Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1935.

IV. volební období.

1. zasedání.

Tisk 25.

aby bol vydaný zákon o trestnosti pytliactva v zemí Slovenskej a Podkarpatorúskej.

Navrhujeme, aby Národné shromaždenie usnieslo sa na tomto zákone:

zo dňa . ......

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

(1) Kto si privlastní zviera, na ktoré iný má právo poľovky (pytliactvo), trestá sa podľa ustanovenia o krádeži (§ 333 a 334 tr. Zák.,.§ 48 zák. čl. XXXVI/1908 a zák. čís. 31/1929 Sb. Z. a n.).

(2) Pytliactvo je zločinom tiež v tom prípade, keď hodnota zvere presahuje čiastku 500 Kč a keď bolo spáchané na zveri v obore alebo so zvláštnou smelosťou alebo po živnostensky.

Zrušujú sa ustanovenia zák. čl. XX z r. 1883 a zákona čís. 98/1929 Sb. z. a n., pokiaľ obsahujú odchylné predpisy o trestnosti pytliactva ako honebného priestupku najmá § 26 a § 27 zák. čl. XX/1883.

(1) Tento zákon nabýva účinnosti dňom vyhlásenia.

(2) Prevedie ho minister spravedlnosti a minister vnútra.

Medzi trestnosťou toho, čo nazývame v obecnej mluve pytliactvom, je v obojom platnom zákonodarstve našej republiky podstatný rozdiel. Kedže tr. zák. platný v zemi Českej a Moravskosliezskej hľadí na pytliactvo ako na krádež, ktorá je kvalifikovaná ako priestupok alebo zločin podľa toho, či hodnota presahuje čiastku 2.000 Kč, ba aj v niektorých prípadoch len hodnotu 500 Kč, trestný zákon platný v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej neuznáva pytliactvo za krádež, ale čin sa tu trestá len úradmi administratívnymi podľa §§ 26 a 27 zák. čl. XXI1883, a to podľa § 10 zák. č. 98/1929 len peňažitou pokutou a len výnimočne zavretím v prípade, že pytliactvo bolo po dlhší čas prevádzané, alebo v prípade mimoriadne ťažkom.

Ochrana, ktorú poskýtuje zveri právny poriadok, platný na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, je celkom nepostačitelná. Uvedené ustanovenia poľovného zákona z r. 1883 pochádzajú z doby, keď panovaly celkom iné pomery ako dnes. Vtedy poľovka prináležala z prevážnej časti šlachtickým majitelom velkostatkov, ktorí už sami mali dostatočné prostriedky, aby na svojich pozemkoch zabraňovali pytliactvu. Ľud z tradície sám vyhradzoval právo poľovky vrstvám panským a pytliactvo bolo dost vzácnou výnimkou. Tiež opatriť si streľnú zbraň bolo vtedy velmi nesnadné a primitívne zrobené pušky neboly nebezpečné a výkonné. V dnešnej dobe privilegium zámožnejších vrstiev na poľovku prestalo a získanie výkonnej zbrane nepôsobí žiadne ťažkosti, najmä keď tiež cena zbraní oproti minulým dobám poklesla. Stáva sa tiež, že pri nedostatku riadnych predpisov aj pri samotných úradných dražbách prepadlých zbraní kupujú zbrane za nepatrný peniaz aj známi pytliaci.

Tak sa stalo, že pytliactvo sa na Slovensku a Podkarpatskej Rusi po prevrate značne rozšírilo a zároveň sa stalo zjavom velmi nebezpečným. Pytliak, vediac, že je vydaný riziku len nepatrnej peňažitej pokuty a že eventuálne odsúdenie nebude mať preň žiadne nepriaznivé následky, stáva sa odvážnym a je schopný pri pristížení použiť aj násilia. Na manifestačnom shromaždení zástupcov poľovných organizácií v Bratislave dňa 17. VI 1934 uviedol referent PhM. Vl. Žuffa množstvo prípadov, ktorých bol honebný personál od pyťliakov postrelený, alebo dokonca aj zabitý, a lovci, prevádzajúci poľovku, boli nebezpečne ohrožovaní (v senáte sa stal známy prípad senátora Šelmeca, na ktorého znenadania vystrelil ukrytý pytliak). V tejto zpráve sú uvedené tiež prípady, nemysliteľné v iných zemiach, najmä aj v historickej časti našej republiky, že pri kruhovej poľovke vytvoria pytliaci druhý kruh vo vzdialenosti 100 krokov a že z tohoto kruhu ohrožujú strelbou honcov, ktorí by sa odvážili íst za zastreleným zajácom.

Pytliactvo však znamená tiež veľké nebezpečie pre národné hospodárstvo.

Je isté, že zvere v našich krajoch ubúda a je preto s hľadiska národohospodárskeho najviac potrebné, aby bola čo najviac šetrená a chránená. Tato tendencia vyvolala už novelu č. 98/1929 Sb. z. a n., ktorý zákon je samozrejme zachovávaný všetkými lovcami, nie však pytliakmi. Pytliakovi je ľahostajné, či zastrelí zver v dobe hájenia, či odstrelením matky znivočí aj celú jej rodinu, alebo či ním postrelená alebo do oka chytená zver po dlhom trápení biedne zhyne.

Z týchto dôvodov je najviac potrebné, aby sa tiež na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zvýšila náležitým spôsobom trestná ochrana proti pytliactvu a to sa môže stat na prechodnú dobu, než sa uskutoční unifikácia poľovného práva a trestného zákona, aspoň tým, že sa aj na Slovensku a Podkarpatskej Rusi stanoví trestnosť pytliactva podobným spôsobom, ako je tomu v druhej právnej oblasti našej republiky.

Pri štylizácii návrhu zákona bolo pre definíciu pytliactva užité znenie § 321 prípr. osnovy čsl. trestného zákona z roku 1926 a v § 2 bol stanovený prípad zvýšenej trestnosti podobným spôsobom ako je tomu v § 174, II. f) tr.. zák. platného v zemi Českej a Moravskosliezskej.

Návrh podľa § 41 ústavnej listiny republiky Československej nie je nutný, pretože uskutočnenie navrhovaného zákona nebude mat v zapätí zvláštnych výdavkov.

Na konec navrhujeme, aby táto osnova po jej prijatí výborom iniciatívnym bola priká­ zaná ústavnoprávnemu výboru k urychlenému prejednaniu.

V Prahe, dňa 26. júna 1935.

Dr Milota, dr Klouda, Pichl, Hubka,

Klofáč, Rušavý, Riedl, Špatný, Rohlena, Plamínková, Javornický, ing. Marušák.