju kontrolnú prácu mohol vykonávať naprosto nezávisle od ministerstiev a kým nebude zavedená do správy štátneho imania mnou navrhovaná zmena, ktorá by v základoch pretvorila rakúsky zákon, vydaný v tejto veci takmer pred 100 rokmi. Oprávnenosť tejto zmeny dokázateľne uznali najvážnejší odborníci. (Předsednictví převzal místopředseda dr Heller.)
Či možno vážne kritizovať záverečný účet, ktorý s roka na rok prekročuje rozpočet miliardovými sumami? Podľa záverečného účtu z r. 1936 bolo vydané o 2.316,000.000 Kč viac než bolo preliminované. To je štvrtina celého rozpočtu. Jestliže by ktorákoľvek obec alebo súkromný podnik pomerne tak veľkými sumami prekročily svoje rozpočty, tu by členovia obecného zastupiteľského sboru alebo členovia dozorčej a správnej komisie boli postavení pred súd a pohnaní k hmotnej i mravmej zodpovednosti, ba rozhodne by sa dostali do väzenia. Tuná však napriek demokratickému zariadeniu štátu niet nikoho, kto by mohol byť pohnaný k zodpovednosti.
Márne podávame my tie najskvelejšie návrhy, nás nevyslyší nikto, lebo sme menšina a v opozícii. A preto je márna každá snaha pána predsedu vlády dr Hodžu, aby zjednal kýžený mier s menšinami, a tedy i s národnou menšinou maďarskou. Príčina toho väzí i v jeho osobe, i v osobe ostatných ministrov ako i vôbec v celej verejnosti. Preto nemôžeme my brať vážne jeho prejav z 18. februára m. r. Nemáme dôvery voči jeho osobe, lebo on prehlásil v Budejoviciach, že za 15 rokov nebude tuná maďarskej otázky. Uplynulo už 15 rokov - a ona je ešte tuná. Ba smele tvrdíme, že je ona vážnejšia, než bola kedysi. Predpokladáme, že toto svoje naívne nazeranie od tých čias zrevidoval. Mnohému sa naučil od prevratu, avšak československá verejnosť a tlač, ktorá tú verejnosť usmerňuje, ešte sa nenaučily tomu, že táto republika rozkvete len vtedy, jestliže zabezpečí čo najrozsiahlejšie práva svojim menšinám. K pravdivosti tejto vety dospela už takmer pred celým storočím kráľovna Alžbeta, keď riekla, že trvanie rakúsko-uhorskej monarchie je tým viac zabezpečené, čím viac slobôd dá svojim národom. Nedala ich dosť: uti figura docet...
Nech si tuná robí kto chce a čo chce kým sa nezmení tlač a verejná mienka, ba kým sa nezmenia niektoý z pánov ministrov, ktorí tých, čo sú iného názoru, nazývaj ú "sopliakmi a všivákmi", nebude to nič platné. Kým nebudú zažehnaní obskúrni duchovia podsvetia ta, kam patria, márna bude každá námaha pána predsedu vlády. Dokial, bude odstránená socha Petöfiho z Bratislavy a dokial, budú ľudia, protestujúci proti tomu, aby mal Petöfi pomník v Bratislave, nemôže byť národnostného mieru. Či môže ktorékoľvek mesto, ktoré je časťou demokratického štátu, odoprieť pomník tomu Petöfimu, ktorý obetoval svoj život za slobodu nielen v básniach, lež i vo "skutočnosti? Ktorý vyznával, že nikomu nesmie byť odopreté právo, ktoré mu ako človekovi náleží. Tomu Petöfimu, ktorého spomínajú v jednom rade s najväčšími basníkmi sveta: s Homérom, Danteom, Shakespeareom, Goethom a Mistralom a ktorého socha by práve tak dobre mohla stáť v Chicagu, Buenos Airese, Tomsku albo v Aucklandu, ako bude teraz postavená v Krakove. Len práve v Bratislave by to neišlo? V tej Bratislave, kde Maďar už s potápačom Kundom vydobyli si práva, aby to bola práve tak ich dedičná pôda, ako každého iného tam žijúceho národa a rasy.
Nemôže byť tu národnostný mier, dokiaľ povládne taký duch, že maďarský mladík nemôže byť ani dôstojníkom v zálohe - nehovoriac už ani o aktívnej službe, leda že by zaprel svoje maďarstvo - dokial, maďarským dôstojníckym aspirantom sa bude doporučovať, aby sa nehlásili na dôstojnícku skúšku, keďže vraj československé vojsko nepotrebuje maďarských dôstojníkov. Nepotrebuje-li však dôstojníkov, prečo potrebuje maďarských vojakov?! Je nemožné vo štáte, ktorý sa nazýva demokratickým, že človek ktorejkoľvek inej národnosti môže byť dôstojníkom, len práve maďarskej nie. Maďarské dievčence nemôžu byť manželkami českých dôstojníkov, ba ani vojenských lekárov, ba čo viac, ani finančných strážnikov, lebo udelenie povolenia preťahuje sa celé roky, kým sa snúbenci nerozídu. Tu sa trestajú nevinné deti za domnelé hriechy otcov. Za domnelé hriechy dospelého syna trestajú otca, ba tresty sahajú až do tretieho, štvrtého kolena. Tento domnelý hriech záleží v tom, čo prvý prezident a zakladatel, štátu Masaryk predpisuje každému poctivému človeku ako povinnosť, t. j. že musí bojovať za práva svojho národa. Dokial, sa môže diať to, že niekto nemôže byť dôstojníkom preto, keďže jeho prastrýc je generálom v Maďarsku, dotial, nemôže byť reč o smierení.
Istý mladík nemôže dostať zamestnanie preto, lebo je členom istej maďarskej športovej jednoty, ktorá mimo športu a kultúry iným sa nezabýva, do politiky sa nemieša a pôsobí podľa svojich schválených stanov.
Po 20 rokoch narážame na agentov provokatérov, ktorí dostávajú nevinných ľudí do žalárov, pripravujú pre ich rodiny najväčšie hrôzy a ťažké hmotné obeti, za ktoré dotyční dostanú sa sice na slobodu, avšak vynesenie rozsudku trvá tak dlhú dobu, že ich zničia úroky, platené zo složených peňazí. Vyšetrovacia väzba trvá najmenej 9 mesiacov, a za túto dobu sa hľadá, pátra a stopuje, či by sa preca len nenašla dajaká prijateľná príčina, aby mohli niekoho na dlhšiu dobu zavreť. Proti obžalovaným postavia za svedkov ľudí, odsúdených do káznice. Nemôže byť nič namietané proti odsúdeniu vinníkov, avšak proti hromadnému povláčeniu nevinných ľudí musíme sa s tohoto miesta ohradiť, a to tým väčšmi, keďže ľuďom, prepusteným v nedostatku dostatočných dôkazov nedostáva sa ani hmotného ani morálneho zadosťučinenia. Dokial, zo sudcovského prestolu môže byť hanobená krajina, kde bola naša koliska, kde sme zažili najkrásnejšie doby mladého veku a kam nás viažu tisíceré sväzky príbuzenské a iné, dotial, my môžeme s dobrým srdcom mysleť na tých, ktorí to činia a dovoľujú.
Dokial, nebudeme mať zabezpečenú ochranu proti prehmatom administratívy - lebo veď konštitúcia najvyššieho správneho súdu je taká, že i keď uzná bezzákonosť zneužití na nás páchaných, neuvedie nás v naše právo, takže administratívne úrady dovršujú predchádzajúce krivdy novým bezprávím a novými nezákonnostmi - tu je naše roztrpčenie oprávnené a každému pochopiteľné.
Československá verejnosť, nesprávne usmerňovaná, nechce sa uspokojiť s tým, aby v Košiciach a všade, kde je obecenstvo, pôsobily slovanské a maďarské divadlá dotiaľ, dokial, majú obecenstvo a nie aby sa dostávalo výnimečných výhod jednému divadlu na úkor druhého. Neslobodno dusit, umelými triky divadelníctvo v Podkarpatskej Rusi. Maďari majú nesporné právo na to, aby ich divadelné spoločnosti mohly hrať všade, kde majú obecenstvo. Ráčte len kľudne vyčkať doby, až i slovanské divadlá budú priťahovať toľko obecenstva, koľko dnes divadlá maďarské. Vieme, že sme ďaleko toho, aby i 1,1 % obyvateľstva bolo prehlásené za rovnocenné a jeho jazyk za jazyk štátny, ako sa to stalo teraz vo Švajciarsku s jazykom retorománskym. Avšak dotiaľ, kým sa tak nestane, doprajte každému prirodzeného ľudského práva, aby každý sám mohol určovať svoj materinský jazyk a svoju národnosť! Kým nám Maďarom nezriadi štát ani také školy, kde by naše deti mohly získať tej najelementárnejšej vzdelanosti a tých najelementárnejších odborných znalostí, ako je škola meštianska, dotial nemôžeme byť spokojní. Dokial, sú tu tak ostré kontrasty, ako v Solotvine, kde niekoľko českých žiakov ľudovej školy má dvojposchoďovú modernú školu, kdežto maďarské deti v počte niekoľkonásobnom tiesnia sa v nájomnej starej budove, ktorá je na spadnutí, dotial, tuná nemôžeme videť demokratickú rovnosť. Dokial, tu nebude úplná, pravá a nie iba hlásaná demokratická rovnosť, dotial, stále budeme volať k vláde slová Doroth Thompsonovej: "Najväčším nebezpečenstvom pre svet nie sú otravné plyny, ale otravné myšlienky." I tuná sú otrávené duše, myšlienky, duch, a kým sa táto otrávená atmosféra nevyčistí, dotial, nebude a nemôže tu byť mier, kľud a pochopenie. (Potlesk.)
Místopředseda dr Heller (zvoní): Slovo má dále p. sen. Stodola.
Sen. Stodola: Slávny senát!
Žijeme vo veľmi pohnutej dobe. Vidíme obecnú krízu mravnú, ktorá sa prejavuje poživačnosťou, stratou ideálov ku všetkému hrdinskému, ku každej obeti. To všetko a mnohé iné udržuje nekľud v celom svete a hrozí mu novými ťažkosťami. Sme v dobe prerodu politického a hospodárskeho, kedy staré sústavy odžívajú a nové sa ešte nezrodily. Metody liečenia tejto krízy sú rôzne, podľa národov, ich tradície, temperamentu, vedúcich osobností. Národy sú ako mnohí pacienti. Prečasto ignorojú pravú múdrosť a vedu, dliehajúc hromadnej sugescii. Nie j e tak mnohé v dnešnej Europe toho dôkazom?
Ovšem, kríza dneška vrástla z omylov minulosti. Hospodársky a inidividualizmus bol v dravej súťaži orientovaný skôr na zisk, menej na sociálnu službu. Sloboda politická viedla prílišnému roztriešteniu, dbala viac práv než povinností. A vidíme, že ľudí sa zmocňuje, povážlivá nechuť a 1,ahostajnosť, v ktorých môžu loviť dobrodruhovia. Národy pod prívalom válečných hesiel a bezuzdného rozpútania sobectva osobného a triedneho, pod tlakom krízy, ktorá jedných ožobračuje a druhým prospieva, túžia po trvalých autoritách, po novom usporiadaní života v národe i medzi národmi. Miesto anarchie, atomizácie volá sa o poriadku, kázni, plánu, odbornosti, odpovednosti. Ľudia chcú uniknúť z trapného pološera, túžia po novej jednote, po nových autoritách v oblasti spoločenskej, umeleckej, mravnej i náboženskej. Svevôľa ústi v anarchii. Človek buď vedie alebo je vedený. Preto nie div, že ľudia túžia po vyššej istote, po smysle života, po nadosobnom poriadku, bez ktorých by sa ľudská spoločnosť stala džunglou, nehľadiac na vysoký stupeň technickej civilizácie. Táto túha po poriadku duchovnom znamená tiež návrat k rodným koreňom, pôde a k národu. Túto vnútornú súvislosť hlbokého a ovšem tvorčieho a pokrokového nacionalizmu s vôľou k mravnej obrode nemožno ani u nás popierať. Nová jednota žiada si pevného vzťahu k zemskému i nadzemskému. Prehnaný kult triednosti nahradený bol novým prehnaným kultom národa a rasy. My rozlišujeme zdravý nacionalizmus od povýšeného šovinizmu a rasizmu, ktoré nútne vedú k násiliu, k expanzii a falošnému mesianizmu. Náš štát pozoruje opatrne vývoj okolo seba, ale naša sociálna struktúra je ďaleko priaznivejšia než inde, tábor občiansky a socialistický sa vzájomne asi vyvažujú a každý cíti, že i myšlienka diktatúry je nám cudzia. Nieto tiež takých osobností a autorít, ktoré by sa k takému povážlivému experimentu so štátom prepožičaly. Každý násilný pokus o prevrat hrozil by občianskou válkou alebo intervenciou súsedov, v každom prípade spôsobil by zmätok, anarchiu a ohroženie štátnej neodvislosti.
Nebudeme tedy a nesmieme usilovať podľa vzoru cudziny netrpezlive o mechanickú jednotu, o uplatnenie princípu násilia a diktatúry v našom živote verejnom. Chceme jednotu organickú, bez násilia, a nebudeme preto napodobovať druhé štáty. K reforme svojej demokratickej sústavy musíme ísť vlastnou cestou.
Keď je človek v zahraničí a z daleka hľadí na našu republiku, vidí svetlo, vidí tiene, aktívum a pasívum. Ale celá bilancia naša, ako sa hovorí, saldo, je vysoko aktívna. Nechcem hovoriť, ako slávny český národ storočia viedol slovom i skutkom boj o slobodu myšlenky a svedomia a že reprezentoval celú túhu europského človeka za vyšším, za nesmrteľným. Je nútne dať voľné pole tej prometheusskej vôli, tej expanzii, tomu nekľudu, ktorý dušu slovanskú viedol. Veď keď niekedy putovali naši turčianskí kupci po Vladivostok, keď naši západoslovenskí a oravskí pláteníci prešli po všetkých bývalých koloniách španielskych a v južnej Amerike, tak to nebola výlučne túha po zisku, to bolo niečo viac. Šľachetná ambícia vymaniť sa z úzkych pomerov uhorských a von vo svete vydobyť si postavenie v societe. Oni tam ostali napriek tomu, že im žeravá nostalgia sožierala srdcia. Bol v tom ale aj základný rys širokých dimenzií slovanskej duše, síce nekľudnej, ale plnej inšpirácie a koncepcií, a nás teší, že prototyp tejto duše je práve náš predseda vlády Hodža.
V každom ohľade musíme hľadeť, aby sme boli v stave uniesť tie veľké ťarchy nášho rozpočtu, hľadeť na produktivitu. Práve po tieto dni počúvali sme významnú reč vedúceho nemeckého štátnika. My ceníme si a uznávame prácu nemeckého národa. Bolo tam hodne štatistických dát. To môže byť poučením aj pre nás, ktorí nevenujene pomerne dosť pozornosti práve štatistike. My pomerne sme malý národ, ale i u nás ukazujú diagramy veľmi krásny vývoj. Na bezmála 15 miliard našej zemedelskej výroby, a to o 762 milionov viac ako v r. 1936, znamená veľmi mnoho, berúc do ohľadu, že úroda na východe a v Podkarpatskej Rusi bola slabá, ba zlá. Produkcia nášho dreva, výlučne skoro slovenská, zvýšila sa o 38 %, export palivového dreva činí 88 % viacej ako pred tým. Produkcia kamenného uhlia oproti r. 1936 je väčšia o 39 % a koksu o 67 % než v r. 1929. Výroba v priemysle dosiahla 96 % najvyššieho konjunkturálneho roku, r. 1929: Dovoz surovín priemyslu tvorí 21 %. Zamestnanosť robotníkov 27 %. Spotreba uhlia je o 27 % vyššia a doprava sa zväčšila o 15 % až 20 %. Všetky tieto procentá činia viac než 90 % ročného obratu z r. 1929, ktorý, ako veľmi dobre vieme, bol vrchol svetovej konjunktúry. Výroba železa a ocele činí o 47 % viac ako roku 1929 a dostáva výšku rekordovú. Ani podnikavosť živností nešla nazad, v 9 mesiacoch roku 1937 povstalo 16.974 nových remeselných podnikov, z toho pripadlo na Slovensko 1.875. Priemysel strojný má objednávky vopred na pol druha roka. Kľúčový priemysel stavebného podnikania dosiahol rekordnú výšku v 90 väčších mestách Československej republiky; za 3/4 roku 1937 bolo udelené 3960 povolení ku novostavbám a 3118 ku prestavbám, tedy o 143 resp. 99 viac ako r. 1936. Zostavený priestor robí 6109 m3, kubatúra postúpila od 1935 až 1937 o 70 %, nových bytov 9399, tedy o 1337 bytov viac ako r. 1936.
Export, o ktorom som hovoril, dosiahol o 49 % vyššiu sumu, 11.097 mil. Kč. Aktívum obchodných bilancií postúpilo z 99 milionov na 1 miliardu, tedy o 1000 %. Statistiky z Berlina počúvali sme vyše jednej hodiny.
Na dunajských prístavoch preložilo sa celkom za 1.207 mil., tedy o 100 %, viac ako r. 1936. Nezamestanosť, ako som hovoril, sa zmenšila zo 619.000 na 451.000, tedy o 55 % je nižšia, než bola r. 1933. Stav v nemocenských kasách zväčšil sa na 3,436.000, tedy viac o 279.000 osôb. Denná mzda, ako mi bolo udané, zväčšila sa zo 16 Kč 16 hal. na 17 Kč 9 hal., tedy o 5,7 %, kým životné výdaje stúply o 1,2 %. Aj konzum stúpol, na príklad v posledných 10 mesiacoch v mäse o 7,2 %, v cukre o 5 % v pive o 9,6 %, víne o 16 %. Index slovenských cenných papierov bol r. 1936 61, vlani 83, tedy od r. 1935 robí o 41 % viac. Preliminár rozpočtu bol pri mnohých položkách prekročený. Poneváč nemáme nostro položky účastin, tak zmenšenie kurzov nemá u nás zvláštnej aktuality. Insolvencie klesly so 1083 na 838, konkurzy so 447 na 380. Stabilitu peňažnú drží aj to, že z 51 miliard vkladkov v historických zemiach 83 % sú v sporiteľniach a ľudových finančných ústavoch len 17 % v bankách.
Je to niečo zdĺhavé, slávny senát, počúvať tieto číslice, ale ten nemecký štátnik citoval takéto číslice plnú jednu hodinu a počúval ich celý svet, poneváč to je struktúra blahobytu a prosperity, o ktorej sa tak mnoho píše aj v Amerike. Tieto naše číslice sú radostné, ukazujú náš vývoj, našu nezadržiteľnú dynamiku vopred, stále vopred. Smele v úplnom povedomí zodpovednosti by som mohol jedno riecť: keby sme vzali z niektorej zeme, na príklad z Nemecka na uváženú asi také teritorium ako je Slovensko priemerného hospodárskeho vývoja, tak by sme mohľi konštatovať, že hospodársky vývoj Slovenska pomerne je väčší než tam, v tom nemeckom kraji. Uvážme len veľký počet predválečných analfabetov u nás na Slovensku. Keďže my ne mali sme nacionálnu kultúru, žiadnu univerzitu, ani gymnázium, že nemali sme ani školy, že nemali sme aristokraciu, zemänstvo, ktoré by sa bolo venovalo hospodárskemu deniu, tak možno riecť, že nebolo tých, vzprúh, ktoré by boly hnaly hospodársky život Slovenska vopred. U nášho zemänstva bol pochop práce rozličný než na západe. Druhé štáty, i to Nemecko malo aristokraciu á la Henekel Donner Mark, veľké banky, ktoré sa venovaly hospodárstvu, exportu, kolonizácii atď. U nás hádam v tomto ohľade urobil najviac prezident jednej veľkej komerciálnej peštianskej banky. Ja nechcem riecť, že by neboly bývaly výnimky. Vieme, že na pr. takému Barossovi dodalo veľkej úcty to, že doniesol do dopravy nové myšlienky a doviedol ich uskutočniť.
Po prevrate prišlo nové tempo na Slovensku, najprv prišla škola, národná kultúra, šľachetné ambície, europská administrácia, požehnaná pozemková reforma. Potom prišiel stavebný ruch, potom úradníci; ďakujeme všetkým úradníkom, ktorí vtedy prišli na začiatku republiky k nám z Čiech a ktorí z idealistických príčin museli tam, kde sme ich postrádali, kde sme ich nemali. Dnes máme našich úradníkov a rozhodne si Slovensko žiada, aby, kde je Slovák súci, bol umiestený. To sa myslím už robí. Prišly silnice, regulácie, celý komplex zemedelského pokroku na každom poli, ochrama slabšieho obilným monopolom, sociálnymi vymoženosťmi nový elán a vzrast mest, nový program, nové idee, a naraz Slovensko, tá krásna zem, dostalo v rámci Československej republiky celkom nový obličaj. To je nie tá zem, čo bola driev, to je nový život, ovšem podložený hodnotami tradície. A prosím, ukážte nám V druhých krajinách, na pr. v Nemecku, segment, v ktorom by sa bol učini1 a stal taký úplný zázrak, vzkriesenie jedného národa, úplná metamorfóza, úplná revolúcia, reformácia duší, a to nie ku zlému, ale k dobrému, a sice v šľapajach nášho veľkého osloboditeľa a martyra Švehlu. Ukážte mi len druhú zem na svete, ktorá by mohla preukázať túto novú duchovnosť. Lebo len duch je všetko, ten zabezpečil našu demokraciu, upevnil našu drahú vlasť, postavil náš národ, našu zem, túto našu matku nesmrteľnú na nikdy nehynúce právne podklady, udelil v logike svetového vývoja našej vlasti najvýznamnejšiu missiu civilizácie. Bože, aká to zmena, práve včera som to osobne pocítil. R. 1916 bol Hodža, vtedy vo službe vojenskej, promovaný vo Viedni na univerzite na doktora. Len ja a moja žena sme tam boli. Nikto zo slovenských ľudí. Kde boli? Boli na fronte a včera, keď som videl, aký výkvet nášho národa mu srdečne blahoželal a keď mi pravil, vraj, ty Kornel, za pár dní dožiješ sa tretej promocie, môžem riecť, že niekoľko sĺz višlo mi do očí a iste takáto událost naplňuje naše srdce hrdosťou a sebavedomím do budúcnosti.
Hodža na včerajšej promocii riekol o najkrajšom kvete našich duší, o substráte dôsledkov učenia našich nesmrtelných martyrov stredovekých a o našich buditeľoch, že preto, lebo naša demokracia vytryskla z vlastnej našej duše, je schopná s každým národom ku spolupráci. Vnútorná i zahraničná zdatnosť Československej republiky je v jej demokracii, v jej nacionalizme, v synthese týchto veľkých myšlienok. V tejto historicky osvedčenej synthese je oná nezdolná sila, ktorá uviedla v údiv toľko našich odporcov a ktorá je zárukou, že nás nič nezdolá, že nám Boh nedá zahynúť. (Sen. Mikulíček: Musíme ale také upraviti hospodářské poměry!) To je celkom správne.
Najvyšší účetný kontrolný úrad predložil Národnému shromaždeniu s obvyklou dochviľnosťou záverečný účet za r. 1936.
Po formálnej stránke treba zdôrazniť zdokonalenie tohoto účtu za tým účelom, aby obraz o štátnom hospodárení stal sa výstižnejším, ako čo do srovnania skutočných výsledkov s rozpočtovým preliminárom, tak čo do použitia výťažkov úverových operácií. Ďalej je zdokonalenie v tom, že kontrolný úrad pripojuje tentokrát súborné komentáre k hospodáreniu štátnych podnikov a fondov, a konečne v tom, že sú pripojené prehľady o daňových nedoplatkoch a nemovitom majetku. Toto zdokonalenie je vhodným podkladom pre novú metodu prejednávania záverečných účtov, ku ktorej da1 podnet rozpočtový zpravodajca posl. snemovne posl. Remeš, ktorý reklamoval pre záverečný účet prinajmenšom stejnú pozornosť v zákonodarných sboroch, aká sa venuje rozpočtovom debatám.
Túto zásadu treba uvítať najmä s hľadiska demokratických princípov zodpovednosti, pretože práve záverečný účet je najdôležitejším dokumentom o tom, ako v tom ktorom rezorte a vôbec v tom ktorom výseku štátneho hospodárenia bola zásada zodpovednosti a úsporného hospodárenia s verejnými peniazmi sledovaná a zachovaná.
Na výsledkoch štátneho hospodárenia vidíme stopy mimoriadnych nárokov, ktoré si vynútila jednak ťažká situácia medzinárodná a najvyšší záujem obrany štátu, jednak likvidácia následkov krízových rokov. Potešiteľná je tá okolnosť, že vďaka zásahu pána ministra financií došlo ako u priamych daní, tak u dane z obratu k väčšiemu sníženiu celkových daňových nedoplatkov a že depuračná akcia skončila plným úspechom.
Mimoriadna práca, ktorej si prevedenie tejto depurácie u berných a finančných úradov vyžiadalo, bola umožnená jedine vypiatím všetkých síl a obetavou viacprácou finančnej správy a finančných úradníkov, začo prichádza im naša vďaka.
Zaujímavým a potešiteľným úkazom je, že bilančné výsledky štátnych podnikov za r. 1936 sú proti r. 1935 v celku lepšie o cca 208 mil. Kč. Na tomto zlepšení participujú hlavne: štátna loteria, čsl. pošta, čsl. štátne dráhy, štátne lesy a statky, školské statky zemedelské, štátne banské a hutnícke závody.
V kapitole štátneho dluhu sú zrejmé mimoriadne štátne potreby a prenikavé zmeny v složení štátneho dlhu. Je zásluhou pána ministra financií, že sa mu podarilo previesť vhodnú unifikáciu štátneho dlhu.
Prejdúc na rozpočet poznamenávam, že v schôdzi rozpočtového výboru posl. snemovne podal pán minister financií výklad o štátnej závierke. Minister predovšetkým vyslovil súhlas s tým, že bude treba pre budúcnosť vydať úradný doprovod k účetnej závierke, ktorý by zabránil rôznym výkladom číslic záverečného účtu. Bude síce treba tiež stanoviť zásady pre sostavenie tohto účtu. V ďalšom zaoberal sa minister financií príčinami, prečo jednotlivé ministerstvá prekročily výdaje proti rozpočtu. Ide tu v podstate o vydania, vyplývajúce zo záväzkov prevzatých na základe zákona. Jestliže bol povolený vyšší kontingent brancov, vzrástly tým osobné i vecné vydania u národnej obrany, a preto rozpočet tohoto ministerstva vykazuje ohromné zvýšenie. Ide tu opät o záväzky z prevzatých záruk na podklade zákona. Ďalej pojednal minister o náklade na učiteľské platy a penzie neštátnych učiteľov. Vo všetkých týchto prejavoch som s radosťou konštatoval úplné opanovanie materie.
Výdaje rozpočtu na rok 1938 sú ťažké. Je nútne stlačiť ich až na najnižšiu možnú mieru. Nútnosť je tým naliehavejšia, že mimoriadne potreby zbrojné bude treba kryť z úverov, v dôsledku čoho porastie štátny dlh a výdaje na jeho, úrokovanie a umorovanie.
Slávny senát, náš život, aj hospodársky, tečie širokou riekou. Ale keď človek vezme do ruky číslice nášho rozpočtu, tak sa musí hlboko zamysleť.
Vieme, že je to rozpočet nár. obrany, ochrany našej budúcnosti, a je našou povinnosťou oproti našim spojencom. V nár. obrane budeme pokračovať ďalej. Však vidíme, čo sa robí okolo nás. Ale ako má hospodársvo uniesť tieto úžasné ťarchy? Že ten národ bude pracovať ďalej, to vieme. Že neutratí to, čo je hlavné, životnú energiu, že bude pracovať do úmoru., Veď máme martyrov práce: taký Štefánik, Švehla, Rašín, Blaho, Zoch by i vo Westminster Abbey tvorili skvelú, nesmrteľnú frontu. Veď i Hodža veľkú čiastku svojho zdravia venoval svojej vlasti. A vždy tvrdil, že jedine práca tvorí všetky reálne hodnoty v demokracii.
Medzinárodné vrenie vyžaduje od nás vypä,tie národných energií branných a to snáď väčších než pomerne inde, poneváč naša zemepisná poloha nás postavila na križovatku prúdov myšlienkových. V jednom sme mnoho získali, že Československá republika uznáva sa za europskú nútnosť. Potrebujeme ale záruky sociálnej a národnej spravedlivosti a mobilizáciu všetkých národných síl ľudu tejto zeme.
Môj vysokovážený predrečník maďarskej strany sa na príklad pozastavil nad tým, že veľký básnik Petöfi by mohol mať kdekoľvek pomník na svete. Ano i v Bratislave. O tom sa vedú porady, na ktorom mieste by mal byť tento pomník postavený. My sme ten pomník chránili v tých najhorších časoch, kde človek nevedel, ktoré pomníky padnú v obeť rozličným živlom.