Tisk 42.

zo dňa........................................................1935,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

ČI. I.

Ustanovenia zákona č. 43/1930 Sb. z. a n., ktorých účinnosť bola zákonom zo dňa 22. decembra 1932, č. 210 Sb. z. a n., predĺžená na užívanie pastvín v ročných pastevných obdobiach 1933 až 1935, vzťahujú sa tiež na užívanie pastvín v ročných pastevných obdobiach 1936 až 1940.

Čl. II.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1936 a ztratí ju dňom 31. decembra 1940; prevedie ho minister zemedelstva v dohode so zúčastnenými ministrami.

Zákonom zo dňa 22. decembra 1932, č. 210 Sb. z. a n., predĺžená bola účinnosť zákona č. 4371930 Sb. z. a n. na ďalšie tri roky, tedy do 31. decembra 1935. Medzi tým malo byť prevedené šetrenie o tom, či, v akej miere a od ktorej doby bude možné omedziť, prípadne úplne zrušiť užívacie práva, o ktoré tu ide. Likvidácia týchto pomerov je nutná, pretože sa nedajú zastierať jej mnohé stienné stránky. Právnou normou zaisťuje sa od prvých poválečných rokov tretím osobám právo pásť dobytok na cudzej pôde. Nepriaznivý vliv sa javí hlavne na pôde lesnej, ktorá práve najviac bola postihnutá užívaním práva, lebo trpí tým riadne lesné hospodárenie, hlavne oddiaľuje znovuzalesnenie vyrúbaných plôch. Predlžovanie tohoto stavu má i ten účinok, že mnohí z užívateľov spoliehajú na cudzie pastviny a vlastné pastviny nezlepšujú.

Šetrením prevedeným na návrh ministerstva zemedelstva zemskými úradmi v Bratislave a Užhorode sa však zistilo, že neni možné v dnešnej ťažkej hospodárskej dobe otázku, o ktorú ide, likvidovať. Hospodársky stav užívateľov pastvín je ešte horší, ako bol v roku 1932. Snaha úradov snížiť cestou administratívnou užívanů plochu tým, žeby prešla kúpením pri prevádzaní pozemkovej reformy alebo smenou do vlastníctva užívateľov, rozbíjala sa na strane užívateľov o nedostatok peňazí jak vlastných, tak i úverom získaných. Nebolo tiež možné odnímať užívané pastviny podľa ostatnej vety odstavca 3, § 6 zák. č. 4371930 Sb. z. a n., keď totiž užívatelia neudržujú svoje vlastné pastviny v dobrom stavu, lebo je vo väčšine takých prípadov zistené, že v dnešnej dobe neni prostriedkov na nákladné povrchové úpravy pastvín.

Pretože platnosť shorauvedeného zákona končí už dňom 31. decembra 1935, považuje sa za nutné a účelné predĺžiť účinnosť jeho na ďalších 5 rokov, a to zase bez zmeny. Bez zmeny preto, že zákon v praksi plne vyhovuje, spory a nedorozumenia vyskytly sa v nepatrnej miere. Doterajší zákon pamätuje na uvoľnenie lesnej pôdy v záujme znovuzalesnenia, určité skupiny lesov vyníma z užívacích práv vôbec a obsahuje predpisy jak ku zveľadeniu užívaných cudzích pastvín, tak aj pastvín vlastných. Volená je dlhšia doba preto, aby jednak užívatelia skôr investovali na zlepšenie pastvín v nádeji, že investícií v dobe 5 rokov náležité využijú, jednako aj preto, aby v tejto dobe úrady pripravily novú celkovú zákonnú úpravu užívania pastvín v celom štáte, a hlavne v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej, kde budú složité predpisy zák. čl. XlI/1894 a zák. čl. X/1913 zunifikované a prispôsobené zmeneným hospodárskym pomerom a dobe vôbec. Snahou úradov bude tiež, aby likvidácia zákonnej úpravy bola urýchlená a zjednodušená tiež tým, že užívané pastviny budú dané užívateľom do dlhodobej árendy vzájomnými dobrovoľnými dohodami medzi obidvoma stranami; a to tým skorej, že väčšina pastvín náleží štátu, na pr. v zemi Podkarpatoruskej z celkovej plochy polonín 74.442 kat. jutár je štátny majetok 60.866 kat. jutár, t. j. 82% a zbytok 13.576 kat. jutár, t. j. 18% je v rukách súkromných.

Na koniec sa ešte podotýka, že otázka užívania cudzích pastvín na Slovensku a Podkarpatskej Rusi neni podradnou, lebo podľa súpisu prevedeného úradmi v r. 1935 činila v r. 1934 výmera pastvín používaných podľa zákona č. 43/1930 Sb. z. a n. v zemi Slovenskej 38.971.39 ha, v zemi Podkarpatoruskej asi 87.685.64 ha, pri čom počet užívateľov bol v zemi Slovenskej 18.131 (v roku 1931 bol 21.000), v zemi Podkarpatoruskej 34.035 (v roku 1931 bol 25.000).

Jednotlivé ustanovenia osnovy nevyžadujú bližšieho odôvodňovania.

Prevedenie tohoto zákona nevyžiada si nových finančných nákladov štátnych.

V Prahe, dňa 18. októbra 1935.

Předseda vlády:

J. Malypetr v. r.

Minister zemědělstva:

Dr Hodža v. r.