Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1936.
IV. volební období.
2. zasedání.
Tisk 123.
Zpráva
imunitného výboru
o žiadosti Okresného úradu v Gelnici zo dňa 26. novembra 1935, č. j. 1334/1935 priest., aby bolo dané svolenie k trestnému stihaniu senátora Zigmunda Keila pre priestupok dľa § 2 zák, č. 70/1934 Sb. z. a n. (čís. 1114/1935 preds.).
Skutková podstata.
Živnostenský inšpektorát v Košiciach podal dňa 10. června 1935 Okresnému úradu v Gelnici trestné oznámenie proti fme Jozef Schmidt a Major nástupca, továrňa na zápalkové drevo vo Švedláru pre priestupok podľa § 1 vlád. nar. č. 70/1934 Sb. z. a n. Vedúcim a zodpovedným riaditeľom tejto továrne je senátor Zigmund Keil, ktorý sa mal dopustiť trestného činu tým, že koncom mesiaca júla 1934 továrňa zastavila provoz a prepustila robotníctvo bez toho, že by toto bola hlásila 14 dní napred tamojšiemu úradu a živnostenskému inšpektorátu, a ked' trvalo zastavenie dlhšiu dobu ako tri mesiace, ministerstvu sociálnej pečlivosti a ministerstvu obchodu.
Návrh a odôvodnenie.
Na základe pripojeného spisu živnostenského inšpektorátu v Košiciach zo dňa 10. června 1935 a protokolárnej výpovedi ing. Jozefa Řetického, úradníka horemenovaného živnostenského inšpektorátu na policajnom riaditeľstve v Košiciach zo dňa 13. septembra 1935 zamestnávala menovaná továrňa pred zastavením provozu údajne priemerne 30 robotníkov, kým počas revízie, konanej 6. júna 1935, teda po jednom roku, bolo zamestnaných robotníkov v továrne len 6, jeden kočiš a 1 hlídač.
Naproti tomu obvinený senátor Zigmund Keil vo svojej protokolárnej výpovedi zo dňa 27. augusta 1935 na okresnom úrade v Gelnici k objasneniu veci udáva, že firma od nepamäti vždy pracovala len niekoľko týždňov, zatým niekoľko týždňov stála, lebo stálu objednávku si zadovážiť nemohla, preto keďže tento postup sa stal vo výrobe skutočne ususom, nespamätal sa na vládne nariadenie čís. 78/1934. Avšak v budúcnosti nariadeniu zadosť učiní, nakoľko je zodpovedným správcom menovanej továrne.
Nakoľko z pripojených spisov bolo možné zistiť, že údaje senátora Zigmunda Keila sa zakladajú na pravde a tiež i tá okolnosť, že živnostenský inšpektorát len po roku prevádzal v menovanom podniku inšpekciu, keď už nemal možnosť zisťovať príčiny prepustenia robotníctva, a konečne i tá okolnosť, že podnik ešte stále zamestnával i počas revízie 6 robotníkov, 1 kočiša a 1 hlídača, nespatruje imunitný výbor dostatočné dôvody k tomu, aby senátora Zigmunda Keila pre tento nedostatočne odňvodnený priestupok zbavil imunity. Z týchto dôvodov imunitný výbor navrhuje, aby slávny senát nevyhovel žiadosti Okresného úradu v Gelnici a nedal súhlas k trestnému stihamiu senátora Zigmunda Keila.
V Prahe, dňa 11. februára 1936.
Al. Roudnický v. r.,
predseda.
Ján Pocisk v. r.,
zpravodaj.